Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Cb-116-2024.pdf
PDF · 94.09 KB
Case nature
Subarea
62Cb/116/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava III v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľa: Pro Relocation s. r. o., so sídlom Mliekárenská 7, 821 09 Bratislava, IČO: 35 882 824, zastúpeného advokátskou kanceláriou Accent Legal s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 9, 811 09 Bratislava, IČO: 47 251 476, proti odporcovi: ImmiCo. s. r. o., so sídlom Vajnorská 3371/142, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 55 834 248, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom zo 16. augusta 2024 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi uloží povinnosť odstrániť z programu konferencie organizovanej odporcom pod názvom „Zamestnávanie cudzincov“, ktorá sa uskutoční dňa 18. septembra 2024 o 9:00 hod. v hoteli Elizabeth v Trenčíne, bod programu „Case study - štátny príslušník tretej krajiny, osobné skúsenosti a osvedčené postupy pri adaptácii na pracovisku, Mr. P. C.-R.“ a bod programu „Zdieľanie príbehov úspešných integrácií cudzincov do pracovného prostredia a ich prínosov pre firmu, praktické skúsenosti s procesnom zamestnávania cudzincov, R. O., HR Manager, The British International School Bratislava“.
2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že sa 20 rokov špecializuje na poskytovanie služieb poradenstva v oblasti relokácie a imigrácie pre korporátnych a aj privátnych klientov. Odporca poskytuje poradenstvo a služby v rovnakej oblasti ako navrhovateľ a jeho konateľmi a spoločníkmi sú E.. J. E. a A.. Y. O., manželia bývalých zamestnankýň navrhovateľa, F. E. a Y. O., ktoré po ukončení pracovného pomeru s navrhovateľom zverejnili začiatok spolupráce s odporcom. 2.1. Z webovej stránky odporcu navrhovateľ zistil, že dňa 18. septembra 2024 sa má konať konferencia s názvom „Zamestnávanie cudzincov“, ktorej organizátorom je odporca. Súčasťou programu tejto konferencie má byť okrem iného prípadová štúdia štátneho príslušníka tretej krajiny, p. P. C.-R., v ktorej majú byť rozobraté osobné skúsenosti a osvedčené postupy pri adaptácií na pracovisku, a vstup p. R. O., v rámci ktorého má byť vedená diskusia o praktických skúsenostiach s procesom zamestnávania cudzincov. Pán P. C.-R. má byť zamestnancom spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. a pán R. O. je HR manažérom súkromnej školy The British International School Bratislava, pričom spoločnosť Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. a aj The British International School Bratislava sú klientmi navrhovateľa s tým, že na prípade p. P. C.-R. pracovala bývalá zamestnankyňa F. E. a agendu The British International School Bratislava spracovávali obe bývalé zamestnankyne. 2.2. Podľa názoru navrhovateľa je nepochybné, že odporca získal kontakty na dotknuté osoby, a informácie, ktoré majú byť predmetom uvedených blokov konferencie, od jeho bývalých zamestnankýň. Poskytnutím týchto informácií došlo jednak k porušeniu povinností bývalých zamestnankýň vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, k porušeniu ochrany osobných údajov a súčasne aj k nekalosúťažnému konaniu na strane odporcu, ktorý sa neoprávneným využitím týchto údajov snaží získať majetkový prospech. V
súvislosti s povinnosťou dodržiavať GDPR navrhovateľ poukázal na to, že jeho bývalé zamestnankyne, ktoré sú preukázateľne činné pre odporcu, boli na ochranu osobných údajov navrhovateľom riadne a systematicky zaškolené a sú si vedomé, že tieto údaje nesmú bez súhlasu navrhovateľa po skončení pracovného pomeru používať. Napriek tomu evidentne došlo k osloveniu vyššie vedených osôb v súvislosti s ich účasťou na predmetnej konferencii zo strany odporcu. 2.3. Vo vzťahu k spoločnosti Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. mal odporca neoprávnene získať a využiť osobné údaje zamestnanca P. C.-R. v rozsahu meno, priezvisko a jeho kontaktné údaje, ako aj podrobnosti o podmienkach a priebehu relokačného procesu na územie Slovenskej republiky. Vo vzťahu k The British International School Bratislava odporca neoprávnene získal a využil osobné údaje zamestnanca R. O. v rozsahu meno, priezvisko a kontaktné údaje, ako aj informácie o rozsahu a obsahu služieb, ktoré navrhovateľ klientovi poskytol. Navyše s účasťou p. C.-R. a p. O.a na predmetnej konferencii môže dôjsť k úniku ďalších dôverných informácií a podrobností ohľadom postupov navrhovateľa pri poskytovaní služieb, nakoľko práve rozbor týchto postupov má byť predmetom jednotlivých bodov programu konferencie.
3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.1. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.2. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 3.3. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 prvá veta C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. 3.4. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
4. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2 C.s.p. a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo § 326 C.s.p. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. 4.1. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 C.s.p.). 4.2. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností sa ako zákonná náležitosť do značnej miery významovo prekrýva s osobitnou požiadavkou na opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. V rámci všeobecnej požiadavky na pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností je však nevyhnutné náležite substancovať aj tie skutkové tvrdenia, ktoré síce bezprostredne neodôvodňujú uvedenú potrebu, ale sú rozhodujúce z iného dôvodu. To je osobitne významné v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, keď súd nemá o spore medzi stranami ešte žiadne skutkové zistenia, z ktorých by mohol vychádzať. 4.3. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán, bez nariadenia pojednávania a na základe skutočností osvedčených z predložených listín. Riadne
dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. C.s.p. nevykonáva. To, prirodzene, kladie zvýšené nároky na kvalitu a presvedčivosť návrhu, s dôrazom na zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu.
5. Vychádzajúc z uvedeného je zjavné, že neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je nutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami s tým, že prípadný úspech navrhovateľa závisí do značnej miery od kvalitatívnej stránky podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez vyjadrenia protistrany, je nevyhnutné, aby navrhovateľ hodnoverným spôsobom presvedčil súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanej podobe, čo v sebe zahŕňa nielen povinnosť predložiť súdu argumentáciu ohľadom jeho subjektívneho práva, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, ale aj túto svoju argumentáciu podložiť relevantnými listinnými dôkazmi (t. j. musí osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami). Z tohto dôvodu pre prípadné nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje, keď navrhovateľ uvedie súdu len subjektívne domnienky, ktoré však žiadnym spôsobom nepreukáže.
6. V okolnostiach rozhodovanej veci súd konštatuje, že navrhovateľovi sa nepodarilo osvedčiť existenciu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, k čomu v podrobnostiach uvádza nasledovné:
7. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva (hoci len v rozsahu jednej vety na strane 2 návrhu a z citácie právnej úpravy - pozn. súdu), že odporca sa má dopúšťať nekalosúťažného konania, a teda že podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má predstavovať prostriedok ochrany pred nekalou súťažou.
8. Na to, aby mohlo byť konanie určitého subjektu považované za nekalosúťažné konanie, musí napĺňať všetky znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže v zmysle ustanovenia § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a ktoré je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Uvedené znamená, že na to, aby bolo možné hovoriť o nekalosúťažnom konaní, musí sa jednať o konanie určitej osoby v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a ktoré je zároveň spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Ak jeden z týchto predpokladov nie je naplnený, nemožno hovoriť o nekalosúťažnom konaní (k tomu viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/166/2008). Tu súd zvýrazňuje, že každé konanie, ktoré spĺňa kumulatívne predpoklady uvedené v ustanovení § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, je nekalosúťažným konaním, a to aj vtedy, ak toto konanie nespadá pod niektorú zo špecifických skutkových podstát nekalej súťaže upravených v ustanoveniach § 45 až 52 Obchodného zákonníka. 8.1. Rovnako súd zvýrazňuje, že v konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom (k tomu viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Obo/364/2005).
9. Súd konštatuje, že z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva naplnenie jednotlivých predpokladov nekalej súťaže v konaní odporcu. Zo strany navrhovateľa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentuje akákoľvek argumentácia, ktorá by bola zameraná na naplnenie jednotlivých kumulatívnych predpokladov nekalosúťažného konania, ako to predpokladá zákon v ustanovení § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. Jedine vo vzťahu ku konaniu v hospodárskej súťaži navrhovateľ iba stroho (bez konkrétneho vymedzenia predmetu podnikania a podobne - pozn. súdu) uviedol, že odporca poskytuje poradenstvo a služby v rovnakej oblasti ako navrhovateľ, vo vzťahu k ďalším dvom kumulatívnym predpokladom (konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže a spôsobilosť tohto konania privodiť navrhovateľovi ujmu) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentuje akákoľvek argumentácia, ktorá by sa týkala konania odporcu. Bez toho, aby tieto predpoklady navrhovateľ vymedzil (odôvodnil) a následne podporil listinnými dôkazmi, si ich súd nemôže pri svojom rozhodovaní dotvárať, t. j. súd si nemôže z do značnej miery neurčitej argumentácie navrhovateľa domýšľať a sám vytvárať naplnenie jednotlivých predpokladov nekalosúťažného konania. 9.1. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa o povinnosti dodržiavať GDPR (a že malo dôjsť k vážnemu incidentu) a s údajným neoprávneným nakladaním s osobnými údajmi nie je možné
konštatovať, že by sa jednalo o konanie odporcu, ktorému nie je možné automaticky pričítať konanie manželiek konateľov odporcu (ako bývalých zamestnankýň navrhovateľa), a že by sa malo jednať o nekalosúťažné konanie. Súd je toho názoru, že ak by aj bývalé zamestnankyne navrhovateľa, Y. O. a F. E., skutočne porušili povinnosti vyplývajúce im z pracovnej zmluvy a neoprávnene nakladali s údajmi, s ktorými pracovali v rámci pracovného pomeru, má si navrhovateľ uplatňovať zodpovednostné nároky voči ním. Porušenie povinnosti z pracovnej zmluvy zo strany Y. O. a F. E., prípadne porušenie ich povinností v súvislosti s ochranou osobných údajov (GDPR) má navrhovateľ riešiť v konaní iniciovanom voči jeho bývalým zamestnankyniam a nie voči tretiemu subjektu (voči odporcovi). 9.2. Zároveň súd poukazuje na to, že navrhovateľ v konaní iba tvrdil - ale súdu nepreukázal - že by spoločnosť Schaeffler Kysuce, spol. s r.o. a The British International School Bratislava boli klientmi navrhovateľa. Rovnako tak iba v rovine ničím nepodloženého tvrdenia je aj tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporca mal získať kontakty na P. C.-R. a R. O.Č. od bývalých zamestnankýň navrhovateľa, keďže navrhovateľ nepredložil v konaní žiadne vyjadrenie dotknutých osôb, že by ich v súvislosti s vystúpením na konferencii organizovanej odporcom boli oslovení bývalými zamestnankyňami navrhovateľa, Y. O. a F. E.. Ako už súd uviedol vyššie, rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nemôže založiť na ničím nepodložených tvrdeniach a subjektívnych domnienkach navrhovateľa. Pozornosti súdu pritom neušlo, že navrhovateľ vo svojom návrhu (či už na strane 2 alebo na strane 4) argumentoval komunikáciou so svojimi bývalými zamestnankyňami, avšak takúto komunikáciu (alebo záznam z nej) súdu nepredložil, keďže za takúto komunikáciu nemožno považovať predložené výzvy z 2. augusta 2024, ktoré navrhovateľ adresoval Y. O. a F. E..
10. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v konaní neosvedčil naplnenie kumulatívnych podmienok obsiahnutých v generálnej klauzule nekalej súťaže podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka zo strany odporcu - predovšetkým pre absenciu skutkovej argumentácie zo strany navrhovateľa k naplneniu konania odporcu, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi súťaže, a ktoré by bolo spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom - navrhovateľ súčasne neosvedčil, že by zo strany odporcu dochádzalo k nekalosúťažnému konaniu. Keďže navrhovateľ neosvedčil naplnenie generálnej klauzuly nekalej súťaže, nie je potrebné sa osobitne zamerať osobitnými skutkovými podstatami nekalej súťaže, ktoré asi chcel navrhovateľ vymedziť výlučne citovaním ustanovení § 48 a § 51 Obchodného zákonníka vo svojom návrhu. Predmetné konštatovanie bez ďalšieho vedie k záveru súdu o nedôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Okrem už uvedeného súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. januára 2023, sp. zn. III. ÚS 1/2023, v zmysle ktorého cieľom práva nekalej súťaže nie je ochrana konkrétneho podnikateľa pred vstupom konkurencie alebo záruka návratnosti vložených nákladov, či dokonca garancia zisku z podnikania. V kontexte nekalosúťažného konania je preto namieste, aby boli súdy viac ostražité pri svojich neodkladných opatreniach, ktoré majú konkurentom zásadne obmedziť ich podnikateľskú činnosť. Osobitne ostražito by mali súdy postupovať, ak nekalosúťažné konanie do rozhodnutia veci samej preukázateľne neškodí spotrebiteľovi, pretože v takomto prípade môže byť správne načasované neodkladné opatrenie len taktikou v konkurenčnom boji, ktoré je na úkor spotrebiteľov (rozhodnutie britského Court of Appeal vo veci L'Oréal v Bellure [2007] EWCA Civ 968, bod 139). Ak napríklad jeden konkurent, ako je to zdá sa v tomto prípade, obviňuje druhého z protiprávneho ťaženia z osobitných výsledkov práce iného súťažiteľa, pričom mu ani nesvedčí žiadne právo duševného vlastníctva, a zároveň spotrebiteľ nie je klamaný o pôvode predávaných produktov, súdny príkaz voči konkurentovi oberie spotrebiteľov o ponuku na trhu, hoci ešte nie je isté, že niekto konal protiprávne. Ak sa následne preukáže, že nešlo o protiprávne konanie, ale len právne dovolené zužitkovania cudzej práce, bez ktorej by bol akýkoľvek kultúrny a technický pokrok znemožnený (Vážný 17390/1939, Rv I 93/39), dotknutý konkurent sa už nemusí vrátiť na trh. Právna veda preto poukazuje na to, že nekalosúťažné konanie spočívajúce v parazitovaní, ktoré zároveň nie je klamlivé pre spotrebiteľa a neporušuje práva duševného vlastníctva, by malo byť posudzované súdmi osobitne opatrne (pozri bližšie Annette Kur, 'What to Protect, and How? Unfair Competition, Intellectual Property, or Protection Sui Generis' Nari Lee and others (eds.) Intellectual property, unfair competition and publicity: convergences and development (Elgar, 2014), pp. 11-32; Annette Kur, 'Nachahmungsschutz und Freiheit des Warenverkehrs - der wettbewerbsrechtliche Leistungsschutz aus der Perspektive des Gemeinschaftsrechts' In Hans Ahrens and others (eds.) Festschrift für Eike Ullmann (Beck, 2006) pp. 717-735; Martin Husovec, Koncept parazitujúcej nekalej súťaže in Marian Kropaj (ed.) Sub Specie Aeternitatis: Život a dielo profesora Jána Švidroňa (Faber, 2015), pp. 159 - 193). O to viac
to platí, ak sa takýmto nárokom má poskytovať predbežná súdna ochrana s ďalekosiahlymi dôsledkami pre podnikanie iných.
12. S poukazom na vyššie uvedené súd podľa ustanovenia § 328 ods. 1 C.s.p. návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol (výrok I.).
13. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že konaní úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018) [výrok II.].
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Bratislava III.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C.s.p.].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).