Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10C-24-2024.pdf
PDF · 100.25 KB
Case nature
Subarea
10C/24/2024
Uznesenie
- 8 -
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. A. XXX, právne zastúpená: JUDr. Anna Kohajdová, advokátka, AK Nové Zámky, Forgáchova bašta 7 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. A. XXX o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
- 6 -
I. Súd neodkladným opatrením u k l a d á žalovanému, aby sa nepribližoval na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov k žalobkyni.
II. Súd p o u č u j e žalovaného, že je oprávnený podať v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. A. XXX proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. A. XXX návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Pokiaľ sa neodkladné opatrenie stane právoplatným a bude vykonateľné, jeho účinky až do jeho zrušenia budú trvať.
III. Žalobkyni súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.
odôvodnenie:
- 6 -
1. Žalobkyňa sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby žalovanému bolo uložené nepribližovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, keď poukázala na skutočnosti, v zmysle ktorých majú spolu žiť ako súrodenci v rodičovskom dome vo výlučnom vlastníctve žalobkyne; do roku 2019 s nimi mala žiť aj matka, ktorá však v tom období zomrela. Žalovaný sa od roku 2015 k nej má zle správať, má jej robiť zle a žalobkyňa má mať z neho strach. V roku 2019 na neho žalobkyňa podala trestné oznámenie, čoho výsledkom malo byť väzobné stíhanie, no po prepustení na slobodu v máji 2020 jej opätovne má robiť zle. Agresivita žalovaného sa má zvyšovať po požití alkoholických nápojov a preto žalobkyňa má obavu zo skratu v jeho správaní pre seba, ale aj iných osôb.
2. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli pripojené dve listiny: a) výpis z LV č. XXX, katastrálne územie a obec Kamenný Most, b) uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch zo dňa 20.06.2023. Z výpisu LV č. XXX, katastrálne územie a obec Kamenný Most bolo zistené, že na základe osvedčenia o dedičstve 16D/1329/2012, Dnot. 217/2012 zo dňa 12.12.2012 je žalobkyňa výlučnou vlastníčkou v celosti 1/1 nehnuteľnosti vedenej na označenom LV ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 558/79 Záhrada o výmere 658 m2, parcelné číslo 558/143 Záhrada o výmere 400
m2, parcelné číslo 560/35 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 344 m2, na parcelnom čísle 560/35 Rodinný dom so súpisným číslom 378. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch ČVS:ORP-93/1-VYS-NZ-2023 RT zo dňa 20.06.2023 bolo podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmeno a) Tr. zák., ktorého sa dopustil páchateľ na tom skutkovom základe, že od bližšie nezisteného času pravdepodobne od mesiaca máj 2020 do dňa 22.02.2023 v rodinnom dome na adrese B. A. C. XXX, D. E. F., týral svoju sestru - poškodenú A. B., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom B. A. C. XXX, D. E. F., s ktorou býva v spoločnej domácnosti a to takým spôsobom, že 2 - 3 krát do týždňa sa s poškodenou hádal, pričom počas hádok jej vulgárne nadával, urážal ju, ponižoval ju, vyčítal jej, že kvôli nej sedel vo väzení a vyhrážal sa jej zabitím, čím u poškodenej vyvolával strach a stres, neprispieval jej na energie a bežný chod domácnosti, bral jej jedlo na, ktoré si sama musela požičiavať peniaze, vyhrážal sa jej, že odmontuje rôzne súčasti domácnosti, na ktoré si robí nároky, ďalej páchateľ narúšal spánok poškodenej púšťaním rádia, v bližšie nezistenom čase v mesiaci august 2021 páchateľ poškodenú udrel v noci do ruky, pretože chrápala, pričom poškodená sa zo strachu vysťahovala do predizby, kde doteraz spí na matraci na zemi, čím páchateľ spôsoboval poškodenej A. B. psychické utrpenie.
3. Nahliadnutím do pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch ČVS:ORP-93/1-VYS-NZ-2023 RT bolo zistené, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch ČVS:ORP-93/1-VYS-NZ-2023 zo dňa 26.03.2024 bola postúpená trestná vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmeno a) Tr. zák., ktorého sa dopustil páchateľ na tom skutkovom základe, že od bližšie nezisteného času pravdepodobne od mesiaca máj 2020 do 22.02.2023 v rodinnom dome na adrese B. A. XXX, D. E. F., týral svoju sestru – poškodenú A. B., s ktorou býva v spoločnej domácnosti, a to takým spôsobom, že dňa 06.08.2022 v čase 17:28 hod., dňa 10.11.2022 v čase 14:08 hod., dňa 11.12.2022 v čase 17:49 hod. a dňa 28.12.2022 v čase 13:17 hod. počas hádok poškodenej opakovane vulgárne nadával, urážal ju pre jej vzhľad, ponižoval ju, vyčítal jej, že kvôli nej sedel vo väzení a vyhrážal sa jej zabitím, Okresnému úradu Nové Zámky odbor všeobecnej vnútornej správy, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom podľa § 49 ods. 1 písmeno e) s poukazom na § 49 ods. 1 písmeno d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
4. Súd si krátkou cestou zabezpečil spisy Okresného súdu Nové Zámky 2Tp/95/2019, 4T/32/2020 a 9C/33/2020. Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 2Tp/95/2019-7 zo dňa 25.10.2019 bol vzatý do väzby obvinený A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A. XXX. Väzba sa vykonávala v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Nitra a lehota trvania väzby začala plynúť dňa 24.10.2019 o 00:20 hod. (pripojený spis tun. súdu 2Tp/95/2019). Právoplatným a vykonateľným trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky 4T/32/2020-306 zo dňa 30.04.2020 bol obvinený A. B. uznaný vinným, že v priebehu dňa 23.10.2019 v obci Kamenný Most, v rodinnom dome číslo 378 začal najprv pod vplyvom alkoholu vulgárne nadávať svojej sestre A. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale B. A. C. XXX, ktorá je uznaná invalidnou, následne v čase okolo 12.00 h sa jej začal vyhrážať zabitím, a to takým spôsobom, že jej hovoril, že si zaobstará zbraň a že s ňou a s jej sestrou skoncuje, a toto konanie obvineného vyvrcholilo v čase okolo 22.00 hodiny, keď obvinený stál za chrbtom poškodenej v kuchyni daného rodinného domu, a poškodenej A. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom B. A. C. XXX, strčil do chrbta dosiaľ nestotožneným predmetom, o ktorom sa poškodená domnieva, že to bol nôž, čo poškodená pocítila ako ostré pichnutie, a toto konanie v súvislosti s vyhrážkami uvedenými v ten deň, ako aj ďalšími vyhrážkami uvedenými obvineným v minulosti vzbudilo u poškodenej A. B. obavu, že obvinený svoje vyhrážky uskutoční, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno c), písmeno f) Trestného zákona a za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, keď na výkon trestu odňatia slobody sa zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Napokon sa obvinenému uložilo ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Žalobkyňa sa pôvodne domáhala zákazu priblíženia vo veci Okresného súdu Nové Zámky 9C/33/2020. Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 9C/33/2020-6 zo dňa 06.07.2020 bolo podanie žalobkyne odmietnuté.
5. Nahliadnutím do Centrálnej evidencie správnych priestupkov a deliktov dňa 15.04.2024, ako aj z oznámenie Okresného úradu Nové Zámky odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 25.03.2024 bolo preukázané, že žalobkyňa a rovnako ani žalovaný v tejto evidencii nemajú žiaden záznam.
6. Listom zo dňa 27.03.2024 obec Kamenný Most oznámila, že žalobkyňa a žalovaný sú prihlásení v ich obci na adrese B. A. XXX, nie sú v trvalom pracovnom pomere, ich správanie na verejnosti nie je vulgárne a ani agresívne, a preto obec voči nim z tohto dôvodu nevedie žiadne konanie. Žalobkyňa a žalovaný viackrát podali ústne, teda bez záznamu sťažnosť na miestny obecný úrad z dôvodu, že si robia navzájom prieky. Osoby nedokážu bezproblémovo žiť v spoločnej domácnosti, často sa hádajú. Podľa uvedených skutočností a pozorovaní miestnych občanov by pre oboch bola vhodná príslušná zdravotná starostlivosť na zabezpečenie pohodového psychického stavu. Problém nastáva vtedy, keď sú menovaní doma v jednej domácnosti a žalovaný požije alkoholické nápoje, následkom čoho vzniknú medzi nimi vyprovokované hádky.
7. Okresné riaditeľstvo PZ v Nových Zámkoch, Obvodné oddelenie PZ Štúrovo na základe svojho podania zo dňa 02.04.2024 dalo súdu na vedomie, že dňa 24.10.2019 evidovalo trestné oznámenie od A. B. na A. B.. Žiadne iné oznámenia neevidujú a podľa dostupných informačných systémov hliadka Obvodného oddelenia PZ Štúrovo nezasahovala pri nezhodách účastníkov konania.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písmeno h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa Čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
9.1 Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.
9.2 Neodkladné opatrenia sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Preto v súvislosti
násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou. Z uvedeného dôvodu bolo sformulované neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.
9.3 Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, mal development a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 10/2012 zo dňa 15.10.2012). Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Navyše obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.6.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.
9.4 Neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie alebo zastrašovanie. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľky mohla byť ohrozená.
10. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa násilia žalovaným voči nej. V tejto súvislosti sa poukazuje na obsah listinných dôkazov obsiahnutých pod bodmi 2. až 7. odôvodnenia tohto uznesenia. Z nich bolo zistené, že žalobkyňa a žalovaný sú súrodenci žijúci spoločne v rodinnom dome na adrese B. A. XXX, ktorý je momentálne vo výlučnom vlastníctve v celosti žalobkyne. Už zo správy obce Kamenný Most je zrejmé, že vzťahy medzi nimi nie sú dobré, že obaja ústne podávali navzájom na seba na Obecnom úrade Kamenný Most sťažnosti a že vzťahy medzi nimi vedú do hádok vtedy, keď je žalovaný pod vplyvom alkoholu. V nadväznosti na to sa poukazuje na obsah spisu Okresného riaditeľstva PZ v Nových Zámkoch ČVS:ORP-93/1-VYS-NZ-2023, v ktorom bolo pôvodne začaté trestné stíhanie vo veci tak, ako je uvedené pod bodom 2. odôvodnenia tohto uznesenia, keď páchateľ je podozrivý, že v období od mesiaca máj 2020 do 22.02.2023 v rodinnom dome Kamenný Most 378 týral svoju sestru a poškodenú A. B. (žalobkyňu); v súčasnom období sa na základe postúpenia veci nachádza vec v priestupkovom konaní na Okresnom úrade Nové Zámky, odbor všeobecnej vnútornej správy (bod 3. odôvodnenia tohto uznesenia). Súd však ďalej dáva do pozornosti existenciu právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky 4T/32/2020-306 zo dňa 30.04.2020, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania, pretože inému- žalobkyni sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou a na chránenej osobe – blízkej osobe a chorej osobe, teda voči svojej sestre A. B.. Výsledkom týchto úvah je záver, že žalovaný má sklony k riešeniu vypätejších situácií násilným správaním, predovšetkým pod vplyvom alkoholu a až s dodatočným uvedomením si celkových dôsledkov. Vyššie uvedené dôkazy, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené, podľa názoru súdu naplňujú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. h) Civilného sporového poriadku, teda že žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni dôvodne podozrivý z násilia. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc z vyššie citovaných listinných dôkazov) v dostatočnej miere preukázala dôvodnosť potreby bezodkladne upraviť pomery medzi stranami a nárok je osvedčený tým, že sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Odôvodnenie potreby bezodkladnosti upravenia pomerov strán spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma, čo v konaní pred súdom preukázané bolo. Nariadené neodkladné opatrenie tak nepredstavuje ani neprimeraný a ani bezdôvodný zásah do výkonu práv žalovaného, požiadavka vyváženosti dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov strán tak zostáva zachovaná. Zistené okolnosti prípadu tiež nevyvolávajú pochybnosti o naliehavej potrebe zásahu súdu v podobe bezodkladnej úpravy pomerov. Záverom tak súd uvádza, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný žalobkyňou dôvodne.
11. Na záver súd udáva, že CSP zaviedol aj tzv. neodkladné opatrenie vo veci samej, teda neodkladné opatrenie, ktorým by súd vyriešil spor medzi stranami sporu bez potreby podávania žaloby vo veci samej. Ide o prípady, keď neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, teda keď predmet neodkladného opatrenia vyčerpáva a usporiada celý spor alebo situáciu, ktorú je potrebné upraviť, čím neodkladné opatrenie konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). V danom prípade podľa názoru súdu ide o takýto prípad, preto súd neodkladné opatrenie časovo neohraničoval a ani neukladal žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zároveň súd ani nepoučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej, pretože v danom prípade ide o zriedkavý prípad, keď neexistuje žaloba vo veci samej, ktorou by sa zvrátili následky tohto neodkladného opatrenia, pretože na zvrátenie týchto následkov môže povinný podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak dospeje k záveru, že pominuli dôvody na jeho zrušenie, v ktorom konaní sa bude skúmať, či tieto stále trvajú alebo či nie je dôvod na zrušenie neodkladného opatrenia. Súd preto poučil žalovaného iba o práve podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia (samozrejme za predpokladu, že neodkladné opatrenie nariadené súdom nadobudne právoplatnosť).
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni úspešnej v konaní priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
Poučenie:
- 2 -
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.