Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. K., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom F. XXX, o zaplatenie 3.479,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 16. mája 2019 č. k. -170, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu a v časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.592,34 eur v mesačných splátkach vo výške 290 eur, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že prvá splátka je splatná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a každá ďalšia splátka je splatná do konca toho ktorého mesiaca, pod stratou výhody poskytnutých splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky; II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol; III. žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. , , Obch. z. ( v znení neskorších predpisov); až 4, , a O.z. ( v znení neskorších predpisov); , , a ZoSÚ ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) a ( v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobu doručenou súdu 16.11.2018 domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 3.479,83 eur spolu s úrokom vo výške 28% p.a. zo sumy 3.479,83 eur od 9.3.2018 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že právny predchodca žalobkyne a žalovaný uzatvorili dňa 13.5.2014 Rámcovú zmluvu o bežnom účte s programom môjÚČETgo, ktorá sa riadi Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP), reklamačným poriadkom a sadzobníkom poplatkov. Žalovaný potvrdil prevzatie kompletnej Rámcovej zmluvy svojim podpisom na jej vyhotovení a v zmysle bodu 8.2 Zmluvy potvrdil, že dokumenty (Obchodné podmienky (1,2), VOP a Sadzobník poplatkov), prevzal a oboznámil sa s nimi ako so súčasťou Rámcovej zmluvy. Na základe Zmluvy žalobkyňa zriadila a viedla pre žalovaného bežný účet IBAN č. B. a poskytovala mu služby súvisiace s vedením účtu v zmysle bodu 1.2 tejto zmluvy. Zmluvné strany sa dohodli, že za Bežný účet v rozsahu služieb v zmysle bodu 1.2 pri splnení podmienok uvedených v čl. 6 Zmluvy, nebude žalovaný platiť žiadny poplatok. V zmysle bodu 4.2 Zmluvy žalovaný súhlasil, že za všetky ostatné služby a produkty bude platiť Poplatky v zmysle Sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 4.1 Zmluvy žalovaný

súhlasil, že jeho prostriedky na osobnom účte budú úročené aktuálne platnou Kreditnou úrokovou sadzou a ak na jeho účte vznikne Prekročenie, bude povinný platiť úrok z Prekročenia vo výške Úrokovej sadzby z Prekročenia. Žalovaný bol povinný na svojom účte udržiavať dostatok finančných prostriedkov na zúčtovanie platobných príkazov, inkás, poplatkov a pod. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobkyňa zatvorila účet žalovaného, o čom žalovaného informovala posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobkyňa pred zatvorením účtu vykonala dňa 8.3.2018 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedla na svoj vnútorný pohľadávkový účet č. B. - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. Účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta", pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. Žalovaná istina 3.479,83 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Žalovaný sa k žalobe ani k preloženým listinným dôkazom napriek výzve súdu (písomne) nevyjadril. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný spláca uvedenú sumu vo výške 30 eur mesačne asi pol roka, dlh voči banke chce vyplatiť, zvažuje aj predaj auta, boli v banke kde im potvrdili, že keď bude splácať 30 eur mesačne, nebudú mu účtovať úroky. Žalobkyňa vo vyjadrení z 5.4.2019 uviedla, že úhrady vykonané žalovaným v období od 16.1.2018 do 1.4.2019 boli poukazované na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý je inkasným účtom pre úver, ktorý poskytla žalobkyňa žalovanému, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Žalobkyňa vo svojej žalobe z 13.11.2018 uviedla inkasný účet pre úhradu pohľadávky vymáhanej v tomto súdnom konaní a je ním účet B.. Na pojednávaní dňa 16.5.2019 zástupkyňa žalovaného uviedla, že nesúhlasí s celou sumou, ktorú žalobkyňa uplatňuje, nakoľko žalovaný už dlh splácal, nesúhlasila ani s úrokom vo výške 28% ročne, nakoľko nebol dohodnutý. Súhlasila s povolením splácať dlh vo výške 290 eur mesačne. Súd zistil nasledovný skutkový stav: právny predchodca žalobkyne a žalovaný uzavreli dňa 13.5.2014 Rámcovú zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobkyne zriadil pre žalovaného bežný účet, na ktorom sa žalovaný dostal do debetu. V bode 4.1 žalovaný ako klient okrem iného súhlasil, že (ii) ak na jeho bežnom účte vznikne prekročenie, bude povinný platiť úrok z prekročenia vo výške z úrokovej sadzby prekročenia. Podľa bodu 3.3 Úroky z Povoleného prečerpania a Prekročenia písm. a) a c) VOP, majiteľ účtu je povinný platiť Banke z čerpaného Úverového rámca Povoleného prečerpania a z Prekročenia úroky podľa tohto odseku tohto článku VOP vo výške a so splatnosťou dohodnutou v zmluve. Úroková sadzba Prekročenia je variabilná, je určená variabilným ročným percentom z výšky Prekročenia. Úroková sadzba Prekročenia je odvodená od referenčnej úrokovej sadzby BASE RATE pre povolené prečerpanie a je určená súčtom tejto Referenčnej úrokovej sadzby a prirážky. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobkyne a žalovaný uzavreli dňa 13.5.2014 Rámcovú zmluvu Osobný účet môjÚČETgo, na základe ktorej právny predchodca žalobkyne zriadil v prospech žalovaného bežný účet. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným posúdil ako zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom a preto predmetnú zmluvu považoval za spotrebiteľskú. Dôvodil, že dlžná suma mala podľa tvrdení žalobkyne vzniknúť debetom na bežnom účte žalovaného, pričom žalobkyňa podľa tvrdenia v žalobe dlžnú sumu úročila úrokom pre nepovolené prečerpanie účtu, úrokovou sadzbou 28% ročne. Možnosť prekročenia/nepovoleného prečerpania nad rámec zostatku na bežnom účte predpokladá bod 4.1 zmluvy. Z predložených výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že na účte žalovaného boli prečerpané peňažné prostriedky nad rámec zostatku na osobnom účte a žalovaný tak čerpal prostriedky nepovolene. S poukazom na § 2 písm. f/ ZoSÚ ide teda o špecifickú formu spotrebiteľského úveru spočívajúcu vo faktickom poskytnutí peňažných prostriedkov nad rámec zostatku na bežnom účte. Uvedený zákon však náležitosti tejto zmluvy neupravuje, obsahuje len jej definíciu a informačnú povinnosť veriteľa uvedenú vyššie. Ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 a § 10 ods. 1 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania sú z úpravy prekročenia výslovne vylúčené (§ 1 ods. 5 ZoSÚ). Prekročenie predstavuje poskytnutie peňažných prostriedkov nad rámec zostatku na bežnom účte, pričom s takýmto obsahom právneho vzťahu najviac korešponduje úprava § 710 Obch.z. s odkazom na § 497 a nasl. Obch.z., teda úprava zmluvy o úvere poskytnutého prostredníctvom bežného účtu. Podľa § 497 Obch.z. sú podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere suma peňažných prostriedkov poskytnutých veriteľom a záväzok dlžníka vrátiť ju s úrokom. Preto musí byť pre platné dojednanie prekročenia, (ktoré predstavuje v zmysle vyššie uvedeného zmluvu o úvere), v rámci zmluvy o bežnom účte dojednané do akej sumy sa majiteľovi bežného účtu prekročenie poskytuje a jeho záväzok vrátiť peňažné prostriedky s úrokom. Nie je prípustné, aby mal veriteľ nárok na zaplatenie úroku z prekročenia len na základe toho, že spotrebiteľovi prečerpanie umožní a úrokovú sadzbu si určí sám a stačí, aby spotrebiteľa o jej výške

informoval v zmysle § 18 ZoSÚ. To by bolo v príkrom rozpore so základnými zásadami súkromného práva - zmluvná voľnosť a rovnaké postavenie subjektov. Preto, ak nie sú v zmluve o bežnom účte pre prípad prekročenia dohodnuté podstatné náležitosti (suma peňažných prostriedkov poskytnutých veriteľom a záväzok dlžníka vrátiť ju s úrokom), nemohlo dôjsť k platnému dojednaniu o prekročení. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že úrok 28% ročne zo sumy prečerpanej istiny si uplatňuje na základe VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb. Žalobkyňa nepredložila zmluvu o bežnom účte, ktorá by obsahovala dohodu o úroku a teda sa zmluvné strany na úroku z prekročenia v rámci zmluvy o bežnom účte nedohodli. Súd má za to, že hoci predložené VOP upravujú otázku nepovoleného prečerpania, žalobkyňa nepreukázala existenciu písomnej dohody zmluvných strán na takomto úročení nepovoleného prečerpania, pričom takúto dohodu nemožno uzatvoriť len všeobecným odkazom na VOP, resp. sadzobník žalobkyne. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, žalobkyňa si môže účtovať len úroky, ktoré boli zmluvnými stranami v spotrebiteľskej zmluve individuálne dojednané. Nárokové zmluvné podmienky nesmú byť obsiahnuté mimo spotrebiteľskej zmluvy vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktorých úlohou je regulovať výhradne menej podstatné, vedľajšie dojednania technického alebo procesného charakteru. Navyše v konaní žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila sadzobník poplatkov účinný od 1.2.2014, z ktorého však nevyplýva úroková sadzba nepovoleného prečerpania účtu vo výške 28% ročne. Súd preto nemal preukázané, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou prekročenia. Ak žalobkyňa umožnila žalovanému na jeho bežnom účte čerpať prostriedky nad rámec zostatku, ide o bezdôvodné obohatenie ako plnenie bez právneho dôvodu. Z uvedeného dôvodu má žalobkyňa nárok len na vrátenie skutočne prečerpaných peňažných prostriedkov vo výške 1.592,34 eur (3.342,02 eur zostatok podľa výpisu /v petite žaloby žalobkyňa uviedla zrejme chybou pri písaní vyšší zostatok 3.479,83 eur/ - 1.749,68 eur úroky) a preto zamietol návrh žalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala priznania úrokov vo výške 28% zo sumy, ktorá predstavuje nepovolené prečerpanie účtu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nie je schopný zaplatiť celý dlh naraz a požiadal o plnenie v splátkach po 290 eur, s čím žalobkyňa súhlasila, súd takúto výšku splátky nepovažoval za v rozpore s oprávnenými záujmami žalobkyne, a preto povolil splácanie priznaného plnenia v splátkach. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. a a rovnakým úspechom strán v konaní.

2. Proti tomuto rozsudku iba v jeho časti zvyškovo zamietajúcej žalobu a v časti o náhrade trov prvoinštančného konania (II. a III. výrok rozsudku) podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe aj v takejto časti, zaviazaním žalovaného uhradiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznaním žalobkyni náhrady trov konania aj trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov za konania na oboch inštanciách. Žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietajúcej časti veci samej, bola názoru, že napadnutý rozsudok je v takejto časti nesprávnym, konanie má vady uvedené v , pretože súd vec nesprávne právne posúdil. K povahe debetného zostatku na účte žalovaného - vymedzeniu Prekročenia žalobkyňa uviedla, že už v žalobe poukázala na skutočnosť, že nárok je v predmetnom konaní uplatnený titulom Prekročenia. Už zo ZoSÚ je zrejmé, že ide o osobitný právny inštitút, ktorého obsahom je „automatické prijatie prečerpania“. Už z formulácie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že banka má voči majiteľovi účtu, v prípade prekročenia disponibilného zostatku na účte nárok na vrátenie takto prečerpaných prostriedkov, t. j. nárok na vrátenie prekročenia a neplatí, že na uplatnenie predmetného nároku je potrebné, či nutné uzatvorenie osobitného zmluvného vzťahu okrem Zmluvy o účte. Tento fakt potvrdzuje aj osobitná úprava spotrebiteľskej formy Zmluvy o povolenom prečerpaní napr. v ust. ZoSÚ. Úprava prekročenia ako osobitného inštitútu odlišného od zmluvy o povolenom prečerpaní by teda nemala zmysel ani logiku v prípade, že by platilo to, čo uvádza právny zástupca žalovanej, a síce, že aj samotné prekročenie musí byť výsledkom konsenzu oboch zmluvných strán zmluvnou formou. Zákon upravuje dva od seba odlišné a nezávislé inštitúty: zmluvnú formu poskytnutia úverového rámca k zmluve o bežnom účte a osobitný inštitút upravujúci čerpanie prostriedkov na bežnom účte spotrebiteľa, ktorého pojmovým znakom je práve absencia dohody zmluvných strán na čerpaní prostriedkov nad rámec disponibilného zostatku na účte - t. j. Prekročenie. Nezávislosť inštitútu Prekročenia a jeho nepodmienenosť osobitnou dohodou zmluvných strán okrem iného vyplýva aj z potreby zákonnej úpravy prečerpania disponibilného zostatku účtu z dôvodu časových rozdielov pri zúčtovaní platieb realizovaných bezhotovostne, ku ktorým nevyhnutne dochádza pri vedení bežných bankových účtov. Tieto časové rozdiely vedú nevyhnutne k tomu, že niektoré platby musia byť nevyhnutne pri neskoršom zúčtovaní kryté z prostriedkov banky, keďže tieto nemožno kryť prostriedkami, ktoré na účte žalovaného absentujú. Práve zákonne upraviť

takéto situácie a najmä takto vzniknuté nároky banky voči majiteľovi účtu, bolo cieľom a účelom vyššie citovaných ustanovení zákona upravujúcich Prekročenie. Na základe uvedeného je zrejmé, že Prekročenie, v rozpore s tvrdeniami súdu prvej inštancie, je osobitný zákonný inštitút upravujúci právne situácie, ku ktorým dochádza pri vedení účtu na základe Zmluvy o bežnom účte a ktorého účelom je úprava nárokov banky voči žalovanému pri absencii osobitnej dohody upravujúcej (povoľujúcej) majiteľovi účtu čerpanie prostriedkov nad rámec disponibilného zostatku na účte. K právnemu titulu uplatneného príslušenstva t. j. nároku na úrok z Prekročenia žalobkyňa uviedla, že jej predchádzajúce závery potvrdzuje aj osobitná úprava nároku veriteľa na úrok z prekročenia v zmysle § 18 ods. 1 ZoSÚ. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ, naopak podľa ust. § 18 ods. 1 ZoSÚ zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Napriek názoru súdu prvej inštancie na nárok veriteľa (banky) na úrok z prekročenia, ktorý súd prvej inštancie opiera o zásady súkromného práva, má žalobkyňa za to, že v danom prípade je nutné aplikovať písané právo, z ktorého jednoznačne uvedený nárok vyplýva. Zákon uvedený nárok podmieňuje výlučne splnením informačnej povinnosti veriteľa (banky) vo vzťahu k majiteľovi účtu. Žalobkyňa si túto informačnú povinnosť, ktorou zákon podmieňuje možnosť uplatnenia úroku z prekročenia, nepochybne splnila poskytnutím VOP, Sadzobníka poplatkov a Vývesky úrokových sadzieb pri uzatvorení Zmluvy o účte na oboznámenie sa žalovanému, ktorý oboznámenie sa s dokumentáciou potvrdil; zverejnením VOP ako i výšku úrokových sadzieb v Úrokovej výveske na web stránke, a to nielen aktuálne, ale i historické; zverejnením VOP ako i výšku úrokových sadzieb v Úrokovej výveske na každom obchodnom mieste v aktuálnom znení. Okrem toho bol žalovaný v prvoinštančnom konaní preukázateľne informovaný o svojom prekročení na účte; výpismi z účtu, z ktorých jednoznačne vyplývajú všetky obraty a teda aj výška a obsah prekročenia a účtovaný úrok; internetbankingom, do ktorého mal žalovaný prístup a v ktorom sú všetky informácie ohľadom stavu na účte, výške a rozsahu prekročenia a účtovaných úrokoch. Uvedeným bola splnená informačná povinnosť veriteľa v zmysle ZoSÚ. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mala žalobkyňa za to, že jej odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle , teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti veci samej a v časti o náhrade trov konania treba navzdory námietkam žalobkyne považovať za vecne správny a potvrdiť ho.

5. V predmetom spore sa žalobkyňa/banka domáhala zaplatenia sumy nepovoleného prečerpania/ prekročenia na osobnom účte žalovaného vo výške 3.479,83 eur spolu s úrokom (z prekročenia) vo výške 28% p.a. zo sumy 3.479,83 eur od 9.3.2018 do zaplatenia. Žalobkyňa svoj nárok odvodzovala od Rámcovej zmluvy o poskytovaní produktov a služieb č.XXXXXXXXXX/XXXX, OSOBNÝ ÚČET môjÚČETgo, zo dňa 13.5.2014, ktorej predmetom bolo zriadenie osobného/bežného účtu môjÚČETgo v prospech žalovaného, poskytovanie platobných a bankových služieb, vydanie a používanie platobnej karty a poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. Predmetom sporu bol teda nárok žalobkyne vyplývajúci z tzv. “prekročenia“, teda automaticky prijatého prečerpania nad rámec aktuálneho zostatku na osobnom/platobnom účte žalovaného. Pokiaľ ide o zmluvu o zriadení osobného účtu, svojou povahou išlo o zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 Obch. z.. Nakoľko žalobkyňa je bankou a žalovaný konal pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci plnenia pracovných alebo podnikateľských činností, ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. O.z., ku ktorým záverom správne dospel i súd prvej inštancie.

Súd prvej inštancie považoval za dôvodný len nárok žalobkyne na vrátenie skutočne prečerpaných peňažných prostriedkov vo výške 1.592,34 eur (3.342,02 eur zostatok podľa výpisu z účtu /keď v petite žaloby žalobkyňa podľa neho uviedla zrejme chybou pri písaní vyšší zostatok 3.479,83 eur/

- 1.749,68 eur úroky) a vo zvyšku žalobu zamietol. Dôvodil najmä tým, že prekročenie predstavuje poskytnutie peňažných prostriedkov nad rámec zostatku na bežnom účte, pričom s takýmto obsahom právneho vzťahu najviac korešponduje úprava § 710 Obch.z. s odkazom na § 497 a nasl. Obch.z., teda úprava zmluvy o úvere poskytnutého prostredníctvom bežného účtu, podľa § 497 Obch.z. sú podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere suma peňažných prostriedkov poskytnutých veriteľom a záväzok dlžníka vrátiť ju s úrokom, preto musí byť pre platné dojednanie prekročenia (ktoré predstavuje v zmysle vyššie uvedeného zmluvu o úvere) v rámci zmluvy o bežnom účte dojednané do akej sumy sa majiteľovi bežného účtu prekročenie poskytuje a jeho záväzok vrátiť peňažné prostriedky s úrokom, nie je prípustné, aby mal veriteľ nárok na zaplatenie úroku z prekročenia len na základe toho, že spotrebiteľovi prečerpanie umožní a úrokovú sadzbu si určí sám a stačí, aby spotrebiteľa o jej výške informoval v zmysle § 18 ZoSÚ, to by bolo v príkrom rozpore so základnými zásadami súkromného práva - zmluvná voľnosť a rovnaké postavenie subjektov. Preto, ak nie sú v zmluve o bežnom účte pre prípad prekročenia dohodnuté podstatné náležitosti (suma peňažných prostriedkov poskytnutých veriteľom a záväzok dlžníka vrátiť ju s úrokom), nemohlo dôjsť k platnému dojednaniu o prekročení. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že úrok 28% ročne zo sumy prečerpanej istiny si uplatňuje na základe VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb. Žalobkyňa nepredložila zmluvu o bežnom účte, ktorá by obsahovala dohodu o úroku a teda sa zmluvné strany na úroku z prekročenia v rámci zmluvy o bežnom účte nedohodli. Súd prvej inštancie mal za to, že hoci predložené VOP upravujú otázku nepovoleného prečerpania, žalobkyňa nepreukázala existenciu písomnej dohody zmluvných strán na takomto úročení nepovoleného prečerpania, pričom takúto dohodu nemožno uzatvoriť len všeobecným odkazom na VOP, resp. sadzobník žalobkyne. Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, žalobkyňa si môže účtovať len úroky, ktoré boli zmluvnými stranami v spotrebiteľskej zmluve individuálne dojednané. Nárokové zmluvné podmienky nesmú byť obsiahnuté mimo spotrebiteľskej zmluvy vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktorých úlohou je regulovať výhradne menej podstatné, vedľajšie dojednania technického alebo procesného charakteru. Navyše v konaní žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila sadzobník poplatkov účinný od 1.2.2014, z ktorého však nevyplýva úroková sadzba nepovoleného prečerpania účtu vo výške 28% ročne. Súd preto nemal preukázané, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou prekročenia. Ak žalobkyňa umožnila žalovanému na jeho bežnom účte čerpať prostriedky nad rámec zostatku, ide o bezdôvodné obohatenie ako plnenie bez právneho dôvodu. Odvolateľka, ktorá rozsudok súdu prvej inštancie napadla iba v jeho zamietajúcej časti veci samej, namietala, že prekročenie, v rozpore s tvrdeniami súdu prvej inštancie, je osobitný zákonný inštitút upravujúci právne situácie, ku ktorým dochádza pri vedení účtu na základe Zmluvy o bežnom účte a ktorého účelom je úprava nárokov banky voči žalovanému pri absencii osobitnej dohody upravujúcej (povoľujúcej) majiteľovi účtu čerpanie prostriedkov nad rámec disponibilného zostatku na účte. K právnemu titulu uplatneného príslušenstva t. j. nároku na úrok z Prekročenia uviedla, že jej predchádzajúce závery potvrdzuje aj osobitná úprava nároku veriteľa na úrok z prekročenia v zmysle § 18 ods. 1 ZoSÚ. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ, naopak podľa ust. § 18 ods. 1 ZoSÚ zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobkyňa si túto informačnú povinnosť, ktorou zákon podmieňuje možnosť uplatnenia úroku z prekročenia, nepochybne splnila poskytnutím VOP, Sadzobníka poplatkov a Vývesky úrokových sadzieb pri uzatvorení Zmluvy o účte na oboznámenie sa žalovanému, ktorý oboznámenie sa s dokumentáciou potvrdil; zverejnením VOP ako i výšky úrokových sadzieb v Úrokovej výveske na web stránke (aktuálnych i historických); zverejnením VOP ako i výšky úrokových sadzieb v Úrokovej výveske na každom obchodnom mieste v aktuálnom znení. Okrem toho bol žalovaný v prvoinštančnom konaní preukázateľne informovaný o svojom prekročení na účte; výpismi z účtu, z ktorých jednoznačne vyplývajú všetky obraty a teda aj výška a obsah prekročenia a účtovaný úrok; internetbankingom, do ktorého mal žalovaný prístup a v ktorom sú všetky informácie ohľadom stavu na účte, výške a rozsahu prekročenia a účtovaných úrokoch. Uvedeným bola splnená informačná povinnosť veriteľa v zmysle § 18 ods. 1 ZoSÚ. Podľa § 2 písm. f/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania. Podľa § 1 ods. 5 ZoSÚ na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8, § 11, § 18, § 20, § 21 a § 23, § 25 až § 27.

Podľa § 18 ods. 1 a 2 ZoSÚ: (1) Ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť. (2) Ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a) prekročení, b) výške prekročenej čiastky, c) úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e) iných možnostiach riešenia tohto prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov. Podľa čl. 18 ods. 1 až 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102 EHS: (1) Ak v prípade zmluvy o otvorení bežného účtu existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, obsahuje táto zmluva aj informácie uvedené v článku 6 ods. 1 písm. e). Veriteľ v každom prípade poskytuje tieto informácie pravidelne písomne alebo na inom trvalom nosiči. (2) V prípade výrazného prekročenia, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvalom nosiči o: a) prekročení; b) čiastke, ktorej sa týka; c) úrokovej sadzbe úveru; d) akýchkoľvek uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania.(3) Týmto článkom nie je dotknuté ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré od veriteľa požaduje, aby v prípade výrazne dlhotrvajúceho prekročenia ponúkol iný druh úverového produktu. Článok 6 ods. 1 písm. e/ uvedenej smernice, v dostatočnom predstihu pred tým, ako sa spotrebiteľ zaviaže akoukoľvek zmluvou o úvere alebo ponukou týkajúcou sa zmluvy o úvere uvedenej v článku 2 ods. 3, 5 alebo 6, veriteľ a prípadne sprostredkovateľ úveru poskytnú spotrebiteľovi na základe podmienok úveru ponúkaných veriteľom a prípadne preferencií spotrebiteľa a informácií, ktoré spotrebiteľ poskytol, informácie potrebné na porovnanie rôznych ponúk, aby sa mohol s dobrou znalosťou veci rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie. Tieto informácie sa týkajú: a/..., e/ úrokovej sadzby úveru; podmienok, ktoré upravujú jej uplatňovanie, akéhokoľvek indexu alebo referenčnej sadzby, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú úrokovú sadzbu úveru, poplatkov uplatniteľných od uzavretia zmluvy o úvere a prípadne podmienok, za ktorých sa tieto poplatky môžu zmeniť. Podľa čl. 4 bod 4.1. Rámcovej zmluvy o poskytovaní produktov a služieb č.XXXXXXXXXX/XXXX, OSOBNÝ ÚČET môjÚČETgo, zo dňa 13.5.2014: Úrokové sadzby: Súhlasíte, že Vaše prostriedky na Bežnom účte budú úročené aktuálne platnou percentuálnou Kreditnou úrokovou sadzbou, a ak na Vašom Bežnom účte vznikne Prekročenie, budete povinný platiť úrok z Prekročenia vo výške Úrokovej sadzby z Prekročenia a prostriedky na Vašom Sporiacom účte budú úročené podľa bodu 3.8. tejto Zmluvy. Podľa čl. 3 bodu 3.3 Úroky z Povoleného prečerpania a Prekročenia písm. a/ a c/ (str. 16 a 17/47) VOP účinných od 1.2.2014, Majiteľ účtu je povinný platiť Banke z čerpaného Úverového rámca Povoleného prečerpania a z Prekročenia úroky podľa tohto odseku tohto článku VOP vo výške a so splatnosťou dohodnutou v zmluve. Úroková sadzba Prekročenia je variabilná, je určená variabilným ročným percentom z výšky Prekročenia. Úroková sadzba Prekročenia je odvodená od Referenčnej úrokovej sadzby BASE RATE pre povolené prečerpanie a je určená súčtom tejto Referenčnej úrokovej sadzby a prirážky. Podľa čl. 3 bodu 3.3 Povolené prečerpanie a Prekročenie na bežnom účte (str. 13 a 14/47) písm. a/, b/ a n/ VOP účinných od 1.2.2014, Povolené prečerpanie na Bežnom účte (pôvodne nazývané ako povolený debet na Bežnom účte alebo kontokorentný úver na Bežnom účte) a Prekročenie na Bežnom účte (pôvodne nazývané ako nepovolený debet na Bežnom účte alebo prečerpanie kontokorentného úveru na Bežnom účte) Banka poskytuje Klientovi, ktorý je Majiteľom účtu, s akceptovateľnou výškou kreditných (plusových) obratov na Bežnom účte v hodnotenom období s pravidelným poukazovaním peňažných prostriedkov na Bežný účet na zmluvnom základe. Práva a povinnosti Banky a Majiteľa účtu súvisiace s Povoleným prečerpaním a Prekročením sa spravujú ustanoveniami časti zmluvy o bežnom účte o Povolenom prečerpaní a Prekročení alebo príslušnej časti Zmluvy o úvere alebo Zmluvy o financovaní, ktorú uzatvorila Banka a Klient v súlade s článkom 5 týchto VOP (ďalej spoločne len „dohoda o Povolenom prečerpaní a Prekročení“, jednotlivo len „dohoda o Povolenom prečerpaní“ alebo „dohoda o Prekročení“), príslušných OP, najmä, nie však výlučne OP pre poskytovanie spotrebiteľských úverov formou Povoleného prečerpania a Prekročenia a VOP v uvedenom poradí záväznosti, ak nie je v zmluve o Bežnom účte alebo v Zmluve o úvere alebo v Zmluve o financovaní dohodnuté inak. Pokiaľ je Majiteľ účtu spotrebiteľom, Banka mu Povolené prečerpanie a Prekročenie poskytuje v súlade

so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Majiteľ účtu je povinný Banke z čerpaného Úverového rámca a/alebo z Prekročenia platiť úroky za dohodnutých podmienok podľa pravidiel uvedených v ods. 3.11. tohto článku VOP. (poznámka odvolacieho súdu ods. 3.11. sa v predložených VOP účinných od 1.2.2014 nenachádza) Odvolací súd je názoru, že Rámcová zmluva o poskytovaní produktov a služieb č.XXXXXXXXXX/XXXX, OSOBNÝ ÚČET môjÚČETgo, zo dňa 13.5.2014, neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe nepovoleného prečerpania/prekročenia, neobsahuje dohodu o výške úroku z prekročenia. Žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno, keďže nepreukázala dohodu o výške úroku pri prekročení a jednostranné stanovenie výšky úroku pri prekročení nie je možné. Odvolací súd za nestotožňuje s názorom, podľa ktorého postačuje dojednať úrokovú sadzbu, ktorou sa úročí nepovolené prečerpanie, resp. prekročenie, vo všeobecných obchodných podmienkach. Odvolací súd konštatuje, že úlohou všeobecných obchodných, resp. zmluvných podmienok v prípade spotrebiteľských zmlúv je spresniť a rozvinúť niektoré ustanovenia zmluvy, prípadne upraviť určité technické náležitosti. Tento názor opiera o nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 11. 11. 2013, v ktorom Ústavný súd Českej republiky konštatoval, že „V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá aj na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Aj v spotrebiteľských zmluvách je možné uplatniť všeobecné obchodné podmienky, viac menej takáto aplikácia má nielen uvedené formálne obmedzenia, ale aj obmedzenia obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť na to aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú. Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.“ Ústavný súd ČR v citovanom rozhodnutí uviedol aj to, že v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť v zákonných limitoch, medzi ktoré patrí, že nesmú (pod hrozbou absolútnej neplatnosti podľa ustanovení O. z.) obsahovať dojednania, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú k ujme spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedenie podstatnej náležitosti zmluvy, akou je výška úroku z prekročenia resp. spôsob výpočtu úrokovej sadzby z prekročenia vo všeobecných obchodných podmienkach, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a pripravil ich výlučne veriteľ, takúto nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa vyvoláva. V predmetnom spore aj podľa samotných VOP mala byť výška a splatnosť úrokov z prečerpania dohodnutá v zmluve (vyššie cit. čl. 3 bod 3.3 Úroky z Povoleného prečerpania a Prekročenia písm. a/ a c/ /str. 16 a 17/47/ VOP účinných od 1.2.2014), avšak ako už bolo vyššie uvedené, dojednanie o výške a splatnosti úrokov z prečerpania zo zmluvy nevyplýva. V danom prípade žalobkyňa uplatňovala úrok z prekročenia podľa VOP, avšak spôsob (viď vyššie citované články VOP) akým bol vo VOP upravený úrok z prekročenia s následným odkazom na vývesku úrokových sadzieb, nezodpovedá požiadavkám, kladeným smernicou na splnenie si povinnosti veriteľa informovať spotrebiteľa písomne alebo na inom trvalom nosiči o úrokovej sadzbe úroku z prekročenia (čl. 18 ods. 1 veta druhá Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102 EHS; §18 ZoSÚ), a to aj s poukazom na spätný odkaz na zmluvu, v ktorej podľa VOP mala byť výška a splatnosť úrokov z prečerpania dohodnutá, avšak nebola. Ust. § 18 ods. 1 a 2 ZoSÚ nezakladá bez ďalšieho (bez dohody s dlžníkom) veriteľovi právo na úrok z prekročenia, ktorého zaplatenia sa domáhala žalobkyňa v prejednávanej veci vo výške určenej jednostranne veriteľom (bankou), ale ukladá mu tam vymedzenú informačnú povinnosť voči spotrebiteľovi (čo do jej rozsahu, frekvencie a spôsobu jej poskytnutia veriteľom), aby tento mal možnosť včas reálne posúdiť rozsah svojho aktuálneho záväzku voči veriteľovi. Toto ustanovenie je zamerané na ochranu spotrebiteľa, nie na umožnenie presadenia svojvôle veriteľa zakladať jednostranne (bez dohody s dlžníkom) záväzky spotrebiteľa voči veriteľovi, ako sa to snaží podsúvať súdu žalobkyňa. Preto podľa odvolacieho súdu nie je pre právne posúdenie tejto veci rozhodujúce, či bolo v konaní preukázané, že žalovaný mal možnosť sa so všeobecnými obchodnými podmienkami v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte a úrokovými sadzbami produktov/výveskami úrokových sadzieb oboznámiť, resp. že sa s nimi naozaj oboznámil.

Na základe uvedeného bolo potrebné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobkyňa umožnila žalovanému na jeho bežnom účte prekročenie, ide na jeho strane o bezdôvodné obohatenie ako plnenie mu bez právneho dôvodu, žalobkyňa má nárok iba na vrátenie skutočne prečerpaných prostriedkov, dôvodne bola preto žaloba v zostávajúcej časti (o úroku z prekročenia) zamietnutá a námietka o nesprávnom právnom posúdení veci nebola dôvodnou. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvyškovo zamietajúcej žalobu a v časti o náhrade trov konania podľa z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

6. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa a : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, podľa a v spojení s mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z dôvodu, že žalovaný v odvolacom konaní ostal pasívny, do konania sa nezapojil (nevykonal žiaden procesný úkon) a náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, náhrada trov odvolacieho konania žalovanému priznaná nebola (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ).

7. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/. ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa . ( ) Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )