Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou, v právnej veci navrhovateľa: S. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O. XX, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti odporcovi: P. S., Y.. Z., K.. XX.XX.XXXX, I. O. I.Á. X, I., zastúpená: Podhorský & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Ventúrska 1, Bratislava, o rozvod manželstva o úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: Q. S., K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo S. S., K.. XX.XX.XXXX, U. P. S., Y.. Z., K.. XX. XX. XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX B. I. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia:

Maloleté dieťaťa Q., K.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým Q.

- každý nepárny piatok od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod., pričom otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky,

- každý párny štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., pričom otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky alebo v školskom zariadení, a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky.

Matka maloletého dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a v určenom čase odovzdať otcovi v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa je povinný maloleté dieťa v určenom čase riadne vrátiť matke maloletého dieťaťa v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov na strane maloletého alebo z iných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku a v prípade záujmu poskytnúť náhradný termín stretnutia.

III. Otec je povinný platiť na maloletého Q. výživné v sume 590,-Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 06. 04. 2020, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 07. 04. 2020, sa navrhovateľ-manžel domáhal rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a to zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. V návrhu navrhovateľ uviedol, že s manželkou sa zoznámil približne v roku XXXX, postupne sa ich vzťah prehĺbil, po určitej známosti uzatvorili manželstvo. Vo vzťahu mali od počiatku nezhody, navrhovateľ hrával profesionálne futbal, veľakrát bol mimo domácnosti, po skončení kariéry začal podnikať, od roku 2016 funguje ako spoločník v spoločnosti S.+Q. H., W..Y..R.., B.. Nezhody medzi nimi narastali, boli finančného charakteru ako aj názorové, veľakrát dochádzalo k hádkam. Po poslednom fyzickom napadnutí sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a býva u svojho otca v O., nemá záujem spoločne hospodáriť, uhrádza iba spoločné náklady. Spolužitie s odporkyňou považuje za neznesiteľné, doma sa snažil zdržiavať čo najmenej, čo bolo aj dôvodom odsťahovania sa. K odporkyni stratil citový vzťah, nevidí nádej na obnovu manželstva, toto považuje za hlboko a trvalo rozvrátené po všetkých stránkach. Vzhľadom k dlhodobým problémom a vzájomnej pretrvávajúcej averzii považuje rozvod za jediné možné riešenie. Syna navrhuje zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko o maloletého sa starajú obaja, so synom chodieva von, športujú. Výživné navrhuje vo výške 200,- Eur mesačne.

2. Odporkyňa- manželka, ktorá návrh na rozvod nepodala, podaním zo dňa 26.05.2020 uviedla, že s rozvodom súhlasí, manželstvo neplní svoju funkciu, navrhovateľ od nej náhle odišiel, nakoľko má mimomanželský pomer. Odmieta tvrdenia navrhovateľa, že by ho niekedy fyzicky napadla, opak je pravdou. Pred jeho odchodom zo spoločnej domácnosti sa navrhovateľ opakovane snažil o bezdôvodné provokácie, vznikali veľmi vážne hádky, ktoré si nepochopiteľne nahrával na telefón, išlo zrejme o vytvorenie účelovej zámienky na tvrdenie o fyzickom napadnutí alebo o vážnych nezhodách. Vzťah nepovažuje do budúcna za udržateľný. Ohľadne maloletého uvádza, že nie je pravda, že by sa o maloletého starali rovnocenne, prevažnú väčšinu času trávi maloletý s matkou, ona však nemá záujem brániť v striedavej starostlivosti, pokiaľ súd dospeje k názoru, že je to v najlepšom záujme syna. S výživným nesúhlasí, nakoľko toto nezodpovedá nákladom na maloletého, výživné na syna by malo zodpovedať možnosti zachovania jeho aktuálnej životnej úrovne. Odporkyňa nemá žiaden príjem, na čiastočný úväzok je zamestnaná v spoločnosti manžela, nie je jej vyplácaná žiadna mzda, o všetko sa vždy staral navrhovateľ, platil všetky náklady s bývaním. Aktuálne býva so synom v byte, ktorý vlastní s manželom v podiele 1. Náklady na syna uvádza: strava 250,- Eur, ošatenie 70,- Eur, hygienické potreby 20,- Eur, zdravotná starostlivosť 20,- Eur, škola 500,- Eur, cestovné 50,- Eur, záujmová činnosť 70,- Eur ( klavír, šach, šport).

3. Podaním zo dňa 11.08.2020 (č.l. 40 spisu) doplnila odporkyňa svoje vyjadrenie, uviedla, že maloletý Q. svojho otca nevidel od polovice júna 2020, ona v styku s maloletým nebráni, avšak otec o syna nejaví žiaden záujem takmer 2 mesiace. Posledné 2 mesiace tak trávi maloletý výlučne s ňou, pričom matka si myslí, že maloletý sa tým trápi, že otca nevidel a ten si naňho nevie nájsť čas. V posledných mesiacoch prestal riadne uhrádzať výdavky na Q. a poslal iba 3x po 200,- Eur za mesiace 5-7/2020, pričom navrhovateľ si musí byť vedomý, že uvedená suma nepostačuje štandardným nákladom na syna, a už vôbec nie životnej úrovni otca, ktorej by mala životná úroveň maloletého zodpovedať. Matka má za to, že výdavky navrhovateľa smerujú v prospech jeho milenky, nie syna, podľa jej informácií navrhovateľ milenke doprial výlety do luxusných hotelov v V. či v I., dovolenku na neznámom mieste, luxusné darčeky, tenisky zn. J. B., automobil zn. Q., evidovaný na iného majiteľa. Odporkyňa zároveň uvádza, že navrhovateľ nežije u rodičov v O., ale v penzióne, čo matka maloletého nepovažuje za vhodné prostredie pre maloletého. Z uvedeného dôvodu nepovažuje striedavú starostlivosť o maloletého za vhodnú, má záujem o výlučnú starostlivosť, avšak prvoradý je záujem maloletého. Odporkyňa spochybňuje čestné vyhlásenie navrhovateľa zo dňa 22.05.2020, že v roku 2019 nedisponoval príjmom, nakoľko je spoločníkom v spoločnosti, ktorá aktívne vykonáva podnikateľskú činnosť, vlastní niekoľko luxusných automobilov zn. Q.. Žiada o predloženie daňových priznaní navrhovateľa ako fyzickej osoby, ako aj jeho spoločnosti za rok 2019. Úspešnosť podnikania navrhovateľa deklaruje poukázaním na článok zo dňa 24.06.2020 pre on- line portál pravda.sk. Vzhľadom na životný štandard rodiny v roku 2019 a životnú úroveň navrhovateľa v roku 2020 považuje uvedené čestné prehlásenie za klamlivé a účelovo spísané pre účely určenia vyživovacej povinnosti k maloletému Q., ako aj k nej, v rámci príspevku na rozvedeného manžela. Odporkyňa navrhuje výsluch viacerých osôb za účelom preukázania mimomanželského pomeru navrhovateľa, incidentov medzi účastníkmi konania, majetkových pomerov spoločnosti navrhovateľa, životnej úrovne účastníkov konania (milenka navrhovateľa, spoločník navrhovateľa, rodinní príslušníci účastníkov).

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, najmä sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa, vyjadrenia odporkyne zo dňa 26.05.2020, 11.08.2020, zmluva o poskytovaní vzdelávania, vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 25.09.2020, mandátna zmluva zo dňa 06.08.2020, účtovná závierka spol. S.+Q. H., W..Y..R.. za rok 2018, výpisy z účtov navrhovateľa, vyjadrenie odporkyne zo dňa 30.09.2020, výpis z LV č. XXXX k.ú. I., výpisy z účtov, uznesenie KS Trnava č.k. -156 zo dňa 23.10.2020, podanie odporkyne zo dňa 09.11.2020, vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 13.11.2020, 27.11.2020, 15.02.2021, e- mailová komunikácia, fotodokumentácia, doplnenie vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 12.03.2021, daňové priznanie spol. S.+Q. H., W..Y..R.. za rok 2019 a 2020, ročné zúčtovanie preddavkov z príjmov navrhovateľa za rok 2020, vyjadrenie odporkyne zo dňa 11.03.2021, kópia zápisnice z pojednávania zo dňa 05.03.2021, vyjadrenie odporkyne zo dňa 22.03.2021, ponuky práce na stránke www.profesia.sk <http://www.profesia.sk>, s prílohami vrátane predloženej fotodokumentácie, čestných prehlásení, prednesmi právnych zástupcov, ako aj výsluchmi účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 14. 08. 2010, u oboch účastníkov ide v poradí o prvé manželstvo. Obaja účastníci sú štátni občania Slovenskej republiky, národnosť majú slovenskú. Nakoľko aspoň jeden z manželov- odporkyňa žije na ich poslednej spoločnej adrese Z. XX, B. I., miestne príslušným je súd podľa uvedenej poslednej spoločnej adresy, a týmto je okresný súd Trnava. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - maloletý Q..

6. Právny zástupca navrhovateľa (otca) v rámci prednesu na pojednávaní dňa 02.09.2020 uviedol, že manželstvo je dlhodobo a vážne rozvrátené, pridržiaval sa písomného podania v plnom rozsahu ohľadne spolužitia manželov, ako aj dôvodov rozvratu manželstva. Navrhovateľ v rámci výsluchu uviedol, že manželmi sú 10 rokov, manželstvo opísal ako komplikovanejšie manželstvo, zo strany manželky cítil neustále vydieranie, vyhrážanie, stále požadovala nejaké darčeky, dovolenky, od decembra išlo o veľký tlak z jej strany, dochádzalo aj k fyzickým útokom. Prestali si rozumieť, nekomunikovali navzájom, ona neodpovedala na sms-ky, ani sa nezdravili. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval 03.04.2020, aby tak ochránil syna pred výstupmi a útokmi zo strany manželky. Všetko financoval on, aj stále financuje bývanie. Ide o 4 -5 izbový byt , ostala v ňom bývať manželka so synom, on býva u rodičov, alebo na hoteli. S priateľkou stretáva cca 3 mesiace, ona však nie je dôvodom rozvratu manželstva. Počas manželstva nemal iný mimomanželský pomer. Intímne spolu nežijú s manželkou od začiatku roka 2020. So synom mali úžasný vzťah, teraz sa menej s ním kontaktoval, nakoľko vzťah k manželke je komplikovaný, fyzicky ho napadla na ulici cca pred 3 mesiacmi, odvtedy sa kontaktu vyhýba. V prípade rozvodu manželstva súhlasí so zverením maloletého matke, so stykom s mal. synom a ohľadom výživného navrhuje sumu 500,-Eur. Momentálne pracuje ako spoločník v spoločnosti S.+Q. H., W..Y..R.., B., má obchodný podiel 10%, jeho mesačný príjem je 1.000,-Eur. Je spoluvlastníkom bytu na ulici Z. B. I., v podiele 1, avšak je tam poznámka o začatom konaní o určenie vlastníckeho práva.

7. Právny zástupca druhého manžela- manželky ( odporkyne) v rámci prednesu na pojednávaní dňa 02.09.2020, uviedol, že sa pridržiava vyjadrení odporkyne, s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Odporkyňa uviedla, že manželstvo trvá 10 rokov, boli aj pekné a zlé chvíle, manžel ju fyzicky týral, syn bol tohto aj svedkom. Myslí si, že manžel sa nevysporiadal s tým, že nedosiahol vo futbale to, čo si želal a to prenášal na rodinu. Veľakrát bol zlý na Q. aj na ňu, so synom musí chodiť aj ku psychologičke. Bolo to veľmi ťažké manželstvo. Príčinou rozvratu je V.D. X., jeho milenka, na ktorú ju upozornili aj kamarátky. Myslí si, že ak by milenku nemal, neodišiel by od nich, nie je si však istá, či by manželstvo fungovalo. Podľa toho, čo rozpráva jeho milenka, sú spolu minimálne rok. Odporkyňa t.č. nepracuje, ale evidovaná je v spoločnosti manžela, už dostala aj výpoveď k 30.09.2020. Zamestnanie si hľadá cez známych v oblasti administratívy. Momentálny nemá žiadny príjem. Náklady na Q. uviedla: súkromná základná škola - mesačný poplatok 400,-Eur, ďalšie náklady sú na krúžky: šach, klavír, tenis celkovo cca 100,- Eur, náklad na bývanie 300,-Eur, uvedený náklad platí navrhovateľ. Náklady na stravu sú cca 200,-Eur, ošatenie 70,-Eur, hygiena 20,-Eur. Maloletý je zdravý.

8. Na pojednávaní predložili účastníci súdu návrh rodičovskej dohody v znení: Maloleté dieťaťa Q., K.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým Q.:

- každý nepárny piatok od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod., pričom otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky,

- každý párny štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., pričom otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky alebo v školskom zariadení, a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Ohľadne výšky výživného sa rodičia dohodnúť nedokázali, matka trvala na výživnom vo výške 800,- Eur, otec s takto požadovanou sumou výživného nesúhlasil. Výdavky na výživné v časti nákladov na súkromnú školu maloletého nepovažuje otec za nevyhnutné, ide o rozhodnutie matky, a preto nevidí dôvod, aby boli zohľadnené v rámci vyživovacej povinnosti. Pôvodný jeho návrh na výživné vychádzal z nákladov bez školného. S nákladmi na maloletého ustálenými v sume 830,-Eur tak, napokon otec súhlasil. Otec následne navrhol výživné vo výške 500,- Eur, po predbežnom právnom posúdení na ďalšom pojednávaní vo výške 540,- Eur, matka s uvedenou sumou výživného nesúhlasila.

9. V ďalšom podaní zo dňa 25.09.2020 ( č.l. 75) navrhovateľ uviedol, že od augusta 2020 podpísal mandátnu zmluvu so spoločnosťou S.+Q. H., W..Y..R.., B., v ktorej vykonáva funkciu konateľa, odmena za výkon tejto funkcie je 1.000,- Eur brutto. Pred augustom uvedená spoločnosť vracala navrhovateľovi poskytnutú pôžičku, toto tvorilo príjem otca, nakoľko firma zisk za rok 2018 a 2019 nerozdeľovala. Priemerný mesačný príjem navrhovateľ do júla 2020 bol v sume 1.707,50 Eur, ide o príjem z uvedenej pôžičky. Od apríla 2020 má výdavky v priemere 1.851,73 Eur, ide o náklady na byt, výživné na maloletého, náklady na stravu, hygienu, ošatenie, kultúru. Navrhovateľ býva striedavo u svojich rodičov, ako aj v Z. Q. G., kde sa cena jednej noci pohybuje okolo 30,- Eur, záväzok uhradiť cenu za ubytovanie uhradí v splátkach, zatiaľ nie je splatný. Výdavky na byt, z ktorého sa odsťahoval, a ktoré hradí navrhovateľ, predstavujú celkovo sumu 367,69,- Eur (náklady, služby, zabezpečenie bytu, upratovačka, tv, internet). Výživné na Q. hradí v sume 200,- Eur mesačne. Okrem bytu, ktorý je predmetom konania o vrátenie daru, nevlastní žiadnu z nehnuteľností. Navrhovateľ nevlastní žiadne motorové vozidlo, užíva vozidlo, patriace spoločnosti S.+Q. H., W..Y..R.., za rok 2018 nepodával daňové priznanie, nakoľko nemal príjmy. K majetkovým pomerom matky uvádza, že od apríla nie zamestnaná v spoločnosti S.+Q. H., W..Y..R.., dostala výpoveď. Doposiaľ sa matka nezamestnala napriek tomu, že nie je schopná hradiť náklady maloletého ani pomerne, pričom trvá na úhrade nákladov na maloletého zo strany otca v plnej miere 100%. Matka býva v byte, ktorý de iure patrí navrhovateľovi, neprispieva na náklady spojené s užívaním bytu, všetky náklady hradí navrhovateľ, pritom nežiada ani náhradu bezdôvodného obohatenia z titulu užívania bytu bez právneho dôvodu. Navrhovateľ má za to, že na poslednom pojednávaní sa rodičia zhodli na výške odôvodnených potrieb maloletého v celkovej sume 800,- Eur, z čoho 500,- Eur sú náklady na súkromnú základnú školu a 300,-Eur ostatné náklady. Navrhovateľ nesúhlasí, aby maloletý navštevoval Základnú školu O., nakoľko to nedovoľujú jeho majetkové pomery, pričom existuje menej nákladný finančný variant v podobe štátnej školy. V súvislosti s uvedeným podal návrh na súd na nahradenie súhlasu matky na prestup maloletého na štátnu základnú školu.

10. V podaní zo dňa 30.09.2020 (č.l. 97) odporkyňa uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou bytu nachádzajúceho sa v I. K. T.. I. X (podľa názoru súdu nesprávne uvedená ulica, správne má byť ul. Z. XX), kde mali poslednú spoločnú domácnosť, pričom zariadenie bytu, hnuteľné veci, ako aj garáže patria do BSM manželov. Pracovný pomer v spoločnosti jej manžela považovala za fiktívny, mal trvať od 04.11.2017, o predmetnom pomere nemala žiadnu vedomosť, mzdu nepoberala, až v septembri 2020 jej bolo zaslaných niekoľko platieb (4x po 99,66 Eur), pričom podľa výpovede zo dňa 20.07.2020 by mal pracovný pomer skončiť 30.09.2020, doposiaľ preto nie je vedená ani na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. S hľadaním práce jej pomáha jej brat, odporkyňa sa snaží zorientovať v pracovných ponukách. Okrem príspevku na dieťa vo výške 24,95 Eur nedisponuje žiadnym príjmom, finančne jej pomáhajú jej rodinní príslušníci, pričom si nemyslí, že by títo mali zastupovať jej manžela pri plnení jeho vyživovacej povinnosti. Majetkové pomery ich rodiny sa v čase ich spolužitia nachádzali na nadštandardnej úrovni, a to zásluhou manžela, čo sa odrazilo vo výške ich výdavkov.

11. Dňa 23.10.2020 vydal Krajský súd Trnava v konaní vedenom pod sp.zn. -156 neodkladné opatrenie, ktorým zmenil zamietajúce rozhodnutie Okresného súdu Trnava a maloletý Q. S., K.. X. XX. XXXX sa dočasne ponechal v osobnej starostlivosti matky. Styk otca upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý týždeň v sobotu v čase od 13:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v určený čas v mieste bydliska matky a po skončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste odovzdá matke; matka je povinná zabezpečiť odovzdanie a prevzatie maloletého dieťaťa otcovi a maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

Platnosť uvedeného neodkladného opatrenie je stanovená až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. .

12. Na tunajšom súde je ohľadne totožných účastníkov vedené konanie pod sp. zn. o určenie výživného pre maloleté dieťa na čas do rozvodu a o určenie výživného na manželku, pričom súd dňa 07.10.2020 schválil dohodu rodičov a zmier účastníkov nasledovného znenia: Účastníci sa zaväzujú, že do právoplatnosti konania o rozvode a úpravy práv a povinností k maloletému vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. alebo najneskôr do 31.08.2021, podľa toho ktorá udalosť nastane skôr, znášať náklady na školné maloletého vo výške 440,- Eur v rozsahu 68% otec a 32% matka, obaja zvlášť na účet školy v lehote splatnosti podľa zmluvy o poskytovaní vzdelávania zo dňa 25.04.2018 vrátane už splatných záväzkov. Otec sa zaväzuje do právoplatnosti konania o rozvode a úpravy práv a povinností k maloletému vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. alebo najneskôr do 31.08.2021, podľa toho ktorá udalosť nastane skôr, platiť náklady na bývanie v sume 320,- Eur v lehote splatnosti podľa príslušných zmlúv a sumu 80,- Eur ako doplatok otca na bežné výživné maloletého k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred.

13. Ohľadne totožných účastníkov je na tunajšom súde vedené aj konanie pod sp. zn. o nezhodu rodičov, predmetom ktorého konania je nahradenie súhlasu rodiča so zmenou školského zariadenia, doposiaľ vo veci nebolo rozhodnuté.

14. Na pojednávaní dňa 24.03.2021 navrhovateľ na výzvu súdu objasnil pôžičku ním poskytnutú spoločnosti v roku 2017, táto bola poskytnutá firme na jej rozbeh, spoločnosť mu ju vracala postupne v sumách okolo 2.500 - 3.500,- Eur mesačne, a to bol jeho príjem. Pôžička je riadne zaevidovaná v účtovníctve. Z uvedených súm žil s rodinou, platil spoločnú domácnosť, peniaze sa spotrebovali. Zisk z roku 2019 z firmy sa nerozdeľoval, išli do väčších projektov. Dôvodom straty za r. 2020 je „korona“, ktorá prerušila všetky plány. Firma robí železné konštrukcie, haly, nie sú teraz objednávky. Firma vlastní 4 autá, 3 Mercedesy, jeden menší a dva väčšie, 1 Audi, autá používajú aj zamestnanci, živnostníci. Navrhovateľ na svoje osobné účely užíva Q. menší, autá sú z r. 2012, 2018, dve sú z r.2019. Priateľka je brigádnička v firme, má k dispozícii všetky autá, ktoré sú voľné. Pracuje ako administratívna pracovníčka, jej príjem je 4,-Eur brutto/hod. Navrhovateľ bol naposledy na dovolenke 2/2020 v Dubaji ešte spolu s manželkou a synom.

15. Právna zástupkyňa odporkyne poukazuje, že v r. 2017 predal navrhovateľ nebytový priestor, ktoré peniaze mali patriť obom manželom, odporkyňa z nich nič nevidela, išlo o sumu 160.000,- Eur. Navrhovateľ uviedol, že finančné prostriedky sa použili ako vklad do spoločnosti a časť z nich sa spotrebovala. Odporkyňa si myslí, že za ne postavil dom, v ktorom býva, na pozemku firmy. Odporkyňa nevedela, že uvedený pozemok patrí firme. Zástupca odporkyne poukazuje tiež na účelové zníženie obchodného podielu navrhovateľa v spoločnosti z 50 % na 10 %, v r. 2020 mala spoločnosť tržby 1,8 mil. Eur a je v strate - 55 tis. Eur. Požaduje preto predloženie účtovných dokladov o ekonomickej činnosti spoločnosti navrhovateľa, ohľadne straty, v ktorej sa spoločnosť nachádza, ohľadne poskytnutej pôžičky vo výške 56.000,-Eur, či bola uhrádzaná, ako navrhovateľ naložil so sumou 160.000,-Eur vyplatenou v r. 2017. Týmto požaduje preukázať príjem spoločnosti, od ktorej sa odvíja aj príjem navrhovateľa, nakoľko sa otec snaží účelovo znižovať svoj príjem.

16. K nákladom na maloletého ustáleným súdom v sume 830 - 850,- Eur matka uviedla, že ide len o základné potreby, snaží sa Q. robiť výlety, ísť do kina, za to, že majú takúto životnú úroveň, vďačí len jej rodine. Tento týždeň opäť začala škola, chodí na tenis, ten stojí 25,-Eur/hod., chodí 2x alebo 3x do týždňa. Ona jazdí na O., ide o auto jej brata.

17. Z mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom v pozícii mandatára a spoločnosťou S.+Q. H., W..Y..R.., B., ako mandantom vyplýva, že odplata navrhovateľa za výkon činnosti pre uvedenú spoločnosť je 1.000,- Eur brutto mesačne.

18. Z ročného zúčtovania preddavkov na dani z príjmu fyzickej osoby navrhovateľa za rok 2020 vyplýva suma vyplatených zdaniteľných príjmov vo výške 4.809,53 Eur za rok 2020 od zamestnávateľa. Nakoľko ide o príjem za obdobie 8-12/2020, ide v priemere o sumu cca 1.000,- Eur mesačne.

19. Z účtovnej závierky spoločnosti S.+Q. H., W..Y..R.., za rok 2018 vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení- strata 8.263,- Eur. Z daňového priznania spoločnosti S.+Q. H., W..Y..R.., B., H.: XX XXX XXX, za rok 2019 vyplýva výsledok hospodárenia 128.190,- Eur (výsledok hospodárenia pred zdanením- 156.658,- Eur po odpočítaní dane 28.468,- Eur). Za rok 2020 spoločnosť vykazovala stratu -58.064,- Eur ( www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>).

20. Z obchodného registra spoločnosti S.+Q. H., W..Y..R.., B., H.: XX XXX XXX, vyplýva, že navrhovateľ je aktuálne jedným z dvoch spoločníkov a konateľov uvedenej spoločnosti, jeho obchodný podiel v uvedenej spoločnosti je 10%. Spoločnosť bola založená v roku 2015. Predmetom činnosti okrem iného sú: výroba jednoduchých výrobkov z kovu, opracovanie kovu, uskutočňovanie stavieb, prípravné práce k stavbám, dokončovacie stavebné práce, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu a služieb.

21. Z LV č.XXXX, k.ú. I., vyplýva, že manželia sú spoluvlastníkmi bytu č.XX, na ulici Z. XX, I., každý v podiele 1. V katastri v časti poznámka je uvedené začatie konania o určenie vlastníckeho práva, konanie je vedené pod sp.zn. XXC XX/XXXX.

22. Z čestného prehlásenia navrhovateľa vyplýva, že za rok 2019 nepoberal žiaden príjem.

23. Procesný opatrovník sa vyjadril v tom zmysle, že navrhuje súdu schváliť rodičovskú dohodu v časti zverenia maloletého do starostlivosti matky, ako aj ohľadne zastupovania a spravovania majetku, a v časti úpravy styku otca s maloletým. Vyživovaciu povinnosť navrhol určiť primerane zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov, veku a potrebám maloletého

24. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

25. Podľa súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

26. Podľa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

27. Podľa v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

28. Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

29. Podľa rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia po rozvode.

30. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

31. Podľa , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

32. Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

33. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

34. Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

35. Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

36. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

37. Podľa výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

38. Podľa právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. Podľa (ďalej len „“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa veta prvá Zákona č. 160/015 Z. z. (ďalej len „“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

41. zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím manželstva. Tieto mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov a ich spolužitie, zakotvil zákonodarca ako povinnosti. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní mieru rozvratu vzťahov medzi manželmi. Postavenie obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva, za jeho trvania, ako aj pri rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občianskoprávnej povahy medzi sebou a vo vzťahu ku svojim deťom.

42. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. V rodinnom prostredí by mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.

43. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len vtedy, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať

obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva by mala byť krajná a posledná možnosť riešenia rozvratu vzťahov medzi manželmi, ku ktorej by mal súd pristúpiť len vtedy, ak sú na to splnené podmienky.

44. Všeobecnou hmotnoprávnou podmienkou na rozvod manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi, spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva, a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Existencia vážneho a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi musí byť v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a rodiny založenej manželstvom.

45. Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov dlhšiu dobu neplní svoje funkcie, manželia od apríla 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, ani spoločne nehospodária, viac ako rok spolu intímne nežijú, vzájomná komunikácia je len minimálne, aj to len ohľadne spoločného syna, medzi manželmi dochádzalo aj k fyzickým atakom, pričom navrhovateľ má už v súčasnosti iný mimomanželský vzťah. Obaja účastníci sa vyjadrili, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasia, nemajú záujem zachovať manželstvo a vylúčili možnosť jeho obnovy. Súd potom dospel k záveru, že rozvrat v manželstve je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti, preto súd návrhu vyhovel a manželstvo vo výroku I. tohto rozsudku so súhlasom oboch manželov rozviedol. Ako dôvod rozvratu manželstva súd ustálil názorové a finančné nezhody medzi manželmi, nedostatočná vzájomná komunikácia, citové ochladenie, fyzické útoky medzi manželmi, ako aj existencia mimomanželského pomeru navrhovateľa.

46. Nakoľko súd manželstvo účastníkov rozviedol, bolo potrebné upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Predmetom konania je úprava práv a povinností k maloletému Q., K.. XX.XX.XXXX, ktorý z uvedeného manželstva pochádza.

47. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, je potrebné, aby výkon ich rodičovských práv a povinností upravil svojím rozhodnutím súd. v ustanovení presne vymedzuje, ktoré otázky majú byť obsiahnuté v rozhodnutí. Súd sa v prvom rade musí vysporiadať s otázkou zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, s otázkou zastupovania a spravovania majetku. Ďalej je potrebné vyriešiť otázku výšky výživného, ktorým bude na dieťa prispievať rodič, ktorému nebude rozhodnutím zverené a stretávania sa dieťaťa s rodičom, ktorému nebude zverené do osobnej starostlivosti. Všetky autoritatívne výroky súdu môžu byť nahradené dohodou rodičov. Dohoda rodičov je základným predpokladom zdravej výchovy maloletých detí, ktoré kultivovaným správaním rodičov získavajú pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti, ale tiež oslobodzuje deti od rozhodovania o tom, ktorého z rodičov uprednostnia. Zároveň je potrebné rešpektovať právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo detí na udržanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Až v prípade, ak sa rodičia nevedia navzájom dohodnúť, by mal práva a povinnosti rodičov upraviť súd autoritatívnym rozhodnutím, ktoré by však malo byť krajným riešením. Otázka zverenia maloletého Q. na začiatku konania sa javila ako sporná, keď otec pôvodne v podanom návrhu žiadal o striedavú osobnú starostlivosť.

48. Otec však neskôr upustil z predstavy zverenia do striedavej starostlivosti a so zverením do osobnej starostlivosti matke súhlasil. Rodičia sa rovnako vedeli zhodnúť aj v otázke zastupovania a spravovania majetku maloletého v bežných veciach, na uvedenom rodičia dosiahli zhodu, rovnako aj v otázke styku otca s maloletým. Na základe uvedeného súdu predložili návrh dohody v znení ako vo výroku II. rozsudku (a to aj napriek výhradám, ktoré pri realizácii styku uvádzali), ktorú súd považuje za súladnú so záujmami maloletého, a preto rodičovskú dohodu v uvedenom znení schválil. Na základe uvedeného potom súd rozhodol o zverení maloletého Q. do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým Q. každý nepárny piatok od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod., pričom otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky, každý párny štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod.,

pričom otec maloletého prevezme v mieste bydliska matky alebo v školskom zariadení, a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky.

49. Súd má za to, že takáto úprava je v najlepšom záujme maloletého, pričom súd apeloval na matku na zvýšenie pozitívnej motivácie maloletého Q. pred realizáciou styku vzhľadom na pretrvávajúcu averziu maloletého voči otcovi, ako aj otca hľadaním spôsobu na obnovu naštrbeného vzťahu. Schválená dohoda rodičov v uvedenej časti podľa názoru súdu reflektuje záujem maloletého dieťaťa, citovú väzbu k rodičom, prostrediu, ako aj vývinové potreby, najmä vek, školské, zdravotné, záujmové potreby, ako aj stabilitu budúceho výchovného prostredia, atď.

50. Plnenie vyživovacej povinnosti je spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd v osobnej sfére účastníkov príslušných rodinnoprávnych vzťahov. Zákon preto pojmovo vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitým a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, ako aj nepravidelné. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

51. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti a majetkové pomery. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako v prípade neprimeraných majetkových rizík, ktoré na seba povinný berie. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Pravidelne zisťovanými okolnosťami v konaní o výživnom na strane výdavkov sú pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľnosti (pozemky, domy, byty, rekreačné chaty, ich počet, reálna potreba a možnosť využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania na výnosy), cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, iných hnuteľných vecí (motorové vozidlá, luxusné športové vybavenie, zbierky, cennosti, elektronika), ako aj celkový životný štandard (dovolenky, životné náklady). Nejde o zásah do vlastníckeho práva povinného, ktorý môže vlastniť neobmedzené majetkové podstaty, ale len o posúdenie jeho majetkových pomerov vo vzťahu k plneniu prioritnej vyživovacej povinnosti. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality.

52. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až na základe rozhodnutia súdu. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávnených detí. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Schopnosti a možnosti rodiča pri tom súd má hodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne, atď. Majetkové pomery rodiča pritom súd má posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorý môže upozorniť na ďalšie nedoložené príjmy.

53. Náklady na maloletého matka vyčíslila v podaní zo dňa 26.05.2020 v celkovej sume 980,- Eur (strava 250,- Eur, ošatenie 70,- Eur, hygienické potreby 20,- Eur, zdravotná starostlivosť 20,- Eur, škola 500,- Eur, cestovné 50,- Eur, záujmová činnosť 70,- Eur ( klavír, šach, lyžovanie, plávanie). Náklady na bývanie matky s maloletým sú v sume 320,- Eur, tieto hradí navrhovateľ. Matka žiadala na výživné sumu 800,- Eur. Maloletý Q. je vo veku X rokov, navštevuje 1.stupeň ZŠ, má priemerné náklady zodpovedajúce dieťaťu v jeho veku (okrem nadštandardného nákladu na školné). Za odôvodnené bežné mesačné náklady na maloletého súd uznal náklady na: súkromnú školu O. vo výške 440,- Eur, bývanie 160,- Eur (polovica celkových nákladov z 320,- Eur), strava 120,- Eur mesačne ( t.j. cca 4 Eur denne), hygienické potreby + zdravotná starostlivosť 20,- Eur, ošatenie 50,- Eur, záujmová činnosť 50,- Eur ( klavír, šach, šport). Na základe uvedeného boli ustálené celkové náklady na maloletého vo výške cca 840,- Eur mesačne. Do uvedených nákladov súd započítal aj nadštandardný náklad za súkromnú školu O. vo výške 440,- Eur, ktorého dôvodnosť namietal otec, s poukazom na možnosť inej finančne menej náročnej alternatívy v podobe štátnej školy. Nakoľko maloletý uvedenú školu navštevuje od svojich 2 rokov, nepovažuje súd zmenu školy v živote maloletého za nateraz vhodnú, keď je zrejmé, že už situácia súvisiaca s rozvodom manželstva jeho rodičov je v jeho emotívnom prežívaní pomerne citlivo vnímaná, a preto zmena školy, na ktorú je zvyknutý a naviazaný, sa v tomto náročnom období nejaví ako vhodná a v záujme maloletého. Napokon súd má za to, že neobstojí ani argument otca, že otec maloletého nie je schopný uvedený náklad na školu maloletému uhrádzať. Súd v čase rozhodovania považuje náklad za školu za dôvodný, možnosť zníženia uvedeného nákladu v čase rozhodovania súdu nebola s konečnou platnosťou zo strany školy schválená, pričom v čase rozhodovania súdu nebolo rozhodnuté ani o nahradení súhlasu druhého rodiča so zmenou školy (konanie vedené pod sp. zn.XX V. XX/XXXX na návrh otca). Náklady na pohonné hmoty v sume 70,- Eur považuje súd za náklady matky, navyše nie je preukázané, ich vynaloženie v súvislosti s maloletým.

54. Nakoľko navrhovateľ v čestnom vyhlásení zo dňa 03.03.2021 uviedol, že za rok 2019 nemal žiaden príjem, pričom zároveň deklaroval, že až do júla 2020 spolu s rodinou žil z peňazí, ktoré mu vracala firma S.+Q. H., W..Y..R.., B., titulom ním poskytnutej pôžičky, uvedené vrátené sumy súd posúdil ako príjem navrhovateľa za výkon jeho činnosti pre spoločnosť. Do júla 2020 tak navrhovateľ v priemere dostával titulom navrátenie pôžičky sumy v priemere vo výške 1.707,50 Eur mesačne, ako uviedol navrhovateľ. Zisk spoločnosť za roky 2018 a 2019 nerozdeľovala, nakoľko podľa vyjadrení navrhovateľa, spoločnosť potrebovala investovať do nových projektov. Od augusta podpísal navrhovateľ mandátnu zmluvu so spoločnosťou S.+Q. H., W..Y..R.., B., v ktorej vykonáva funkciu konateľa, odmena za výkon tejto funkcie je 1.000,- Eur brutto. Zároveň navrhovateľ deklaroval, že od apríla 2020 má výdavky v priemere 1.851,73 Eur, ide o náklady na byt, výživné na maloletého, náklady na stravu, hygienu, ošatenie, kultúru ( prepočet podľa výdavkov z účtov). Z vyčíslených nákladov otca je zrejmé, že príjem otca, na to, aby mohol uhrádzať takéto výdavky bude zrejme vyšší, navrhovateľ uvedené objasnil tým, že mu vypomáhajú rodičia, avšak uvedené sa súdu javí ako účelové a ničím nepreukázané tvrdenie.

55. Navrhovateľom deklarovanému príjmu aktuálne 1.000,- Eur brutto potom nezodpovedá ani dohoda uzatvorená v konaní vedenom pod sp.zn. XXP XX/XXXX, podľa ktorej sa otec zaviazať uhrádzať matke v úhrne sumu 700,- Eur, nakoľko v takomto prípade by otec takmer všetok svoj príjem vynaložil na úhradu výživného na syna a manželku ( príjem brutto 1.000,- Eur je v prepočte netto 796,- Eur). Nakoľko však takúto dohodu uzatvorili účastníci konania, s jej znením súhlasili, pričom za obdobie od uzatvorenia uvedenej dohody a zmieru ( október 2020) doposiaľ nedošlo na strane účastníkov konania k žiadnej zmene odôvodňujúcej iné rozhodnutie, súd z uvedenej dohody rodičov na účely stanovenia výživného pre maloletého bude vychádzať. Ak celkovo otec vyslovil súhlas uhrádzať matke sumu 700,- Eur tak na výživné pre maloletého, ako aj výživné pre manželku, z uvedenej sumy považuje súd za výživné pre maloletého sumu vo výške 540,- Eur, ide o náklady na školné maloletého vo výške 300,- Eur (68% z celkových nákladov 440,- Eur ), náklady na bývanie 160,- Eur (1/2 celkových nákladov na bývanie v sume 320,- Eur ) a sumu 80,- Eur ako doplatok otca na bežné výživné maloletého. Zvyšok uvedenej sumy (700-540 Eur) predstavuje druhú polovicu celkových nákladov na bývanie v sume 160,- Eur, ktoré súd posúdil ako výživné na manželku. Otec je naďalej schopný uhrádzať výživné na maloletého v doposiaľ hradenej sume 540,-Eur, pričom právoplatnosťou rozhodnutia v predmetnom konaní (resp. právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva), zaniká nárok na výživné manželky, ktoré aktuálne uhrádza otec vo forme nákladov na bývanie v sume 160,- Eur. Z uvedenej sumy súd potom k výživnému na maloleté dieťa po rozvode manželstva doteraz uhrádzanému na maloletého v sume 540,- Eur priznal naviac sumu 50,- Eur, nakoľko má súd za to, že je v možnostiach otca takéto výživné uhrádzať, po tom, čo nárok na výživné manželky zanikne. Súd tak priznal maloletému celkovo sumu výživného vo

výške 590,- Eur, ktorú sumu považuje za adekvátnu zárobkovým a majetkovým pomerom otca (resp. jeho potencionálnemu príjmu), ako aj jeho životnej úrovni.

56. Pri súdom ustálených nákladoch na maloletého vo výške cca 840,- Eur, stanovené výživné otca na maloleté dieťa vo výške 590,- Eur mesačne pokryje 70% celkových nákladov na maloletého. Sumu 590,- Eur na bežné výživné maloletého tak považuje súd za primeranú vzhľadom k jeho potrebám, s prihliadnutím na vek, a tiež k možnostiam a schopnostiam otca pri jeho potencionálnom príjme za primerané. Spolu s výživným poskytovaným od matky, či už vo forme finančnej ako aj vo forme každodennej osobnej starostlivosti, zabezpečí uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého v požadovanom rozsahu. Takýmto pomerom prispievania oboch rodičov na výživné je zároveň zachované aj pravidlo, že dieťa má mať životnú úroveň svojich rodičov, z čoho vyplýva, že pri výživnom 590,- Eur od otca a výživným cca 225,- Eur od matky, vrátane jej osobnej starostlivosti a prídavku na dieťa vo výške 25,- Eur (ak celkové bežné náklady sú 840,- Eur), sumou stanoveného výživného tak otec poskytuje dieťaťu primerane vyššiu životnú úroveň zodpovedajúcu jeho možnostiam a schopnostiam. Práve započítanie nákladu na súkromnú základnú školu vo výške 440,- Eur odzrkadľuje zvýšenú životnú úroveň maloletého, ktorú mu výškou stanoveného výživného umožňuje navštevovať práve otec.

57. Pokiaľ ide o súdnu prax, rodič by mal zo svojho čistého príjmu vynakladať sumu v rozsahu od 20% do 25% na všetky vyživovacie povinnosti. V predmetnom prípade má povinný rodič jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Maloletý Q. je žiakom 1.stupňa základnej školy (X,X rokov), súdom určené výživné na takto staré dieťa sa podľa ustálenej praxe pohybuje vo výške cca 22% z dosahovaného, resp. ustáleného predpokladaného príjmu otca. Ak stanovené výživné vo výške 590,- Eur predstavuje 22% príjmu otca, potencionálny príjem otca tak predstavuje sumu vo výške 2.682,- Eur v čistom ( t.j. 3.688,- Eur brutto). Na uvedené súd poukazuje v súvislosti s vyjadreniami matky, keď deklarovala príjem otca počas ich spoločného manželstva vo výške cca 3.000,- Eur, ktorá suma sa potencionálnemu príjmu približuje.

58. Súd teda pri stanovení výživného nevychádzal z príjmov otca v roku 2019 a 2020 deklarovaných otcom vo výške cca 1.707,- Eur ( titulom vrátenej pôžičky) resp. 1.000,- Eur brutto (z mandátnej zmluvy), ale vychádzal z potencionálneho príjmu súdom ustáleného. Okrem bytu v spoluvlastníctve s manželkou, súd nezistil u otca vlastníctvo žiadnych nehnuteľností, iných cenných vecí, vozidiel, úspor, ktoré by tak jeho životnú úroveň zvyšovali. Na základe uvedeného, keďže príjem otca ním deklarovaný súd nepovažoval za zodpovedajúci jeho možnostiam, ako aj jeho životnej úrovni, a skutočný príjem otca maloletého je zrejme vyšší ako ten, ktorý uviedol, keď je schopný uhrádzať svoje mesačné náklady vo výške cca 1.852,- Eur, resp. v októbri 2020 uzatvoril dohodu o uhrádzaní výživného v celkovej sume 700,- Eur, pri ustálení zárobkových možností otca tak súd vychádzal z tzv. potencionálneho príjmu otca.

59. Súd zároveň dáva do pozornosti aj matke, že na vyživovacej povinnosti sa primerane musí podieľať aj ona. Súd nevzhliadol žiaden dôvod, ktorý by matke bránil sa zamestnať, čím by prispela k zvýšeniu svojej, ako aj životnej úrovne svojho syna. Súd poukazuje, že matka maloletého má vyštudovanú vysokú školu v odbore podnikanie a manažment, v ktorom odbore by sa mohla uplatniť, súdu nie je zrejmé, prečo doposiaľ nie je matka zamestnaná. Z internetovej stránky www.profesia.sk <http://www.profesia.sk> súd mal preukázané viaceré pracovné ponuky zodpovedajúce vzdelaniu matky, ako aj požiadavke, že matka doposiaľ nepracovala, čiže ma status absolventa bez praxe. Uvedené súdom vyhľadané ponuky zodpovedajúce požiadavkám matky (administratívne práce) sa pohybujú s ponukou zárobku od 800,- až 1.200,- Eur mesačne, prípadne aj viac. Matka súdu nepreukázala žiadnu konkrétnu žiadosť o zamestnanie, resp. absolvovaný pohovor, ktoré by reálne preukazovali skutočný záujem sa zamestnať, jej záujem spočíva doposiaľ len v zisťovaní možností pre zamestnanie, v zaúčaní sa v počítačových programoch, pričom nemožnosť zamestnania matka odôvodňuje aj situáciou s „koronou“, prípadne potrebou jej prítomnosti pri vyučovaní svojho syna distančnou formou (on line). Zo strany matky nebolo adekvátne objasnené, akým spôsobom pokrýva náklady na maloletého, ktoré náklady matka uvádzala v sume takmer 1.000,- Eur mesačne, ako aj svoje bežné náklady, vrátane luxusných pobytov, na ktoré poukazoval navrhovateľ, keď matka okrem prídavku na dieťa v sume cca 25,- Eur, nemá žiaden iný príjem. Je zrejmé, že časť nákladov hradí z výživného nateraz poskytovaného navrhovateľom v zmysle schváleného zmieru v celkovej sume 700,- Eur, pričom zvyšok podľa vyjadrení odporkyne uhrádza prostredníctvom pomoci od svojich rodinných príslušníkov. Jej argument, že nepovažuje za vhodné, že jej vypomáhajú jej rodičia a týmto nahrádzajú vyživovaciu povinnosť otca maloletého, súd vyhodnotil ako účelný a nesprávny, nakoľko otec vyživovaciu povinnosť plní, poskytuje maloletému finančné prostriedky

zodpovedajúce jeho pomerom, pričom matka nie je zárobkovo činná, a s prihliadnutím na poskytovanú osobnú starostlivosť o maloletého, pri úhradách na nákladoch na maloletého sa spolieha výlučne na otca maloletého, keď pri súdom ustálených nákladoch na maloletého vo výške cca 800,- Eur požadovala výživné v sume 800,- Eur. Z uvedeného potom pre súd vyplýva, že finančná výpomoc od rodičov matky, resp. iných rodinných príslušníkov matky, supluje práve vyživovaciu povinnosť nezamestnanej matky, a nie otca, ktorý výživné podľa názoru súdu adekvátne plní.

60. Súd z dôvodu hospodárnosti nevykonal vo veci ďalšie matkou navrhované dokazovanie, resp. neodročil pojednávanie za účelom doloženia kompletných účtovných dokladov spoločnosti ohľadne straty spoločnosti, poskytnutej pôžičky spoločnosti, resp. ohľadne zníženia podielu navrhovateľa v spoločnosti, nakoľko uvedené doklady súd nepovažoval za potrebné k rozhodnutiu vo veci, a to z dôvodu, že súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca zodpovedajúcemu jeho životnej úrovni, pričom strana matky neuvádzala žiadne iné konkrétne a vo veci relevantné skutočnosti, ktoré by poukazovali na vyššiu životnú úroveň otca oproti úrovni vyplývajúcej zo súdom stanoveného potencionálneho príjmu. Z rovnakého dôvodu považoval súd za nadbytočné predvolať ako svedkov priateľku navrhovateľa, resp. rodinných príslušníkov odporkyne za účelom preukázania životnej úrovne navrhovateľa. Otázku usporiadania vzťahov za predaj nebytového priestoru v roku 2017, ktoré peniaze mali patriť obom manželom, je potrebné riešiť v osobitnom konaní o vysporiadanie spoluvlastníctva, rovnako aj iné vzájomné spoluvlastnícke vzťahy medzi účastníkmi (odporkyňou namietaný pozemok).

61. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

62. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

63. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

64. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

65. Podľa , ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

66. Podľa Čl. 3 ods. 1 a 2 , ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

67. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle , keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. , keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

Poučenie:

Proti výroku II. rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie ( ).

Proti výroku I. a III. a IV. rozsudku môžu podať rodičia a proti výrokom II., III. a IV. rozsudku môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané navrhovateľkou a procesným opatrovníkom by nebolo právne účinné, nakoľko navrhovateľka a procesný opatrovník sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.