Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-209-2023.pdf
PDF · 118.56 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/209/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. A. D. XX a otca B. B., nar. XX.XX.XXXX, E. A. D. XX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 164,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 11.09.2023 opakovane do budúcna.
II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného za obdobie od 11.09.2023 do 31.03.2024 v sume 423,22 Eur ukladá súd otcovi uhradiť v 70,- eur splátkach popri bežnom výživnom až do úplného vyrovnania dlhu pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.
IV. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 11P/66/2013 – 9 zo dňa 22.05.2013 vo výroku o výživnom.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom na zvýšenie výživného doručeným na tunajší súd dňa 11.09.2023 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletú A. zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 200 Eur mesačne od podania návrhu.
2. Podaný návrh matka odôvodnila tým, že od septembra 2020 býva s dcérou u svojej matky. Jej príjem bol v tom čase len invalidný dôchodok 161 Eur, otec výživné uhrádzal mesačne po 100 Eur, navyše ničím neprispieval. Zamestnala sa v F. G. H. I. A. H. s príjmom 900 Eur, kde sa jej zdravotný stav zhoršil natoľko, že jej zamestnávateľ nepredlžil pracovnú zmluvu. Otec jej ani počas jej práceneschopnosti nijak navyše neprispel. V súčasnej dobe pracuje v nemocnici ako sanitár na ARO. Uviedla, že jej príjem je 1072 Eur, pravidelné mesačné výdavky na dieťa sú vo výške 601 Eur, 150 Eur nájom, 150 Eur strava, cestovné náklady 50 Eur a zostatok 121 Eur tvorí šetriacu čiastku na mimoriadne výdavky. Od posledného rozhodnutia sa podstatne zmenili pomery na strane dieťaťa.
3. Spolu s návrhom navrhovateľka doručila aj rodný list maloletej A..
4. Otec sa k podanému návrhu v súdom určenej lehote nevyjadril, ani nepredložil žiadne listiny ani návrhy na vykonanie dokazovania.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, oboznámením sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi preukazujúcimi príjmové a výdavkové pomery rodičov, na základe čoho zistil tento skutkový stav :
6. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11P/66/2013 – 9 zo dňa 22.05.2013 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou rozhodol o zverení maloletej A. do starostlivosti matky a určení výživného na mal. A. v sume 100 Eur mesačne k 15. dňu v mesiaci.
7. Matka vo svojej účastníckej výpovedi zotrvala na podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. Uviedla, že s dcérou býva v 4izbovom nájomnom byte pri jej matke. Od 14.4.2023 pracuje ak sanitár v Nemocnici s poliklinikou. Má ukončenú strednú zdravotnícku školu v odbore masér a ďalšiu v Poprade, v odbore sanitár, ošetrovateľ. Priemerný mesačný príjem má vo výške 900 Eur. Okrem toho poberá invalidný dôchodok vo výške 178 Eur a prídavok na dieťa 60 Eur. K nákladom na bývanie uviedla, že prispieva svojej matke 300 Eur za elektrinu, vodu a nájom, a 100 Eur jej prispieva na stravu. Jej matka uhrádza na nájomné sumu 230 Eur. V minulosti bola 2krát operovaná kvôli problému s chrbticou, teraz je to už však v poriadku, nepociťuje žiadne zdravotné problémy, nemá žiadne náklady v súvislosti so svojim zdravotným stavom. Ďalej uviedla, že mesačne platí telefóny paušál po 80 Eur, z toho 12 Eur je splátka za zariadenie, 10 Eur kredit pre dcéru a zostatok je jej telefóny paušál. Dcéra navštevuje 7. ročník Základnej školy C. A. H. I. A. H.. Náklady na školu sú podľa potreby, dcéra školskú jedáleň nenavštevuje. Dcére dáva týždenne vreckové 5 Eur. Oblečenie zakupuje podľa potreby, zhruba 30-40 Eur na mesiac. Dcéra nosí okuliare, boli zakupované minulý rok v sume asi okolo 80 Eur. Nenavštevuje žiadne krúžky, vo voľnom čase si rada kreslí. Výživné otec uhrádza každý mesiac po 100 Eur. S dcérou sa otec stretáva, keď má otec čas a dcéra chuť. Naposledy to bolo 14.02.2024. Kontaktujú sa skôr telefonicky. Bývajú vo vzdialenosti 12 km, dcéra sa však k otcovi nikdy nepýta, otec ju mal raz sklamať že odvolal dohodnuté stretnutie. Nič nad rámec výživného nezakupuje.
8. Otec vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že v súčasnej dobe býva sám v rodičovskom dome v E. A. D.. Mesačne uhrádza SIPO, za elektrinu a plyn 170 Eur, mobil 40 Eur a výživné na dve dcéry po 100 Eur každú. Ešte má vyživovaciu povinnosť k dospelej dcére, ktorá študuje na vysokej škole, s ňou je v pravidelnom kontakte. Od 13.03.2024 pracuje vo firme Migi, s.r.o, na základe dohody o pracovnej činnosti, je to stavebná firma. Pracovnú náplň má pomocné stavebné práce. Príjem dosahuje okolo 200 Eur mesačne. Má ukončené SOU stavebné v obore vodoinštalatér. Predtým pracoval ako stavebný robotník vo Švajčiarsku, príjem dosahoval okolo 3200 Eur. Pracovný pomer bol ukončený z dôvodu, že jeho zamestnávateľ z dôvodu viacerých zákaziek prijal veľa zamestnancov, a keď došlo k ich zníženiu prepustil dvoch posledné prijatých zamestnancov, z ktorých jeden bol on. Uviedol, že raz niekedy v septembri roku 2023, ho kontaktovala matka a žiadala aby prispel vyššou sumou, nakoľko bola práceneschopná, otec spočiatku súhlasil so sumou 50 Eur navyše, avšak došlo medzi nimi k hádke a už na to nedošlo. S dcérou má záujem sa stretávať, kontaktuje ju, píše jej, telefonuje, ona niekedy reaguje, niekedy nie. Bolo mu odporúčané psychologičkou, aby na dcérou netlačil. Tak tomu bolo aj na Vianoce, kedy ju kontaktoval aby spolu išli na nákupy, avšak sa neozvala. Zakúpené darčeky sú stále u otca, dcéra si ich ešte neprišla prevziať. Nedávno ho tiež dcéra kontaktovala, že potrebuje slúchadla, tak jej ich zakúpil v hodnote 40 Eur, kúpil vtedy dcére aj mikinu. Vždy keď sa stretnú s dcérou, dcére dá vreckové 15-20 Eur. Žiadne dlhy ani exekúcie nemá. Aktuálne si aktívne hľadá lepšiu prácu v zahraničí, naráža však na jazykovú bariéru, vždy vyhľadával prácu pri Slovákoch. Má problémy s krížmi, lekára však nevyhľadal, ani nie je invalidný dôchodca.
9. Otec súdu predložil na pojednávaní Dohodu o pracovnej činnosti, výplatné pásky, potvrdenie o príjme a výpisy z účtu.
10. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
14. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 220/2023 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2023 suma alebo úhrn súm 122,77 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
15. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2023 predstavuje čiastku 36,80 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
19. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
20. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
27. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
28. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o výžive maloletého.
29. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
30. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, najmä s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane maloletej ako aj s ohľadom na jej odôvodnené potreby.
31. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči samotnému rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 zákona o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
32. Súd k určeniu vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa zo strany povinného rodiča vo všeobecnosti uvádza, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou ale tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného
ako bežného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón apod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Častokrát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, poistiek, či telefónneho paušálu. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
33. Súd teda pri preskúmaní existencie zmeny pomerov dospel k záveru, že zmenu pomerov možno konštatovať u maloletej tak aj u rodičov. V prípade maloletej A. nastala zmena pomerov v tom, že kým v čase poslednej úpravy bola v celodennej starostlivosti matky, medzičasom nastúpila na druhý stupeň základnej školy. Je nespochybniteľné, že s nástupom na ďalší stupeň vzdelávania u maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. Pokiaľ sa maloleté dieťa dostáva na ďalší, vyšší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, rastie, menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, napr. sa zvyšujú nároky na starostlivosť o zovňajšok, čo so sebou prináša ďalšie zvýšené náklady ktoré doposiaľ spravidla neexistovali. Náklady na maloleté dieťa tak podľa zistenia súdu objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o výdavky na školu, jednak aj pokiaľ ide o náklady na bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc tiež na zreteľ jeho vek. Súd však vo vzťahu k zvýšeniu u maloletej pristúpil aj v zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že životné náklady oproti obdobiu, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného (máj 2013) pre maloleté dieťa stúpli a preto súd musel brať túto okolnosť tiež na zreteľ, nakoľko nesporne došlo od poslednej úpravy výživného v roku 2013 k navýšeniu životných nákladov, náklady na bežný každodenný život vzrástli, stúpli ceny energií, ošatenia, obuvi a hlavne potravín. Matka maloletej bývala v čase poslednej úpravy výživného v dome po nebohých rodičoch otca maloletej, mala v celodennej starostlivosti mal. A., príjem pozostával z rodičovského príspevku 199,60 Eur a prídavku na dieťa 23,10 Eur. V súčasnej dobe pracuje s dosahovaným príjmom 921,11 Eur mesačne, poberá prídavok na dieťa 60 Eur a invalidný dôchodok 178,10 Eur. Býva v dome svojej matky. Otec pracoval ako živnostník s dosahovaným príjmom 400 Eur mesačne. V súčasnej dobe pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti s deklarovaným príjmom 174 Eur mesačne. Býva v dome po otcovi. Vzhľadom na uvedené, súd preto konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že podaný návrh je z dôvodu zmeny pomerov dôvodný.
34. Pokiaľ ide o výživné zo strany otca, hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie
dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom mení, ako aj na rozsah stretávania sa povinného rodiča s dieťaťom.
35. Matka maloletej je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, od 01.01.2024 vo výške 178,10 Eur, pracuje na pracovný pomer na dobu neurčitú. Za obdobie od apríla 2023 až októbra 2024 bol matkin priemerný mesačný príjem 921,11 Eur. Matka poberá prídavky na maloleté dieťa 60 Eur mesačne. Obýva spoločne so svojou matkou a maloletou 4izbový byt, prispieva na nájomné a energie 300 Eur mesačne a 100 Eur na stravu.
36. Ďalšie náklady matka uviedla: telefóny paušál 80 Eur, mesačne náklady na ošatenie 50 Eur.
37. Otec maloletej súdu preukázal pracovný pomer vzniknutý Dohodou o pracovnej činnosti od 13.03.2024, s deklarovaným príjmom vo výške 4,35 Eur/hodina s pracovným časom max. 40 hodín mesačne (174 Eur/mesačne). Do 31.10.2023 pracoval pre zamestnávateľa innovius Sarl, kde za mesiac 09/2023 dosiahol príjem 1315,50 CHF a 10/2023 1758,30 CHF. Pracovný pomer bol ukončený dohodou, podľa udania otca z dôvodu nadbytočnosti. Nie sú voči nemu vedené žiadne exekúcie.
38. V účastníckej výpovedi uviedol, že ho síce bolia kríže, netrpí však zdravotnými problémami, ktoré mu bránia vykonávať prácu. Býva sám v dome jeho otca, mesačné náklady otec uviedol SIPO 170 Eur a telefónny paušál 40 Eur. Uhrádza výživné na dve deti po 100 Eur. S dcérou sa nestretáva, z dôvodu na strane dcéry. Vyučený je v oblasti stavebníctva, kde pracoval a aj pracuje v súčasnej dobe, aktívne si však hľadá lepšie platenú prácu v zahraničí, taktiež v oblasti stavebníctva. Nad rámec určeného výživného prispel len raz sumou 50 Eur, na základe dohody s matkou, ktoré však opäť pre nezhody platiť prestal. Ak však bol s dcérou v osobnom kontakte, prispel jej vreckovým 15-20 Eur, zakúpil tiež veci.
39. Maloletá Nela je žiačkou 7. ročníka základnej školy C. A. H. I. A. H.. Matka vyčíslila náklady na maloletú A.: kredit na telefón 10 Eur, vreckové 5 Eur týždenne. Matka uviedla, že v roku 2023 zakúpila dcére okuliare v sume asi 80 Eur, otec reagoval, že uvedenú položku uhradil v celom rozsahu on, matka to nespochybnila. Ostatné náklady podľa potreby.
40. Výdavky súvisiace s bývaním u matky a maloletej predstavujú spolu 400 Eur (300 Eur inkaso + 100 Eur strava) delené dvaja členovia domácnosti (matka a maloletá) = 200,00 Eur na jedného člena domácnosti, avšak bez vyčíslených nákladov na ostatné potreby, vrátane ošatenia matky a maloletej.
41. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletej, z mesačného príjmu matky, zohľadnil jej mesačné výdavky v súvislosti s bývaním, stravovaním, hygienickými potrebami a nákladmi na lieky. Súd však pri určení výšky výživného zo strany otca na jednej strane zohľadnil tú skutočnosť, že matka zabezpečuje celkovú a úplnú starostlivosť o maloletú sama, vrátane nákupu ošatenia, zabezpečovania bývania a stravy a prihliadal na rozsah a dôvody nestretávania sa otca s maloletou, kde k stretávaniu otca s dcérou nedochádza rádovo niekoľko mesiacov. Pri príjme otca súd poukazuje a vychádza z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého má pri posudzovaní možnosti a schopností povinného rodiča brať na zreteľ aj skutočnosť, že takýto rodič berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Tu treba mať na zreteli súčasný pracovný pomer otca s dosahovaný príjmom cca 174 Eur mesačne. V danom konaní bol nesporný fakt, že otec je schopný dosahovať vyšší príjem ako v súčasnej dobe, svedčí o tom aj jeho mesačné výdavky 470 Eur, (výživné na dve dcéry po 100 Eur, inkaso 170 Eur a telefón 40 Eur.), ktoré vysoko prevyšujú jeho príjem. Otec sám súdu proklamoval, že si aktívne hľadá lepšie platenú prácu v zahraničí, naráža však na jazykovú bariéru. Otec má ukončené vzdelanie v oblasti stavebníctva, v tejto oblasti aj dlhodobo pracuje, nemá zdravotné problémy, ktoré by mu bránili sa riadne zamestnať.
42. Súd teda vychádzal z ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine, má zato, že otec vzhľadom na schopnosti otca, jeho vzdelanie, prax a zdravotný stav má možnosť dosahovať príjem, z ktorého bude schopný hradiť aj určené výživné, teda dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca, aby plnil vyživovaciu povinnosť na mal. Nelu v sume 164 Eur mesačne. Súd pri určovaní výšky príjmu otca vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky v oblasti stavebníctva, v zmysle ktorého priemerná mesačná mzda s oblasti stavebníctva v roku 2023 bola 1.025,-
Eur. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd vychádzal z Metodicky pre výpočet výživného rodičov k deťom, pri dvoch vyživovacích povinnostiach, dieťa druhého stupňa základnej školy (7. ročník) vo výške 16% mzdy.
43. Vo vzťahu k výdavkom otca súd taktiež uvádza, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, má plnenie vyživovacej povinnosti prednosť pred uspokojením jeho vlastných potrieb, čo znamená, že až potom, ako zabezpečí výživu svojich detí, má právo využiť svoje zostatkové finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb. Primárne súd skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
44. Pokiaľ súd priznal zvýšené výživné počnúc dňom 11.09.2023 (t.j. od doručenia návrhu na súd), a to z dôvodu, že zmena pomer už existovala v čase doručenia návrhu na súd. Týmto vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.09.2023 do 31.03.2024 na mal. Nelu vo výške 423,22 Eur. Nedoplatok súd vyčíslil za dané obdobie ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného 164 Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného v sume 100 Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu nedoplatku na výživnom 64 Eur za mesiace október 2023 – marec 2024, spolu 6 mesiacov po 64 Eur a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac september 2023 zodpovedajúcej 19 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 11.09.2023 do 30.09.2023), čo predstavovalo čiastku 2,06 Eur na deň. Súd zároveň povolil otcovi splácať dlh na výživnom v mesačných splátkach po 70 Eur, teda v dobe 6 mesiacov, ktorá doba sa vzhľadom na aktuálne pomery otca ako aj pomery matky súdu javí ako primeraná a ktoré bude otec povinný platiť popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej z nich.
45. Týmto rozhodnutím súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 11P/66/2013 – 9 zo dňa 22.05.2013 vo výroku o určení výživného zo strany otca na maloletú A..
46. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
47. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
48. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
49. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a pod.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.