Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/61/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu HUGO club, s.r.o., Rajecká 15, 821 07 Bratislava, IČO: 35 737 239, práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s.r.o., Šumavská 3, 821 08 Bratislava, IČO: 36 856 592, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 5.691,22 EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -231 zo dňa 3.9.2019 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -231 zo dňa 3.9.2019 v napadnutom výroku II. a súvisiacom výroku III. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.185,64 EUR a prislúchajúceho príslušenstva zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.505,58 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 4.505,58 EUR od 2.4.2016 do zaplatenia a žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,34%. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 14.4.2013 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorových vozidiel - produkt č. 571 a na základe ktorej bolo poistené motorové vozidlo zn. Mercedes Benz C320, EČV: D. XXXAR, so začiatkom poistenia od 14.4.2013, na neurčito. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku č. 106, Osobitné poistné podmienky k poisteniu motorových vozidiel č. 326 a Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie EUROKASKO č. 571. V konaní ďalej nebolo sporné, že žalobca dňa 20.8.2013 nahlásil na Centrálnom dispečingu nehôd žalovaného vznik škodovej udalosti zo dňa 17.7.2013, ktorá bola u žalovaného zaregistrovaná pod číslom 9558986594. Nebolo sporné, že v čase obhliadky poisteného motorového vozidla technikom spoločnosti Slovexperta, bolo motorové vozidlo odstrojené a poškodené pneumatiky s diskami sa nachádzali mimo vozidla. Žalobca žalovanému predložil faktúru za opravu motorového vozidla vystavenú spoločnosťou FHFM s.r.o., ktorou bola fakturovaná oprava motorového vozidla v cene 5.691,22 EUR s DPH a zahŕňala výmenu štyroch pneumatík, štyroch hliníkových diskov, a s tým súvisiacu prácu. Nebolo sporným, že žalovaný žalobcovi poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9558986594 nepriznal z dôvodu, že nebolo preukázané, že poškodené disky patria k poistenému vozidlu. Žalobca sa v konaní domáhal po odpočítaní dojednanej spoluúčasti a DPH, v rozsahu ktorých vzal žalobu čiastočne späť, zaplatenia sumy 4.505,58EUR s príslušenstvom ako nákladov na opravu poškodeného poisteného motorového vozidla v zmysle faktúry vystavenej spoločnosťou FHFM s.r.o. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany namietol, že nie je daná

povinnosť žalovaného ako poisťovne plniť z poistnej zmluvy, nakoľko v danom prípade nešlo o náhodnú udalosť ako to vyplýva z VPP, OPP a ZD k poistnej zmluve. Žalovaný ďalej namietal, že k prípadnej škodovej udalosti došlo minimálne v nepriamom úmysle vodiča motorového vozidla, ktorý jazdil po vyfrézovanej časti vozovky neprimeranou rýchlosťou. Žalovaný tiež argumentoval tým, že žalobca porušil niekoľko svojich zmluvných povinností, a to neoznámil vznik škodovej udalosti žalovanému bez zbytočného odkladu, čím zmaril jej vyšetrenie zo strany žalovaného, škodovú udalosť nezdokumentoval a neprivolal k nej políciu. Žalovaný ďalej argumentoval, že je daný dôvod výluky z poistenia v zmysle III bod 1 písm. d) OPP. Žalovaný tiež namietol, že žalobca od uplatňovaného nároku neodpočítal hodnotu zvyškov poškodených diskov. 3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania, a to najmä z výsluchu svedka N. D., preukázané, že dňa 17.7.2013 došlo na poistenom motorovom vozidle žalobcu k škodovej udalosti, a to tak, že svedok pri jazde na poistenom motorovom vozidle vošiel do vyfrézovanej časti vozovky na ceste medzi obcami Tomášov a Čakany a pri výjazde z vyfrézovanej časti vozovky došlo k poškodeniu všetkých štyroch kolies a diskov na motorovom vozidle. Z výsluchu svedka vyplynulo, že pred vjazdom do vyfrézovanej časti vozovky išlo motorové vozidlo rýchlosťou približne 80-90 km/hod, pričom po vjazde do vyfrézovanej časti vozovky spomalil, avšak pri výjazde z vyfrézovanej časti vozovky aj tak došlo k poškodenou kolies a diskov motorového vozidla. Zo súkromného znaleckého posudku č. 12/2019 vyplynulo, že takéto poškodenie motorového vozidla, pri takto popísanom priebehu dopravnej nehody, je technicky prijateľné. Zo stanoviska spoločnosti EKOM PLUS s.r.o. tiež vyplynulo, že v období mesiaca júl 2013 prebiehali na ceste medzi obcami Tomášov a Čakany opravné práce. Skutočnosť, že na ceste medzi obcami Tomášov a Čakany prebiehali opravné práce vyplynula aj z prílohy k znaleckému posudku č. 12/2019, a to z listu Trnavského samosprávneho kraja zo dňa 19.3.2019. V zmysle uvedeného dospel súd k záveru, že v konaní bolo bez rozumných pochybností preukázané, a to výsluchom svedka D. vo vzájomnej súvislosti so znaleckým posudkom č. 12/2019 a listom spoločnosti EKOM PLUS s.r.o. zo dňa 21.5.2019, že dňa 17.7.2013 došlo škodovej udalosti na poistenom motorovom vozidle žalobcu, tak ako bola táto popísaná v žalobcom návrhu. Žalovaný spochybnil závery znaleckého posudku č. 12/2019, ktoré podľa žalobcu nevyplývajú z príloh k znaleckému posudku. Súd sa z uvedenou námietkou žalovaného nestotožnil. Znalec v znaleckom posudku neriešil otázku, či k škodovej udalosti naozaj došlo, ale ak k nej došlo popísaným spôsobom, či bolo z technického hľadiska možné, aby bolo motorové vozidlo poškodené v dôsledku takejto škodovej udalosti v žalobcom deklarovanom rozsahu. Znalec v záveroch znaleckého posudku uviedol, že takéto poškodenie motorového vozidla je technicky prijateľné. Žalovaný tiež namietol, že k poškodeniu motorového vozidla došlo minimálne v nepriamom úmysle vodiča Patrika Borároša, keď neznížil rýchlosť motorového vozidla pri vjazde do vyfrézovanej časti vozovky. Z výsluchu svedka D. vyplynulo, že po danom úseku cesty medzi obcami Tomášov a Čakany sa pohyboval rýchlosťou približne 80-90 km/hod a po vjazde do vyfrézovanej časti vozovky spomalil. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že na danom úseku cesty bola maximálna povolená rýchlosť 90 km/hod. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalovaným nebolo v konaní preukázané, že by k škode na motorovom vozidle došlo v nepriamom úmysle vodiča, nakoľko nebolo preukázané, že by pri jazde prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť. Skutočnosť, že sa vodičovi nepodarilo do doby výjazdu z vyfrézovanej časti vozovky znížiť rýchlosť až na znaleckým posudkom uvedenú rýchlosť 20-30 km/hod, kedy už podľa odborného odhadu znalca nemuselo dôjsť k poškodeniu pneumatík a diskov motorového vozidla, nemožno považovať za preukázanie existencie úmyslu na strane vodiča poisteného motorového vozidla. V zmysle uvedeného mal súd preukázané, že k škodovej udalosti dňa 17.7.2013, pri ktorej boli poškodené štyri pneumatiky a disky poisteného motorového vozidla žalobcu došlo spôsobom opísaným žalobcom, pričom sa jednalo o náhodnú udalosť, tak ako ju definujú Osobitné poistné podmienky žalovaného v čl. I a II. 4. Žalovaný ďalej v rámci procesnej obrany v konaní namietal, že sú dané dôvody existencie výluky z poistenia podľa čl. III bod 1 písm. d) Osobitných poistných podmienok, a teda, že k poškodeniu kolies a diskov motorového vozidla došlo v dôsledku nesprávnej obsluhy s následným poškodením častí vozidla nadmerným funkčným namáhaním. Žalovaný mal za to, že žalobca relevantným spôsobom nepreukázal, že motorové vozidlo bolo z miesta škodovej udalosti odtiahnuté odťahovou službou. Súd sa však s týmto tvrdením žalovaného nestotožnil. Svedok N. D. pri svojom výsluchu uviedol, že za účelom odťahu kontaktoval pána O. N., ktorý žalobcovi zabezpečuje servis motorových vozidiel a ktorý mal odťah poškodeného motorového vozidla z miesta škodovej udalosti zabezpečiť. Svedok O. N. pri výsluchu uviedol, že odťah vozidiel pre klientov zabezpečuje prostredníctvom externých dodávateľov, keďže spoločnosť FHFM s.r.o., v ktorej je konateľom, nemá výkon odťahovej služby zapísaný ako predmet činnosti v obchodnom registri. Svedok O. N. si však už na konkrétne okolnosti odťahu poisteného motorového vozidla, vzhľadom na odstup času, nespomínal, z uvedeného dôvodu nemožno ako dôkaz

preukazujúci vykonanie odťahu považovať ani jeho čestné vyhlásenie zo dňa 14.2.2019, ktoré tvorí prílohu k znaleckému posudku č. 12/2019. Napriek uvedenému mal súd za to, že nie je na žalobcovi ako poistenom, ale na žalovanom, aby preukázal, že k nesprávnej obsluhe došlo. Hoci totiž svedecká výpoveď svedka O. N., a teda ani jeho vyhlásenie zo dňa 14.2.2019, jednoznačne nepreukazujú, že k odťahu vozidla došlo, nemožno ani dospieť k záveru, že by touto svedeckou výpoveďou bol preukázaný opak, teda, že k odťahu motorového vozidla nedošlo. Žalovaný ďalej v konaní namietal, že žalobca porušil niekoľko svojich zmluvne dojednaných povinností, a to, že škodovú udalosť nahlásil až dňa 20.8.2013, čím žalovanému znemožnil riadne prešetrenie škodovej udalosti, ďalej že k škodovej udalosti neprivolal políciu a škodovú udalosť priamo na mieste nezdokumentoval. Po vykonanom dokazovaná súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by žalovanému umožňoval krátiť (v danom prípade vôbec neposkytnúť) poistné plnenie. V konaní nebolo sporné, že žalobca nahlásil vznik škodovej udalosti po viac ako mesiaci od jej vzniku (20.8.2013), nebolo sporné, že k škodovej udalosti neprivolal políciu, ani nevyhotovil fotodokumentáciu zo škodovej udalosti. Žalovaný však nepreukázal, že by nesplnenie týchto povinností malo podstatný (resp. akýkoľvek) vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca umožnil žalovanému obhliadku poškodeného motorového vozidla a predložil doklady, ktoré si od neho žalovaný v rámci likvidácie škodovej udalosti žiadal. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že by skutočnosť, že žalovaný nevyhotovil fotodokumentáciu k škodovej udalosti, neprivolal k škodovej udalosti políciu, resp. s oneskorením nahlásil vznik škodovej udalosti na Centrálny dispečing žalovaného, mala vplyv na vznik alebo zväčšenie následkov škodovej udalosti a v akom rozsahu. 5. O trovách konania súd rozhodol tak, že zastavenie konania v časti istiny vo výške 1.185,64 EUR zavinil žalobca, keďže žaloba bola v tejto časti podaná bezdôvodne, preto v zastavenej časti patrí náhrada trov konania žalovanému. V zostávajúcej časti žalovaného nároku bol žalobca úspešný, keďže súd žalobe vyhovel. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,34%. 6. Proti II. a III. výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v zmysle ust. a Žalovaný má za to, že súd sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalovaného poukazujúcou na dôvodnosť nepriznania poistného plnenia žalobcovi. Vzhľadom na skutkový stav a jeho okolnosti, má žalovaný za to, že konanie vodiča motorového vozidla v čase škodovej udalosti (jazda po vyfrézovanej časti vozovky neprimeranou rýchlosťou) je možné dôvodne považovať už za konanie založené prinajmenšom na nepriamom úmysle (dolus indirectus). Pre prípad posudzovania škodovej udalosti ako náhodnej poistnej udalosti, bola v danom prípade aplikácia absolútnej výluky z poistenia na v dôsledku nesprávnej obsluhy motorového vozidla plne dôvodná. Vychádzajúc zo skutkového stavu má navyše žalovaný zároveň za to, že v danom prípade je nesporné aj vedomé porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti poisteného (zakotvenej v ustanovení ), ktoré malo podstatný vplyv na samotný vznik škodovej udalosti, resp. rozsah jej následkov, a ktorého relevancia by nastala o to viac v prípade, ak by sa o absolútnu výluku z poistenia v danom prípade nejednalo. Zároveň zdôraznil, že žalobca neoznámením vzniku škodovej udalosti žalovanému bez zbytočného odkladu, vzhľadom na okolnosti škodovej udalosti (v čase nahlásenia škodovej udalosti žalovanému bola už cestná komunikácia opravená), absolútnym spôsobom zmaril jej relevantné vyšetrenie zo strany žalovaného. Žalobca navyše škodovú udalosť žiadnym spôsobom nezdokumentoval a neprivolal k nej ani políciu. Žalovaný konštatoval, že likvidácia škodovej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami. 7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého žalovaný zopakoval argumentáciu, ktorú prezentoval v rámci prvoinštančného konania. Keďže žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné tvrdenia, žalobca v tomto smere odkazuje na svoje doterajšie ústne prednesy a písomné vyjadrenia, s ktorými sa v zásade stotožnil aj súd prvej inštancie. Na základe uvedeného žalobca navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. 8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 17.3.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 9. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako celého obsahu spisového materiálu a dôvodov odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že s argumentami, ktoré v ňom žalovaný uvádza sa súd prvej inštancie dostatočne a presvedčivo vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, pričom neuvádza žiadne nové podstatné tvrdenia. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal, že zo strany žalobcu došlo k úmyselnému konaniu resp. o nepriamy úmysel žalobcu ktorý by mohol mať vplyv na vznik škody. Prekážka na ceste v podobe vyfrézovanej časti vozovky mohla a pravdepodobne aj bola náhlou prekážkou na ceste čo pri dodržaní maximálnej povolenej rýchlosti (nebolo preukázané jej prekročenie) mohlo mať za následok vznik škody vo forme poškodených kolies. Súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil zistený skutkový stav týkajúci sa vzniku škody, následného konania žalobcu, odťahu nepojazdného vozidla ako aj oznámenia škody žalovanému. Žalovaný nepreukázal v konaní, že ku škodovej udalosti došlo iným spôsobom ako tvrdí žalobca. Domnienky a pochybnosti žalovaného nie sú bez ďalšieho spôsobilé zmeniť právne a skutkové posúdenie uplatneného nároku súdom prvej inštancie. Žalovaný v konaní nepreukázal také porušenie povinnosti žalobcu, ktoré by boli spôsobilé aplikovať výluku z poistenia, pričom nebola preukázala ani existencia dôvodov, na základe ktorých by žalovaný v zmysle zákona a poistných podmienok mohol krátiť poistné plnenie. 12. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 15. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).