Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Odi/5/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47967692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti žalovanému: B. N., narodený XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, K. D., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

rozhodol:

I.Z r u š u j e s a oddlženie žalovaného B. N., r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, K. D. na základe uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. - 12 zo dňa 8. júna 2023, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých dlhov v rozsahu v akom neboli uspokojené v konkurze.

II.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2023 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil oddlženie žalovaného. V žalobe uviedol, že žalobca sa domáha zrušenia oddlženia z dôvodu, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný, keď mal dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov a zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že úmyselne naplnil formálne znaky platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh. Žalovaný, ako dlžník, nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Žalobca je veriteľom žalovaného na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili a z ktorej vyplývajúca pohľadávka bola na základe Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s. ako postupníkom. postúpená na žalobcu. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená vo výške XX.XXX,XX EUR , z toho istina vo výške 16.060,17 EUR. Konkurz na majetok žalovaného vedený Okresným súdom Trnava pod sp. zn. bol vyhlásený dňa 21.06.2023. Žalobca svoju pohľadávku do konkurzu riadne prihlásil. Následne - dňa 23.08.2023 bol konkurz pre nedostatok majetku zrušený. Žalobca ako veriteľ pohľadávky nebol v konkurze uspokojený ani v časti svojho nároku. Žalovaný nebol v čase podania návrhu platobne neschopný. Žalovaný v čase pred vyhlásením konkurzu splácal pohľadávku žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami v celkovej výške v priemere 100 eur. Úhrady boli vykonávané prostredníctvom zrážok zo mzdy a teda je zrejmé, že žalovaný je zamestnanou osobou s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných veriteľov. Žalovaný zo svojho príjmu mohol v malých mesačných dávkach vo výške 20 - 30 Eur uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov a tým prejaviť úprimnú snahu riešiť svoj dlh a

preukázať svoj poctivý zámer. Žalovaný však namiesto toho využil inštitút oddlženia a zbavil sa všetkých svojich dlhov.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , lustráciou sociálnej poisťovne o príjme žalovaného, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

3. Žalovaný v konaní uviedol, že súhlasí so žalobou a žiada, aby jej súd ako dôvodnej vyhovel. Nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je trvale zamestnaný s pravidelným príjmom cca 1.000 eur. Nemá žiadne vážne zdravotné problémy.

4. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že tunajší súd v konaní tunajšieho súdu sp. zn. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: B. N.. Ďalej z pripojeného spisu z podania žalovanej onačeného ako „Životopis dlžníka, aktuálna životná situácia a zoznam spriaznených osôb“ zo dňa 25.12.2022 súd zistil, že žalovaný pri opise aktuálne životnej (najmä finančnej) situácie uviedol, že je trvale zamestnaný s príjmom 750 eur a výdavkami 600 eur. Nemá žiadne zdravotné problémy a ani vyživovacie povinnosti. Návrh na vyhlásenie konkurzu je datovaný dňom 24.5.2023, pričom o nároku na priznanie právnej pomoci a zastúpenia Centrom právnej pomoci bolo rozhodnuté dňa 28.2.2023 a to na základe žiadosti žalovanej zo dňa 13.1.2023. V zozname veriteľov žalovaný uviedol veriteľov: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Orange Slovensko, a.s. Poštová banka, a.s.,.

5. Z lustrácie súdu v Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalovaný mal vymeriavací základ u zamestnávateľa AMBROIPEK, spol. s r.o. v 01/2023 vo výške 1.347,24 eur, 02/2023 vo výške 1.212,50 eur, 03/2024 vo výške 1.403,40 eur, 04/2023 vo výške 1.314,60 eur, 05/2023 vo výške 1.492,60 eur, 06/2023 vo výške 1.363,47 eur, 07/2023 vo výške 1.530,18 eur, 08/2023 vo výške 1.545,49 eur, 09/2023 vo výške 1.348,01 eur, 10/2023 vo výške 1.485,72 eur.

6. Podľa o Zákon o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

7. Podľa § 166f ods. 2 cit. zákona právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.

8. Podľa § 166g ods. 1 cit. zákona dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

9. Podľa § 166g ods. 2 cit. zákona dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,

d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

10. Podľa § 166g ods. 5 cit. zákona poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

11. Podľa fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa , predpokladá sa, že je platobne neschopný.

12. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

14. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

15. Podľa , prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

16. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

17. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. mal súd za preukázané, že tunajší súd v konaní sp. zn. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka B. N..

18. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný pri oddlžení nemal poctivý zámer. Žalovaný obsah žaloby a tvrdení žalobcu nepoprel a stotožnil sa s ňou. Nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení tak nebol medzi stranami sporný.

19. Žalobca v konaní predovšetkým tvrdil, že žalovaný nemal pri oddlžení poctivý zámer z tých dôvodov, že v čase podania návrhu nebol platobne neschopný a pred podaním návrhu sa priviedol úmyselne do stavu, ktorým chcel navodiť dojem svojej fiktívnej platobnej neschopnosti.

20. Platobnú neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Na platobnú neschopnosť dlžníka nemožno nazerať len z isto formálneho hľadiska, teda z hľadiska naplnenia zákonných znakov platobnej neschopnosti v zmysle ust. , nakoľko splnenie týchto formálnych znakov môže dlžník sám svojím aj možným úmyselným konaním navodiť, aj keď skutočný stav platobnej neschopnosti dlžníka vďaka príjmu dlžníka, nezodpovedá. Je nesprávne len na základe nepreukázaného vyhlásenia dlžníka hovoriť o platobnej neschopnosti, avšak je nevyhnutné preskúmať a dostatočným spôsobom preveriť skutočnú majetkovú situáciu dlžníka v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok.

21. Súd má za to, že žalovaný nebol v čase podania návrhu platobné neschopný, tak ako to vyhlásil v Návrhu na vyhlásenie konkurzu zo dňa 24.5.2023, nakoľko v konaní bolo preukázané, že mal dostatočný príjem na úhradu svojich záväzkov. Žalovaný vo svojom životopise v konaní o oddlžení uviedol informácie o svojich majetkových a finančných pomerov, na základe ktorých boli a v tomto konaní súd zistil pochybnosti o jeho platobnej neschopnosti. Žalovaný je osobou v produktívnom veku, je trvale zamestnaný so stabilným príjmom, ktorý podľa názoru súdu postačuje na uhrádzanie základných životných potrieb, nákladov na primerané bývanie a zároveň uhrádzanie jeho záväzkov. Podľa dôvodovej správy k je významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie platobná neschopnosť dlžníka. Ide o domnienku vyvrátiteľnú. Vyvrátená môže byť na začiatku konania samotným súdom („ex ante“ kontrola, keď súd vychádza len z vyhlásenia dlžníka podľa ), alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa („ex post“ kontrola), tak ako tomu je aj v danom konaní. Treba pripustiť, že súd pri „ex ante“ kontrole pri vyhlasovaní konkurzu nemá reálnu možnosť skúmať platobnú schopnosť, nemá možnosť posúdiť reálne schopnosti a možnosti navrhovateľa plniť dlhy a musí sa uspokojiť s navrhovateľom tvrdenou pravdivosťou a úplnosťou informácii ním poskytnutých (najmä o jeho finančnej, majetkovej situácii), pričom nemožno vylúčiť jeho nepoctivý zámer pri takomto úkone, najmä ak má byť „oddlžením“ zbavený všetkých svojich dlhov, je teda „motivovaný“ uviesť (prípadne zamlčať) také informácie ktoré povedú k oddlženiu ako tie ktoré nepovedú. Súd ma len malú možnosť zistiť objektívnu situáciu navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu je potom celý proces dokazovania nepoctivého zámeru na veriteľoch dlžníka. Keď žalobca vo svojom návrhu vniesol pochybnosti o platobnej neschopnosti žalovaného, je potom na mieste, aby súd dôkladne preskúmal splnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu a tak predchádzal zneužívaniu inštitútu oddlženia. Platobnú neschopnosť fyzickej osoby definuje ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým.

22. V čase podávania návrhu na oddlženie mal žalovaný príjem cca 1.400 eur. Okrem nákladov na bývanie a osobnú potrebu, výživu, iné nevyhnutné výdavky nemá. Nemá najmä náklady napr. na výživu detí na ich základné životné potreby (strava, oblečenie, hygiena...) a pod. Vzhľadom na vyššie opísané a preukázané majetkové pomery žalovaného má súd zato, že žalovaný bol schopný plniť a to aspoň čiastočne svoje dlhy. Nie je preto naplnená definícia platobnej neschopnosti žalovaného obsiahnutá v nakoľko bol schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok - a to záväzok voči žalobcovi. Žalovaný v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu tak mal možnosť disponovať dostatočnými finančnými prostriedkami na čo i len čiastočné plnenie svojho záväzku voči žalobcovi. Súd má zo, že žalovaný neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré mu objektívne znemožňovali uspokojenie záväzku žalobcu. Zo strany dlžníka bol stav platobnej neschopnosti spôsobený samotným konaním žalovaného, keď tento prestal splácať svoje dlhy nie z dôvodu objektívnej nemožnosti, nakoľko dosahoval príjem, ale z vlastného subjektívneho rozhodnutia. Z uvedených dôvodov sa jedná o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné zneužitie práva. Skutočnosť, že dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť dobrovoľne svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť sa svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia, nemožno považovať za poctivý zámer. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu oddlženia žalovaným. Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek náhrady; takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu.

23. Je nutné ešte dodať, že v prípadoch uvedených v sa uvádzajú situácie, kedy sa nepoctivý zámer prezumuje, preto bolo na žalovanom, aby súdu hodnoverne preukázal, že pri naplnení vyššie špecifikovaných situácii nekonal s nepoctivým zámerom. Súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní uvedené nepreukázal a neuviedol také objektívne dôvody, ktoré mali za následok takú jeho finančnú a majetkovú situáciu, že nebol schopný a nebolo v jeho možnostiach ani čiastočne plniť záväzok žalobcu. Na druhej strane tvrdenia žalobcu boli v konaní dostatočne hodnoverne preukázané.

24. Na základe vykonaného dokazovanie dospel súd k záveru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný mal pri oddlžení nepoctivý zámer a preto súd žalobe ako dôvodnej vyhovel.

25. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (trovy právneho zastúpenia), uložil žalovanému povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku žalovaný nemôže podať odvolanie, nakoľko sa jeho podania výslovne vzdal v zmysle

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (, ) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).