Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/124/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcu: N.. H. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U.. I. XXXX/XX, P., zast. Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom, so sídlom Hlavná 1221, Vráble, proti žalovanému: T.. U. Strieška, nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, o nahradenie prejavu vôle, takto

rozhodol:

Nahrádza sa prejav vôle žalovaného uzavrieť k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 09.07.2012 dodatok v nasledovnom znení:

DODATOK K DOHODE O VYPORIADANÍ BEZPODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA MANŽELOV

1. Účastníci dohody

T.. U. U., rodné priezvisko U. dátum narodenia XX. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX trvale bytom XXX XX Z. XX

a

N.. H. U., rodné priezvisko W. dátum narodenia XX. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX trvale bytom XXX XX P., U.. I. XXXX/XX

2. Predmet dodatku - doplnenie článku II. A 1/ dohody

Článok II. A 1/ dohody sa mení a bude znieť nasledovne :

Účastníci dohody sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P. ako byt č. X na 4. podlaží bytového domu so súpisným číslom XXXX vo vchode s orientačným číslom XX, ktorý sa nachádza na pozemku s parc. č. XXX, spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu, spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX k pozemku s parc. č. XX (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape), druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2.

X. č. X pozostáva zo 4 izieb a príslušenstva, ktorým je kuchyňa, kúpeľňa, WC, chodba, špajza, šatník, pivnica č. 9 a balkón (do podlahovej plochy sa nezapočítava), s celkovou výmerou podlahovej plochy 88,70 m2.

Spoločné časti bytového domu tvoria základy, obvodové múry - panelové, strecha - betónová, priečelie, vchody, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné a izolačné konštrukcie, fasáda - tvrdá, klampiarske prvky - zvody a lemovania.

Spoločné zariadenia bytového domu tvoria 3x kočikáreň, 3 x miestnosť pre bicykle, 2 xmiestnosť pre motocykle, práčovňa, 3 x sušiareň, 3 x elektrorozvodňa, 3 x miestnosť pre upratovačky, schodištia a chodby, STA, bleskozvod, vodovodné potrubia, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, schránky na listy.

3. Predmet dodatku - vypustenie článku II. A 4/ dohody

Článok II. A 4/ dohody sa vypúšťa.

4. Predmet dodatku - vypustenie časti článku III. Dohody

V článku III. dohody sa vypúšťajú slová „- Nehnuteľnosti označené v článku II.A/4/ tejto dohody“.

5. Predmet dodatku - doplnenie článku V. dohody

Článok V. dohody sa dopĺňa novým odsekom, ktorý bude znieť nasledovne:

N.. H. U. vyhlasuje a podpisom dohody potvrdzuje, že pristupuje k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov U. I. XXXX, so sídlom U. I. XXXX/XX, XXX 01Vráble, IČO XX 111 449.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „ súd“ ) požaduje , aby súd nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 09.07.2012 dodatok, ktorého znenie špecifikoval v petite žaloby. Žalobu odôvodnil tým, že sporové strany dňa 09.07.2012 uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej len „BSM“ ), na základe ktorej bol dňa 14.03.2018 podaný návrh na vklad vlastníckeho práva a konanie je vedené pod č. V XXXX/XXXX. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor konanie o vklade vlastníckeho práva prerušil z dôvodu a sporové strany vyzval na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad, resp. nedostatkov samotnej dohody o vyporiadaní BSM , ktorá trpí vadami a to: s poukazom na , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome musí byť písomná a musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípade určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenie domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, resp. musí obsahovať vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy. Ďalej úrad uviedol, že vlastník nesmie previesť viac práv ako sám má a nehnuteľnosť , ktorá je uvedená v čl. II. A 4 dohody o vyporiadaní BSM a keďže účastníci nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti táto nesmie byť predmetom dohody. Tieto nedostatky vytkol úrad opätovne a ich odstránenie je potrebné formou uzavretia dodatku k dohode o vyporiadaní BSM, čo nie je možné bez súčinnosti oboch účastníkov dohody, t.j. oboch sporových strán. Žalovaný právnemu zástupcovi žalobkyne oznámil, že dodatok nepodpíše. Okresný úrad Nitra návrh na vklad vlastníckeho práva rozhodnutím č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol. Bez súčinnosti žalovaného, a teda uzavretia dodatku k dohode o vyporiadaní BSM vklad vlastníckeho práva na jej základe vykonaný nebude. Povinnosť žalovaného uzavrieť dodatok vyplýva priamo zo o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( katastrálny zákon) ďalej len ( „ katastrálny zákon“ ) a rovnako vyplýva aj z .

2. Žalovaný podaním zo dňa 19.11.2019 žiadal žalobu zamietnuť. Žalobkyňa mala povinnosť zabezpečiť vklad dohody o vyporiadaní BSM , keďže jej predmetom bolo aj vyporiadenie nehnuteľnosti.

Žalobkyňa návrh na vklad podala až dňa 14.03.2018, teda takmer 6 rokov po uzavretí dohody. Nedostatky, ktoré vytýka Okresný úrad Nitra ( určenie a popis spoločných zariadení domu, v ktorom sa nachádza vyporiadavaný byt, vyhlásenie nadobúdateľa o pristúpení k zmluve o výkone správa alebo k zmluve o spoločenstve vlastníkov, predloženie aktuálneho potvrdenia správcu domu, vylúčenie z dohody nehnuteľnosti , ktoré netvoria bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov a osvedčenie podpisu žalobkyne) . Tieto nedostatky mala žalobkyňa možnosť riešiť bez jeho súčinnosti, nakoľko osvedčenie jej podpisu a vyhlásenie správcu jeho súčinnosť nevyžadovalo a prehlásenie o pristúpení k výkonu správy je obsiahnuté v čl. III. Dohody. K vytýkanému nedostatku - popisu spoločných častí a zariadení domu poukázal na stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra , ktorý uviedol, že ak je predmetom vyporiadenia BSM byt, postačuje, aby v dohode bol byt označený údajmi katastra nehnuteľnosti. Dohoda o vyporiadaní BSM takéto údaje obsahuje. Ak dohoda o vyporiadaní BSM obsahovala aj nehnuteľnosti, ktoré netvorili predmet BSM , tieto nemali byť v návrhu na vklad a pokiaľ sa tak stalo , úrad má možnosť ohľadne týchto nehnuteľností návrh na vklad zamietnuť. Zároveň poukázal na to, že ani po odstránení vytýkaných nedostatkov nebude možné vo vkladovom konaní rozhodnutie o povolení vkladu vlastníctva na základe dohody vydať , pretože z vyplýva, že pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra. Ak dohoda nebola predložená na vklad v prekluzívnej trojročnej lehote, nemohli nastať jej účinky, ale nastali účinky zo zákona ( podľa ) , t.j. vzniklo podielové spoluvlastníctvo a tým zanikla možnosť vyporiadať zrušené BSM dohodou. Z uvedených dôvodov nie sú dané dôvody, pre ktoré by mohol nahradiť prejav jeho vôle pri uzatvorení dodatku k dohode o vyporiadaní BSM.

3. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedla, že z rozhodnutí Okresného úradu Nitra je zrejmé, že odstránenie vytýkaných nedostatkov je možné len prostredníctvom uzavretia dodatku k tejto dohode, na ktorú je potrebné súčinnosť strán. Konanie žalovaného nemá žiadny rozumný a akceptovateľný dôvod a nejedná sa o nič iné, len o bezdôvodné kladenie prekážok. Žalobkyňa vzhľadom na postup úradu nemá inú možnosť ako domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného v súdnom konaní. Žalobkyňa voči rozhodnutiu úradu o zamietnutí návrhu na vklad podala odvolanie. S tvrdením žalovaného , že ani po odstránení nedostatkov nie je možné vydať rozhodnutie o povolení vkladu sa nestotožňuje. V predmetnej veci je nesporné , že dohoda o vyporiadaní BSM bola platne uzavretá v rámci trojročnej lehoty a nie je ani sporné , že návrh na jej vklad bol podaný po uplynutí lehoty stanovenej v . Z platnej dohody vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky; obsah dohody sa stáva pre nich rovnako a bezpodmienečne záväzným, teda dohoda nadobúda právnu účinnosť jej uzavretím. Následné rozhodnutie okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva nie je rozhodnutím, ktoré by bolo z hľadiska obligačno-právnych účinkov podmienkou pre nadobudnutie účinnosti dohody v zmysle , resp. podmienkou pre nadobudnutie účinnosti vyporiadania dohodou v zmysle : Vkladom sa potvrdzuje len vecno - právna účinnosť dohody, t. j. že vlastníctvo sa mu ponecháva a druhý o toto vlastníctvo prichádza. Dohoda o vyporiadaní BSM je vkladu schopná a vykonať vklad vlastníckeho práva na jej základe je možné po predložení dodatku k nej, k uzavretiu ktorého je potrebné nahradiť prejav vôle žalovaného .Ak by bola argumentácia žalovaného správna, kataster by vklad vlastníckeho práva zamietol práve z tohto dôvodu.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že v právnom systéme Slovenskej republiky platí zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. práva patria len bdelým, teda tým, ktorí a aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorá svoje procesné oprávnenia uplatňujú však a s dostatočnou starostlivosťou. Nie je mysliteľné, aby účastníci zmluvného vzťahu boli viazaní svojimi zmluvnými prejavmi po neobmedzene dlhú dobu bez toho, že by nastali vecno-právne účinky vyporiadania ich BSM, teda že by bolo zrejmé, kto o vlastníctvo prichádza a komu sa vlastníctvo ponecháva. Takáto právna neistota by bola v právnom štáte neprípustná.

5. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , a uviedol, že dňa 09. 07. 2012 sporové strany uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vyplýva z nej, že rozsudkom zo dňa 28. 03. 2012 č. k. -13, právoplatným dňa 19. 04. 2012, bolo manželstvom strán sporu rozvedené, čím zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvom manželov. V dohode ustálil majetok - hnuteľný i nehnuteľný, ktorý bol počas BSM nadobudnutý a dohodli sa na jeho vyporiadaní. Predmetom zmluvy bol i byt č. 9, ktorý bol špecifikovaný spolu s príslušenstvom (kuchyňa, chodba, kúpeľňa, WC, špajza, šatník a pivnice). Z vkladového sporu V 2132/18 vyplýva, že žalobkyňa dňa 14. 03. 2018 podala

návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, a to na podklade dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozhodnutím č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa 27. 03. 2018 Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľnosti prerušil a vytkol návrhu vady a to s poukazom na , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome musí byť písomná a musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadne určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenie domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, resp. musí obsahovať vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy. Keďže s návrhom nebolo doložené aktuálne vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov, vyzval stranu na jeho predloženie. Ďalej úrad uviedol, že vlastník nesmie previesť viac práv ako sám má a nehnuteľnosť, ktorá je uvedená v čl. II. A 4 dohody o vyporiadaní BSM, a keďže účastníci nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, táto nesmie byť predmetom dohody. Zároveň uviedol, že je potrebné, aby bezpodielová spoluvlastníčka (žalobkyňa) uznala svoj podpis za vlastný. Podaním zo dňa 03. 05. 2018 žalobkyňa doplnila návrh a predložila vyhotovenie dohody o vyporiadaní BSM s overeným podpisom žalobkyne a aktuálne vyhlásenie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov. Vo vyjadrení poukázala na to, že pri vyporiadaní BSM nedochádza k prevodu vlastníctva bytom k veci, ktorá bola v BSM, a teda dohoda o vyporiadaní BSM nemusí obsahovať osobitné náležitosti vyžadované ustanovením o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. K vytýkanej vade označenia nehnuteľností, ktorých neboli zmluvné strany bezpodielovými spoluvlastníkmi, uviedla, že uvedenie týchto nehnuteľností v texte dohody bolo len na odstránenie prípadných pochybností o tom, že tieto nehnuteľnosti v čase uzavretia dohody sú a aj po vyporiadaní zostanú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Uvedenie týchto nehnuteľností v dohode nie je prekážkou vykonania vkladu vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa žiadala Okresný úrad, aby vklad vlastníckeho práva povolil. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa 14. 05. 2018 konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľnosti opätovne prerušil a vytkol vady predstavujúce určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadne určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenie domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, tiež, že dohoda musí obsahovať vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, a že nehnuteľnosť, ktorá nebola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a je označená v čl. II a IV. dohody nesmie byť predmetom zmluvy o vyporiadaní BSM, nakoľko ju účastníci dohody nevlastnia. Žalobkyňa úrad požiadala o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov podaním zo dňa 13. 08. 2018. Podaním zo dňa 20. 08. 2018 opätovne žalobkyňa zaslala úradu vyjadrenie sa k vytýkaným vadám, ktoré je obsahovo totožné ako jej prvé vyjadrenie. Rozhodnutím č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa 27. 08. 2018 Okresný úrad, katastrálny odbor návrh na vklad práva do katastra nehnuteľnosti zamietol, pretože neboli odstránené vytýkané vady. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, poukazujúc na nedostatok riadneho odôvodnenia, na nesprávny procesný postup správneho orgánu spočívajúci v tom, že ak mal správny orgán za to, že účastníci konania neodstránili vytýkané nedostatky, bolo rozhodnúť nie o zamietnutí návrhu na vklad, ale prípadne o zastavení konania. Zároveň uviedla svoj výklad nedostatkov. Správny orgán odstúpil spis nadriadenému orgánu na rozhodnutie o odvolaní. Úrad geodézie, kartografie a katastra rozhodnutím č. P. XX/XXXX/K. zo dňa 18. 04. 2019 napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa 27. 08. 2018 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. V odôvodnení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi odvolania a poukázal na to, že správny orgán rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Správny orgán právne neodôvodnil, prečo predmetný návrh zamietol, obmedzil sa iba na citáciu zákonných ustanovení. Odvolací orgán poukázal na to, že správny orgán nedostatočne odôvodnil, prečo náležitosti o vlastníctve bytov a nebytových priestorov musia byť súčasťou aj dohody o vyporiadaní BSM a prečo pristúpenie k zmluvy o výkone správy je alebo nie je povinnou náležitosťou predmetnej dohody. Rovnako je potrebné sa vysporiadať i s potrebou doloženia potvrdenia správcu o nedoplatkoch. Bude tiež potrebné sa vysporiadať s náležitým odôvodnením toho, že vlastník nesmie previesť viac práv, ako má on sám. Úrad tiež poukázal na to, že správny orgán sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že dohoda o vyporiadaní BSM bola podaná po uplynutí troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a prípadným vznikom fikcie podielového spoluvlastníctva a ani s tým, prečo konanie nezastavil aj napriek skutočnosti, že účastníkov konania o tejto možnosti

poučil v rozhodnutí o prerušení konania. Z rozhodnutia V XXXX/XXXX-XX zo dňa 17. 06. 2019 vyplýva, že správny orgán konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti prerušil do vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je preukázanie právoplatného ukončenia súdneho konania evidovaného pod č. . V zmysle ustanovenia právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahrádzajú tento prejav. Rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle sú typicky rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu, či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon. Len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť uzavrieť určitú zmluvu, nadobudne právoplatnosť, účinkom tejto právoplatnosti je, že právny úkon (napr. zmluva) sa považuje za dovŕšený (zmluva za uzatvorenú) dňom právoplatnosti rozhodnutia. Predpokladom úspešnosti žaloby o nahradenie prejavu vôle, t. j. žaloby o splnenie povinnosti je, že žalovaný je povinný na základe právneho predpisu prejaviť svoju vôľu určitého obsahu a zároveň neochota žalovaného tak urobiť. Na základe vykonaného dokazovania, najmä oboznámením sa listinnými dôkazmi, mal súd za to, že žalobe nie je možné vyhovieť, preto ju ako nedôvodnú zamietol. V konaní nebolo sporné, že sporové strany dňa 09. 07. 2012 uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej predmetom bolo vyporiadanie hnuteľného i nehnuteľného majetku nadobudnutého počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia súdu sp. zn. -13 o rozvode manželstva ku dňu 19. 04. 2012. V konaní rovnako nebola sporná skutočnosť, že návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti bol žalobkyňou na Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor podaný dňa 14. 03. 2018. Z ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovenia týkajú nehnuteľnosti, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra nehnuteľnosti. Vkladom nadobúda dohoda o vyporiadaní BSM účinky, no ak nebola predložená na vklad v prekluzívnej trojročnej lehote, nemohli nastať jej účinky, pretože v tomto prípade nastali účinky zo zákona a to , t. j. vzniklo podielové spoluvlastníctvo a tým zanikla možnosť vyporiadať zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dohodou. Uvedený záver bol v judikatúre slovenských i českých súdov možné považovať za ustálený (napr. Krajský súd v Ostrave sp. zn. , Krajský súd v Brne sp. zn. , Uz. ÚS ČR z 05. 07. 1996, sp. zn. , , RC 44/2000, Krajský súd v Bratislave sp. zn. ). Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že na strane žalovaného za tejto situácie nevznikla povinnosť uzatvoriť dodatok k dohode o vyporiadaní BSM, pretože táto dohoda, keďže nebola predložená na vklad do katastra nehnuteľnosti v lehote 3 rokov od zániku manželstva, nenadobudla účinnosť, vo vzťahu k nehnuteľným veciam, ktoré sú predmetom dohody o vyporiadaní BSM vzniklo podielové spoluvlastníctvo a to na základe nevyvrátiteľnej právnej domnienky a žalovaný tak nemá povinnosť uzatvoriť dodatok z zmluve o vyporiadaní BSM, ktorá deklaruje iný právny stav (výlučné vlastníctvo strán k jednotlivým, v dohode uvedeným nehnuteľnostiam). Ani prípadný dodatok k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov by vzhľadom na vyššie konštatované závery nebol spôsobilý vyvolať žalobkyňou očakávané právne následky, keďže podanému návrhu na vklad vlastníckeho práva nie je možné vyhovieť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s a žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci, priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 09. 07. 2012 dodatok v znení, ktoré uviedol. Žiadal priznať žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%, ako aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnila tým, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať, resp. mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosť, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, žalobkyňa vidí v tom, že súd prvej inštancie v konaní postupoval v rozpore s ustanovením , keď posudzoval právny vzťah medzi sporovými stranami a meritum tohto súdneho konania v rozpore s existujúcim rozhodnutím správneho orgánu. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní vedenom na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi sporovými stranami pod V XXXX/XXXX opakovane svojimi rozhodnutiami na základe ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a konanie o vklade vlastníckeho práva prerušil z dôvodu nedostatkov vytýkaných v

predloženej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že sporové strany ako účastníci vkladového konania boli vyzvaní na odstránenie týchto nedostatkov, ktoré je možné len prostredníctvom uzavretia dodatku k tejto dohode oboma sporovými stranami. Predmetom tohto súdneho konania je potom práve dosiahnutie uzavretia dodatku k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súlade s tým ako v konaní o vklade vlastníckeho práva rozhodol správny orgán, a to prostredníctvom nahradenia prejavu vôle žalovaného, ktorý dodatok k tejto dohode uzavrieť odmieta. Meritum veci v tomto konaní predstavuje zodpovedanie otázky, či má alebo nemá žalovaný povinnosť uzavrieť dodatok k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie však už zodpovedanie otázky, či po uzavretí dodatku k tejto dohode bude alebo nebude vykonaný vklad vlastníckeho práva na jej základe, t.j. nie už, či sú alebo nie sú splnené podmienky na vykonanie vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi sporovými stranami. To bude musieť byť a aj bude predmetom konania o vklade vlastníckeho práva na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor a prípadne to bude môcť byť predmetom súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu, ak bude podaná proti rozhodnutiu správneho orgánu správna žaloba. Súd sa v tomto konaní nemal zaoberať otázkou, či na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po uzavretí dodatku k nej bude alebo vykonaný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, resp. či budú alebo nebudú splnené hmotnoprávne podmienky na vykonanie vkladu vlastníckeho práva vyplývajúce z . Tým, že súd prvej inštancie túto otázku riešil a na základe jej posúdenia žalobu zamietol, postupoval v rozpore s ustanovením . Ak nebude dodatok k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov správnemu orgánu predložený, správny orgán ani nebude posudzovať dohodu ako takú, nebude posudzovať čas jej uzavretia a čas podania návrhu na vklad, ale konanie o vklade vlastníckeho práva zastaví podľa ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pretože nebudú odstránené vytýkané nedostatky dohody. Teda, súd svojim rozhodnutím o zamietnutí žaloby o nahradenie prejavu vôle vytvorí stav, kedy bude v konaní o vklade vlastníckeho práva znemožnené posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vykonania vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola riadne a platne medzi sporovými stranami uzavretá. Za pochybenie súdu prvej inštancie považuje aj tú skutočnosť, že súd prvej inštancie v konaní nevychádzal z existujúceho právoplatného rozhodnutia správneho orgánu o prerušení katastrálneho konania s výzvou na odstránenie nedostatkov dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prostredníctvom uzavretia dodatku k nej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v úplnom rozpore s doterajším posúdením dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vykonania vkladu vlastníckeho práva na jej základe zo strany na to kompetentného správneho orgánu. Jedná sa o situáciu, kedy podľa právoplatného rozhodnutia správneho orgánu vykonaniu vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bráni len odstránenie jej formálnych nedostatkov prostredníctvom uzavretia dodatku k nej a súd svojim rozhodnutím uzavretie toho dodatku znemožní. V tomto prípade súd mal nahradiť prejav vôle žalovaného, aby dodatok k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva mohol byť predložený správnemu orgánu a aby správny orgán, ktorý je na to kompetentný, mohol posúdiť splnenie všetkých, aj hmotnoprávnych podmienok vykonania vkladu vlastníckeho práva a o tejto veci rozhodnúť, t.j. vklad vlastníckeho práva povoliť alebo jeho vykonanie zamietnuť. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, žalobkyňa vidí v prvom rade v tom, že súd prvej inštancie ohľadom predbežnej otázky zaujal názor nezávisle od výsledkov správneho konania, že jeho rozhodnutie znemožňuje splnenie toho, čo podľa rozhodnutia správneho orgánu bráni vykonaniu vkladu vlastníckeho práva a že jeho rozhodnutie vytvára stav, kedy bude v konaní o vklade vlastníckeho práva znemožnené posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vykonania vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola riadne a platne medzi sporovými stranami uzavretá. Naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia žalobkyňa vidí aj v porušení jej práva na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, v porušení jej práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov v súdnom konaní. V predmetnej právnej veci má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie neobsahuje náležitú argumentáciu vo vzťahu k tomu, akým spôsobom súd prvej inštancie

prihliadol, resp. sa vyporiadal s doterajšími výsledkami správneho konania o vklade vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi sporovými stranami, konkrétne najmä so skutočnosťou, že podľa právoplatného rozhodnutia správneho orgánu vykonaniu vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bráni len odstránenie jej formálnych nedostatkov prostredníctvom uzavretia dodatku k nej. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom nevysvetlil, prečo si vytvoril na predbežnú otázku názor nezávisle od výsledkov správneho konania, ku ktorým skôr dospel príslušný správny orgán, prečo nevychádzal pri svojom rozhodovaní z právoplatného rozhodnutia správneho orgánu o prerušení katastrálneho konania, prečo sa nepridržiaval stavu, ktorý z tohto rozhodnutia správneho orgánu vyplýva a prečo v konaní riešil otázku splnenia hmotnoprávnych podmienok vykonania vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci túto otázku je kompetentný a bude ju riešiť správny orgán. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenie, že ani pri odstránení nedostatkov vytýkaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, vo vkladovom konaní vedenom pod V XXXX/XXXX, nie je možné vydať rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi sporovými stranami, nakoľko návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný po uplynutí trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je tvrdenie nesprávne. Poukázal na ustanovenie a a uviedol, že z ustanovenia vyplýva, že existujú tri spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to dohodou, súdnym rozhodnutím a zo zákona uplynutím doby. Právne účinky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda nastávajú buď dňom, keď došlo k vyporiadaniu dohodou alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o vyporiadaní, prípadne márnym uplynutím trojročnej lehoty po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy platí zákonom stanovená nevyvrátiteľná právna domnienka o vyporiadaní. Je zrejmé, že ak sa dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov týka aj nehnuteľností, musí mať písomnú formu a účinnosť nadobúda vkladom do katastra. Na tomto mieste je však potrebné rozlišovať medzi účinnosťou dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo sfére obligačno-právnej a jej účinnosťou vo sfére vecno-právnej. Z platnej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vznikajú pre jej účastníkov obligačné právne účinky; obsah dohody sa stáva pre nich rovnako a bezpodmienečne záväzným, teda dohoda nadobúda právnu účinnosť jej uzavretím. Následné rozhodnutie okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je rozhodnutím, ktoré by bolo z hľadiska obligačných právnych účinkov podmienkou pre nadobudnutie účinnosti dohody v zmysle ustanovenia , resp. podmienkou pre nadobudnutie účinnosti vyporiadania dohodou v zmysle ustanovenia . Podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. rozhodnutie okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva, nie je podmienkou účinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je podmienkou toho, aby došlo k vecno-právnym následkom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je platne uzavretá na základe zhodných prejavov vôle jej účastníkov. Jej uzavretím sa dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov stáva nielen platná, ale aj účinná; jej obsah sa stáva pre jej účastníkov rovnako a bezpodmienečne záväzným. Už uzavretím dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva začína spôsobovať chcené právne následky, t.j. jej účastníci sú touto dohodou viazaní tým spôsobom, že sa môžu relevantne domáhať plnení z nej vyplývajúcich. Vznik dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jej perfektnosť, platnosť a účinnosť nastávajú zároveň s jej uzavretím na základe zhodných prejavov vôle jej účastníkov. Účinky vkladu vlastníckeho práva spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno- právnych následkoch dohody, ktoré nastali platným uzavretím dohody. Teda, uzavretím dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s ktorým je spojené nadobudnutie platnosti a účinnosti tejto dohody, dochádza k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou tak, ako to má na mysli ustanovenie . K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedochádza až vykonaním vkladu vlastníckeho práva na jej základe; týmto dochádza už len k vecno-právnym následkom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ustanovenie nezavádza ohľadom platnosti a účinnosti dvojstranného právneho úkonu, resp. ohľadom jeho vecno-právnych následkov iný a odlišný právny režim ako pri iných zmluvách o prevode nehnuteľností. Účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ( ) spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva, t. j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré

nastali už platným uzavretím zmluvy. Rozhodnutie okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode nehnuteľností, ale s týmto rozhodnutím zákon spája účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností spočívajúce v nadobudnutí vlastníckeho práva. Ustanovenie sa od roku 1992 netýka zmlúv o prevode nehnuteľností, toto ustanovenie sa stalo obsolentné. Poukázal na rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 28. 02. 2006 (publikované pod R 59/2007) a výklad obsiahnutý v Katastrálnom bulletine č. 1/2012. K uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v tomto prípade došlo v rámci trojročnej lehoty od zániku manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda v tomto prípade došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou v rámci trojročnej lehoty od zániku manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Teraz ide o to, aby s návrhom na vklad vlastníckeho práva bola predložená platná, perfektná a účinná dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom dohoda, ktorá bola uzavretá medzi sporovými stranami, platná a účinná stále je, len k jej perfektnosti je podľa rozhodnutia okresného úradu potrebné predložiť dodatok, na ktorom nahradenie prejavu vôle žalovaného je predmetom tohto súdneho konania. Následné uplynutie lehoty troch rokov od zániku manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov po tom, čo ešte v rámci tejto lehoty bola platne uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nič nemení na viazanosti účastníkmi tejto dohody prejavmi ich vlastnej vôle. Pretože k uzavretiu dohody už došlo, tento nárok na vzájomné vyporiadanie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov trvá aj po následnom uplynutí trojročnej lehoty od zániku manželstva, a to bez ohľadu na to, v akom štádiu sa nachádza vecno-právny aspekt veci, t.j. bez ohľadu na to, či bol alebo nebol podaný v rámci trojročnej lehoty od zániku manželstva návrh na vklad vlastníckeho práva. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov platne uzavretá v rámci trojročnej lehoty od zániku manželstva znamená, že došlo k vyporiadaniu dohodou, ktorej obsahom sú jej účastníci viazaní. Zo žiadneho ustanovenia žiadneho právneho predpisu nemožno v danom prípade vyvodiť prelomenie zásady pacta sunt servanda. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi sporovými stranami je pre sporové strany záväzná a jej nesplnenie by bolo porušením tejto dohody. Ak žalovaný a súd prvej inštancie tvrdia, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nenadobudla účinnosť, tak popierajú obsah tejto dohody a záväznosť jej obsahu pre sporové strany; Poukazovanie na princíp právnej istoty spôsobom, ktorým to robí žalovaný, je úplne pomýlený. Právna istota tu neznamená, že žalovaný už nemá byť viazaný dohodou, ktorú platne uzavrel. Právna istota tu znamená presný opak, sporové strany sú povinné platne uzavretú dohodu dodržať a túto dohodu je povinný akceptovať tak súd, ako aj okresný úrad. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 07. 10. 1996. Ohľadom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov si je navyše potrebné uvedomiť, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemá charakter typického prevodu vlastníckeho práva. Vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vlastníctvo nezriaďuje, nenadobúda a nejde o žiaden prevod ani prechod vlastníckeho práva. Vzhľadom na chápanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako dvojitého úplného vlastníctva manželov, vkladom nenadobúda vlastníctvo ten, komu nehnuteľnosť zostala, pretože už vlastníctvo má. Vkladom sa potvrdzuje len vecno-právna účinnosť dohody, t. j. že vlastníctvo sa ponecháva jednému z manželov a druhý o toto vlastníctvo prichádza. Na tejto skutočnosti, teda na tom, že k vyporiadaniu dohodou došlo, už nič nemení podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva, nič na nej nemení to, či došlo k podaniu návrhu na vklad ešte v rámci plynutia trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo po uplynutí plynutia trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Inými slovami, vklad vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov platne uzavretej v rámci plynutia trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže byť vykonaný aj po uplynutí tejto trojročnej lehoty. Niet žiadneho dôvodu pripisovať iný význam a iné následky návrhu na vklad vlastníckeho práva podanému ešte v rámci plynutia trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a iný význam a následky návrhu na vklad vlastníckeho práva podanému po uplynutí plynutia trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pre také rozlišovanie nie je daná žiadna zákonná právna opora. Vecno- právne účinky vkladu vlastníckeho práva totiž nastávajú nie podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva, ale až na základe a dňom právoplatného rozhodnutia okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva ( Občianskeho zákonník, o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov). Ak podľa slovenskej právnej úpravy moment podania návrhu na vklad nie je rozhodujúci pre nadobudnutie vecno-právnych účinkov (moment podania návrhu na vklad nie

je totožný s nadobudnutím vlastníckeho práva), tak právny názor o potrebe podať návrh na vklad v trojročnej lehote od zániku manželstva nemá právnu oporu. Ak by podľa slovenskej právnej úpravy mala byť rozhodujúca lehota troch rokov od zániku manželstva, tak by sme dospeli k záveru, že do troch rokov od zániku manželstva nestačí len podať návrh na vklad, ale vklad musí byť aj povolený katastrálnym úradom. A to je záver nesprávny aj preto, že splnenie tejto podmienky by potom nebolo závislé od konania a prejavov vôle účastníkov dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale aj od činnosti správneho orgánu rozhodujúceho v katastrálnom konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva. ako právny predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy však takúto podmienku pre konanie a rozhodovanie správneho orgánu len v rámci tejto hmotno-právnej lehoty nestanovuje, a preto ho nemožno vykladať spôsobom negujúcim tak zmluvnú autonómiu strán, ako aj základné pravidlo civilného práva, že dohody treba zachovávať. Poukázala na odlišnosť českej právnej úpravy ohľadom momentu právnych účinkov vkladu, keď podľa českej právnej úpravy použitej v rozhodnutiach českých súdov spomenutých v ods. 20 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, sa právne účinky vkladu viažu ku dňu doručenia návrhu na vklad katastrálnemu úradu. Z tohto dôvodu nie je korektné zo strany súdu prvej inštancie odvolávanie sa na českú judikatúru uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku. Predpokladom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou je uzavretie dohody v rámci plynutia trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie vykonanie vkladu vlastníckeho práva na základe tejto dohody. Preto v danom prípade je dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi sporovými stranami vkladu schopná; vykonať vklad vlastníckeho práva na jej základe je možné po predložení dodatku k nej, k uzavretiu ktorého je potrebné len nahradiť prejav vôle žalovaného. Preto napokon ani okresný úrad v danom prípade návrh na vklad vlastníckeho práva nezamietol z dôvodu, že tento bol podaný po uplynutí trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázala na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 10. 01. 2012, z ktorého vyplýva právny názor potvrdzujúci správnosť argumentácie žalobkyne o tom, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá v trojročnej lehote od zániku manželstva je vkladu schopná aj v prípade, že návrh na vklad vlastníckeho práva na jej základe je podaný po uplynutí trojročnej lehoty od zániku manželstva. Odmietnutie žalovaného podpísať dodatok k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov za účelom odstránenia formálnych nedostatkov bez vplyvu na obsah uzavretej dohody postrádalo akýkoľvek rozumný a akceptovateľný dôvod. Zo strany žalovaného sa nejednalo o nič iné ako o bezdôvodné kladenie prekážok žalobkyni. Práve toto odmietnutie bolo dôvodom, pre ktorý je žalobkyňa nútená sa domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného v súdnom konaní. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie sa však ukázalo, že žalovaný nechce rešpektovať platne uzavretú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tento postoj žalovaného je však neprijateľný a protiprávny. Obsahom platne uzavretej dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo a je rozdelenie spoločného majetku, v rámci ktorého žalobkyňa nadobúda predmetný byt do výlučného vlastníctva. Nadobudnutie tohto bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne nemožno teraz dodatočne podmieňovať ďalším plnením v prospech žalovaného. Má za to, že nemožno už opätovne, inak a za ďalšiu protihodnotu vyporiadavať ten majetok, ktorý už súčasťou vyporiadania podľa uzavretej dohody bol. Nadobudnutie tohto bytu do výlučného vlastníctva žalobkyne nemožno takto oddeliť od ostatného obsahu dohody. Pri tom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo dohodnuté, žalovaný nemá a nemôže mať žiaden ďalší nárok, ako sa teraz snaží naznačovať. Žalobkyňa uzavretú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celom rozsahu chce rešpektovať, nemá záujem a nenárokuje si v tomto konaní nič iné, ako splnenie platne uzavretej dohody a vykonanie vkladu vlastníckeho práva v súlade s obsahom tejto dohody. Pravidlo, že dohody treba zachovávať, je úplne základné pravidlo civilného práva. Práve podľa tohto základného pravidla by mal aj v tomto prípade rozhodnúť súd. Ak je však stanovisko žalovaného iné, tak je potrebné napokon poukázať na ďalší podstatný aspekt súvisiaci s dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o otázku možnosti, prípustnosti, následkov a ďalšieho postupu v prípade len čiastočného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou. Buď dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi sporovými stranami má byť považovaná za účinnú, záväznú a úplnú a ako taká má byť oboma jej účastníkmi akceptovaná alebo dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi sporovými stranami účinná, záväzná a úplná nie je, čo znamená, že potrebné je uskutočniť ďalšie vyporiadanie spoločného majetku, ktorý vyporiadaný v zmysle dohody nebol. Zákonná fikcia o vzniku podielového spoluvlastníctva v súlade s ustanovením sa však potom nevyhnutne musí uplatniť nielen vo vzťahu k tomu, čo sa žalovanému hodí, ale musí sa uplatniť vo vzťahu ku všetkým nehnuteľným veciam a všetkým majetkovým právam tvoriacim

predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov a existujúcim ku dňu zániku manželstva, ktoré dohodou riešené a vyriešené neboli.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že hlavnými dôvodmi odvolania žalobkyne má byť skutočnosť, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa poukazuje na to, že súd posudzoval právny vzťah medzi sporovými stranami a meritum tohto súdneho konania v rozpore s existujúcim rozhodnutím správneho orgánu. Žalobkyňa poukázala na to, že v konaní Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor o vklade Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi sporovými stranami vedenom pod číslom V XXXX/XXXX bolo prerušené konanie a žalobkyňa bola vyzvaná na odstránenie jeho nedostatkov. Poukázal na to, že hlavnými nedostatkami návrhu na vklad dohody do katastra, ktorý podala žalobkyňa dňa 14. 03. 2018 bola absencia jej úradne osvedčeného podpisu a povinnej prílohy návrhu na vklad - potvrdenie správcu o neexistencii nedoplatkov za byt. Hoci žalobkyňa vo viacerých bodoch svojho odvolania poukazuje na to, že súd prvej inštancie nevychádzal z existujúceho právoplatného rozhodnutia správneho orgánu o prerušení katastrálneho konania, neuviedla, čím má byť vlastne súd v tomto rozhodnutí viazaný. Ide totiž o úpravu procesného postupu správneho orgánu, a nie jeho meritórne rozhodnutie vo vkladovom konaní. Treba pritom poukázať na to, že otázkou prípustnosti vkladovania zmluvy po šiestich rokoch od jej uzatvorenia sa správny orgán vôbec nezaoberal a Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rozhodnutí číslo VoÚ 97/2018/Fi zo dňa 18.04.2019 (na strane 11) výslovne vytkol Okresnému úradu Nitra, že sa v rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola podaná až po uplynutí troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a prípadným vznikom fikcie podielového spoluvlastníctva. Súčasne odvolací orgán vytkol prvostupňovému správnemu orgánu, že konanie nezastavil napriek skutočnosti, že o následkoch neodstránenia nedostatkov dohody, ale napadnutým rozhodnutím návrh na vklad zamietol. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namieta, že "súd prvej inštancie v podstate prekročil meritum veci" tým, že sa zaoberal otázkou, či na základe dohody o vyporiadaní BSM po uzavretí dodatku budú alebo nebudú splnené hmotnoprávne podmienky na vykonanie vkladu vlastníctva. Súd však bol povinný sa touto otázkou v konaní zaoberať, pretože ako predbežnú otázku musel posudzovať to, či je žalovaný ešte (po uplynutí šiestich rokov) uzatvorenou dohodou viazaný. Nie súd zamietnutím žaloby o nahradenie prejavu vôle vytvorí stav, kedy bude v konaní o vklade vlastníctva znemožnené posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vykonania vkladu, ale žalobkyňa svojim nekonaním po dobu šiestich rokov takýto stav sama vytvorila. V celom konaní ani raz nezdôvodnila, prečo po túto dobu sama návrh na začatie vkladového konania nepodala. V bodoch 17.-36.odvolania sa žalobkyňa vyjadruje ku skutočnosti, či právna úprava vyžadovala podanie návrhu na vklad tejto dohody do katastra v trojročnej lehote. Napáda pritom použitie aj judikatúry súdov Českej republiky s tým, že ak je dohoda platne uzavretá v rámci trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je bez obmedzenia lehoty možné podať návrh na vklad vlastníctva do katastra. Poukázala na to, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretá medzi sporovými stranami má byť považovaná za účinnú, záväznú a úplnú a ako taká má byť oboma jej účastníkmi akceptovaná. Ak by tak nebolo, je potrebné uskutočniť ďalšie vyporiadanie spoločného majetku, ktorý vysporiadaní v zmysle dohody nebol. Žalobkyňa tým popiera význam ust. § 149 a) Obč. zákonníka a skutočnosť, že v prípade nepodania návrhu dohody na vklad v zákonom stanovenej lehote dochádza ex lege k nástupu fikcie podľa § 149 ods. 4 Obč. zákonníka, t.j. ku vzniku podielového spoluvlastníctva k nehnuteľným veciam. Takýto stav zapríčinila výlučne žalobkyňa, ktorá sa po dobu šiestich rokov nezaujímala o majetok, ktorý napokon užívala výlučne sama. Z uvedených dôvodov považuje odvolanie žalobkyne za nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za správny a navrhol, aby ho odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že s obsahom vyjadrenia nesúhlasí a pridržiava sa svojho odvolania.

9. Odvolací súd v intenciách vyššie citovaných ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie nie je správny a súd prvej inštancie neposúdil vec podľa všetkých, na vec dopadajúcich ustanovení.

10. Keďže predmetom konania bolo nahradenie prejavu vôle žalovaného k uzavretiu dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd prvej inštancie sa mal predovšetkým

zaoberať tým, či takto zvolený prostriedok právnej ochrany zodpovedá procesnej situácii strán sporu, či je prípustný a či tak formulovanému, ako je navrhnutý, mu je možné vyhovieť. Aj keď súd prvej inštancie neuviedol výslovne, že zvolený spôsob právnej ochrany považoval za prípustný, dá sa to vyvodiť z jeho odôvodnenia, keď sa následne zaoberal tým, či vznikla žalovanému povinnosť takýto dodatok uzavrieť, avšak toto posúdil len vo vzťahu k otázke podania návrhu na vklad dohody o vyporiadaní BSM do katastra po trojročnej lehote od zániku manželstva strán sporu, bez posúdenia aj ďalších otázok s tým súvisiacich.

11. Odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor svojim rozhodnutím zo dňa 17. 06. 2019 č. V XXXX/XXXX-31 konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností prerušil do vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je preukázanie právoplatného ukončenia súdneho konania sp. zn. , teda do skončenia tohto konania, je zvolený prostriedok ochrany práv žalobkyne prípustný, pričom vyplýva tiež z ustanovenia Katastrálneho zákona, podľa ktorého sa chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v zmluve môžu od účinnosti novely č. vykonať len dodatkom k zmluve. Keďže žalovaný takýto dodatok odmietol podpísať, žalobkyňa sa nahradenia prejavu vôle žalovaného domáha práve touto žalobou. Ďalšou otázkou potom bolo posúdiť, v akom rozsahu dodatok k dohode o vyporiadaní BSM zasahuje do obsahu pôvodnej dohody, teda, či ide o takú zrejmú nesprávnosť, ktorú je možné odstrániť dodatkom alebo o nesprávnosť spôsobujúcu absolútnu neplatnosť, ktorú takýmto spôsobom nie je možné odstrániť. Žalobkyňa navrhla v dodatku upresniť predmet dohody, doplniť článok II. A 1/ dohody tak, že okrem prvých dvoch odsekov tohto bodu, v ktorých je byt riadne špecifikovaný by odsek 3, ktorý znel: "S vlastníctvom bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení domu a príslušenstva a pozemkov, CKN parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 720 m2" bol nahradený takto: "Spoločné časti bytového domu tvoria základy, obvodové múry - panelové, strecha - betónová, priečelie, vchody, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné a izolačné konštrukcie, fasáda - tvrdá, klampiarske prvky - zvody a lemovania." "Spoločné zariadenia bytového domu tvoria 3 x kočikáreň, 3 x miestnosť pre bicykle, 2 x miestnosť pre motocykle, práčovňa, 3 x sušiareň, 3 x elektrorozvodňa, 3 x miestnosť pre upratovačky, schodištia a chodby, STA, bleskozvod, vodovodné potrubia, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, schránky na listy. Zároveň navrhla vypustiť článok II. A 4/ dohody a s tým súvisiaci text v článku III. dohody: "Nehnuteľnosti označené v článku II. A/4 tejto dohody." Článok V. dohody navrhla doplniť novým odsekom, ktorý znie: "N.. H. U. vyhlasuje a podpisom dohody potvrdzuje, že pristupuje k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov U. I. XXXX, so sídlom U. I. XXXX/XX, 952 1 P., IČO: 36 111 449." Otázkou možnosti odstránenia nedostatkov dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretej medzi stranami sa už zaoberal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor v rozhodnutí zo dňa 27.03.2018, č.: VXXXX/XXXX- XX, v ktorom konanie prerušil na 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia za účelom odstránenia nedostatkov návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa dohody o vyporiadaní BSM uzavretej medzi stranami sporu, pričom nedostatky špecifikoval v tomto rozhodnutí. Časť z týchto nedostatkov mohla pritom odstrániť sama žalobkyňa bez súčinnosti so žalovaným, na časť z nich potrebovala súčinnosť žalovaného, ktorý jej ju odmietol poskytnúť. Po tom, ako žalobkyňa odstránila nedostatky, ktoré mohla odstrániť aj bez súčinnosti so žalovaným, avšak ostatné zostali neodstránené, vydal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor dňa 14. 05. 2018 rozhodnutie č.: V XXXX/XXXX-XX, ktorým konanie prerušil a opätovne poskytol lehotu 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa dohody o vyporiadaní BSM. Následne Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 27. 08. 2018 č.: V XXXX/ XXXX-XX návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností zamietol, pričom neskôr bolo toto rozhodnutie rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 18. 04. 2019 č. P. XX/XXXX/K. zrušené a vec bola vrátená na nové konanie.

12. Krajský súd v Nitre ďalej uviedol, že v predmetnom konaní nie je sporné, že k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) medzi stranami došlo v lehote 3 rokov od zániku ich manželstva, ako ani to, že táto ich dohoda o vyporiadaní BSM bola predložená Okresnému úradu v Nitre, katastrálnemu odboru až po uplynutí lehoty 3 rokov od zániku ich manželstva. Podstatnou pre posúdenie predmetu sporu bolo posúdenie otázky, či vznikla žalovanému povinnosť uzavrieť žalobkyňou navrhovaný dodatok k zmluve o vyporiadaní BSM a či ňou navrhovaný dodatok je v súlade so zákonom, teda mohlo takýmto spôsobom dôjsť k doplneniu zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, ktorá bola predložená na vklad Okresnému úradu, katastrálnemu odboru. Zohľadniť je potrebné aj to, že toto už riešil katastrálny úrad vo svojich rozhodnutiach, keď práve on vyzval žalobkyňu na

predloženie dodatku k dohode v naznačenom smere. Súd prvej inštancie sa uvedenými otázkami vôbec nezaoberal a právne posúdenie veci zameral len na posúdenie otázky, či je pre povolenie vkladu dohody o vyporiadaní BSM potrebné, aby bol návrh na vklad podaný v lehote 3 rokov od zániku BSM alebo môže byť podaný aj po tejto lehote, resp. či ak bola dohoda o vyporiadaní BSM podaná na vklad až po lehote 3 rokov od zániku BSM, či mohli nastať jej účinky, preto považoval odvolací súd jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné a predčasné, pričom jeho postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že ak dohoda o vyporiadaní BSM nebola predložená na vklad do katastra nehnuteľností v prekluzívnej trojročnej lehote, nemohli nastať jej účinky, pretože v tomto prípade nastali účinky zo zákona a to , vzniklo podielové spoluvlastníctvo, s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje. Z ustanovenia vyplýva len to, že dohoda o vyporiadaní BSM musí byť uzavretá v lehote troch tokov od zániku BSM, avšak nič nehovorí o tom, v akej lehote musí byť návrh na vklad vlastníckeho práva na základe takejto dohody o vyporiadaní BSM podaný. Aj keď judikatúra v tejto otázke nie je jednotná, odvolací súd sa prikláňa k názoru, že aj keď v zmysle ustanovenia dohody týkajúce sa nehnuteľností nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra, pod účinnosťou v tomto ustanovení treba mať v kontexte s Katastrálnym zákonom na mysli vecno-právne účinky, pričom samotná účinnosť takejto dohody nastáva samotným jej uzavretím. Účinnosť zmluvy vo všeobecnosti znamená skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať chcené právne následky. Právny následok účinnosti spočíva najmä vo vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu, resp. nejakého práva či povinnosti. Od momentu účinnosti zmluvy sa možno úspešne domáhať plnenia zo zmluvy a jej jednotlivé ustanovenia v zmluve sa stávajú súčasťou záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vzniká na základe zmluvy. Pri kúpnej zmluve, ktorou sa prevádza vlastníctvo k nehnuteľnosti, vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy záväzný už jej uzatvorením. Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Účinky vkladu spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych následkoch. Pri uzavretí dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov pritom dochádza k zmene vlastníckeho podielu, teda ide o prevod aj napriek tomu, že pri tomto prevode právna úprava poskytuje určité úľavy, popr. nespája s ním tieto povinnosti, ktoré platia všeobecne pri ostatných prevodoch (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Sžo-KS 139/2004). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. : "...Účastníkmi učinené zhodné prejavy vôle, smerujúce k vzniku zmluvy, sú právnymi úkonmi zakladajúcimi v zmysle medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú určité vzájomné práva a povinnosti. Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy, pravda pokiaľ zákon ( ) alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy ( ). Z platnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecno-právnych účinkov ktorej treba ešte kladné rozhodnutie orgánu katastra. .....". Napriek uvedenému názoru odvolacieho súdu odvolací súd zastáva tiež názor, že súd prvej inštancie mal v tomto konaní posudzovať len to, či súd mohol nahradiť prejav vôle žalovaného tak, ako navrhovala žalobkyňa (rozsah zmeny vykonanej dodatkom k dohode o vyporiadaní BSM) bez posudzovania komplexných podmienok na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam, pričom týmito otázkami sa bude zaoberať Okresný úrad, katastrálny odbor pri rozhodovaní o posudzovaní návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní BSM. Aj keď rozhodovanie o vklade vlastníckeho práva prináleží katastrálnemu úradu a súd si môže túto otázku ako predbežnú riešiť, nesprávnym posúdením tejto otázky súd vytvoril stav, kedy by sa ňou katastrálny úrad už ani nezaoberal. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Aj keď z rozhodnutí súdov vyplýva, že ak je predmetom dohody o vyporiadaní BSM byt, takáto dohoda nemusí obsahovať náležitosti podľa Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (Krajský súd v Nitre sp. zn. , Krajský súd v Prešove, sp. zn. ), v danej veci je potrebné tiež zohľadniť, že strany sporu sú tým, ako katastrálny úrad vyhodnotil nedostatky dohody, ktoré je potrebné pre povolenie vkladu odstrániť, záväzné. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné, keďže ide o prejudiciálnu otázku, o ktorej rozhodnúť patrí inému orgánu, avšak aj

od tejto otázky závisí rozhodnutie súdu vo veci samej, v prípade, ak by súd dospel k inému názoru ako správny orgán - Okresný úrad, katastrálny úrad vo svojich rozhodnutiach, je žiaduce, aby takýto svoj záver náležite odôvodnil, aby bola naplnená požiadavka, aby orgány verejnej moci rozhodovali o rovnakých otázkach zásadne rovnako.

13. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmú o splnení povinnosti.

14. Podľa právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

15. Podľa otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

16. Podľa , ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutí.

17. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len "") v ustanovení zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

18. Podľa § 1 ods. 1 citovaného zákona kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo strany majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

19. V zmysle § 5 ods. 1 citovaného zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

20. Podľa § 16 ods. 2 veta prvá citovaného zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku katastra v územnom obvode okresu.

21. Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 28 ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 28 ods. 3 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

24. V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.

25. Podľa § 30 ods. 1, 2 citovaného zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

26. Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

27. Podľa § 31 ods. 2 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

28. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

29. Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok.

30. Podľa vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonáva o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonom alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom, a to najmä, či účastník bol spôsobilý na právne úkony, účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom, za právnickú osobu konal oprávnený zástupca, zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice, v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.

31. Podľa § 42 ods. 4 Katastrálneho zákona, ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti, účastníci konania môžu vykonať opravu len dodatkom k zmluve. Ak je zmluva vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti sa opravia postupom podľa osobitného predpisu.

32. Podľa , , súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

33. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Súd vykonal pojednávanie a rozhodol vo veci v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 24/2021 v spojení s Vyhláškou MS SR č. 91/2021 z dôvodu, že výkladom tohto ustanovenia dospel k záveru, že vzhľadom na to, že ide o reštančnú vec, táto neznesie ďalší odklad a túto skutočnosť písomne oznámil stranám sporu v dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním.

37. Na pojednávaní dňa 24.03.2021, na ktorom sa zúčastnil zástupca žalobkyne a žalovaný, pristúpil súd vzhľadom na zmenu zákonného sudcu, ako aj vzhľadom k zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v Nitre, k opätovnému predbežnému právnemu posúdeniu veci v zmysle zohľadňujúc tak právo strán na ochranu pred prekvapivým rozhodnutím súdu, na čo zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na podanej žalobe, myslí si, že je plne dôvodná, a to aj s poukazom na súčasný postoj žalovaného, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre v tejto veci. Podľa jeho názoru nemá súdu aké dôkazy predložiť alebo navrhnúť, keďže ide o posúdenie právnej otázky. Samozrejme s tým vedomím, že aj pokiaľ by boli v tomto spore úspešní, čaká ich s klientkou pokračovanie v konaní pred Okresným úradom Nitra vo veci vkladu, ktorého výsledok ešte vôbec nie je jasný. Žalovaný uviedol, že je svojprávny človek a preto samotná žaloba o nahradenie prejavu vôle je podľa neho veľmi otázna. Zároveň si je vedomý toho, že vec bude ďalej posudzovať Okresný úrad v Nitre, ale od dohody s bývalou manželkou uplynul tak dlhý čas a okolnosti, za ktorých k dohode bolo pristúpené, boli natoľko odlišné ako v súčasnosti, že trvá a aj bude trvať na tom, že od neho nie je možné požadovať, aby v súčasnosti pristúpil k dodatku k dohode, ktorá bola vykonaná pred tak dlhým časom. Zároveň uviedol, že napriek všetkým okolnostiam, ktoré

súd uviedol a ktoré sú uvedené v uznesení Krajského súdu v Nitre, trvá na nesúhlase so súčinnosťou s protistranou a Okresným úradom v Nitre a na nesúhlase so žalobou.

38. Okresný súd Nitra, plne zohľadňujúc odôvodnenie zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre, ako aj vysporiadajúc sa s odvolacími dôvodmi žalobkyne, rozhodol vzhľadom na skutočnosť, že strany konania nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov a v súlade s vyjadrením svojho predbežného právneho posúdenia na pojednávaní tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože má za to, že žaloba je dôvodná.

39. Súd konštatuje, a uviedol to aj zástupca žalobkyne na pojednávaní, že v tejto veci ide výlučne o posúdenie právnej otázky, ktorej zodpovedanie nepodliehalo vykonaniu ďalšieho dokazovania. Sporové konanie zároveň nie je riadené vyšetrovacou zásadou a súd posudzuje a vykonáva iba také dôkazy, aké mu strany sporu predložia, alebo navrhnú vykonať. V konaní boli všetky písomne podané, ako aj ústne predložené vyjadrenia, spolu s predloženými dôkazmi realizované na prvom a do dnešného dňa jedinom pojednávaní dňa 27.11.2019, na ktorom zároveň nedošlo k dokazovaniu čítaním listín alebo oboznámením ich obsahu, pretože ich odpisy boli stranám doručené a nebol spochybnený ich obsah. Spochybnenie obsahu zároveň právna teória chápe ako spochybnenie ich pravosti. Zároveň bolo vykonané oboznámenie prečítaním obsahu vkladového spisu P./XXXX ako aj rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo 17.06.2019. Súd teda vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, katastrálnym spisom, rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra, rozhodnutím V XXXX/XXXX-31 zo dňa 17.06.2019 vyjadreniami strán sporu k a zistil, že dňa 09.07.2012 sporové strany uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov . Vyplýva z nej, že rozsudkom zo dňa 28.03.2012, č. k. -13, právoplatným dňa 19.04.2012 bolo manželstvom strán sporu rozvedené, čím zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvom manželov. V dohode ustálili majetok- hnuteľný i nehnuteľný , ktorý bol počas BSM nadobudnutý a dohodli sa na jeho vyporiadaní. Predmetom zmluvy bol i byt č. 9, ktorý bol špecifikovaný spolu s príslušenstvom (kuchyňa, chodba, kúpeľňa, WC, špajza, šatník a pivnice). Z vkladového spisu V XXXX/XX vyplýva, že žalobkyňa dňa 14.03.2018 podala návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti a to na podklade dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozhodnutím č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa 27.03.2018 Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľnosti prerušil a vytkol návrhu vady a to s poukazom na , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome musí byť písomná a musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípade určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenie domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, resp. musí obsahovať vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy. Keďže s návrhom nebolo doložené aktuálne vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov vyzval stranu na jeho predloženie. Ďalej úrad uviedol, že vlastník nesmie previesť viac práv ako sám má a nehnuteľnosť, ktorá je uvedená v čl. II. A 4 dohody o vyporiadaní BSM a keďže účastníci nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti táto nesmie byť predmetom dohody. Zároveň uviedol, že je potrebné aby bezpodielová spoluvlastníčka (žalobkyňa) uznala svoj podpis za vlastný. Podaním zo dňa 03.05.2018 žalobkyňa doplnila návrh a predložila vyhotovenie dohody o vyporiadaní BSM s overeným podpisom žalobkyne a aktuálne vyhlásenie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov. Vo vyjadrení poukázala na to, že pri vyporiadaní BSM nedochádza k prevodu vlastníctva bytom k veci, ktorá bola v BSM a teda dohoda o vyporiadaní BSM nemusí obsahovať osobitné náležitosti vyžadované ustanovením o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. K vytýkanej vade označenia nehnuteľností , ktorých neboli zmluvné strany bezpodielovými spoluvlastníkmi uviedla, že uvedenie týchto nehnuteľností v texte dohody bolo len na odstránenie prípadných pochybností o tom, že tieto nehnuteľnosti v čase uzavretia dohody sú a aj po vyporiadaní zostanú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Uvedenie týchto nehnuteľností v dohode nie je prekážkou vykonania vkladu vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala Okresný úrad, aby vklad vlastníckeho práva povolil. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím č. V XXXX/XXXX-16 zo dňa 14.05.2018 konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľnosti opätovne prerušil a vytkol vady predstavujúce určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípade určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenie domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, tiež, že dohoda musí obsahovať vyhlásenie

nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy a , že nehnuteľnosť, ktoré nebola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a je označená v čl. II a IV. dohody nesmie byť predmetom zmluvy o vyporiadaní BSM, nakoľko ju účastníci dohody nevlastnia. Žalobkyňa úrad požiadala o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov podaním zo dňa 13.08.2018. Podaním zo dňa 20.08.2018 opätovne žalobkyňa zaslal úradu vyjadrenie sa k vytýkaným vadám, ktoré je obsahovo totožné ako jej prvé vyjadrenie. Rozhodnutím č. V XXXX/XXXX-21 zo dňa 27.08.2018 Okresný úrad, katastrálny odbor návrh na vklad práva do katastra nehnuteľnosti zamietol, pretože neboli odstránené vytýkané vady. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa poukazujúc na nedostatok riadneho odôvodnenia, na nesprávny procesný postup správneho orgánu spočívajúci v tom, že ak mal správny orgán za to, že účastníci konania neodstránili vytýkané nedostatky , holo rozhodnúť nie o zamietnutí návrhu na vklad, ale prípadne o zastavení konania. Zároveň uviedla svoj výklad nedostatkov. Správny orgán odstúpil spis nadriadenému orgánu na rozhodnutie o odvolaní. Úrad geodézie, kartografie a katastra rozhodnutím č. VoÚ XX/XXXX/K. zo dňa 18.04.2019 napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V XXXX/XXXX-21 zo dňa 278.08.2018 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. V odôvodnení uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi odvolania a poukázal na to, že správny orgán rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Správny orgán právne neodôvodnil prečo predmetný návrh zamietol, obmedzil sa iba na citáciu zákonných ustanovení. Odvolací orgán poukázal na to, že správny orgán nedostatočne odôvodnil prečo náležitosti o vlastníctve bytom a nebytových priestorov musia byť súčasťou aj Dohody o vyporiadaní BSM a prečo pristúpenie k zmluvy o výkone správy je alebo nie je povinnou náležitosťou predmetnej dohody. Rovnako je potrebné sa vysporiadať i spotrebou doloženia potvrdenia správcu o nedoplatkoch. Bude tiež potrebné sa vysporiadať s náležitým odôvodnením toho, že vlastník nesmie previesť viac práv, ako má on sám. Úrad tiež poukázal na to, že správny orgán sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že Dohoda o vyporiadaní BSM bola podaná po uplynutí troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a prípadným vznikom fikcie podielového spoluvlastníctva, a ani s tým, prečo konanie nezastavil aj napriek skutočnosti, že účastníkov konania o tejto možnosti poučil v rozhodnutí o prerušení konania.

40. Súd, a nie len z dôvodu, že je právnym názorom Krajského súdu v Nitre v tejto veci viazaný, plne reflektoval na a plne sa stotožnil s odôvodnením zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, že otázkou tohto konania nie je, čo Okresný úrad Nitra následne s návrhom na vklad urobí, a či bude názoru, že nie je možné po uplynutí času túto zmluvu zavkladovať, aj keď podľa právneho názoru odvolacieho súdu pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že ak dohoda o vyporiadaní BSM nebola predložená na vklad do katastra nehnuteľností v prekluzívnej trojročnej lehote, nemohli nastať jej účinky, pretože v tomto prípade nastali zo zákona podľa , s takýmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Z vyplýva len to, že dohoda o vyporiadaní BSM musí byť uzavretá v lehote 3 rokov od zániku BSM avšak nehovorí nič o tom, v akej lehote musí byť návrh na vklad vlastníckeho práva podaný. Krajský súd v Nitre ďalej uviedol, že aj keď judikatúra v tejto otázke nie je jednotná, prikláňa sa k názoru, že aj keď podľa dohody týkajúce sa nehnuteľností nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra, pod účinnosťou treba mať v kontexte s katastrálnym zákonom na mysli vecno-právne účinky, pričom účinnosť takejto dohody nastáva jej samotným uzavretím.

41. Súd ďalej poukazuje na konštatovanie odvolacieho súdu čo do prípustnosti podanej žaloby, kde Krajský súd v Nitre pod bodom 39. uznesenia č. k. - 180 z 11.06.2020 uviedol, že vzhľadom k tomu, že Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor svojim rozhodnutím zo dňa 17. 06. 2019 č. V XXXX/ XXXX-31 konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností prerušil do vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je preukázanie právoplatného ukončenia súdneho konania sp. zn. , teda do skončenia tohto konania, je zvolený prostriedok ochrany práv žalobkyne prípustný, pričom vyplýva tiež z ustanovenia Katastrálneho zákona, podľa ktorého sa chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v zmluve môžu od účinnosti novely č. vykonať len dodatkom k zmluve. Keďže žalovaný takýto dodatok odmietol podpísať, žalobkyňa sa nahradenia prejavu vôle žalovaného domáha práve touto žalobou. Ďalšou otázkou potom bolo posúdiť, v akom rozsahu dodatok k dohode o vyporiadaní BSM zasahuje do obsahu pôvodnej dohody, teda, či ide o takú zrejmú nesprávnosť, ktorú je možné odstrániť dodatkom alebo o nesprávnosť spôsobujúcu absolútnu neplatnosť, ktorú takýmto spôsobom nie je možné odstrániť. K tejto otázke Okresný súd Nitra uvádza, že určiť, čo je iná zrejmá nesprávnosť, ktorú možno odstrániť a čo nesprávnosť spôsobujúca absolútnu neplatnosť, ktorú podľa niektorých názorov nemožno odstrániť, je v niektorých prípadoch zložité. K tejto otázke prax katastra v

súčasnosti pristupuje rôzne, posudzovaním konkrétnych nedostatkov zmlúv. Tiež bolo dlhodobo otázne, či možno dodatkom zmeniť zmluvu takým spôsobom, že prakticky nastanú nové podmienky a ide o novú zmluvu - napríklad zmena účastníka, doplnenie predmetu alebo obsahu zmluvy. V súčasnosti sa k tejto téme pristupuje oveľa menej formalisticky a pripúšťa sa dodatkom k zmluve aj taká zmena, ktorá spôsobuje, že ide vlastne o novú zmluvu. Aj keď by v tejto otázke by bolo do budúcnosti vhodné jednoznačnejšie upraviť dotknuté právne predpisy, súd má výkladom príslušných ustanovení, ako aj z poznatkov z praxe takú vedomosť, že dodatkom je možné doplniť alebo opraviť obsah zmluvy, a teda ho realizovať nielen v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 ale aj k § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona.

42. Súd má ďalej za to, a toto bolo ďalšou otázkou, ktorej vyriešenie odôvodňuje vydanie rozsudku, že žalovanému vznikla povinnosť uzavrieť žalobkyňou navrhovaný dodatok k zmluve, pričom sa v tejto otázke v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalobkyne v odvolaní z 13.01.2020, v ktorom uvádza, že skutočnosť, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, žalobkyňa vidí v tom, že súd prvej inštancie v konaní postupoval v rozpore s ustanovením , keď posudzoval právny vzťah medzi sporovými stranami a meritum tohto súdneho konania v rozpore s existujúcim rozhodnutím správneho orgánu. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní vedenom na základe dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi sporovými stranami pod V 2132/2018 opakovane svojimi rozhodnutiami na základe ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a konanie o vklade vlastníckeho práva prerušil z dôvodu nedostatkov vytýkaných v predloženej dohode o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že sporové strany ako účastníci vkladového konania boli vyzvaní na odstránenie týchto nedostatkov, ktoré je možné len prostredníctvom uzavretia dodatku k tejto dohode oboma sporovými stranami. Predmetom tohto súdneho konania je potom práve dosiahnutie uzavretia dodatku k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súlade s tým ako v konaní o vklade vlastníckeho práva rozhodol správny orgán, a to prostredníctvom nahradenia prejavu vôle žalovaného, ktorý dodatok k tejto dohode uzavrieť odmieta. Meritum veci v tomto konaní predstavuje zodpovedanie otázky, či má alebo nemá žalovaný povinnosť uzavrieť dodatok k dohode o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak nebude dodatok k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov správnemu orgánu predložený, správny orgán ani nebude posudzovať dohodu ako takú, nebude posudzovať čas jej uzavretia a čas podania návrhu na vklad, ale konanie o vklade vlastníckeho práva zastaví podľa ustanovenia o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, pretože nebudú odstránené vytýkané nedostatky dohody. Teda, súd svojim rozhodnutím o zamietnutí žaloby o nahradenie prejavu vôle vytvorí stav, kedy bude v konaní o vklade vlastníckeho práva znemožnené posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vykonania vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola riadne a platne medzi sporovými stranami uzavretá. Za pochybenie súdu prvej inštancie považuje aj tú skutočnosť, že súd prvej inštancie v konaní nevychádzal z existujúceho právoplatného rozhodnutia správneho orgánu o prerušení katastrálneho konania s výzvou na odstránenie nedostatkov dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prostredníctvom uzavretia dodatku k nej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v úplnom rozpore s doterajším posúdením dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vykonania vkladu vlastníckeho práva na jej základe zo strany na to kompetentného správneho orgánu. Jedná sa o situáciu, kedy podľa právoplatného rozhodnutia správneho orgánu vykonaniu vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bráni len odstránenie jej formálnych nedostatkov prostredníctvom uzavretia dodatku k nej a súd svojim rozhodnutím uzavretie toho dodatku znemožní. V tomto prípade súd mal nahradiť prejav vôle žalovaného, aby dodatok k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva mohol byť predložený správnemu orgánu a aby správny orgán, ktorý je na to kompetentný, mohol posúdiť splnenie všetkých, aj hmotnoprávnych podmienok vykonania vkladu vlastníckeho práva a o tejto veci rozhodnúť, t.j. vklad vlastníckeho práva povoliť alebo jeho vykonanie zamietnuť. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, žalobkyňa vidí v prvom rade v tom, že súd prvej inštancie ohľadom predbežnej otázky zaujal názor nezávisle od výsledkov správneho konania, že jeho rozhodnutie znemožňuje splnenie toho, čo podľa rozhodnutia správneho orgánu bráni vykonaniu vkladu vlastníckeho práva a že jeho rozhodnutie vytvára stav, kedy bude v konaní o vklade vlastníckeho práva znemožnené posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vykonania vkladu vlastníckeho

práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola riadne a platne medzi sporovými stranami uzavretá.

43. Súd k vyššie uvedenému zároveň poukazuje na bod 49. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. - 180 z 11.06.2020, kde odvolací súd v podstate v zhode s odvolaním žalobkyne uviedol, že v danej veci je potrebné tiež zohľadniť, že strany sporu tým, ako katastrálny úrad vyhodnotil nedostatky dohody, ktoré je potrebné pre povolenie vkladu odstrániť, záväzné. Aj z tohto podľa názoru Okresného súdu Nitra vyplýva, že poskytnutie súčinnosti správnemu orgánu, v tomto prípade Okresnému úradu Nitra, je povinnosťou strán a teda aj žalovaného, a to najmä po zohľadnení všetkých osobitostí a okolností tohto prípadu, ako aj z dôvodu, že zo strany žalobkyne išlo o realizáciu spoločnej vôle so žalovaným. Otázka preto nestojí ani nemôže stáť tak, či žalobkyňa v súčasnosti ide proti pôvodnej vôli žalovaného pretavenej do konsenzuálnej dohody bývalých manželov.

44. Vzhľadom k vyššie uvedenému rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a prejav vôle žalovaného nahradil.

45. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o náhrade trov konania podľa . Pretože žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, má proti neúspešnému žalovanému podľa nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasne súd poznamenáva, že nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , pre ktoré by súd nemal žalobkyni nárok na náhradu trov konania priznať. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa a , podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.