Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/52/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Mariánom Kurincom, v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45 864 618, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XX, XXX XX K., o zaplatenie 502,71 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 454,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne

- zo sumy 45,92 eur od 12.08.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 58,09 eur od 10.09.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 62,58 eur od 10.10.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 25,99 eur od 11.11.2014 do zaplatenia,

- zo sumy 300,15 eur od 10.12.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 95,80 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 01.08.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 502,71 eur spolu s 5,00% ročným úrokom z omeškania z jednotlivých dlžných súm a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Bratislava na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015 a Odovzdávajúceho protokolu o postúpení pohľadávok zo dňa 12.02.2016. Postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na súčasného žalobcu bolo žalovanému oznamované listom zo dňa 12.02.2016 (a poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. , R 119/2003). Právny predchodca žalobcu a žalovaný sa na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb resp. Zmluvy pripojení a ich príp. dodatkov dohodli na tom, že právny predchodca žalobcu mal žalovanému poskytovať vymedzené služby a žalovaný mal uhrádzať odplatu za poskytované služby. Jednalo sa o mobilné služby, resp. služby spojené s užívaním SIM karty, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXX. Na základe vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným boli právnym predchodcom žalobcu žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok uhradiť ich cenu riadne a včasne splnil a to ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie. Žalobca si v konaní uplatnil nárok výlučne na nezaplatenú odplatu za poskytnuté služby v sume 45,92 eur - faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 11.08.2014 + úroky z omeškania, suma vo výške 63,08 eur - faktúra č. XXXXXXXXXX

splatná dňa 09.09.2014+úroky z omeškania, suma vo výške 62,58 eur - faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 09.10.2014+úroky z omeškania, suma vo výške 30,98 eur - faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 10.11.2014+úroky z omeškania a suma vo výške 300,15 eur - faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 09.12.2014+úroky z omeškania. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť pohľadávku riadne a včas a nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania, žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne podľa Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

3. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy: Preberací protokol č. XXXXXXX, zmluvná dokumentácia právneho predchodcu žalobcu so žalovaným, faktúry, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 12.02.2016.

4. Súd rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č. k. -28 zo dňa 28.11.2017, ktorý bol zrušený uznesením č. k. -41 zo dňa 06.04.2020 pre nedoručiteľnosť do vlastných rúk podľa (ďalej len „“).

5. Súd uznesením č.k. -48 zo dňa 28.05.2020 vyzval žalovaného podľa ust. , aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia, k žalobe písomne vyjadril, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Keďže súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému (fyzickej osobe) žalobu na jeho adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a úkony potrebné na zistenie jeho skutočného pobytu boli neúspešné, súd dňa 27.07.2020 postupom podľa (ďalej len "") zverejnil oznámenie o podanej žalobe, ktorá sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj v prípade, keď sa o tom adresát nedozvedel. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, v konaní zostal nečinný.

6. Podľa ust. , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Podľa ust. , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

8. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 502,71 eur s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s ust. nenariadil pojednávanie a v zmysle ust. rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.03.2021 o 12.30 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu 05.02.2021. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

9. Podľa ust. , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

10. Ustanovením bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a

rovnako s poukazom na ust. a . V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav rozhodný pre posúdenie veci.

12. Z dokumentácie medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného súd zistil, že bola uzavretá medzi T-Mobile Slovensko, a.s. (právnym predchodcom poskytovateľa, Slovak Telekom, a.s.) a žalovaným podľa , ktorý nahradil o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len ako ,,zákon o elektronických komunikáciách“). Účastník zmluvy sa zaviazal riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou.

13. Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a.s., vystavil žalovanému faktúry. z ktorých si žalobca uplatnil sumy nasledovne:

- suma vo výške 45,92 eur - faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 11.08.2014,

- suma vo výške 63,08 eur - faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.09.2014, súčasťou fakturovanej sumy bol poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur;

- suma vo výške 62,58 eur - faktúra č. XXXXXXXXXX, splatná dňa 09.01.2014, súčasťou fakturovanej sumy bol poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur a súčasťou fakturovanej sumy bol poplatok za obmedzenie služby - neplatenie v celkovej sume 16,50 eur bez DPH (žalobca si neuplatnil sumu vo výške 16,50 eur s DPH za poplatok za obmedzenie služby);

- suma vo výške 30,98 eur - faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 10.11.2014 súčasťou fakturovanej sumy bol poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur;

- suma vo výške 300,15 eur - faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 09.12.2014 (faktúra vystavená na sumu vo výške 319,95 eur) súčasťou fakturovanej sumy bol poplatok za obmedzenie služby - neplatenie v celkovej sume 16,50 eur bez DPH, ktorý si žalobca neuplatnil. Slovak Telekom a.s. dňa 12.02.2016 oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu, na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovak Telekom, a.s. Bratislava a Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava dňa 27.08.2015, pohľadávky so všetkými právami s nimi spojenými prešli k 12.02.2016 do vlastníctva žalobcu.

14. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

15. Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa ust. , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa ust. , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

18. Podľa ust. , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

19. Podľa ust. , účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

20. Podľa ust. , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa ust. , a , o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej len ako ,,zákon o elektronických komunikáciách“), podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení.

22. Podľa ust. § 43 ods. 2 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

23. Podľa ust. § 43 ods. 9 zákona o elektronických komunikáciách, koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

24. Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

25. Podľa ust. § 43 ods. 13 zákona o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

26. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

27. Podľa ust. § 44 ods. 8 zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

28. Podľa ust. § 44 ods. 12 zákona o elektronických komunikáciách, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

29. Podľa ust. , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

30. Podľa ust. , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

31. Podľa ust. , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

32. Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný zmluvný typ, ide o určitú skupinu zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy a táto vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Zmluva o poskytovaní verejných elektronických služieb je inominátnou (nepomenovanou) zmluvou, na základe ktorej sa poskytovateľ zaväzuje k poskytovaniu služieb užívateľovi, užívateľ sa zaväzuje za služby poskytovateľovi riadne a včas platiť po dobu viazanosti; ak to neurobí, môže byť zmluva zo strany poskytovateľa ukončená.

33. Uvedenú zmluvu súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na ust. , v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou hoci v nie je výslovne upravená ako spotrebiteľská zmluva. Vzťah medzi a zákonom o elektronických komunikáciách má povahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis), preto súd uvedený zmluvný vzťah medzi stranami sporu posúdil podľa cit. zákona.

34. Veriteľ mohol svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky žalobcovi a s postúpením pohľadávky prešlo aj príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené na žalobcu. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 12.02.2016 postupca Slovak Telekom, a.s. Bratislava oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky žalobcovi. Keďže postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca, dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je založená aktívna vecná legitimácia žalobcu na vymáhanie postúpenej pohľadávky.

35. Právny predchodca žalobcu si svoju povinnosť podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb splnil, poskytol žalovanému dojednaný druh verejných služieb uvedených v Dodatkoch k zmluve o pripojení. Z vyššie uvedených faktúr mal súd nesporne preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté služby podľa zvoleného programu služieb nesplnil, nakoľko nezaplatil faktúru v lehotách splatnosti, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi pohľadávku za poskytované verejné služby

- mesačné poplatky uplatnené žalobcom:

- vo výške 45,92 eur - faktúra č. XXXXXXXXXX (splatná dňa 11.08.2014);

- vo výške 58,09 eur - faktúra č. XXXXXXXXXX (splatná dňa 09.09.2014);

- vo výške 62,58 eur - faktúra č. XXXXXXXXXX (splatná dňa 09.01.2014);

- vo výške 25,99 eur - faktúra č. XXXXXXXXXX (splatná dňa 10.11.2014);

- vo výške 300,15 eur - faktúra č. XXXXXXXXXX (splatná dňa 09.12.2014); t.j. spolu sumu vo výške 492,73 eur (výrok č. I rozsudku).

36. Žalobca si z predložených faktúr uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky (4,99 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX).

37. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie poplatku za upomienku v sume 4,99 eur, vyúčtovaného vo vystavených faktúrach, súd uvádza, že takéto náklady nemožno ohodnotiť paušálnou náhradou, keďže

tento nárok predstavuje samostatný hmotnoprávny nárok žalobcu podľa ust. , definovaný ako príslušenstvo pohľadávky, ktorý z hľadiska jeho dôvodnosti a výšky treba preukázať, pričom sa veľký dôraz kladie aj na účelnosť týchto nákladov. To znamená, že ide o náhradu účelne vynaložených nákladov žalobcu vzniknutých v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a nie o ich paušálnu náhradu. Súd uvádza, že v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu nijakým spôsobom nepreukázal, že by bol žalovanému reálne doručoval upomienky či už e-mailom, SMS správou alebo písomne. V tejto súvislosti v jeho žalobe absentovali aj akékoľvek skutkové tvrdenia ohľadom času a formy zaslania upomienok, preto súd nemohol z tvrdení žalobcu vychádzať ani s prihliadnutím na procesnú pasivitu žalovaného.

38. Naviac, ako súd už vyššie konštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ust. a nasl. . Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky. Zmluvné podmienky oprávňujúce žalobcu požadovať od žalovaného v pozícii spotrebiteľa zaplatiť rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne protiplnenie dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia) a takýto poplatok slúži len dodávateľovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom) (viď napr. rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. ). Čo sa týka konkrétne poplatku za upomienku, na tento niet zákonného nároku a nemôže veriteľovi patriť za stavu, ak tento uplatňuje paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Tento názor vyslovil vo svojom rozsudku Krajský súd Trnava zo dňa 13.08.2014, sp. zn. , . Na základe vyššie uvedeného považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 9,98 eur (2x4,99 eur) z titulu poplatku za upomienky za nedôvodný a v tejto časti žalobu rovnako zamietol (výrok č. II rozsudku).

39. Podľa ust. , , dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa ust. nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

41. Keďže sa žalovaný so splnením peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd tiež na zaplatenie úroku z omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry zo žalobcom uplatnenej sumy v požadovanej výške 5,00 % ročne (i keď zákonný nárok na úrok z omeškania by v čase vzniku omeškania žalovaného bol vyšší). S poukazom na uvedené súd žalobe žalobcu vyhovel aj v časti príslušenstva.

42. Podľa ust. , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 95,80 %. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo

výške 502,71 eur, súd mu priznal sumu vo výške 492,73 eur, žalobca mal teda úspech v konaní vo výške 97,90 % a žalovaný vo výške 2,10 %. Pomer úspechu v konaní súd zistil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšej strany, ktorou bol v tomto prípade žalobca, odpočítal úspech menej úspešnej strany, ktorou bol v tomto prípade žalovaný a zistil, že čistý úspech žalobcu predstavuje 95,80 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok č. III rozsudku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Bratislava III, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe / /. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva / /. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil / /.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.