Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-37-2021.pdf
PDF · 70.55 KB
Case nature
Subarea
14CoE/37/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, 040 01 Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: X. P., O.. XX.X.XXXX, P. XXXX/XX, XXX XX M., o vymoženie 10,00 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, Košice, pod EX 671/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. 39Er/1049/2013-9 zo dňa 13.8.2019, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.
II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi, so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 43,04 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vydaného Mestskou políciou Košice - blok na pokutu nezaplatenú na mieste Mestskej polície Košice č. bloku 113358 zo dňa 8.9.2012 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vydal dňa 23.4.2013 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie 10,00 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 15.1.2019 doručil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň si uplatnil trovy exekúcie v sume 43,04 eur. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h , § 57 ods. 1 písm. h/, § 196, § 200 ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a uviedol, že súdny exekútor preveroval majetkové pomery povinného kde zistil, že povinný je nemajetný, dlhodobo nezamestnaný a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že existencia nedostatku majetku povinného musí byť podložená jedine šetrením súdneho exekútora. Skúmanie majetkových pomerov povinného v exekučnom konaní je vecou súdneho exekútora, tieto vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu podať podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. To znamená, že od majetkových šetrení zistených súdnym exekútorom závisí, či súdny exekútor bude v exekúcii pokračovať. Súd prvej inštancie uviedol, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného vo výške 43,04 eur. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie posúdil podľa § 3, § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo
výške 43,04 eur, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume 33,19 eur citovanej vyhlášky, z náhrady hotových výdavkov v sume 2,65 eur - poštovné, elektronické lustrácie a 20 % DPH (z odmeny 35,84 eur) v sume 7,20 eur.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote proti výroku I. o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený a navrhol, aby predmetná exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a aby súd nepriznal trovy konania. Oprávnený namietal, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu uvedeného v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného, teda nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený. Poukázal na ustanovenie § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1, ods. 2, § 243j, § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, na judikatúru súdov SR a na európsku judikatúru, z ktorých vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Navrhol exekučné konanie zastaviť s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená oprávnenému, ale tieto bude znášať súdny exekútor.
4. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 23.10.2020 a povinnému dňa 28.10.2020.
5. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 5.4.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú, je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.
8. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané sudkyňou dňa 13.8.2019 a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa 9.2.2021.
9. Odvolací súd skôr, než vecne prejednal odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie, zisťoval, či je odvolanie prípustné.
10. Oprávnený v podanom odvolaní proti výroku o zastavení exekúcie nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.
11. Podľa § 358 C.s.p., odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
12. Z obsahu odvolania oprávneného vyplýva, že súhlasí so zastavením exekúcie, ale z iného dôvodu, než uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia. To znamená, že oprávnený podal odvolanie proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 13.8.2019 a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia takéto odvolanie prípustné nie je.
13. Odvolací súd toto odvolanie proti dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.
15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).