Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6C-44-2020.pdf
PDF · 88.94 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/44/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, proti žalovanej Y. L., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom S. L., XXX XX L., o zaplatenie sumy vo výške 533,52 Eur, takto
rozhodol:
I. Súd z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 533,52 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne, zo sumy 533,52 Eur od 10.03.2021 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 % .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 533,52 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 533,52 Eur od 04.11.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Poukázal na skutočnosť, že žalobca dňa 21.02.2018 uzavrel s poistníkom G. L. poistnú zmluvu č. 2406006205 - komplexné poistenie majetku DOMino Extra. Predmetom poistenia bolo poistenie nehnuteľnosti - rodinného domu a poistenie domácnosti v obci L. X. Dňa 19.06.2019 žalobca na základe hlásenia zaregistroval poistnú udalosť č. 3091138267, ku ktorej došlo v pivnici rodinného domu na ulici L. X, ktorá bola zaplavená vplyvom silných atmosférických zrážok a následne zatečením dažďovej vody z dvora. Na základe vykonanej obhliadky žalobca ukončil šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti a dňa 11.09.2019 poukázal poistné plnenie vo výške 533,52 Eur na číslo účtu v tvare IBAN: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Po predložení nových skutočností poistníkom bolo zistené, že žalobca disponoval nesprávnym číslom účtu, uvedeným v zápise o obhliadke a teda poistné plnenie bolo vyplatené žalovanej, ako neoprávnenej osobe na prijatie poistného plnenia. Sporné číslo účtu uviedol manžel pani L., keďže bol jeho disponentom do plnoletosti žalovanej, ako jeho poručníckeho dieťaťa. Dňa 07.07.2019 došlo k úmrtiu pána L. a žalovaná od jeho smrti nie je v kontakte s rodinou L. a pani L. ani neinformovala o prijatí poistného plnenia na jej číslo účtu. Nakoľko poistné plnenie v sume 533,52 Eur bolo žalovanej poukázané bez právneho dôvodu, žalobca si uplatňuje žalobou vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca adresoval žalovanej dňa 02.10.2020 výzvu na vydanie neoprávnene vyplateného poistného plnenia. Zásielka sa žalobcovi vrátila nedoručená, z dôvodu že adresát je neznámy. Žalovaná dlžnú sumu žalobcovi nezaplatila. Na základe uvedeného vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 533,52 Eur, nakoľko ide o plnenie bez právneho titulu, keďže platba bola žalovanej poskytnutá len omylom. Keďže žalovaná je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, vznikol žalobcovi nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne od podania žaloby do zaplatenia.
3. Súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. 6C/44/2020-24 zo dňa 18.11.2020, ktorým žalovanej uložil povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, nahradiť trovy konania. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk žalovanej a napriek šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť jeho aktuálny pobyt, dlhodobo sa zdržiava v zahraničí a preto súd predmetný platobný rozkaz uznesením č. k. 6C/44/2020-32 zo dňa 16.12.2020 zrušil.
4. Napriek vykonaným lustráciám zo strany tunajšieho súdu sa nepodarilo zistiť adresu žalovanej, kde by mohla osobne prevziať súdnu zásielku ohľadom žaloby a uznesenia o procesných poučeniach, z toho dôvodu súd postupoval v zmysle ustanovenia § 116 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok"), nakoľko sa jednalo o fyzickú osobu.
5. Podľa ustanovenia § 116 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
6. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Podľa ustanovenia § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
8. Keďže v danom prípade sa jedná o pohľadávku vo výške 533,52 Eur, súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
10. Z Poistnej zmluvy DOMino Extra - komplexné poistenie majetku zo dňa 21.02.2018 vyplýva, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poisťovateľom a G. L. ako poistníkom. Predmetom poistenia bolo poistenie nehnuteľnosti - rodinného domu a poistenie domácnosti a to od 22.02.2018.
11. Z Oznámenia škody z poistenia majetku vyplýva, že dňa 19.06.2019 bola poistenou G. L. nahlásená škodová udalosť na adrese L. X v dôsledku silných búrkových zrážok.
12. Zo Zápisu z obhliadky - zistenie rozsahu a príčiny vzniku škody vyplýva že dňa 24.06.2019 vykonal žalobca obhliadku na adrese L. X, pričom za poisteného - poškodeného je podpísaný L. L., ktorý uviedol číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedeného na meno žalovanej, ktorého disponentom v tom čase bol pán L..
13. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 11.09.2019 vyplýva, že poistné plnenie vo výške 533,52 Eur bolo poukázané na účet číslo IBAN: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je vedený na meno žalovanej.
14. Z Výzvy na úhradu zo dňa 02.10.2020 adresovanej žalovanej žalobcom vyplýva, že žalobca oznámil žalovanej, že jej dňa 11.09.2019 bolo poskytnuté poistné plnenie vo výške 533,52 Eur ako neoprávnenej osobe na prijatie poistného plnenia, pričom takto vyplatené poistné plnenie predstavuje bezdôvodné obohatenie. Zároveň ju žalobca vyzval, aby sumu vo výške 533,52 Eur zaslala na účet žalobcu do 10
kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Podľa priloženej doručenky bola predmetná zásielka žalobcovi vrátená s označením "adresát neznámy".
15. Nárok žalobcu je v súlade s ustanovením § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
16. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa ustanovenia § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
18. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila, keď prijala platbu vo výške 533,52 Eur bez právneho dôvodu, pričom bolo zrejmé, že nie je oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia a že jej bola táto suma vyplatená len z dôvodu, že pán L. mal byť v čase do dosiahnutia plnoletosti žalovanej disponentom s bankovým účtom vedeným na meno žalovanej a tento účet uviedol na prijatie plnenia v Zápise z obhliadky dňa 24.06.2019, preto dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
22. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že záväzkovo právne vzťahy pre ktoré je charakteristické, že veriteľovi zakladajú právo na plnenie a dlžníkovi povinnosť plniť vznikajú nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených podmienok a teda okrem iného i z bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie predstavuje teda záväzkovo právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Pokiaľ tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nie je v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že ide o dlh peňažný, z ktorého riadnym a včasným nesplnením spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať okrem plnenia aj úroky z omeškania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. marca 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/99).
23. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovanej vzniklo na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať formou peňažného plnenia. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
24. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinností zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy je vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda kedy nastala splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovoprávneho vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom, ak nebolo ani dohodnuté, platí podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, dlžník je povinný splniť dlh v prvý deň po tom, kedy bol o plnenie veriteľom
požiadaný. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od podania žaloby, ako uvádza sám v žalobe, preto súd zaviazal žalovanú k úhrade dlžnej sumy so zákonným úrokom z omeškania odo dňa 10.03.2021 do zaplatenia, ktorý je dňom doručenia žaloby žalovanej, nakoľko žalobcovi sa preukázateľne nepodarilo žalovanej doručiť výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto v zmysle ustanovenia§ 116 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku sa za dátum doručenia žaloby považuje deň 10.03.2021 a až od tohto dátumu možno mať spoľahlivo zato, že žalovaná bolo oboznámená so skutočnosťou, že žalobca od nej žiada vydanie bezdôvodného obohatenia a teda od nej žalobca môže žiadať úroky z omeškania. V prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
25. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Náhrada trov konania bola žalobcovi priznaná podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).