Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoKR-41-2019.pdf
PDF · 99.85 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoKR/41/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Eleny Kúšovej, v právnej veci žalobcu: SKKP, k.s., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 36 869 732, správca úpadcu: Jozef Gajda - DOPRAVIA, so sídlom Záhradky 1051, 908 72 Závod, IČO: 30 977 541, proti žalovanému: BANKRUPTCY LIQUIDATION k.s., so sídlom Mierové nám. 37, 911 01 Trenčín, kancelária Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 45 948 496, správca úpadcu: DOPRÁVIA - JOZEF GAJDA, s.r.o., so sídlom Záhradky 1051, 908 72 Závod, IČO: 45 417 946, o určenie pravosti popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 9Cbi/33/2014-58 zo dňa 01.10.2018, pomerom hlasov 3:0, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 9Cbi/33/2014-58 zo dňa 01.10.2018 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „konkurzný súd“), opierajúc sa o ustanovenia § 29 ods. 1, § 32 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“), § 1, § 269 ods. 2 zákona FZ ČSFR č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObchZ“), zamietol včas (v zákonnej lehote) podanú žalobu správcu úpadcu Jozef Gajda - DOPRAVIA o určenie pravosti, právneho dôvodu, výšky a poradia popretých pohľadávok, prihlásených súhrnnou prihláškou do konkurzu úpadcu DOPRÁVIA - JOZEF GAJDA, s.r.o., za ktorého koná žalovaný správca. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v intenciách incidenčného konania preskúmal relevantnosť dôvodov popretia pohľadávky čo do právneho dôvodu ich vzniku, výšky a poradia. Dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu uplatnenej pohľadávky ani dôvodnosť určenia popretých nezabezpečených pohľadávok č. 1-6, uplatnených súhrnnou prihláškou v konkurznom konaní zn. 4K/45/2013 a zapísaných v zozname pohľadávok úpadcu. Poukázal na to, že incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ - žalobca uplatňoval pohľadávku proti dlžníkovi (odporcovi), a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu (§ 32 ZKR), ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné "rozhodnutie" (vyjadrenie) o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Žalobu preto zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Napadnutému rozhodnutiu tak vytýkal nesprávne skutkové zistenia
vyvodené z vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci. V odvolacej argumentácii, na ktorej založil naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov, uviedol, že prvoinštančný súd sa (zrejme) stotožnil s argumentáciou žalovaného vo vyjadrení zo dňa 03.11.2014, že na vznik nároku úpadcu, ktorého správcom je žalobca (ďalej „úpadca 1“), na plnenie od úpadcu, ktorého správcom je žalovaný (ďalej „úpadca 2“), z Dohôd o postúpení práv a povinností, priložených žalobcom k žalobe ako dôkaz (ďalej tiež „Dohody o postúpení“), sa podľa § 531 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) vyžaduje súhlas veriteľa. Žalobca netvrdí, že by úpadca 1 po podpise Dohôd o postúpení už nebol povinný plniť veriteľom. Žalobca tvrdí, že po podpise Dohôd o postúpení, služby poskytované veriteľmi Orange (mobilné telekomunikačné služby) a Detox (odber odpadu) fakticky užívala spoločnosť DOPRÁVIA- JOZEF GAJDA, s.r.o. (úpadca 2) a nie Jozef Gajda (úpadca 1), pričom Jozef Gajda za predmetné poskytnuté služby predmetným veriteľom riadne platil odplatu. Úpadcovi 2 tak vznikla povinnosť takúto odplatu úpadcovi 1 uhradiť („preplatiť“), a to jednak na základe existencie Dohôd o postúpení a jednak na základe toho, že predmetné plnenia de facto užíval namiesto úpadcu 1. Odvolateľ mal za to, že povinnosť úpadcu 2 „preplatiť“ úpadcovi 1 odplatu za poskytnuté služby, bola daná bez ohľadu na existenciu Dohôd o postúpení, nakoľko úpadca 2 tieto služby reálne užíval, čím sa bezdôvodne obohatil na úkor úpadcu 1, ktorý za ich užívanie hradil odplatu veriteľom (poskytovateľom). Zotrval na názore, že záväzkový vzťah medzi úpadcom 1 a úpadcom 2 možno subsumovať pod ust. § 534 OZ (pristúpenie k dlhu). Z cit. záväzkového vzťahu vyplýva záväzok úpadcu 1 plniť veriteľom pôvodného dlžníka a ak k takémuto plneniu nedôjde, znamená to porušenie povinnosti „pristupujúceho dlžníka“ voči „pôvodnému (originálnemu) dlžníkovi“, bez vplyvu na postavenie veriteľov, ktorých takáto dohoda nezaväzuje a majú stále právo na plnenie od pôvodného dlžníka. Zákon na vznik a existenciu takéhoto záväzkovo právneho vzťahu preto nevyžaduje súhlas veriteľa. Odvolateľ sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena tvrdenia, že úpadcovi 1 vznikol voči úpadcovi 2 nárok na zaplatenie („preplatenie“) pohľadávok, ktoré si uplatnil u žalovaného v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu 2, a ktoré pohľadávky žalovaný poprel (ods. 11-13 dôvodov rozhodnutia okresného súdu). Iné vady, ani nedostatky rozhodnutia súdu prvej inštancie, nevytkol. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu, s poukazom na ust. § 29 ods. 2 a § 30 ods. 2 ZKR, uviedol, že pohľadávky žalobcu zapísané do konečného zoznamu pohľadávok pod číslom 11-1 až 11-6 poprel v celom rozsahu prihlásenej sumy a právneho dôvodu, nakoľko veriteľ žiadnym spôsobom nepreukázal vznik nároku na ich zaplatenie. Rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal dodanie tovaru a služieb a ani ich nekonkretizoval, najmä neuviedol, v akom rozsahu boli tovar a služby skutočne dodané (o čom neprikladá ani žiaden dôkaz). Uvedené dôvody popretia trvajú i naďalej. Zotrval na tvrdení, že Dohody o postúpení práv a povinností uzavreté dňa 1. júna 2011 (vzťahujúce sa k pohľadávkam č.11-1 až č. 11-5), predmetom ktorých malo byť postúpenie práv a povinností zo zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. a postúpenie práv a povinností zo zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Detox s.r.o., je absolútne neplatným právnym úkonom pre absenciu súhlasu veriteľa (Orange Slovensko, a.s., Detox s.r.o.) vyžadovaného § 531 ods. 1 OZ. K argumentácii žalobcu, že úpadca 1 sa uzavretím predmetných dohôd de facto zaviazal uhradiť veriteľom všetky záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a Detox s.r.o., uviedol, že takýto úkon je odporovateľným právnym úkonom bez primeraného protiplnenia dojednaný medzi spriaznenými osobami, keď veriteľ (úpadca 1) bol počas celej doby existencie úpadcu 2 jeho jediným spoločníkom a konateľom. Napadnuté rozhodnutie navrhol potvrdiť ako vecne správne. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 5. Konkurzné konanie na majetok úpadcu 2, za ktorého konaná žalovaný správca, v zmysle § 14 ods. 3 ZKR v spojení s § 199 ods. 9 veta druhá ZKR, začalo dňa 14.11.2013, deň nasledujúci po zverejnení uznesenia 4K/45/2013 zo dňa 07.11.2013 v Obchodnom vestníku č. 219/2013, vydanom dňa 13.11.2013. Konkurz na majetok úpadcu 2 bol, v zmysle § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 veta druhá ZKR, vyhlásený dňa 27.11.2013, deň nasledujúci po zverejnení uznesenia 4K/45/2013 zo dňa 19.11.2013 v Obchodnom vestníku č. 228/2013, vydanom dňa 26.11.2013. 6. Konanie v prejednávanej veci, majúce povahu sporu podľa § 32 ZKR a smerujúce voči žalovanému správcovi úpadcu 2, sa spravuje ust. ZKR, v znení účinnom od 01.01.2012, t. j. v znení účinnom v čase
prihlášok pohľadávok a ich popretia správcom (na ktoré nadväzuje zákonná úprava a lehota podania žaloby). 7. Odvolací súd vytýka súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci síce správne aplikoval § 32 ZKR, avšak v nesprávnom znení, keď použil znenie účinné do 31.12.2011, hoci ako odvolací súd uviedol v ods. 5 a 6, na konanie sa vzťahujú ust. ZKR v znení účinnom od 01.01.2012. Odvolací súd však vzal do úvahy tú podstatnú skutočnosť, že novelou ust. § 32 prijatou zákonom č. 348/2011 Z.z. nedošlo oproti stavu (oproti jeho zneniu) účinnému do 31.12.2011, k žiadnej zmene v popieracom oprávnení správcu. Zmeny znenia § 32 ods. 1 a 3 prijaté od 01.01.2012 novelou zákona č. 348/2011 Z.z. oproti stavu účinnému do 31.12.2011 (ktoré uvádzal súd prvej inštancie) spočívali len v „presune“ pôvodného znenia § 32 ods. 3 do § 32 ods. 1 veta druhá a do § 32 ods. 2 veta prvá. Žaloba žalobcu bola podaná včas, v intenciách § 32 ods. 9 ZKR, v znení účinnom od 01.01.2012. Odvolací súd preto uvedené pochybenie súdu prvej inštancie spočívajúce v nesprávnej citácii § 32 ZKR, nehodnotí ako vadu konania majúcu vplyv na vecnú správnosť rozsudku, pre ktorú by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací súd poukazuje na to, že súčasťou zásady hospodárnosti konania a práva na spravodlivý súdny proces je aj dosiahnutie konečného rozhodnutia vo veci v reálnom čase, bez jeho zbytočného zrušenia odvolacím súdom, ktoré by následne v novom konaní pred súdom prvej inštancie neviedlo pre odvolateľa k priaznivejšiemu rozhodnutiu. 8. Žaloba o určenie popretej pohľadávky, vyplývajúca z úpravy § 32 ods. 9 ZKR, v cit. znení, je žalobou procesného charakteru, ktorej podstata a účel spočíva v práve popretého veriteľa domáhať sa súdneho prieskumu dôvodnosti popretia pohľadávky správcom úpadcu. Žalobca, ako popretý konkurzný veriteľ, žalobou sleduje dosiahnutie úspechu pri uspokojení prihláseného nároku z konkurznej podstaty. Predmetom sporu je popretá pohľadávka. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a odvolací súd sa zo správnosťou právne záväzného výroku i dôvodov rozhodnutia stotožňuje. 11. Z obsahu spisu vyplýva, že úpadca 1 (fyzická osoba Jozef Gajda - DOPRAVIA) a úpadca 2 (právnická osoba DOPRÁVIA - JOZEF GAJDA, s.r.o.) sú spriaznené osoby podľa § 9 ods. 1 písm. a), b) ZKR, v cit. znení, a to v osobe Jozefa Gajdu, ktorý je štatutárnym orgánom - konateľom a jediným spoločníkom úpadcu 2. 12. Žalobca si ako správca úpadcu 1 do konkurzného konania úpadcu 2, za ktorého koná žalovaný správca, súhrnnou prihláškou prihlásil šesť nezabezpečených pohľadávok v celkovej sume 7.419,26 eur, s uvedeným poradím uspokojenia E. Ako právny dôvod vzniku pohľadávok pod č. 1-4 uviedol refundáciu telefónov, pohľadávky č. 5 odplatu za tovar bližšie špecifikovaný vo Fa č. 2012012 a pohľadávky č. 6 refundáciu dovoleniek. K prihláške priložil faktúry vystavené úpadcom 1 (dodávateľ) úpadcovi 2 (odberateľ) v období mesiacov január až apríl 2013 za refundáciu telefónov (založené na č. l. 15/18), faktúru za odpadové oleje vystavenú v mesiaci december 2012 (založenú na č. l. 19) a faktúru za refundáciu dovoleniek vystavenú v mesiaci júl 2011 (založenú na č. l. 20). Prihláška obsahuje vyhlásenie, že o pohľadávkach sa účtuje v účtovníctve. Súčasne doložil dve samostatné Dohody o postúpení práv a povinností uzavreté dňa 01.06.2011, ktorými úpadca 1, ako „odstupujúci prevádzkovateľ“, postúpil úpadcovi 2, ako „nadobúdajúcemu prevádzkovateľovi“, práva a povinnosti zo zmluvy uzavretej so spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. (Dohoda 1 - telekomunikačné služby) a so spoločnosťou Detox, s.r.o. (Dohoda 2 - odber odpadu). Dohoda 1 obsahovala v čl. II dojednanie o oprávnení úpadcu 1 refakturovať náklady mobilných telefónov zamestnancov úpadcu 2. Dohoda 2 obsahovala v čl. II dojednanie o oprávnení úpadcu 1 vyfakturovať úpadcovi 2 jednorázovo k 31.12.2012 tieto činnosti (služby Detox, s.r.o., odber odpadu) za obdobie rokov 2011-2012. 13. Žalovaný správca úpadcu 2 listom zo dňa 16.05.2014, doručeným žalobcovi dňa 19.05.2014 poprel všetky prihlásené pohľadávky v právnom dôvode, výške a poradí. Žalobca následne dňa 17.06.2014, v zákonnej lehote podľa § 32 ods. 9 veta druhá ZKR v cit. znení, podal žalobu na príslušnom súde. 14. Popierací dôvod žalovaného v právnom dôvode a výške spočíval v tom, že „veriteľ žiadnym spôsobom nepreukázal vznik nároku na zaplatenie prihlásených pohľadávok. Rovnako žiadnym spôsobom nepreukázal dodanie tovaru a služieb a ani ich nekonkretizoval, najmä neuviedol, v akom rozsahu boli tovar a služby skutočne dodané (o čom neprikladá ani žiaden dôkaz).“ Dôvod popretia poradia uplatneného v prihláške žalovaný správca uviedol takto: „Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí, tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený s úpadcom; na prípadné zabezpečí liečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom, sa
v konkurze neprihliada. Veriteľ pritom je spriaznenou osobou s úpadcom. Pohľadávke žalovaný priznal poradie D - podriadená pohľadávka. 15. Ako správne uviedol už súd prvej inštancie, účelom incidenčného konania nie je úplné zisťovanie právneho dôvodu, výšky alebo poradia popretej pohľadávky z hľadiska hmotného práva, ale prieskum (zisťovanie) vykonávaný súdom sa limituje len na rozsah a dôvody popretia pohľadávky uvedené správcom. Dokazovanie (zisťovanie skutkového stavu) sa v tomto type sporového konania preto obmedzuje len na skúmanie tých právnych dôvodov a rozsahu, z akých (resp. v akom) pohľadávku poprel správca. Súd rámec popieracieho prejavu správcu neprekračuje. To, čo správca veriteľovi nevytkol a nebolo dôvodom popretia, súd v incidenčnom spore o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky už neskúma. 16. V konaní o určenie pravosti, výšky a poradia pohľadávky, súd nie je oprávnený „novokonštruovať“ dôvody popretia (t. j. vyhľadávať nové dôvody odôvodňujúce popretie pohľadávky), ale skúma len to, či dôvody popretia definované správcom sú opodstatnené a právne relevantné. Pri skúmaní dôvodnosti popretia vychádza výlučne len zo znenia popretia správcu. Týmto rozsahom je určený a ohraničený rámec incidenčného konania. Znenie popretia (popieracieho prejavu správcu) predstavuje okruh, ktorý je uzavretý z hľadiska súdneho posúdenia správnosti popretia pohľadávky. 17. Podľa § 29 ods. 6 ZKR, v znení účinnom od 01.01.2012, k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. 18. Podľa § 32 ods. 1 ZKR, v cit. znení, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. 19. Podľa § 32 ods. 2 veta prvá ZKR, v cit. znení, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. 20. Odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, sa stotožňuje s vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. 21. Odvolací súd poukazuje na to, že správca je zo zákona povolaný a povinný preskúmať každú z prihlásených pohľadávok a zistiť jej oprávnenosť podľa hmotného práva (právny dôvod vzniku), výšku v akej vznikla, respektíve v akej trvá, správnosť uplatneného poradia prihlásenej pohľadávky, ako aj jej vymáhateľnosť. Táto podstatná povinnosť správcu má zásadný a rozhodujúci význam pre následné uspokojenie veriteľov z budúceho výťažku podstát. Je preto dôvodné a namieste očakávať, aby nárok na uspokojenie z výťažku mal každý veriteľ, ktorého pohľadávka je z uvedených hľadísk (kritérií) ZKR bez pochybností preukázaná a správca ju označí za zistenú. Spornosť pohľadávky v ktoromkoľvek z uvedených kritérií, ktorá nebola správcovi dostatočne preukázaná (veriteľ spornosť neodstránil), je dôvodom na popretie konajúcim správcom. 22. Dôkladné preskúmanie prihlásenej pohľadávky žalovaným správcom a povinnosť žalobcu bez pochybností preukázať prihlásenú pohľadávku úpadcu 1 (veriteľa), je v prejednávanej veci daná o to viac, že ide o pohľadávky spriaznených osôb, kde úpadca 1 (ako veriteľ) má zároveň postavenie konateľa a spoločníka úpadcu 2 (ovláda ho). 23. Žalobca existenciu uplatnených pohľadávok preukazoval Dohodami o postúpení práv a povinností a účtovnými dokladmi (faktúrami) vystavenými medzi spriaznenými osobami, ktoré ani z pohľadu odvolacieho súdu riadne a bez pochybností nepreukazujú hmotnoprávnu dôvodnosť prihlásených pohľadávok. 24. Pokiaľ ide o Dohody zakladajúce úpadcovi 1 právo „refakturovať“ a „vyfakturovať“ úpadcovi 2 náklady za užívanie služieb zazmluvnených úpadcom 1, odvolací súd síce prisvedčuje argumentácii žalobcu, že podľa ich obsahu nie sú (ani nevykazujú znaky) dohody o prevzatí dlhu (§ 531 OZ) podmienenej súhlasom veriteľa. Nevykazujú ani znaky dohody o pristúpení k dlhu (§ 533 OZ), avšak ako uvádza žalobca, možno ich právne subsumovať pod dohodu medzi dlžníkom a treťou osobu podľa § 534 OZ. Tieto dohody ale, podľa právneho názoru odvolacieho súdu, nepreukazujú vznik prihlásených pohľadávok. Sú dôkazom spôsobilým preukázať len opodstatnenosť uplatnenia budúcej pohľadávky úpadcu 1, ktorej právny dôvod má spočívať buď v telekomunikačných službách, alebo v službách odvozu odpadu realizovaných (využívaných) úpadcom 2. 25. Podľa cit. Dohôd malo úpadcovi 1 vzniknúť právo na refakturáciu alebo fakturáciu skutočných nákladov za predmetné služby, ktoré mal reálne využiť úpadca 2. Existenciu a výšku takto vzniknutých skutočných nákladov (pohľadávok úpadcu 1) žalobca preukazoval faktúrami vystavenými úpadcom 1.
26. Žalobca predloženými faktúrami nepreukázal vznik uplatnenej pohľadávky za telefonické hovory (t. j. skutočné využívanie telefonických služieb zamestnancami úpadcu 2, zazmluvnených úpadcom 1 s Orange Slovensko a.s., kedy, ktorí zamestnanci, aké telefónne čísla, kde boli realizované hovory - absentuje podrobný zoznam o realizácii tejto služby), ani za odvoz odpadu (t. j. skutočnosť, že išlo o odpad úpadcu 2, kedy, v akom množstve využil túto službu zazmluvnenú úpadcom 1 so spoločnosťou Detox, aká suma bola fakturovaná úpadcovi 1 za tento odpad), rovnako nepreukázal ani hmotnoprávnu dôvodnosť fakturovanej pohľadávky - refakturácia dovoleniek (fa č. 2011017). Samotné predloženie daňového dokladu - faktúry, nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to je deklarované faktúrou, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Najmä, ak ide o konanie spriaznených osôb. 27. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní neprodukoval žiadne skutkové tvrdenia, ani nepredložil žiadny dôkaz spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť dôvodnosť popieracieho prejavu žalovaného správcu, ktorý žalobcom prihlásené pohľadávky poprel v právnom dôvode a výške z dôvodu, že veriteľ nepreukázal vznik nároku na zaplatenie prihlásených pohľadávok, nepreukázal dodanie tovaru a služieb a ani ich nekonkretizoval, najmä neuviedol, v akom rozsahu boli tovar a služby skutočne dodané. Žalobca žiadnym právne relevantným spôsobom nespochybnil ani žalovaným popreté poradie prihlásenej pohľadávky. 28. Súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel k správnemu právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby, ktorú v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd, s poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ust. zákona, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v zmysle § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny potvrdil. 29. O trovách odvolacieho konania úspešného žalovaného odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že mu ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne odvolacie trovy nevznikli a ich priznanie ani nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami § 420 a § 423 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).