Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6C/36/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX/XX, XXX XX E., proti žalovanej: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpená: Mgr. Erik Jakubik, advokát so sídlom Fraňa Mojtu 269/43, 949 01 Nitra, IČO: 54 673 283, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Dňa 04.05.2023 podal žalobca na tunajšom súde žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so žalovanou k nehnuteľnostiam – prístavbe k rodinnému domu súp. č. XXX na parc. č. 430/138 v kat. úz. C. tak, že citované nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorej bude uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva finančnú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel sumu určenú podľa znaleckého posudku.

1.1. Žalobu podal z dôvodu, že so žalovanou uzatvorili dňa 07.09.1980 manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28.02.2019 č.k. -58, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.03.2019. Za trvania manželstva realizovali prístavbu k rodinnému domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. 430/138, a to na základe stavebného povolenia vydaného D. C. č. 129/VYST-030/2016 zo dňa 12.02.2016. Prístavbu k rodinnému domu realizovali v rokoch 2018-2019.

1.2. Rodinný dom súp. č. XXX spolu s pozemkom parc. č. 430/107 a parc. č. 138 spolu so žalovanou previedli darovacou zmluvou zo dňa 27.03.2017 na F. G. H. a F. C.. Prístavba k rodinnému domu nebola predmetom tejto darovacej zmluvy.

1.3. Nakoľko prístavbu k rodinnému domu súp. č. XXX realizovali na základe stavebného povolenia vydaného na mená A. B. C. a manž. F. C., patrí táto nehnuteľnosť – prístavba k rodinnému domu č. XXX na parc. č. 430/138 v kat. úz. C. do masy BSM.

1.4. Nakoľko s poukazom na ust. nedošlo do troch rokov od zániku BSM k jeho vyporiadaniu dohodou a ani nebol podaný v tejto lehote návrh na súd, platí, že nehnuteľnosti patria do podielového spoluvlastníctva a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Vzhľadom na ustanovenie §

149 ods. 3 sa stali spolu so žalovanou podielovými spoluvlastníkmi prístavby k rodinnému domu súp. č. XXX na prac. č. 430/138 v kat. úz. C., a to každý z nich v 1-ici.

1.5. Žalobca navrhuje zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti tak, že žalovaná sa stane výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti s uložením povinnosti zaplatiť mu finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel. V prístavbe, ktorá je predmetom tejto žaloby nebýva, túto obýva žalovaná. Žalovanej napísal návrh na rozdelenie ich spoločného majetku, avšak nedostal do podania žaloby od nej odpoveď.

2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, listom jej právneho zástupcu zo dňa 10.10.2023, žiadala žalobu zamietnuť. Poprela, že by prístavbu rodinného domu realizovali spolu so žalobcom. táto bola realizovaná ich deťmi, a to po rozvode manželstva a dokonca ešte stále nie je dokončená. Tvrdí, že predmetnou darovacou zmluvou previedli na ich deti aj prístavbu rodinného domu, resp. práva a povinnosti vyplývajúce z vydaného stavebného povolenia. Poukázala na to, že prístavba rodinného domu v súčasnosti nie je skolaudovaná.

2.1. Ďalej uviedla, že rozvod manželstva so žalobcom prebiehal už v roku 2018, pričom žalobca sa na adrese C. I. XXX nezdržiaval už niekoľko rokov pred rozvodom. Z tohto dôvodu nie je možné, aby prístavba bola budovaná počas manželstva a aby sa žalobca akokoľvek podieľal na stavbe uvedenej prístavbe. Ďalej poukázala na ustanovenie , podľa ktorého práva a povinnosti zo stavebného povolenia prechádzajú na nového vlastníka nehnuteľnosti, pričom prehlasuje, že toto bolo tiež ich úmyslom.

2.2. Je nesporné, že strany sporu počas manželstva uzatvorili darovaciu zmluvu. Touto zmluvou strany sporu ako darujúci darovali svojím deťom ako obdarovaným nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálnom odbore, v k.ú. C. na LV č. XXX v celosti. Okrem týchto nehnuteľností touto zmluvou previedli i prístavbu Rodinného domu spolu s právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo Stavebného povolenia zo dňa 12.02.2016 vydaného D. C. pod číslom: 129/Výst.-030/2016. Napriek tomu, že uvádza, že strany sporu vedeli o tom, že darujú i prístavbu a práva a povinnosti zo stavebného povolenia, uvádza, že táto skutočnosť by nastala i bez vôle žalobcu. Uvedené vyplýva z dikcie ust.

2.3. Ďalej poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. augusta 2006 sp.zn.: -107, ktorý jasne uvádza a vysvetľuje citované ustanovenie stavebného zákona takým spôsobom, že práva a záväzky účastníkov konania, ktoré pre nich vyplývali z vydaného stavebného povolenia, prešli na nadobúdateľa vo chvíli, keď účastníci konania previedli na nadobúdateľa vlastnícke právo k stavbe a pozemkom, ktorých sa stavebné povolenie týkalo. Z predmetného stavebného povolenia je zrejmé a nesporné že sa týkalo nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Topoľčany, katastrálnom odbore, v k.ú. C. na LV č. XXX.

2.4. Uvedené vyplýva i z definície stavebníka, pričom Stavebníkom sa fyzická či právnická osoba stáva na základe právoplatného stavebného povolenia, ktoré na základe žiadosti vydá príslušná obec prostredníctvom svojho stavebného úradu, a ktorá disponuje vlastníckym vzťahom k pozemku pre ktorý bolo stavebné povolenie vydané. Poukazuje na ust. ,

2.5. Ďalším dôvodom je, že stavebné povolenie je správnym aktom „in rem“ pričom adresátom je vlastník pozemku (v tomto prípade i stavby), pre ktorý bolo stavebné povolenie udelené. To znamená, že stavebné povolenie je naviazané k pozemku na ktorý bolo vydané. Práve z tohto dôvodu je na predmetnom stavebnom povolení uvedené konkrétne číslo parcely (v tomto prípade parc.č.430/138). Z tejto skutočnosti logicky vyplýva, že ak sa zmení vlastník pozemku (v tomto prípade i domu súp.č.349), tak automaticky mení aj stavebník – osoba oprávnená a povinná zo stavebného povolenia.

2.6. Samotné právne nástupníctvo sa pri správnom akte in rem (stavebné povolenie) vzhľadom na svoju povahu však nemôže udiať hocijakým spôsobom, ale práve s dôrazom na právnu povahu „in rem“ musí dôjsť k právnemu nástupníctvu vo vzťahu k veci ako predmetu správneho aktu. Tento názor potvrdzuje aj odborná literatúra, ktorá uvádza, že : „Akty in rem pôsobia voči každej osobe, ktorá sa vo vzťahu k predmetu daného aktu nachádza v rovnakej právnej pozícii ako pôvodný adresát.“ Je to v súlade s myšlienkou „kam putuje vec, tam putuje právo s ňou späté.“ Napríklad, ak adresát správneho aktu in

rem ako vlastník veci mohol vykonávať isté oprávnenia priznané týmto správnym aktom, tak každému ďalšiemu vlastníkovi tejto veci ( rovnaká právna pozícia ako pôvodný adresát) patria tieto oprávnenia z titulu právneho nástupníctva (zmena vlastníka veci).

2.7. Z uvedeného teda vyplýva, že stavebné povolenie je správnym aktom in rem, pričom vecou (res) je stavebný pozemok. Nástupca správneho aktu in rem musí nadobudnúť právo k veci (res), ktorá je predmetom správneho aktu in rem, minimálne takej kvality ako právny predchodca. Právne nástupníctvo v prípade stavebného povolenia je výslovne umožnené § 70 stavebného zákona (Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov konania). K právnemu nástupníctvu v prípade stavebného povolenia dôjde vtedy, ak právny nástupca nadobudne k stavebnému pozemku minimálne právo takej kvality, aké mal k stavebnému pozemku právny predchodca . Prevod práv k stavebnému pozemku z právneho predchodcu na právneho nástupcu je preto podmienkou prevodu práv zo stavebného povolenia. Na základe vyššie uvedeného má za to, že prístavba rodinného domu, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je v podielovom vlastníctve strán sporu, ale vo vlastníctve ich detí F. G. H. a F. C..

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej, v liste zo dňa 25.10.2023 uviedol, že popiera skutkové tvrdenia žalovanej, kde tvrdí, že prístavba k rodinnému domu bola zrealizovaná ich deťmi a aj to po rozvode manželstva. Prístavba bola realizovaná za trvania ich manželstva z peňazí, ktoré posielal žalovanej z Anglicka, kde pracoval. Rovnako popiera skutkové tvrdenia keď tvrdí, že predmetnou darovacou zmluvou z roku 2017 previedli na ich deti aj prístavbu k rodinnému domu, resp. práva a povinnosti vyplývajúce zo stavebného povolenia. Toto tvrdenie žalovanej je nepravdivé i nelogické, keďže prístavbu k rodinnému domu realizovali až po darovacej zmluve z roku 2017. Je nemožné, aby táto prístavba bola predmetom darovacej zmluvy, keďže v tom čase neexistovala. Pokiaľ by mala byť táto prístavba, hoc i ako rozostavaná, predmetom darovacej zmluvy, musela by v prvom rade reálne existovať aspoň ako rozostavaná, ďalej by sa muselo do zmluvy uviesť, že predmetom darovacej zmluvy je aj prístavba, či už ako rozostavaná alebo ukončená a tiež by bolo k jej zápisu na kataster potrebné doložiť znalecký posudok, geometrický plán, stavebné povolenie a v prípade ukončenej stavby kolaudačné rozhodnutie.

3.1. Rovnako nesúhlasí s právnou argumentáciou žalovanej, že prevodom nehnuteľnosti darovacou zmluvou došlo k zmene stavebníka. Predmetom darovacej zmluvy nebola zmena stavebníka. V darovacej zmluve sa žiadnym spôsobom nespomína vydané stavebné povolenie. Rovnako nesúhlasí s právnou argumentáciou žalovanej, že by sa na základe ust. stali vlastníkmi prístavby ich deti F. G. H. a F. C.. Prístavbu k rodinnému domu súp. č. XXX na parc. č. 430/138 realizovali so žalovanou za trvania manželstva, na základe stavebného povolenia zo dňa 12.02.2016.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že žalobca nepredložil jediný dôkaz na podporu svojho skutkového tvrdenia, že prístavba rodinného domu bola realizovaná za trvania ich manželstva. Nepredložil jediný dôkaz na podporu svojho skutkového tvrdenia, že jej posielal peniaze z Anglicka, kde pracoval. Toto skutkové tvrdenie popiera z dôvodu, že nemá vedomosť o tom, že by jej akýmkoľvek spôsobom posielal finančné prostriedky a žiada, aby toto svoje tvrdenie žalobca podoprel dôkazmi.

5. Na pojednávaní dňa 09.02.2024 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe. V roku 2007 odišiel do Anglicka. Všetky peniaze mali spoločne, účet bol jeho, ale peniaze išli do rodiny. Zarábal viac. V Anglicku bol do roku 2017 a žalovanej ako manželke posielal každý mesiac 500 libier. Raz za tri mesiace chodil domov, doniesol 1.000,- až 2.000,- libier. V roku 2015 bol prvýkrát v nemocnici, v roku 2017 dostal infarkt a bol tri mesiace v nemocnici. Nikto za ním nebol, len jeho sestry a tie ho zobrali domov. Keď prišiel domov žalovaná ho domov nepustila, musel ísť bývať k sestre. K prístavbe uviedol, že bola financovaná ním spolu so žalovanou, pretože posielal peniaze. Po vydaní stavebného povolenia sa začalo s prístavbou k rodinnému domu. Sú tomu štyri roky čo je dokončená prístavba, v ktorej býva žalovaná. Peniaze posielal žalovanej do roku 2017 a v tom čase bola hotová hrubá stavba.

6. Právny zástupca žalovanej zotrval na písomných vyjadreniach vo veci.

7. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že keď sa začalo s prístavbou rodinného domu pracoval v zahraničí a peniaze posielal cez Western Union. Kto realizoval prístavbu to sa treba opýtať žalovanej,

lebo jeho nepustila ani na dvor. V roku 2017 keď bol v nemocnici z ktorej sa vrátil, zobrali ho jeho sestry, žalovaná ho do domu nepustila. Peniaze jej potom už neposielal. V nemocnici bol od 20.09., október, november 2017, a to v Anglicku, odkiaľ musel ísť bývať k sestre. Odvtedy ako bol hospitalizovaný žalovanej peniaze neposielal. Darovaciu zmluvu uzatvorili 27.03.2017. Nepamätá si, či bola vtedy už prístavba. Na základe darovacej zmluvy daroval synovi dom. Stavebné povolenie bolo napísané na neho a na žalovanú. Kolaudačné konanie bolo pred mesiacom.

8. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že veľa vecí čo žalobca hovoril je klamstvo. Čo sa týka hneď tých peňazí, vôbec to tak nie je, že on posielal peniaze. Poslal peniaze raz za tri mesiace a predtým mu musela telefonicky vyvolávať. Nikdy nevedela a nikdy jej nepovedal, akú sumu jej posiela. Niekedy jej prišlo 99,- eur, druhýkrát 150,- eur, nebolo to nikdy pravidelné. Mohlo to byť v roku 2017 čo bol doma žalobca asi týždeň, narobil neplechu a odišiel k sestre. Odvtedy spolu nežili. Stavebné povolenie bolo vydané v roku 2016, vtedy žili spolu so žalobcom, on pracoval v Anglicku. Potom ako bolo vydané stavebné povolenie spravili sa len základy a po rozvode sa spravili múry, čo robila firma a robili si to deti. Z finančných prostriedkov žalobcu nebola na prístavbu použitá žiadna suma, to, čo jej prichádzalo, napríklad 99,- eur, nebolo ani na splátku úveru.

8.1. Prístavba je dokončená, deti to kolaudujú, už je to len na zápis. V prístavbe býva ona, mohol tam bývať žalobca s ňou. Je pravdou, že tam býva s ňou jej otec. Prístavba pozostáva z kuchyne, príslušenstva a dvoch izieb a je so samostatným vchodom. Na základe darovacej zmluvy sa rozhodli darovať rodinný dom s pozemkami deťom. V čase uzavretia darovacej zmluvy 27.03.2017 stavba ešte nebola, bolo len stavebné povolenie, vedeli, že sa začne budovať. Žalobca keď prišiel domov prvý raz boli zhotovené len základy, nič iné. Takto to bolo do ukončenia ich spolužitia so žalobcom po jeho návrate z Anglicka.

9. Svedkyňa F. G. H., dcéra strán sporu, vo svojej výpovedi uviedla, že nakoľko otec, t.j. žalobca, bol nezodpovedný, tak im, teda jej a bratovi, darovali dom darovacou zmluvou. Žalobca vedel o tom, nenamietal, že by im to darovali. Tá prístavba to bolo ešte predtým ako sa rozviedli, kde sa začalo so základom. Nepamätá si, či sa začalo s prístavbou v čase uzatvorenia darovacej zmluvy. Nežila tam asi od roku 2009. Pokiaľ ide o financovanie svojpomocne to financovala ona s bratom. V súčasnosti čakajú na kolaudačné rozhodnutie. Potvrdila, že v prístavbe býva žalovaná. Dodala, že dôvodom uzatvorenia darovacej zmluvy bola obava z toho, že by žalobca mohol mať nejakú exekúciu.

9.1. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či mala vedomosť o tom, že darovacou zmluvou prejdú na nich práva a povinnosti zo stavebného konania?

9.1.1. Svedkyňa uviedla, že áno.

9.2. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, aby sa vyjadrila či má vedomosť o tom, či otec posielal zo zahraničia nejaké platby matke, ak áno v akej výške a ako často?

9.2.1. Svedkyňa uviedla, že vie, že neposielal pravidelne. Posielal raz za tri mesiace, cca nejakých 99,- eur. Keď ho matka prosila, aby nejaké peniaze poslal, hovoril že nepošle, že nemá peniaze.

9.3. Na otázku právneho zástupcu žalovanej akým spôsobom sa podieľal žalobca na prístavbe?

9.3.1. Svedkyňa uviedla, že žiadnym.

10. Svedok F. C., syn strán sporu, vo svojej výpovedi uviedol, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy bol tam dom, pozemok a časť prístavby, a to základy. Chceli uzatvoriť darovaciu zmluvu na neho a sestru, pretože ten dom, v ktorom býva je rodičovský dom, išiel ho prerábať a chcel to mať na papieri. Samozrejme súviselo to aj s exekúciami žalobcu. Prístavba mala slúžiť na to, že by tam bývali obidvaja rodičia. Tak to bolo dohodnuté na začiatku. Otec, t.j. žalobca, sa však v priebehu prístavby rozhodol rozviesť. Prístavbu financoval on, čo sa týka prác takisto aj práce, mal k tomu majstrov. Žalobca sa vôbec nepodieľal na stavbe prístavby a ani finančne. Do rozvodu manželstva strán sporu, t.j. 25.03.2019, bola zriadená základová doska, keď sa začali stavať múry, vtedy tam bol žalobca, keďže vrátil sa viackrát. Dodal, že múry neboli ešte stále vytiahnuté. Až po rozvode strán sporu, do dokončenia stavby

to financoval on so sestrou, tiež sa podieľala niečím aj žalovaná. V súčasnosti prebieha kolaudácia a pôjde to na zápis do katastra, keďže to budú ako dve bytové jednotky na jedno súpisné číslo.

10.1. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či má vedomosť o tom, že otec – žalobca posielal zo zahraničia ich matke nejaké finančné prostriedky, ak áno v akej výške a akých časových intervaloch?

10.1.1. Svedok uviedol, že to bola lotéria, chodievali na poštu, posielal to v librách, nie vždy vedeli aká čiastka to bude. Niekedy poslal 100,- libier, niekedy 150,- libier. Nebolo to vždy. Avšak jeho finančné prostriedky sa nepoužívali na prístavbu.

10.2. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či v čase uzatvorenia darovacej zmluvy mal vedomosť o stavebnom konaní?

10.2.1. Svedok uviedol, že áno mal.

10.3. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, či mal vedomosť, že uzatvorením darovacej zmluvy na nich prejdú tieto práva vyplývajúce zo stavebného povolenia?

10.3.1. Svedok uviedol, že áno.

11. Vo veci bol dňa 12.03.2024 predložený list sestry žalobcu J. B. K. A., ktorá v ňom uviedla, že keď žalobca pracoval v Anglicku bola ho navštíviť viackrát spolu so sestrou. Keď sa vrátil natrvalo domov bola ho čakať a viezla ho do C.. Bohužiaľ do domu sa nedostal, bolo zamknuté a zámky vymenené. Na niekoľko pokusov dostať sa do domu to vzdal a býval u nej v L.. K prístavbe k rodinnému domu uviedla, že sa stavala aj počas pobytu, keď bol žalobca v Anglicku, kde dobre zarábal. Dobre zarábal vždy aj predtým, keď stavali dom, keď pracoval na družstve v M. alebo v N. D.. Postupne jeho bývalá manželka, teda žalovaná, infikovala voči žalobcovi aj deti a vnúčatá. Išlo jej iba o to, aby svojimi klamstvami a podvodmi pripravila brata o všetko. Tým, že ho vyhodili z domu, keď sa niečoho domáhal, vždy sa vyhrážala policajtmi. Urobila z neho nezákonne bezdomovca. Z Anglicka posielal peniaze, ktoré si ale jeho bývalá manželka nepreberala v Obci C., ale raz do mesiaca cestovala do O. si to vybrať. To deťom zamlčala a konštatovala pred nimi, že nikdy nič neposielal.

12. Na pojednávaní dňa 15.03.2024 žalobca na otázku sudcu v akom štádiu bola predmetná prístavba do rozvodu manželstva, žalobca uviedol, že prakticky tam boli len základy. Odvtedy sa na dom ani nedostal. Má tam síce doživotné právo, ale nikto ho tam nepustil. Dozvedel sa až potom keď bolo kolaudačné rozhodnutie, zrazu zistil, že je to písané na nich.

12.1. Žalobca vo svojej záverečnej reči uviedol, že ako sa na realizácií prístavby podieľali deti, tak sa podieľal aj on. Mal dostatok peňazí a dosť zarábal. Keď sa vrátil z Anglicka žalovaná ho nepustila do domu, odišiel bývať k sestre do L. a keď sa prišiel pozrieť po čase už stáli múry, už robili strechu. Potvrdil, že keď odišiel bývať do Golianova už žalovanej peniaze neposlal. V Anglicku bol hospitalizovaný tri mesiace. Dňa 12.11.2017 prišiel na Slovensko a išiel bývať k svojej sestre. Dňa 18.03.2018 sa bol v Anglicku odhlásiť, avšak dovnútra ho nepustili, bol iba na dvore. Žalovaná mu zakázala vkročiť do budovy.

13. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že pre zhrnutie skutkovej a právnej stránky veci uvádza, že z vykonaného dokazovania listinami a výsluchmi svedkov bolo preukázané, že žalobca sa nepodieľal ani finančne, ani fyzicky na budovaní prístavby. Počas manželstva bol dlhodobo v zahraničí a v konaní nebolo preukázané, v akej výške posielal finančné prostriedky žalovanej, jeho vtedajšej manželke. Sled udalostí bol preukázaný nasledovne: uzatvorenie manželstva, vydanie stavebného povolenia, uzatvorenie darovacej zmluvy spolu so zmluvou o vecnom bremene, rozvod a následné vybudovanie prístavby rodinného domu deťmi sporových strán. Tým, že darovacia zmluva bola spojená s vecným bremenom v prospech žalobcu je zrejmé, že žalobca vedel, že ani prístavba nebude jeho vlastníctvom. Pokiaľ by bol v domnení, že prístavba zostáva jeho vlastníctvom, nezriaďoval by vecné bremeno. Dôvod, prečo bol iba žalobca oprávneným z vecného bremena boli práve dlhodobo rozvrátené vzťahy s ostatnými rodinnými príslušníkmi, čiže manželkou a deťmi. S poukazom na judikatúru a ustanovenie § 70 Stavebného zákona vyplýva, že stavebné povolenie je správnym aktom im rem, t.j. viažucim sa k pozemku. Prevodom vlastníckeho práva k pozemku dokonca aj k

stavbe, ktorej táto prístavba je súčasťou, došlo i k prevodu práv a povinností vyplývajúcich z vydaného stavebného povolenia na obdarovaných, a to zo zákona, teda ex lege. Dôkazom je aj kolaudačné konanie, zavŕšené kolaudačným rozhodnutím, kde účastníkmi tohto konania boli obdarovaní, teda deti sporových strán. Z týchto skutočností vyplýva, že nehnuteľnosť, ktorej spoluvlastníctvo navrhuje žalobca zrušiť a vysporiadať nie je ani v bezpodielovom a ani v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Na základe týchto skutočností navrhol podanú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, svedkov F. G. H., F. C., oboznámením sa s obsahom žiadosti o stavebné povolenie, stavebného povolenia, oznámenia k drobnej stavbe, výpisu z LV č. XXX, darovacej zmluvy s dojednaním vecného bremena, návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, kolaudačného rozhodnutia, obsahom spisu Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. a zistil tento skutkový stav:

14.1. Manželstvo žalobcu a žalovanej trvalo od 07.06.1980 do 25.03.2019, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 25.02.2019, č.k. -58.

14.2. Zo žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 18.01.2016 vyplýva, že žalobca a žalovaná, ako žiadateľ – investor, podali žiadosť o stavebné povolenie, adresovanú Obci C., na prístavbu k rodinnému domu v C. I. XXX, stojaceho na parc. č. 430/138 v kat. úz. C..

14.3. Dňa 12.02.2016, ako to vyplýva zo stavebného povolenia č. 129/VYST-030/2016, Obec Kovarce vydala stavebné povolenie stavebníkom, ktorými boli žalobca a žalovaná, na prístavbu rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. 430/138 v kat. úz. C.. Zo stavebného povolenia ďalej vyplýva, že prístavba rodinného domu súp. č. XXX bude umiestnená za jestvujúcim rodinným domom súp. č. XXX na pozemku parc. č. 430/138 v kat. úz. C.. Prístavba bude podpivničená, jednopodlažná, bez obytného podkrovia, o rozmere 5,50 m x 7,34 m.

14.4. Z oznámenia k drobnej stavbe zo dňa 10.10.2016 vyplýva, že Obec C. oznamuje stavebníkovi A. B. C. a manželke F., že proti uskutočneniu drobnej stavby „prístrešok na auto“ na prac. č. 430/138 v kat. úz. C., nemá námietky.

14.5. Z darovacej zmluvy s dojednaním vecného bremena vyplýva, že dňa 27.03.2017 uzatvorili žalobca a žalovaná, ako darcovia, s obdarovanými F. G. H. a F. C., deťmi strán sporu, darovaciu zmluvu s dojednaním vecného bremena v zmysle a nasl. a a nasl. . Predmetom darovacej zmluvy s dojednaním vecného bremena bolo darovanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v bezpodielovom spoluvlastníctve darcov, a to rodinného domu so zastavanými plochami a nádvoriami, ako aj ornú pôdu v Kovarciach, a to rodinný dom so súp. č. XXX, na parc. č. 430/138 a parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 430/107 orná pôda o výmere 324 m2, parc. č. 430/138 zastavané plochy a nádvoria o výmere 433 m2 v kat. úz. C., zapísané na LV č. XXX.

14.5.1. Z článku 6. bodu 1. vyplýva, že darcovia a obdarovaní sa dohodli, že na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom darovania zriaďujú vecné bremeno. Vecné bremeno bude oprávňovať A. B. C., t.j. žalobcu, doživotne bývať a užívať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovania.

14.6. Z výpisu LV č. XXX vyplýva, že podielovými vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. C., parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. 430/107 orná pôda o výmere 324 m2, parc. č. 430/138 zastavané plochy a nádvoria o výmere 433 m2 a rodinný dom súp. číslo XXX stojaci na parc. č. 430/138, sú deti strán sporu F. G. H. a F. C., každý v 1-ici. Obaja titulom darovacej zmluvy V 1122/2017.

14.7. Vyššie menovaní F. C. a F. G. H. dňa 29.11.2023 podali návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia v zmysle , a to prístavby rodinného domu s.č. XXX v kat. úz. C., na pozemku parc. č. 430/138. Z návrhu vyplýva, že stavba bude dokončená do novembra 2023 a chcú ju užívať na účely bývania.

14.8. Z kolaudačného rozhodnutia Obce Kovarce, Obecný úrad Kovarce, zo dňa 22.02.2024 č. 933/ VYST-345/2023/2 vyplýva, že Obec Kovarce, ako príslušný stavebný úrad, povoľuje užívanie stavby:

„prístavba rodinného domu súp. č. XXX P. D. C., v kat. úz. C., na pôvodnej parc. č. 430/138, teraz podľa geometrického plánu č. 41680391-173/2023 zo dňa 14.11.2023, parc. č. 430/138 v kat. úz. C., a to stavebníkom F. C. a F. G. H.“.

15. Podľa , , Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.

16. Podľa , Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

17. Podľa , V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka

18. Podľa , Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

19. Podľa , Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

20 Podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo žalobcu so žalovanou trvalo od 07.06.1980 do 25.03.2019, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28.02.2019 č.k. -58. K rozvodu manželstva došlo na návrh žalobcu, podaného dňa 26.11.2018. Strany sporu sa počas manželstva stali vlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. C., zapísaných na LV č. XXX, ako parc. č. 430/107 orná pôda o výmere 324 m2, parc. č. 430/138 zastavané plochy a nádvoria o výmere 433 m2 a rodinného domu súpisné číslo XXX na parc. č. 430/138.

21.1. Počas trvania manželstva strany sporu dňa 18.01.2016 požiadali Obec Kovarce o stavebné povolenie prístavby k rodinnému domu v C. I. XXX na parc. č. 430/138. Obec Kovarce dňa 12.2.2016 vydala stavebné povolenie stavebníkom A. B. C. a manželke F., t.j. stranám sporu, na prístavbu rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. 430/138 v kat. úz. C..

21.2. Darovacou zmluvou, uzavretou dňa 27.03.2017, strany sporu, ako darcovia, darovali svojim deťom, t.j. obdarovaným F. G. H. a F. C. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, a to rodinný dom so súp. č. XXX, na parc. č. 430/138 a parcely reg. „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 430/107 orná pôda o výmere 324 m2, parc. č. 430/138 zastavané plochy a nádvoria o výmere 433 m2 v kat. úz. C.. Súčasne došlo k dojednaniu vecného bremena, keď darcovia a obdarovaní sa dohodli, že na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom darovania zriaďujú vecné bremeno. Vecné bremeno bude oprávňovať A. B. C., t.j. žalobcu, doživotne bývať a užívať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovania.

22. Vzhľadom na predmet sporu zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k prístavbe rodinného domu s.č. XXX na prac. č. 430/138 sa súd zaoberal tvrdením žalobcu, že táto prístavba bola zhotovená a nadobudnutá počas trvania manželstva so žalovanou. Teda že patrila do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Nakoľko do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a nebol ani podaný návrh na jeho vyporiadanie v uvedenej lehote na súd, podľa žalobcu uvedená prístavba patrí do podielového spoluvlastníctva so žalovanou, na ktorej sa mal finančne podieľať.

22.1. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že za trvania manželstva so žalovanou, t.j. od 07.06.1980 do 25.03.2019, zriadili prístavbu k rodinnému domu súp. č. XXX a že sa aj na zriadení prístavby finančne podieľal. Z výpovede žalobcu vyplýva, že v roku 2007 odišiel pracovať do Anglicka a peniaze posielal žalovanej Western Union. V roku 2017, a to od 20.09.2017 do novembra 2017 bol v Anglicku hospitalizovaný. Dňa 12.11.2017 prišiel na Slovensko. Podľa žalobcu pri jeho návrate žalovaná ho domov nepustila, a preto šiel bývať k svojej sestre. Vo výpovedi tiež potvrdil, že odvtedy, ako bol v Anglicku hospitalizovaný, žalovanej peniaze neposielal.

22.2. Žalobca pritom nepreukázal a ani neuviedol žiadny dôkaz o zrealizovaní predmetnej prístavby alebo jej časti počas trvania manželstva so žalovanou, práve naopak, z výpovede žalovanej vyplynulo, že potom, ako bolo v roku 2016 vydané stavebné povolenie spravili sa iba základy a po rozvode sa spravili múry. Tiež uviedla, že z finančných prostriedkov žalobcu nebola na realizáciu prístavby použitá žiadna suma. Tvrdenie žalovanej potvrdila svedkyňa F. G. H., keď uviedla, že prístavbu financovala ona spolu s bratom. Zhodne s výpoveďou žalovanej svedok F. C. vo svojej výpovedi uviedol, že v čase darovacej zmluvy bol tam pozemok a základy. Podľa neho žalobca sa vôbec nepodieľal na stavbe prístavby. Do rozvodu manželstva strán sporu bola zriadená iba základová doska. Až po rozvode strán sporu dokončenie prístavby financovali spolu so sestrou a tiež sa na tom podieľala žalovaná. V akom štádiu sa nachádzala predmetná prístavba k zániku manželstva sa vyjadril žalobca na pojednávaní dňa 15.03.2024, keď na otázku v akom štádiu sa nachádzala predmetná prístavba do rozvodu manželstva uviedol, že boli tam len základy (ods. 12 rozsudku).

22.3. Z kolaudačného rozhodnutia Obce Kovarce vyplýva, že Obec Kovarce, ako príslušný stavebný úrad, povoľuje užívanie stavby: „prístavba rodinného domu súp. č. XXX P. D. C., v kat. úz. C., na pôvodnej parc. č. 430/138, teraz podľa geometrického plánu č. 41680391-173/2023 zo dňa 14.11.2023, parc. č. 430/138 v kat. úz. C., a to stavebníkom F. C. a F. G. H.“, t.j. deťom strán sporu. Táto skutočnosť potvrdzuje tvrdenie žalovanej, že na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, a to darcami a ich deťmi ako obdarovanými, darcovia spolu s predmetnými nehnuteľnosťami uvedenými v darovacej zmluve, teda aj rodinný dom súp. č. XXX, previedli na svoje deti aj práva a povinnosti vyplývajúce zo stavebného povolenia na prístavbu k rodinnému domu súp. č. XXX. Takže na základe prevodu vlastníckeho práva k stavbe a pozemkom, prešli na deti strán sporu práva a záväzky účastníkov stavebného konania, ktoré pre nich vyplývali z vydaného stavebného povolenia. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 70, keď právnymi nástupcami stavebníka a ostatných účastníkov konania sa stáva tiež vlastník, ktorý nadobudol nehnuteľnosť darovaním.

23. S poukazom na ustanovenie ďalej súd uvádza, že predmetom právnych vzťahov môže byť aj nedokončená (neskolaudovaná) resp. rozostavaná stavba, rovnako tak môže byť aj rozostavaná prístavba, pričom stavba ako samotný predmet právnych vzťahov vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná minimálne do takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto druhovo a individuálne určenej veci. Je pritom nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie.

23.1. V prejednávanej veci, ako vyplýva z dokazovania, v čase zániku BSM, rozvodu manželstva strán sporu, bola zriadená iba základová doska a nebola zriadená ani rozostavaná časť prístavby natoľko, aby strany sporu mohli k nej nadobudnúť vlastníctvo, ktoré by tak patrilo do BSM a následne po uplynutí troch rokov od jeho zániku by pripadlo do ich podielového spoluvlastníctva. Žalobca tak v konaní nepreukázal, že predmetná prístavba bola zrealizovaná za trvania manželstva so žalovanou a ani svoje tvrdenie, že bola financovaná i z jeho finančných prostriedkov. Z dokazovania vyplynulo, že k zriadeniu prístavby došlo až po zániku manželstva strán sporu, kedy už nežili v spoločnej domácnosti, pričom samotný

žalobca vo veci uviedol, že finančné prostriedky žalovanej neposielal odvtedy, ako bol hospitalizovaný v Anglicku.

24. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe žalobcu nevyhovel a túto ako nedôvodnú zamietol.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa , , O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Vzhľadom na úspech žalovanej v konaní, súd jej priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktoré jej vznikli titulom trov právneho zastúpenia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( , ). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( ).