Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-93-2020.pdf
PDF · 139.96 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/93/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: V.. C. H. - KOMTECH, Trieda Andreja Hlinku 606/27, Nitra, IČO: 40879917, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe zo dňa 12. 06. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č.: PO/BEZ/2020/3426 O-114/2020 zo dňa 30. 04. 2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce Nitra (správny orgán prvého stupňa) vykonával v období od 05. 03. 2019 do 24. 04. 2019 u žalobcu inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov a zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2. Skutočnosti zistené pri výkone inšpekcie práce boli uvedené v Protokole o výsledku inšpekcie práce č. INA-17-59-2.3/P-E24, A25-19 zo dňa 24. 04. 2019 (ďalej len „Protokol“), ktorý bol v tento deň prerokovaný zo žalobcom. Pri výkone inšpekcie boli žalobcom predložené dohody o vykonaní práce uzavreté s troma zamestnancami žalobcu - I. M., I. I. a H. H.. V závere Protokolu je uvedené, že zamestnávateľ napriek tomu, že nešlo o prácu vymedzenú výsledkom (dohoda o vykonaní práce), zabezpečil plnenie svojich úloh uzatvorením dohôd o vykonaní práce: Dohoda o vykonaní práce uzavretá dňa 01. 10. 2018 s I. M. (pracovná úloha: výkopové práce pre ručné kopanie rýh, jám, domových studní, betonárske a pomocné murárske práce pri vyhotovení základov a dosiek rodinných domov, ukladanie potrubia), Dohoda o vykonaní práce uzavretá dňa 15. 11. 2018 s H. H. (pracovná úloha: výkopové práce pre ručné kopanie rýh, jám, domových studní, betonárske a pomocné murárske práce pri vyhotovení základov a dosiek rodinných domov, ukladanie potrubia), Dohoda o vykonaní práce uzavretá dňa 29. 12. 2018 s I. I. (pracovná úloha: nábor nových pracovníkov zamestnávateľa formou pohovorov, inzerovanie náboru nových pracovníkov v tlači, na internete, výber nových pracovníkov), čím porušil § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“). Žalobca v závere Protokolu uviedol, že berie na vedomie uvedený nedostatok s tým, že nové dohody z roku 2019 sú už viac špecifikované.
3. Žalobca uzavrel dňa 01. 10. 2018 Dohodu o vykonaní práce s I. M.. Predmetom tejto dohody bol záväzok zamestnanca vykonávať pre zamestnávateľa: výkopové práce pre ručné kopanie rýh, jám, domových studní, betonárske a pomocné murárske práce pri vyhotovení základov a dosiek rodinných domov, ukladanie potrubia, upevnenie a ukotvenie zdvíhacieho zariadenia, ukladanie a manipulácia so skružami, drobné opravy náradia používaného pri práci, záverečné čistenie náradia. Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že maximálny rozsah práce (pracovnej úlohy) bude 350 hodín. Odmena za vykonané práce bola dohodnutá hodinovo - 7 eur/ hod., resp. 9 eur/hod. podľa charakteru prác. Dohoda bola uzavretá na dobu určitú do 31. 12. 2018.
4. Žalobca uzavrel dňa 15. 11. 2018 Dohodu o vykonaní práce s H. H.. Predmetom tejto dohody bol záväzok zamestnanca vykonávať pre zamestnávateľa: výkopové práce pre ručné kopanie rýh, jám, domových studní, betonárske a pomocné murárske práce pri vyhotovení základov a dosiek rodinných domov, ukladanie potrubia, upevnenie a ukotvenie zdvíhacieho zariadenia, ukladanie a manipulácia so skružami, drobné opravy náradia používaného pri práci, záverečné čistenie náradia. Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že maximálny rozsah práce (pracovnej úlohy) bude 350 hodín. Odmena za vykonané práce bola dohodnutá hodinovo - 7 eur/ hod., resp. 9 eur/hod. podľa charakteru prác. Dohoda bola uzavretá na dobu určitú do 31. 12. 2018.
5. Žalobca uzavrel dňa 29. 12. 2018 Dohodu o vykonaní práce s I. I.. Predmetom tejto dohody bol záväzok zamestnanca vykonávať pre zamestnávateľa: nábor nových pracovníkov zamestnávateľa formou pohovorov, inzerovanie náboru nových pracovníkov v tlači, na internete, výber nových pracovníkov. V čl. III. ods. 1. písm. c/ Dohody je uvedené, že pracovná úloha pozostáva z jednotlivých čiastkových úloh, ktoré bude v priebehu doby, na ktorú je táto dohoda uzatvorená, zamestnávateľ zamestnancovi prideľovať. Zamestnankyňa a zamestnávateľ sa dohodli, že maximálny rozsah práce (pracovnej úlohy) bude 350 hodín. Odmena za vykonané práce bola dohodnutá na 300 eur za každého pracovníka, ktorý zotrvá v pracovnoprávnom vzťahu najmenej 3 mesiace. Dohoda bola uzavretá na dobu určitú od 01. 01. 2019 do 31. 12. 2019.
6. S ohľadom na závery inšpekcie práce začal prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi za správny delikt posúdený ako porušenie § 2 ods. 1 písm. a/ bodu 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) v spojení s § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 17. 02. 2020 bolo žalobcovi doručené dňa 24. 02. 2020.
7. Žalobca sa k začatému správnemu konaniu vyjadril listom zo dňa 28. 02. 2020. Uviedol, že pracovnou úlohou sa rozumie činnosť, ktorá vedie k vyhotoveniu prác v predmete dohody (resp. dohôd o vykonaní práce). V dohode je práca vymedzená výsledkom, ktorý je jasne a zrozumiteľne definovaný. Ide o hmotne zhotovený produkt, ktorý je daný pracovnou činnosťou zamestnanca, je to výsledok jeho práce. Činnosť sa v zmysle dohody vykonáva na základe pokynov zamestnávateľa, prípadne podľa inštrukcií vedúceho stavby. V prípade vykonávaných prác ide o tzv. pohyblivé zložky a dohodár nie je platený od jednotlivých cien a množstva (m3 alebo dĺžkových mier), ale hodinovo. Žalobca v prílohe vyjadrenia predložil správnemu orgánu dve zmluvy o dielo, a to Zmluvu o dielo č. 100/2018 uzavretú dňa 01. 10. 2018 s objednávateľom Webra Solutions s.r.o. a Zmluvu o dielo č. 101/2018 uzavretú dňa 05. 11. 2018 s objednávateľom I. R..
Žalobca uviedol, že zamestnanec I. M. vykonával na základe dohody o vykonaní práce od 01. 10. 2018 kopanie ryhy, s miestom výkonu práce Lužianky. Zamestnávateľ mal s objednávateľom uzavretú zmluvu o dielo, v ktorej sú uvedené sumy za výkop v metroch a termín vykonania prác od 02. 10. 2018 do 31. 12. 2018. Rozsah prác bol cca 1 km a tento nebolo možné, resp. by bolo nehospodárne presne merať a uvádzať ho do zmluvy o dielo. Výsledok fyzickej práce u každého jednotlivca bude iný, nakoľko závisí od fyzickej zdatnosti človeka. Tento údaj je na posúdení zamestnávateľa, či zamestnanec plní aj úkolovú zložku k charakteru práce na deň.
Zamestnanec H. H. vykonával práce na základe dohody o vykonaní práce od 15. 11. 2018. Zamestnávateľ mal s objednávateľom uzavretú zmluvu o dielo na výkop základových pásov a betonáž dosky. Výkopové práce zhotoviteľ realizoval strojne, predmetný pracovník realizoval betonárske práce a pomocne murárske práce. Výsledok práce zhotoviteľa bolo vyhotovenie základov rodinného domu a
dosky rodinného domu. Výsledkom práce zamestnanca bolo podľa dohody o vykonaní práce zhotoviť betónové základy a dosku rodinného domu a pomocné murárske práce a kanalizácia. Uvádzať číselne množstva betónu pri betonáži nie je možné dopredu, nakoľko nie je možné určiť presne množstvo betónu vo výkope. Takisto ani dĺžku kanalizačného potrubia nie možné vyčísliť vopred. Zamestnanec nastupoval neskôr, ako bol čas začiatku v zmluve o dielo, nakoľko pršalo a zhotoviteľ mal posunutý termín začiatku aj ukončenia prác.
Zhotoviteľ vykonáva práce pre objednávateľa formou zmluvy o dielo. Tá má rovnaký charakter ako dohoda o vykonaní práce, pretože objednávateľ zhotovuje dielo (hmotný produkt) v konkrétnom termíne. Obaja zamestnanci mali pracovnú úlohu totožnú so zmluvou o dielo, ich úlohou bolo zhotoviť hmotný produkt, rovnako ako zhotoviteľ, v stanovenom čase. Uvedenú skutočnosť nie možné považovať za opakované vykonávanie práce, nakoľko sa práce realizujú pod jednou pracovnou úlohou, ktorú nemôže splniť za jeden deň.
U zamestnankyne I. I. bol výsledkom pracovnej úlohy získanie nových pracovníkov. Konkretizovať počet pracovníkov číselne alebo množstvom nie je možné, nakoľko predmetná skutočnosť výberu nezávisí od výkonu zamestnanca, ale je ovplyvňovaná situáciou na trhu a podobne. Dôkazom výsledku hmotnej práce zamestnankyne je skutočnosť, že za rok 2018 sa jej podarilo výberom zamestnať 14 pracovníkov. Ide o hmotný produkt, výsledok jej práce.
8. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č.: 382/20/práv. IPNR_ KHIP/ROZ/2020/3931 zo dňa 03. 03. 2020 uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce pokutu vo výške 500,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ prvom bode zákona o inšpekcii práce, ktoré spočívalo v porušení povinnosti vyplývajúcej z ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce tým, že zamestnávateľ napriek tomu, že nešlo o prácu vymedzenú výsledkom (dohoda o vykonaní práce), zabezpečil plnenie svojich úloh uzatvorením dohôd o vykonaní práce s fyzickými osobami: I. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, dohoda o vykonaní práce zo dňa 01. 10. 2018, dohodnutá pracovná úloha: výkopové práce pre ručné kopanie rýh, jám, domových studní, betonárske a pomocné murárske práce pri vyhotovení základov a dosiek rodinných domov, ukladanie potrubia, upevnenie a ukotvenie zdvíhacieho zariadenia, ukladanie a manipulácia so skružami, drobné opravy náradia používaného pri práci, záverečné čistenie náradia; H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX, dohoda o vykonaní práce zo dňa 15. 11. 2018, dohodnutá pracovná úloha: výkopové práce pre ručné kopanie rýh, jám, domových studní, betonárske a pomocné murárske práce pri vyhotovení základov a dosiek rodinných domov, ukladanie potrubia, upevnenie a ukotvenie zdvíhacieho zariadenia, ukladanie a manipulácia so skružami, drobné opravy náradia používaného pri práci, záverečné čistenie náradia; I. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXX, dohoda o vykonaní práce zo dňa 29. 12. 2018, pracovná úloha: nábor nových pracovníkov zamestnávateľa formou pohovorov, inzerovanie náboru nových pracovníkov v tlači, internet, výber nových pracovníkov, čo bolo zistené v dňoch 05. 03. 2019, 04. 04. 2019, 23. 04. 2019 a 24. 04.2019 podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce u zamestnávateľa (žalobcu).
Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia o. i. konštatoval, že vykonanou inšpekciou bolo zistené, že žalobca prekročil zákonnú možnosť na uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu tým, že napriek tomu, že nešlo o prácu vymedzenú výsledkom (dohoda o vykonaní práce), zabezpečil plnenie svojich úloh uzatvorením dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s uvedenými fyzickými osobami. Dohodu o vykonaní práce by mal zamestnávateľ uzatvoriť v prípade, ak pôjde o úlohu alebo prácu, ktorá je vymedzená konkrétnym výsledkom, pričom v predmetných dohodách boli dohodnuté pracovné úlohy - v prípade I. M. a H. H. ako výkopové práce pre ručné kopanie rýh, jám, domových studní, betonárske a pomocné murárske práce pri vyhotovení základov a dosiek rodinných domov, ukladanie potrubia, upevnenie a ukotvenie zdvíhacieho zariadenia, ukladanie a manipulácia so skružami, drobné opravy náradia používaného pri práci, záverečné čistenie náradia, a v prípade I. I. ako nábor nových pracovníkov zamestnávateľa formou pohovorov, inzerovanie náboru nových pracovníkov v tlači, internet, výber nových pracovníkov, ktoré pracovné úlohy nie sú výsledkom práce, keďže ide o druh práce. Zamestnávateľ je oprávnený uzavrieť dohodu o vykonaní práce iba v tom prípade, ak danou prácou sleduje nejaký výsledok ako konkrétny záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne a kvantitatívne identifikovateľný. Pracovný záväzok zamestnanca vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu založeného týmto typom dohody musí vyť vymedzený individuálne vo forme pracovnej úlohy. Práve týmto sa daný pracovnoprávny vzťah líši od pracovného pomeru, ktorý je vymedzený druhovo vo forme vykonávania prác určitého druhu, resp. ostatných typov dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré subsumujú príležitostné činnosti vymedzené druhom práce. V uvedenom prípade žalobca uzatvoril s menovanými osobami dohodu o vykonaní práce, v ktorej ako dohodnutú prácu označil činnosť, ktorá nebola vymedzená výsledkom, ale išlo o druhovú činnosť. Takéto vymedzenie podstatnej náležitosti dohody o vykonaní práce je v rozpore s § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Pri maximálnej možnej pokute 100.000,- eur správny orgán s prihliadnutím na závažnosť porušenia povinnosti, preventívnu, represívnu a výchovnú funkciu pokuty dospel k záveru o primeranosti sankcie vo výške 500,- eur. V danej veci bolo zistené porušenie právneho predpisu u troch fyzických osôb, t. j. základnej náležitosti vyžadovanej zákonom pri uzatvorení dohody o vykonaní práce, čo bolo hodnotené smerom k vyššej pokute. To, že išlo malého zamestnávateľa, o ojedinelý nedostatok a o prvé zistenie porušenia príslušných ustanovení zákona, bolo hodnotené v prospech nižšej pokuty.
9. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 20. 03. 2020, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť. V odvolaní žalobca vyjadril nesúhlas s rozhodnutím, považoval ho za vecne nesprávne, neopodstatnené, namietol postup správneho orgánu ako aj výrok rozhodnutia a jeho odôvodnenie. Konštatoval, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci. Uviedol, že pracovnou úlohou I. I. bolo prijatie nových pracovníkov pre zamestnávateľa, kde výsledok jej práce za rok 2018 bolo prijatie 14 nových zamestnancov pracujúcich na dohodu o vykonaní práce pre zamestnávateľa. Samotné vymedzenie pracovnej úlohy môže vyvolávať dojem opakujúcej sa práce, no ide o jednu pracovnú úlohu ohraničenú jednou dobou výkonu práce a hmotným výsledkom. Pracovnou úlohou I. M. bol výkop ryhy v obci Lužianky pre zákazníka zamestnávateľa. Výsledok jeho práce bol výkop ryhy Lužianky. Pracovnou úlohou H. H. bolo zhotovenie dosky, základov rodinného domu v obci Dechtice pre zákazníka zamestnávateľa. Výsledok jeho práce bola doska rodinného domu. Predmetné práce nemali charakter širšieho druhového definovania práce tak, ako je to v prípade závislej činnosti, ani charakter opakujúcej činnosti. Žalobca poukázal na to, že preňho je dôležitý výsledok práce, nakoľko tento istý výsledok požadujú od neho aj Zmluvy o dielo, ktoré predložil. Uviedol, že nie je možné číselne definovať dĺžku ryhy či rozmer jamy, pričom Zákonník práce striktne neprikazuje uviesť miesto výkonu prác. Inšpektorát práce neskúmal a nezaujímal sa o priebeh samotných prác zamestnávateľom, či zamestnanci na základe pokynov zamestnávateľa vykonali ojedinelú väčšiu pracovnú úlohu, ktorá sa vykonáva určitú dobu a môže tu vzniknúť dojem opakujúcej sa práce. Podľa žalobcu bolo potrebné skúmať súvislosť medzi zmluvným vzťahom a výkonom prác zamestnávateľom a preukázať, že k porušeniu § 223 ods. 1 Zákonníka práce došlo nielen samotným zmluvným dojednaním. Podľa žalobcu došlo k porušeniu § 77 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, keď rozhodnutie neobsahuje miesto, čas spáchania priestupku a popis skutku. Inšpektorát práce ničím nepreukázal, aké znevýhodňovanie uzatvorením prác dohodami o vykonaní práce zamestnávateľ vykonal. Inšpektorát práce neuviedol v rozhodnutí podstatné náležitosti rozhodnutia, nevyrovnal sa s námietkami zamestnávateľa, čím nepreukázal zavinenie priestupku.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
10. Rozhodnutím č.: PO/BEZ/2020/3426 O-114/2020 zo dňa 30. 04. 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný ako odvolací orgán príslušný podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o inšpekcii práce postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č.: 382/20/práv., IPNR_KHIP/ROZ/2020/3931 zo dňa 03. 03. 2020 potvrdil.
11. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po zhodnotení právneho a skutkového stavu konštatoval, že prvostupňový správny orgán preukázal v napadnutom rozhodnutí, že žalobca ako účastník konania porušil v uvedenom čase a popísaným spôsobom svoje povinnosti pri uzatváraní dohôd o vykonaní práce v prípade troch zamestnancov tak, ako sú vymedzené vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
12. Žalovaným mal za preukázané, že účastník konania ako zamestnávateľ uzatvoril dňa 01. 10. 2018, 15. 11. 2018 a 29. 12. 2018 dohody o vykonaní práce so zamestnancami (I. M., H. H., I. I.). V týchto dohodách špecifikoval aj pracovné úlohy, ktoré v žiadnom prípade nie sú prácou vymedzenou výsledkom, nie je z nich zrejmé aký je výsledok práce, kedy bude ukončený výsledok. Ide o činnosti vymedzené druhovo, čím došlo k porušeniu zákonných povinností, keď na vykonávanie popísaných
činností zvolil uzatvorenie dohôd o vykonaní práce. V tomto prípade na vymedzené činnosti, ak išlo o výnimočne a príležitostne vykonávanú prácu, mohol zvoliť dohodu o pracovnej činnosti, inak výlučne len pracovnú zmluvu. Postupom účastníka konania došlo k porušeniu § 223 ods. 1 Zákonníka práce. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že je nevyhnutné preukázať to, aká práca bola zamestnancom vykonávaná, ale skutočnosť, či bola v dohode pracovná úloha dojednaná tak, aby z nej vyplýval výsledok práce. Nie je rozhodujúce, aký výsledok práce je možné vyvodiť až po tom, ako bude práca vykonaná, ale rozhodujúce je, že už pri uzatváraní dohody o vykonaní práce je možné priamo v dohode vymedziť jej výsledok. Účastníkom konania predložené zmluvy o dielo nie sú spôsobilé preukázať, že účastník konania s dotknutými zamestnancami dojednal v dohodách o vykonaní práce pracovné úlohy vymedzením ich výsledku. Ani z jednej z predložených zmlúv nevyplýva, že by dohodnuté dielo mal plniť niektorý z dotknutých zamestnancov, a ani z dohôd o vykonaní práce nevyplýva, že by pracovnou úlohou malo byť práve plnenie diela jednej z uvedených zmlúv. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že na rozhodnutie o správnom delikte v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce sa vzťahuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V zmysle § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce sa na konanie v prejednávanej veci vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so správnym poriadkom a obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Výrok rozhodnutia je jednoznačný a presne popisuje spôsob spáchania skutku účastníkom konania. Vzhľadom na to, že správny delikt sa týka uzatvorenia dohôd v súlade so zákonom, miesto spáchania správneho deliktu nie je rozhodujúce pre jednoznačnú identifikáciu správneho deliktu a jeho nezameniteľnosť s iným deliktom je daná presnou identifikáciou dotknutých zamestnancov a dohôd.
13. Čo sa týka výšky pokuty, žalovaný zdôraznil, že inšpektorát práce v odôvodnení rozhodnutia bližšie popísal všetky kritériá a okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol a vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
14. Výšku uloženej pokuty žalovaný považoval za dostatočne odôvodnenú a správnu vzhľadom na závažnosť porušenia povinnosti, keďže dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru umožňujú nerovnaké zaobchádzanie, znevýhodňovanie a obmedzovanie zamestnancov pracujúcich na základe dohôd v porovnaní s porovnateľnými zamestnancami v pracovnom pomere. Žalovaný poukázal na to, že dohody sú pracovnoprávne vzťahy, ktoré pokrývajú výnimočnú prácu a sú vždy uzatvárané na určitú dobu, teda neposkytujú a nezabezpečujú zamestnancovi rovnaké istoty a nároky ako pracovný pomer. Ak zamestnávateľ pri uzatváraní konkrétnej dohody nedodrží zákonné podmienky pre jej uzatvorenie, koná vyslovene v rozpore s právnym predpisom, a o to viac vytvára podmienky pre oslabenie istoty a nárokov zamestnanca. Odmena v prípade dohody o vykonaní práce priamo závisí od splnenia dohodnutej pracovnej úlohy, a ak pracovná úloha nie je vymedzená výsledkom, môže vzniknúť pochybnosť a spor o miere splnenia pracovnej úlohy zamestnancom, čo má vždy vplyv na výšku odmeny vyplatenej zamestnancovi.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
15. Žalobca sa žalobou zo dňa 12. 06. 2020, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18. 06. 2020, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2020/3426 O-114/2020 zo dňa 30. 04. 2020. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 223 ods. 1 a 226 ods. 2 Zákonníka práce a špecifikáciu dohôd o vykonaní práce rozhodnutie žalovaného označil za nezákonné, vecne nesprávne a vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu.
16. Žalobca uviedol, že dňa 01. 10. 2018 uzatvoril dohodu o vykonaní práce s I. M., ktorý bol zamestnávateľom 01. 10. 2018 nahlásený do registra Sociálnej poisťovne. Dňa 02. 10. 2018 začal plniť pracovnú úlohu zamestnávateľa, ktorý mal uzatvorenú zmluvu o dielo vykonať od 02. 10. 2018 do 31. 12. 2018 - výkop ryhy Lužianky. Pracovnou úlohou zamestnanca bol výkop ryhy pre zákazníka zamestnávateľa. Žalobca dňa 13. 11. 2018 uzatvoril dohodu o vykonaní práce s H. H., ktorý bol zamestnávateľom prihlásený 15. 11. 2018 do registra Sociálnej poisťovne. Od 15. 11. 2018 začal plniť pracovnú úlohu zamestnávateľa, ktorý mal uzatvorenú zmluvu o dielo vykonať od 05. 11. 2018 do 26. 11. 2018 - výkop základových pásov, betonáž základových pásov a dosky. Pracovnou úlohou zamestnanca bolo vyhotovenie-betonáž základových pásov a dosky rodinného domu pre zákazníka
zamestnávateľa. I. I. plnila pracovnú úlohu zamestnávateľa, ktorou bol výber nových pracovníkov, inzerovanie pracovných ponúk cez internet. V období kontroly Inšpektorátom práce Nitra 11/2018-1/2019 šlo o výber zamestnancov zamestnávateľa: pán Y., pán F..
17. Žalobca uviedol, že k posúdeniu otázky, či a kedy k dohode o vykonaní práce došlo, nie sú rozhodujúce subjektívne predstavy strán o vzniku dohody o vykonaní práce, ale významné je objektívne zistenie, či a kedy nastali také skutočnosti, s ktorými Zákonník práce vznik dohody o vykonaní práce spája. Ak nejde o výslovné prejavy vôle, možno považovať za dohodnutú prácu tú, ktorú zamestnanec začal bez námietok pre zamestnávateľa s jeho vedomím vykonávať, za dohodnuté miesto výkonu práce miesto, v ktorom začal pracovať (u zákazníka zamestnávateľa), za dohodnutý deň nástupu do práce deň, kedy dohodu o vykonaní práce takú prácu začal skutočne vykonávať. Inšpektorát práce porušil ustanovenie § 223 odsek 1 Zákonníka práce s tým, že so vznikom dohody o vykonaní práce spájal len svoje subjektívne predstavy bez preukázania rozhodujúcich objektívnych zistení. Inšpektorát práce porušil ustanovenie § 3 odsek 5 Správneho poriadku tým, že vychádzal z nesprávne zisteného stavu veci.
IV. Vyjadrenie žalovaného
18. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 15. 12. 2020, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa vysporiadal s námietkami žalobcu prednesenými v priebehu správneho konania, ktoré sú zhodné s námietkami uvedenými v žalobe uviedol, že žalobca v danej veci preukázateľne porušil § 223 ods. 1 Zákonníka práce tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a ako to vyplýva z odôvodnení oboch rozhodnutí správnych orgánov. Predmetné pracovné úlohy zamestnancov neboli dohodnuté individuálne, ale druhovo, neurčovali konkrétnu úlohu, ktorú mali zamestnanci vykonať, ale zakladali svojim charakterom opakujúcu sa činnosť. K sms-správam, ktoré žalobca predložil ako prílohu k žalobe uviedol, že tieto neboli v priebehu správneho konania predložené a ani nepreukazujú, že by niektorý z dotknutých zamestnancov plnil konkrétnu pracovnú úlohu pre žalobcu. Žalovaný má za to, že správne orgány na oboch stupňoch postupovali v priebehu celého konania v súlade so správnym poriadkom a platnými právnymi predpismi, rešpektovali plne všetky práva žalobcu, vysporiadali sa s jeho námietkami a k jeho vyjadreniam zaujali v napadnutých rozhodnutiach relevantné stanovisko. S ohľadom na uvedené nevidí žalovaný dôvod na to, aby bolo jeho rozhodnutie, ani prvostupňové rozhodnutie ako nezákonné zrušené. Inšpektorát práce dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré preukázal na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov. Žalovaný správne posúdil právny stav veci, ktorý odôvodnil, popísal zodpovedne aj skutkový stav vo vzťahu k porušeniu povinnosti, ktorá bola predmetom uloženia pokuty. Výška pokuty bola dôsledne v konaní zvážená a odôvodnená v rozhodnutí o uložení pokuty. Rozhodnutie je správne a zachováva zásady správneho konania a trestania.
V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
19. Krajský súd v Nitre ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a mieste príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil. Správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, t. j. irelevantné privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ani sám nezistil dôvod zrušenia rozhodnutia z hľadiska niektorého z dôvodov uvedených v § 195 SSP, na čo by správny súd musel prihliadať ex offo. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
20. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 24. 03. 2021 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP.
21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodu 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona, Národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.
Podľa § 7 ods. 3 písm. i/, ods. 11 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu. Inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa.
Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ a ods. 6 vyššie citovaného zákona, Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur, Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.
22. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (účinnom v čase rozhodovania žalovaného), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Podľa § 59 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
23. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Podľa § 223 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a
dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).
Podľa § 226 ods. 2 vyššie citovaného zákona, dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
24. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
25. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
26. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
27. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne.
28. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa a následne i žalovaného, ktoré konštatovali u žalobcu porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce tým, že zamestnávateľ (žalobca) napriek tomu, že nešlo o prácu vymedzenú výsledkom (dohoda o vykonaní práce), zabezpečil plnenie svojich úloh uzatvorením dohôd o vykonaní práce s troma zamestnancami (I. M., H. H., I. I.).
29. Žalobca v žalobe namietal nesprávnosť záverov rozhodnutí správnych orgánov prvého i druhého stupňa, ktoré konštatovali porušenie § 223 odsek 1 Zákonníka práce bez preukázania, či a kedy nastali také skutočnosti, s ktorými Zákonník práce vznik dohody o vykonaní práce spája, t. j. charakteru fakticky vykonávanej práce v zmysle uzavretej dohody o vykonaní práce. Spornou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či špecifikácia pracovnej úlohy v jednotlivých dohodách o vykonaní práce spĺňa požiadavky vyžadované § 223 ods. 1 v spojení s § 226 ods. 2 Zákonníka práce. Súd v danej veci posudzoval správnosť záveru žalovaného, ktorý konštatoval, že v uvedenom prípade žalobca uzatvoril s menovanými osobami dohodu o vykonaní práce, v ktorej ako dohodnutú prácu označil činnosť, ktorá nebola vymedzená výsledkom, ale išlo o druhovú činnosť.
30. Žalobca uzavrel dňa 01. 10. 2018 Dohodu o vykonaní práce s I. M., dňa 15. 11. 2018 Dohodu o vykonaní práce s H. H. a dňa 29. 12. 2018 Dohodu o vykonaní práce s I. I.. V predmetných dohodách o vykonaní práce boli dohodnuté pracovné úlohy v prípade I. M. a H. H. ako výkopové práce pre ručné kopanie rýh, jám, domových studní, betonárske a pomocné murárske práce pri vyhotovení základov a dosiek rodinných domov, ukladanie potrubia, upevnenie a ukotvenie zdvíhacieho zariadenia, ukladanie a manipulácia so skružami, drobné opravy náradia používaného pri práci, záverečné čistenie náradia, a v prípade I. I. ako nábor nových pracovníkov zamestnávateľa formou pohovorov, inzerovanie náboru nových pracovníkov v tlači, na internete, výber nových pracovníkov.
31. Zo Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ má možnosť uzatvárať s fyzickými osobami dohody o vykonaní práce len pri splnení rigorózne stanovených podmienok uvedených v § 223 a § 226 Zákonníka práce. Podľa všeobecných ustanovení o dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru možno dohodu o vykonaní práce uzavrieť za predpokladu splnenia ustanovených predpokladov a podmienok. Jedným z predpokladov uzavretia dohody o vykonaní práce je vymedzenie práce jej výsledkom. Pojmom „výsledok práce“ možno na tieto účely rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný. Práve zakotvenie zásady, že zamestnávateľ má zabezpečovať prevažujúci predmet svojej činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má využívať len výnimočne a zákonným spôsobom, má zabrániť tomu, aby zamestnávatelia zneužívali na výkon závislej práce v prevažujúcej miere uvedené dohody, prípadne iné zmluvné typy občianskeho práva alebo obchodného práva. Účelom tejto právnej úpravy je predovšetkým ochrana zamestnancov, ktorú im vo väčšej miere zabezpečuje výkon pracovnej činnosti v pracovnom pomere. Zásadný rozdiel medzi dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a pracovným pomerom spočíva v tom, že v prípade dohôd ide o výnimočnú formu účasti na práci.
32. Dohody, ktoré boli predmetom prieskumu zo stranu inšpektorátu práce, nespĺňali kritéria na vymedzenie práce jej výsledkom, špecifikovaným či už kvantitatívne alebo kvalitatívne. Vo všetkých troch dohodách o vykonaní práce je pracovná úloha špecifikovaná nie ako výsledok práce, ale ako druh práce. Predpokladom porušenia povinnosti vyplývajúcej z § 223 ods. 1 Zákonníka práce s následkom uloženia sankcie v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce je pritom nesplnenie základných formálnych náležitostí uzatváranej dohody o vykonaní práce. Skúmanie faktického priebehu vykonávania práce pritom nebolo predmetom správneho konania. V spojitosti s tým i žalobcom
predkladané zmluvy o dielo uzavreté s jeho zmluvnými partnermi neboli spôsobilé zmeniť záver o porušení povinnosti v zmysle § 223 ods. 1 Zákonníka práce, t. j. nesplnenie zákonom vyžadovaných náležitostí dohôd o vykonaní práce. Dohody o vykonaní práce s I. M. a H. H. neobsahujú odkaz na konkrétnu zmluvu o dielo, ktorá sa mala žalobcom plniť, práce sú definované druhovo a majú charakter opakujúcej sa činnosti bez naviazanosti na konkrétnu stavbu, či miesto výkonu prác. Zo všetkých troch dohôd, ktoré uzatvoril žalobca, nevyplýva, že by bola vymedzená konkrétna pracovnú úloha, ale druh práce. Záväzok zamestnancov nemá povahu jednej pracovnej úlohy, nie je určený individuálne, ale druhovo (porovnaj s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/4/2017 zo dňa 28. 02. 2018).
33. Súd sa preto stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca ako zamestnávateľ porušil pracovnoprávne predpisy tým, že prekročil zákonné možnosti uzatvárania dohôd o vykonaní práce v zmysle ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce, keďže podstatnou náležitosťou dohody o vykonaní práce je, že takáto dohoda sa uzatvára na prácu určenú výsledkom, čo v prejednávanej veci absentovalo. V prípade preskúmavaných dohôd išlo o opakujúcu sa činnosť a táto nemôže byť zamestnávateľom zabezpečená formou dohody o vykonaní práce.
34. Správny súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu mal v prejednávanej veci za to, že závery správneho orgánu prvého stupňa prezentované v odôvodnení rozhodnutia č.: 382/20/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2020/3931 zo dňa 03. 03. 2020 a následne i rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu (žalovaného) sú vecne správne a majú podklad v zistenom skutkovom stave i príslušnej právnej úprave. Súd má za preukázané, že žalobca v predmetnom prípade uzavrel dohody o vykonaní práce bez toho, aby tieto obsahovali všetky obligatórne náležitosti dohody o vykonaní práce (konkrétne vymedzenie pracovnej úlohy) s tým, že v dohodách bola dojednaná práca, pri ktorých sa nejedná o práce vymedzené výsledkom. Za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 223 ods. 1 Zákonníka práce bola žalobcovi uložená pokuta na spodnej hranici sadzby stanovenej § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce (500,- eur pri maximálnej možnej pokute 100.000,- eur), ktorej výška bola riadne odôvodnená, pričom výška pokuty je vzhľadom na závažnosť porušenia povinnosti, preventívnu, represívnu a výchovnú funkciu pokuty primeraná.
35. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch inštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány verejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s námietkami žalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný reagoval na všetky podstatné námietky žalobcu, a to v súlade so zákonom aj s odkazom na dostatočne odôvodnené prvostupňové rozhodnutie, ktoré ako zákonné potvrdil.
36. Správny súd sa preto stotožnil so záverom žalovaného, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je v súlade so zákonom a ani námietky žalobcu uvádzané v správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného neboli spôsobilé spochybniť závery, ku ktorým žalovaný dospel a dostatočne presvedčivým spôsobom uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. O zákonnosti takéhoto postupu nemal pochybnosti ani správny súd a preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
37. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
38. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.