Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_68P-15-2020.pdf
PDF · 91.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - K. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. 26XX/XX, R. a otec - H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom R. XX, R., t.č. R. XX, R. R., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje mal. H. F., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 09.10.2020, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec je povinný platiť výživné na mal. H. v sume 160 eur mesačne s účinnosťou od 09.10.2020 splatné k rukám matky vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 09.10.2020 do 31.03.2021 v sume 918,70 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 26 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 09.10.2020 domáhala, aby súd zveril maloletého H. do jej starostlivosti, otcovi určil výživné najmenej 220 eur s účinnosťou od októbra 2020 , styk otca s maloletou neupraviť.
2. Otec sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil, nežiadal odročiť termín pojednávania, síce ma doručenie vykázané zákonným spôsobom. Z toho dôvodu súd konal a rozhodol bez jeho prítomnsoti v zmysle § 31 C.m.p.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, rodným listom dieťaťa, lustráciou v Sociálnej poisťovni na zsitenie zamestnávateľov rodičov dieťaťa, potvrdením o príjme matky, potvrdeniami o príjme otca, správou kolízneho opatrovníka, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Mal. H. je dieťa narodené z druhovského pomeru. Otec nebýva s dieťaťom a jeho matkou v spoločnej domácnosti od januára 2019, kedy sa otec odsťahoval z dôvdou rozchodu s matkou dieťaťa. Otec platil na mal. H. matke výživné v sume 230 eur mesačne v období od apríla 2019 do konca roku 2019. Od januára 2020 na dieťa otec nepaltí žiadne výživné.
5. Matka je narodičovskej dovolenke, poberá mesačne rodičovský príspevok XXX eur vrátane rodinnáých prídavkov 25,50 eur ( v čase pdoanai návrhu to bolo 370 eur + rodinné prídavky). O. H. nemá matka inú vyživovaciu povinnosť. G. býva s maloletou v spoločnej odmácnosti s jej matkou v jej X-izbovom byte a mesačne prispieva na nájom vrátane energie 200 eur. Matke spláca mesačne po 30 eur za to, že matka za ňu vyplatil nedoplatok na zdrovotnej poisťovni. Matka má základné vzdelanie a pred materskou pracovala v potravinách s mesačným neeto príjmo cca XXX eur. Požiadlaa neupravovať otcovi styk s dieťaťom, lebo tenpt ju nenavštevuje a pdoľa jej vyjadrenia o dieťa záujem nemá. Avšak ak bude neupravený styk, nič mu nebráni dieťa navštíviť.
6. Matka k otcovi dieťaťa uviedla, že má stredoškolské vzdelanie s maturou v dobore elektrina. Aktuálne nemá vedomosť o pobyte otca, lebo strieda ubytovanie. K jeho majetkovým pomerom uviedla, že otec dieťaťa nemá motorové vozidlo. Matka je v kontakte s matkou otca ( babkou dieťaťa), ale podľa vyjadrenia makty ani tá nemá aktuálne vedomosť o otcovi maloletej.
7. Vzhľadom na navrovanú výšku výživného matkou na dieťa, pasivitu konania otca dieťaťa a potrebou zistiť pomery otca súd dopytoval zamestnávateľov otca zistených lustráciou v Sociálnej poisťovni ( za obdobie v priemere posledného kalendárneho roka), aby súdu oznámili príjem ako aj dôvod skončenia pracovného pomeru resp. obdobného pracovného vzťahu.
8. Dopytom na zamestnávateľov otca súd zistil:
8.1. Spoločnsoť N. E., s.r.o. súdu oznámila, že otec bol u nich zamestnaný na pracovnú zmluvu od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a bol s ním ukončený pracovný pomer dohodou. Za toto obdobie mal otec u zamestnávateľa netto mesačnú mzdu XXX,XX eur. X.X. Spoločnosť O.K. E. E., s.r.o. (súkromná bezpečnostná služba) súdu oznámila, že otec bol u nich zamestnaný na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú od XX.XX.XXXX a dňa XX.XX.XXXX s ním bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe z rozhodnutia zamestnávateľa. V tejto firme mi bola za tých X dní vyplatená čistá mzda XXX,XX eur. X.X. Firma E. F. T. s.r.o. súdu oznámila, že otec bol u nich zamestnaný v pracovnom pomere od X.X.XXXX do X.X.XXXX a bol s ním ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. X.X. Spoločnsoť Y. D. G., a.s. súdu oznámila, že otec u nich pracoval od X.X.XXXX do XX.X.XXXX a bol s ním ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe. Za toto obdobie mal otec u zamestnávateľa netto mesačnú mzdu XXX,XX eur. 8.5. Spoločnsoť G. D. E., s.r.o. súdu oznámila, že otec bol u nich zamestnaný na pracovný pomer od X.X.XXXX do XX.X.XXXX. Za toto obdobie mal otec u zamestnávateľa netto mesačnú mzdu XXX,XX eur.
X. Mal. H. je zdravé dieťa, matka je s ňou doma. Maloletá je ešte plienková. Otec Viktóriu naposledy navštívil podľa slov matky v decembri 2020, priniesol malej čižmy a oblečenie.
10. Zo správy kolíznej opatrovníčky súd zistil, že v starostlivosti o dieťa neboli u matky zistené žiadne nedostatky. Kolízna opatrovníčka navrhla zveriť dieťa matke, otcovi určiť výživné primerané potrebám dieťaťa a možnostiam, schopnostiam otca.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
13. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
19. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Súd rešpektujúc právo mal. dieťaťa na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na jej citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
22. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
23. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne, keďže matka nebýva s otcom v spoločnej domácnosti od januára 2019, na výživu maloletého jej otec prispieval po odchode len sporadicky a od podania návrhu na súd 09.10.2020 jej žiadne výživné na dieťa nedal. S mal. Viktóriou sa otec aktuálne nestretáva. Nakoľko v starostlivosti matky o mal. dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, súd zveril H. do jej osobnej starostlivosti s účinnosťou od 09.10.2020, kedy bol súdu doručený návrh na súd. Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, lebo otcovi nebol obmedzený ani pozbavený svojich rodiovských práv. Súd určil tiež výživné od 09.10.2020. Súd mal preukázané, že matka má netto mesačný príjem XXX eur ako rodičovský príspevok, poberá rodinné prídavky na jedno dieťa. Iný príjem nemá. Žije v jednej domácnsoti s matkou. Matka á okrem H. inú vyživovaciu povinnsoť nemá.
24. Pri zisťovaní pomerov otca súd zisitl, že nie je na Slovensku vedený ako evidovaný nezamestnaný, ani ako živnsotník. Lustráciou v registri obyvateľov súdu zistil, že otec okrem mal. H. nie je zapísaný ako otec k žiadnemu inému dieťaťu. Taktiež nepoberá podporu v nezamestnanosti ani žiadne sociálne dávky. Otec nevlasntí motorové vozidlo. Z správ zamestnávateľov otca za posudzované obdobie súd zistil, že oetc prestreidal viacero zamestnaní, väčšinou bol s ním končený pracovný pomer v skúsšobnej dobe, ale dokázal niekedy odpracovať u zamestnváaetľa i dlhšie obdobie. Jeho priemerný mesačný príjem ako „vždy začínajúceho“ zamestnaca v skúšobnej dobe bol v priemere XXX,XX eur. Ďalej súd prihladial na vzdelanie otca ak oaj fakt, aká je priemerná mzda zamestnanca s obdobným vzdelaním ako má otec na území Slovenskej republiky. Sekundárne prihlidal na fakt, že oetc nemá v starostlivosti žiadne maloleté ideťa, o ktoré by sa musel pravidlene starať a teda nič mu nebráni pracovať hoc aj na zmeny či mimo miesta trvalého bydliska. Súd pri určovaní výšky výživného posudzoval nie len možnosti povinného rodiča, ale aj jeho schopnosti a ustálil si ako je „potencionálny“ mesačný príjem vo výške XXX eur. Ide o štandardný netto mesačný príjem dosahovaný v fabrikách zamestnancami ( dokonca so základným vzdelaním) v priemyselných parkoch v okolí Bratisalvy. Následne súd pri výpočte výživného vychádzal z zaužívanej súdnej praxe počítať výživné pri veku mal. H. ako 20 % z čistého príjmu otca a tú sumu vydeliť počtom maloletých detí, ktoré sú na otca výživou odkázané. Súd vychádzal z potencionálneho príjmu 800 eur u otca. 20% z 800 eur predstavuje sumu 160 eur. Keďže matka žiada určiť otcovi výživné 220 mesačne, súd hodnotí takéto výživné za neprimerané a určil octvoi výživné len v sume 160 eur mesačne. Súd sa vyporiadal aj z tvrdením matky, že aktuálne otec nejaví o dieťa žiadny záujem a preto súd rozhodol, že nateraz neupravil jeho styk s dieťaťom v zmysle návrhu matky, ale neurčil styk ( t.j. styk ostáva neobmedzený). Pokiaľ v budúcnosti príde k zmene skutkových okolností a budú vznikať problémy v styku otca s dieťaťom ( za predpokaldu, že sa bude otec styku vôbec domáhať), matke nič nebráni podať si samostatný návrh na určenie kokrétneho styku.
25. Nakoľko súd zaviazal otca výživným od 09.10.2020, vznikol mu nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 09.10.2020 do 31.03.2021 ( lebo súd rozhdouje 23.3., t.j. po 15. tpm dni v mesiaci) vo výške 918,70 eur ( výpočet: za 23 dní mesiaca október2020: 23/31dní x 160 eur = 118,70 eur. Za mesiace 11/2020 -3/2021: 5 x 160 eur. 118,70 eur +800 eur = 918,70 eur). Súd mu povolil splácať nedopaltok v mesačných splátkach po 26 eur splatných spolu s bežným výživným v záujme ochrany zabezpečenia riadneho mesačného platenia bežného výživného. Pri výpočte mesačnej splátky vychádzal súd z zaužívanej súdnej praxe povoliť splátky najviac na dobu 36 mesiacov. Súd záverom dodáva, že otcovi ale nič nebráni vyplatiť nedoplatok jednorázovo či vo vyšších mesačných splátkach.
26. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany matky a kolízneho opatrovníka dieťaťa, pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení.
Proti rozsudku je prípustné odvolanie zo strany otca v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.