Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19Csp-18-2021.pdf
PDF · 96.24 KB
Case nature
Subarea
19Csp/18/2021
Uznesenie
Okresný súd Poprad, v právnej veci navrhovateľky: P. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. T. XXX/X, XXX XX W., Š.C. Y. B., W.. D.. Q.. W. M., P. B..T..Y.., W. V. XXXX/X, XXX XX Ž., J.: XX XXX XXX, W. Y.: C. A., P..B.., S. N. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 25.11.2016, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spolu s poistením pre fyzické osoby č.: XX-XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2016 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky - R. B. T., M..Y..B.., V. Y., T. XE, XXX XX A., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Súd poučuje odporcu, že na Okresný súd Poprad môže podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX-XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2016.
III. Navrhovateľke priznáva voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným dňa 04.03.2021 na tomto súde voči odporcovi domáhala zdržania sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 25.11.2016, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru spolu s poistením pre fyzické osoby č.: XX-XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2016 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky - R. B. T., M..Y..B.., V. Y., T. XE, XXX XX A., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy a ďalej navrhla, aby súd rozhodol tak, že poučí odporcu, že na Okresný súd Poprad môže podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX-XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2016. Navrhovateľka svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnila prílohami: zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2016, žiadosťou odporcu zo dňa 04.05.2020 o realizáciu zrážok zo mzdy, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.11.2016, potvrdenia o vykonaných zrážkach zo mzdy - výplatné pásky za obdobie 10/2020, 11/2020, 12/2020, 1/2021.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že medzi navrhovateľkou v pozícii dlžníka a odporcom v pozícii veriteľa došlo dňa 25.11.2016 k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX- XXXXXXXXXX (žalovaný eviduje túto zmluvu vo svojej databáze ako bezúčelový spotrebiteľský úver č. R.), na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 11 100 Eur, ktorý sa zaviazala splácať v pravidelných 96 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 155,83 Eur. Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej
zo zmluvy o úvere bola ako súčasť zmluvy o úvere uzatvorená dňa 25.11.2016 dohoda o zrážkach zo mzdy.
3. Navrhovateľka ďalej označila právny vzťah z vyššie uvedenej zmluvy ako spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a poukázala na rozsudok SÚDNEHO DVORA z 9. novembra 2016 (C-42/15), kde vyplýva, že článok 23 Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Smernica bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 9.7.2015, Bucura, C 348/14, neuverejnený; EÚ:C:2015:447,bod 57) a preto v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch a uviedla, že považuje zmluvu o úvere je bezúročnú a bez poplatkov.
4. Podľa názoru navrhovateľky si odporca dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie, na ktoré nemá nárok a to zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené s omeškaním. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“ V konkrétnej úverovej zmluve je termín konečnej splatnosti uvedený ako „96 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej anuitnej splátky, resp. v deň, uvedený v zmysle čl. lll, bod 7 Zmluvy, a teda pre spotrebiteľa nie je možné bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti úveru, resp. aj doby trvania úveru, čo má vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Ide teda o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Dodávateľ mal všeobecné (tzv. typové) údaje matematicko-logickými operáciami premietnuť do konkrétneho časového údaja, ktorý mal konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Bolo v kompetencii poskytovateľa úveru, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania úveru, napriek tomu pristúpil len k neurčitému vymedzeniu splatnosti, čo podľa názoru navrhovateľky nie je v súlade s § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2020 Z.z. účinnom k 18.11.2016.
5. Navrhovateľka ďalej uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Ide o formulárovú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá obsahuje vopred pripravený text bez možnosti akejkoľvek zmeny dohody o zrážkach zo mzdy, čo znamená že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná (podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 MCdo 9/2012). Dohoda o zrážkach zo mzdy je v zmysle návrhu formulárovou zmluvou, pričom poskytnutie úveru bolo podmienené uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy, bez uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, by nebol poskytnutý úver a teda v konečnom dôsledku spotrebiteľ nemal možnosť odmietnuť uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, čo potvrdzuje článok II. bod 1 zmluvy o úvere, kde sa uvádza: „Veriteľ poskytne dlžníkovi Úver do piatich pracovných dní po uzatvorení zabezpečovacích zmlúv, uvedených v čl. IV. Zmluvy.“ Z uvedeného dôvodu je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keďže spotrebiteľ nemal možnosť odmietnuť uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy.
6. Pretože odporca už pristúpil prostredníctvom splnomocneného zástupcu k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 04.05.2020 označeným ako „VEC: Vykonávanie Zrážok zo mzdy a z iných príjmov - Žiadosť“ , prílohou ktorého bola dohoda o zrážkach zo mzdy, dochádza k zásahom do majetkovej sféry navrhovateľky prostredníctvom zamestnávateľa navrhovateľky na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru navrhovateľky tak z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd odporcovi uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo sa podľa názoru navrhovateľky dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a odporcovi ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že navrhovateľka neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou.
7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, v znení účinnom k 26.4.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ, v znení účinnom k 26.4.2010, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
8. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania a to v prípadoch, keď účastník podávajúci návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov a teda nemôže ani nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu.
9. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že navrhovateľka uzavrela s odporcom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX-XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2016. Súčasťou tejto Zmluvy bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej požiadal odporca zamestnávateľa navrhovateľky, aby začal realizovať mesačné zrážky zo mzdy. Súd posúdil vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom ako spotrebiteľský, keďže odporca poskytoval pôžičku v rámci predmetu svojho podnikania a navrhovateľka vystupovala ako spotrebiteľ, čiže mimo výkonu svojho podnikania. Keďže navrhovateľka spochybnila platnosť Dohody a zároveň aj platnosť jednotlivých zmluvných ustanovení s poukazom na aplikáciu spotrebiteľského práva, súd považuje za nevyhnutné podrobiť predmetnú zmluvu súdnej kontrole, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či jej výkonom nedochádza k realizácii nemorálnosti, úžery a nekalosti.
10. Súd má za dostatočne osvedčenú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keďže je zrejmé, že odporca je v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.11.2016 oprávnený vymáhať od navrhovateľky dlh zrážkami zo mzdy podľa dohody, ktorej platnosť bola navrhovateľkou spochybnená. Navrhovateľka na základe predmetnej Dohody stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. V prípade, ak by súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, mohlo by dôjsť k vzniku ťažko napraviteľného stavu, kedy by na základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy boli odporcovi bezdôvodne poukázané zo mzdy navrhovateľky finančné prostriedky.
11. Odporca už s realizáciou Dohody o zrážkach zo mzdy začal. Listom zo dňa 04.05.2020 doručeným zamestnávateľovi navrhovateľky - R. B. T., M..Y..B.., V. Y., T. XE, XXX XX A., žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy a iných príjmov, a domáhal sa uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 5.639,41 eur vykonávaním zrážok zo mzdy alebo iných príjmov dlžníka na účet veriteľa. Preto súd zároveň nariadil odporcovi vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľky, takéto sporné dohody o zrážkach zo mzdy nevykonávať.
12. Vyššie uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečujúca pohľadávku odporcu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podľa názoru súdu presnú a určitú výšku pohľadávky, ktorá má byť zmluvne zabezpečená, ale opisuje možné spôsoby jej vzniku. Dojednania vymedzujúce predmet dohody o zrážkach zo mzdy súd považuje v tomto prípade za neurčité a preto osvedčujú (na účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky z hľadiska spotrebiteľského práva, a teda i neplatnosť. Neprípustne umožňujú navyšovanie výšky dlhu i jeho zrážaním zo mzdy (jednostranným vymedzením výšky dlžnej pohľadávky) a uspokojenie veriteľa práve prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy preto spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže je založená na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva, pričom stále sa jedná o mimosúdne zrážky zo mzdy (umožňujúce postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly), pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi ovplyvniť. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Uvedená podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkami dobrej viery a legitímnymi záujmami spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo má za následok jej neplatnosť (§ 53 ods. 1 a 5 O.z.). Navrhovateľka ako zmluvná strana nemá možnosť ako jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľom (KS Trnava, 11CoCsp/77/2020, 21.01.2021).
13. Krajský súd Prešov vo svojom rozsudku zo dňa 21.08.2018 sp. zn. 20Co/42/2018 uviedol nasledovné: „Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.“
14. Súd mal v tomto prípade osvedčenú potrebu ochrany práv navrhovateľky ako spotrebiteľa v prípade realizujúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy a to z dôvodu absencie dohody o konkrétnej sume dlžnej pohľadávky a tiež súdneho prieskumu pohľadávky zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy. Potreba neodkladnosti úpravy pomerov vyplýva v tomto prípade zo skutočnosti, že v súčasnosti sú voči navrhovateľke sporné zrážky zo mzdy vykonávané s tým, že v dôsledku zrealizovania ďalších zrážok spornej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do majetkovej sféry navrhovateľky, pričom neodkladným opatrením sa len pozastavuje výkon zabezpečovacieho inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy - vyplácanie sporných dlžných súm. Neodkladným opatrením dochádza len k zmrazeniu vyplácania spornej dlžnej sumy, preto sa nejedná o neprimeraný zásah vo vzťahu k žalovanému v porovnaní s následkami, ktoré by malo ďalšie realizovanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. Súd má ďalej zato, že neodkladným opatrením nebudú dotknuté práva žalovaného, t.j. dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy navrhovateľky sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu, naopak je naplnená podmienka adekvátnosti, pretože
pohľadávka odporcu vydaním neodkladného opatrenia ohrozená nie je a to z dôvodu možnosti konania na príslušnom všeobecnom súde, kde už bude obom zmluvným stranám umožnené vyjadriť sa k obsahu ich právneho vzťahu.
15. Súd na základe návrhu navrhovateľky zároveň prvým výrokom tohto uznesenia uložil odporcovi povinnosť oznámiť zamestnávateľovi navrhovateľky, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky, pretože vzhľadom na nariadenie neodkladného opatrenia bolo potrebné zabezpečiť aj faktické upustenie od vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky.
16. Súd napokon druhým výrokom tohto uznesenia poučil odporcu v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP, že na Okresný súd Poprad môže podať proti navrhovateľke žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.: XX-XXXXXXXXXX zo dňa 25.11.2016, pričom súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie.
17. Podľa § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Súd o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol tretím výrokom uznesenia tak, že navrhovateľke priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde (podľa § 357 písm. d/ CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.