Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/39/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Branislava Brezu v spore žalobcu: R. Z., S.. XX.X.XXXX, M. Ľ. XXX/XX, XXX XX Z., zastúpeného JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom so sídlom v Košiciach, Pollova 32, 040 18 Košice, proti žalovaným: 1/ L. X., S.. XX.XX.XXXX, M. W. XXX, XXX XX W., 2/ Z. X., S.. XX.X.XXXX, M. W. XXX, XXX XX W., obaja zastúpení JUDr. Martinom Morochovičom, advokátom so sídlom Jánošíkova 2349/7, 040 01 Košice - mestská časť Juh, adresa na doručovanie Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice, o zaplatenie 19.320 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.5.2018 č.k. -87 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 27.5.2020 č.k. -157 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. Priznáva sa žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) vo výroku I. zamietol žalobu a vo výroku II. vyslovil, že žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Citoval ustanovenie , , , , až 3, a a .

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k poskytnutiu pôžičky zo strany žalobcu žalovaným vo výške 20.000 eur. Pokiaľ ide o uzatvorenie dohody o zmluvnej pokute, súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca a žalovaní podpísali zmluvu o pôžičke, v rámci ktorej bolo písomné dojednanie o zmluvnej pokute dňa 17.7.2015 v banke a následne peniaze boli vložené na účet žalovaných. Súd bol toho názoru, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, kde súčasne bolo písomné dojednanie o zmluvnej pokute. Skutočnosť, že následne došlo k uzatvoreniu ďalšej zmluvy o pôžičke a dohody o pristúpení k záväzku bez dohody o zmluvnej pokute, bez ďalšieho neznamenala pre súd, že dojednanie strán o zmluvnej pokute uzatvorené v banke týmto nahradili alebo inak zrušili. Žalobca poskytol bezúročnú pôžičku 20.000 eur na dva mesiace a zabezpečil si bezpečnosť jej vrátenia aj vyhlásením povinných osôb podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku a zmluvnou pokutou. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil voči žalovaným zmluvnú pokutu vo výške 1 % denne do úplného zaplatenia pôžičky vo výške 20.000 eur, čo predstavuje ročne 365 % z požičanej sumy. Výška zmluvnej pokuty (1 % denne) uplatnená žalobcom, za tri mesiace

omeškania dosiahla skoro 100 % požičanej sumy, čo podľa názoru súdu prvej inštancie nemôže byť primeranou sankciou za nesplnenie povinnosti (vrátenie sumy 20.000 eur). Takto dojednaná zmluvná pokuta ako právny úkon sa prieči dobrým mravom, jej obsah sa ocitol v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich jednania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Zmluvnú pokutu, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody považoval za neprimeranú a pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú. Na záver súd prvej inštancie dodal, že žalobca v priebehu konania ani len netvrdil, aká škoda mu vznikla včasným nevrátením finančných prostriedkov.

4. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia spojení s (ďalej len „“) a priznal žalovaným, ktorí mali plný úspech v spore, nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , , , a . Namietal „neštandardnosť, až nadržovanie zo strany konajúceho súdu“ pri výsluchoch oboch žalovaných, keď súd vstupoval počas výsluchu žalovaného v 1. rade do kladenia otázok zo strany právneho zástupcu žalobcu. S poukazom na vykonané dokazovanie bolo podľa názoru žalobcu preukázané, že v danej boli podpísané dve zmluvy o pôžičke a bolo preukázané, že zmluva o pôžičke zo dňa 17.07.2015, ktorá obsahuje ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške 1 % denne, bola tou zmluvou, na základe ktorej bolo plnené, čo svedeckou výpoveďou potvrdil aj svedok R. N.. Notárska zápisnica č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX bola následne spísaná až potom, ako bolo plnené a suma 20.000 eur bola poukázaná žalovaným 1. a 2. zo strany žalobcu. Predmetná Notárska zápisnica nikdy nenahradila pôvodnú zmluvu o pôžičke, pretože v tejto notárskej zápisnici nie je o tom žiadne ustanovenie, aby táto notárska zápisnica a následne zmluva o pôžičke a dohoda o pristúpení k zväzku rušila pôvodnú zmluvu o pôžičke. Preto trval na tom, že sú dva platné právne úkony, keďže nastala skutočnosť, že pohľadávka nebola zaplatená riadne a včas, bola zaplatená až v decembri, a preto si uplatňoval zmluvnú pokutu v zmysle platnej zmluvy o pôžičke. Zmluvnú pokutu nepovažoval za neprimeranú s poukazom na judikatúru, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 10.3.1998, rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 1.3.1995. Poukázal na čl. 2 tejto zmluvy o pôžičke zo dňa 17.7.2015, kde je uvedené, že zmluvu si zmluvné strany prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne, dobrovoľne, vážne, určite nie v omyle a nie pod nátlakom a nie za nápadne nevýhodných podmienok, podpísali. Ich zmluvná voľnosť nebola ničím obmedzená. To znamenalo a znamená, že boli si vedomí, že v prípade, ak suma 20.000 eur nebude vrátená v dobe splatnosti, bude omeškanie dlžníka postihnuté sankciou vo forme zmluvnej pokuty vo výške 1 % denne. Trval na tom, že jeho nárok bol a je v celom rozsahu legitímny. Súd prvej inštancie v rámci tzv. moderačného pravidla mohol znížiť výšku uplatnenej zmluvnej pokuty, keďže mal za preukázané, že žalovaní 1. a 2. nevrátili sumu 20.000 eur v dobe splatnosti 17.9.2015, ale úplne bola dlžná suma vrátená žalobcovi až dňa 23.12.2015. Poukázal na to, že žalovaní v 1. a 2. rade nepredložili žiadne listinné dôkazy - teda nepredložili v kópii ani Zmluvu o pôžičke zo dňa 17.7.2015 a ani Zmluvu o pôžičke a dohodu o pristúpení k záväzku zo dňa 17.7.2015, z ktorej obsahu by bolo zrejmé, že táto nahradila vyššie uvedený záväzok v zmysle Zmluvy o pôžičke zo dňa 17.7.2015. V závere poukázal na nesprávne znenie výroku II. napadnutého rozsudku. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa „neštandardnosti a nadržovania zo strany konajúceho súdu“ žalovaní uviedli, že celý priebeh pojednávania bol zo strany súdu vedený v súlade s , vrátane spôsobu ich výsluchu. Žalovaní sa nestotožnili s názorom žalobcu, že by zo strany súdu dochádzalo k neprimeranému zásahu do priebehu pojednávania. K argumentácii žalobcu, ktorým poukazuje, že boli uzatvorené dve zmluvy o pôžičke a obe sú platné uviedli, že im nerozumejú, nakoľko žalobca sa pravdepodobne nedostatočne oboznámil s odôvodnením rozsudku. Ako vyplýva aj z bodu 35 odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie sa v tejto časti priklonil k názoru žalobcu, že sú platné obe zmluvy o pôžičke popri sebe. Napriek uvedenému sa žalovaní s názorom súdu o platnosti oboch zmlúv o pôžičke nestotožnili, a trvali na svojej argumentácii, že platnou a účinnou je zmluva o pôžičke a dohoda o pristúpení k záväzku, ktorá plne nahradila skorší záväzok a v konečnom dôsledku bol práve tento právny úkon spísaný aj vo forme notárskej zápisnice. Žalovaní sa v plnom rozsahu stotožnili s odôvodnením rozsudku, pokiaľ ide o neprimeranosť zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi. Ak

žalobca argumentoval v odôvodnení odvolania, že súd „nevykonal ďalšie dôkazy a to nezabezpečil od žalovaných kópiu kúpnej zmluvy na kúpu predmetnej nehnuteľnosti", poukázali na ustanovenie , že prostriedky procesného útoku a obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaný počas priebehu konania nedával žiadne návrhy na doplnenie dokazovania týkajúce sa zabezpečenia týchto dôkazov a rovnako ani na preukázanie primeranosti zmluvnej pokuty. V konečnom dôsledku v priebehu konania ani len netvrdil, že včasným nevrátením peňažných prostriedkov vôbec vznikla nejaká škoda. Navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd je toho názoru, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

9. Podľa , súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

10. Podľa , na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie tým nie je dotknuté. Ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, strany sú povinné ustanoviť sa na výsluch. O tom musia byť poučené. Súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný; tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2. Na postup podľa odsekov 1 a 3 sa ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa použije primerane.

11. Ustanovenie upravuje všeobecnú poučovaciu povinnosť súdu, ktorá sa týka len procesných práv a povinností, keďže súd nemôže poučovať strany o hmotnom práve. Nejde o poučovaciu povinnosť neohraničenú, a teda že by súd napríklad na začiatku konania oboznámil strany sporu so všetkými mysliteľnými procesnými právami a povinnosťami, bez ohľadu na to, či procesná situácia, v ktorej by mohol svoje procesné práva v konaní realizovať, vôbec nastane, a bez ohľadu na to, či strana prejavuje vôľu smerujúcu k realizácii procesného práva. Podstatné je, aby bola strana poučená v čase, kedy je to podľa stavu konania pre ňu potrebné (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 19. júna 2008, sp. zn. ).

12. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu ohľadne neprimeraného zasahovania do pojednávania zo strany súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že preskúmal zápisnicu z pojednávania zo dňa 22.05.2018, ako aj zvukový záznam z tohto pojednávania a dospel k záveru, že nezistil ním tvrdenú „zjavnú neštandardnosť a až nadržovanie zo strany konajúceho súdu“. Zo zvukového záznamu vyplýva, že súd prvej inštancie v priebehu predmetného pojednávania pri jeho výsluchu poučil žalovaného v 1. rade, že pokiaľ si niečo nepamätá alebo nechce niečo povedať, môže ako strana sporu odmietnuť vypovedať a súd nemôže ho nútiť vypovedať pod hrozbou poriadkovej pokuty.

13. V súčasnej právnej úprave sa neuvádza povinnosť strán vypovedať pravdu a nič nezamlčovať v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení . Skutočnosť, že strana pri svojom výsluchu uvedie nepravdivé skutočnosti alebo zamlčí skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, môže mať v konečnom dôsledku vplyv na jej úspech v rámci kontradiktórneho procesu. Preto ak súd prvej inštancie považoval za potrebné v priebehu pojednávania poučiť žalovaného o jeho procesnom práve, odvolací súd to

nepovažoval za neštandardné konanie, ktoré by predstavovalo nadržovanie zo strany súdu prvej inštancie.

14. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 19.320 eur, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovaným z dôvodu omeškania s vrátením pôžičky. Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o zmluvnej pokute vo výške 1 % denne zo sumy 20.000 eur až do úplného zaplatenia pôžičky, ako rozpornú s dobrými mravmi a preto neplatnú.

15. Z ust. účinného v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke (17.7.2015) vyplýva, že strany pre prípad porušenia zmluvnej pokuty môžu dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník povinný zaplatiť pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsob jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v , a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

16. Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke (17.7.2015), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom, žalovanými v 1. a 2. rade a R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, Z. došlo dňa 17.7.2015 k písomnej dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke a zároveň k odovzdaniu požičaných peňazí. Na základe toho možno konštatovať, že uvedení účastníci uzatvorili písomne zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej žalobca ako veriteľ prenechal žalovaným v 1. a 2. rade a R.ovi N.vi ako dlžníkom formou vloženia na ich bankový účet sumu peňazí 20.000 eur, ktoré boli dlžníci povinní vrátiť spoločne a nerozdielne, a to najneskôr do 17.9.2015.

18. Zároveň mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a R.om N.m ako pristupujúcim dlžníkom došlo dňa 17.7.2015 k uzatvoreniu ďalšej zmluvy o pôžičke a dohody o pristúpení k záväzku. Táto zmluva mala takmer totožný obsah, ako zmluva o pôžičke uvedená v bode 17 odôvodnenia tohto rozsudku, ale už bez dohody o zmluvnej pokute.

19. Súd prvej inštancie skúmal vzťah medzi týmito zmluvami a dospel k záveru, že došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, kde súčasne bolo písomné dojednanie o zmluvnej pokute, pričom to, že následne došlo k uzatvoreniu ďalšej zmluvy o pôžičke a dohody o pristúpení k záväzku bez dohody o zmluvnej pokute, bez ďalšieho neznamená, že dojednanie strán o zmluvnej pokute týmto nahradili alebo inak zrušili. Vzhľadom na uvedený záver súdu prvej inštancie o platnosti obidvoch zmlúv o pôžičke, vrátane tej, ktorá obsahovala dohodu o zmluvnej pokute, ako je definovaná v bode 21 odôvodnenia tohto rozsudku, považoval odvolací súd odvolacie námietky žalobcu v tomto smere za zmätočné a nedôvodné.

20. Žalobca v odvolaní tvrdil, že uplatnená zmluvná pokuta je primeraná, pričom poukázal na judikatúru súdov SR a ČR.

21. Ako súd prvej inštancie zistil, zmluvná pokuta bola dohodnutá v treťom odseku Zmluvy o pôžičke, podľa ktorej v prípade neuhradenia sumy 20.000 eur zo strany dlžníka v 1., 2. a 3. rade do termínu 17.9.2015 na účet veriteľa, zaväzuje sa dlžník v 1., 2. a 3. rade zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu za každý deň omeškania vo výške 1 % zo sumy 20.000 eur.

22. Žalovaní boli v omeškaní s plnením dlhu 97 dní (96 dní so sumou 20.000 eur a 1 deň so sumou 12.000 eur) a to od 18. 9.2015 do 23.12.2015.

23. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka k riadnemu splneniu záväzku pod hrozbou majetkovej sankcie. Zmluvná pokuta má v prvom rade čeliť porušeniu povinností, teda napĺňa sa jej prevenčná funkcia, a ak je zabezpečená povinnosť splnená, hlavná funkcia zmluvnej pokuty je týmto vyčerpaná. Vedľa toho zmluvná pokuta plní aj funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmysel je reparovať ujmu na

strane veriteľa vzniknutú porušením záväzku dlžníka, a rovnako tak predstavuje sankciu, teda postih pre toho, kto svoj záväzok zo zmluvy porušil, tak ako to výslovne upravuje aj .

24. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v , a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle musí byť každý občianskoprávny úkon urobený v súlade s dobrými mravmi. Dobré mravy majú podobu formálne nevyjadrených, ale všeobecne uznávaných pravidiel. Predstavujú všeobecné povedomie o tom, čo je v spoločnosti všeobecne vhodné, správne a primerané. Je to normatívny systém, ktorý nemá písomnú podobu, je však prítomný vo vedomí spoločnosti. Rozpor s dobrými mravmi ma za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu alebo jeho časti.

25. V súlade so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd taktiež považoval nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 19.320 eur za 97 dní trvajúceho omeškania s vrátením pôžičky za nedôvodný a Zmluvu o pôžičke za nevyváženú z hľadiska práv a povinností účastníkov konania, teda v rozpore s dobrými mravmi, preto v časti dohodnutej zmluvnej pokuty podľa v spojení s ju považoval za neplatnú.

26. Ako súd prvej inštancie prepočítal, zmluvná pokuta z dlžnej sumy 20.000 eur vo výške 1 % za každý deň omeškania v prepočte prestavuje 365 % z dlžnej istiny ročne, čo je možné považovať za úžeru. síce umožňuje zmluvným stranám dohodnúť zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou, v ust. až 545a , avšak táto zmluvná pokuta by mala byť primeraná s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečených povinností. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť v zmysle princípov uvedených v . V takom prípade, ale musí ísť o platne dohodnutú, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Súd prvej inštancie však dospel k presvedčeniu, že zmluvná pokuta, ktorú si strany sporu dohodli v zmluve o pôžičke zo dňa 17.7.2015, nie je platne dohodnutá pre rozpor s dobrými mravmi. Dohodnutá zmluvná pokuta totiž vo svojom percentuálnom ročnom vyjadrení predstavuje viac ako trojnásobok dlžnej istiny ročne (365 %). V takomto prípade už nemožno hovoriť o neprimeranej výške, ale o výške, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je v zmysle ust. dohoda o takejto zmluvnej pokute neplatná.

27. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Pokiaľ je právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, jedná sa o neplatnosť absolútnu. Súd prvej inštancie posúdil dohodu o zmluvnej pokute, ktorá bola súčasťou Zmluvy o pôžičke ako neplatnú a preto na základe nej správne nepriznal žalovaný nárok, ktorý spočíval v zmluvnej pokute. Moderácia tohto neplatného zmluvného dojednania potom nie je možná.

28. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj ). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania.

29. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 27.5.2020 č.k. -157 ako vecne správny potvrdil ( a ).

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1. a 2. rade, ktorí podali vyjadrenie voči odvolaniu žalobcu, a preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).