Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sf/53/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: Stapring, a.s., so sídlom Cintorínska 9, Bratislava, IČO: 31 411 401, zastúpený: GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101751714/2023 z 11.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.09.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101751714/2023 z 11.07.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej aj len ,,prvostupňový orgán“) č. 100703245/2023 z 02.03.2023, ktorým prvostupňový orgán podľa uložil žalobcovi pokutu za správny delikt podľa vo výške 7 261,80 Eur za uvedenie dane v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 nižšej ako daň, ktorú mal uviesť. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,P“).

2. Žalobca poukázal na predpoklady priznania odkladného účinku, pričom potrebu priznania odkladného účinku odôvodňoval poukazom na dôvody žaloby a tým, že mu boli udelené nezákonné pokuty za správne delikty, na základe nepreskúmateľných a zmätočných výrokov. Uviedol, že v konaní dochádzalo k zásahu do práv žalovaného a to tým, že žalobca upozornil žalovaného na to, že podal voči rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane správne žaloby, avšak žalovaný nevyčkal a neprerušil konania do právoplatného rozhodnutia súdov, ale vydal nezákonné napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorými dochádza k vážnemu zásahu do práv žalobcu, pričom tento zásah je viditeľný najmä v jeho majetkovej sfére. Podľa žalobcu finančné orgány konajú v rozpore s právnymi predpismi, súdnou praxou a ukladajú pokuty za správne delikty na podklade rozhodnutí, ktoré tvoria predmet iného súdneho konania, čo je zásahom do jeho práv, kedy je nútený sa neustále prispôsobovať odlišným výkladom týchto orgánov, čo má zásadný dopad na jeho samotný stav a fungovanie. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie vyvoláva pre neho obmedzenia hraničiace až s nemožnosťou výkonu činnosti a s tým spojené dodatočne vyvolané náklady predstavujúce majetkovú škodu. Podľa žalobcu bolo rozhodnutiami finančných orgánov zasiahnuté najmä do jeho finančnej sféry, k čomu poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím mu bola uložená pokuta vo výške 7 261,80 Eur a spolu s ostatnými rozhodnutiami mu bola uložená pokuta v celkovej výške presahujúcej 60 300,- Eur,

pričom ak by došlo k vymoženiu týchto pokút, tak by podľa žalobcu došlo by k bezdôvodnému obohateniu na strane štátu. Vzhľadom na to, že žalobcovi hrozí majetková ujma v minimálnej výške 60 300,- Eur, tak je presvedčený, že týmto je nepochybne odôvodnená hrozba nezákonnej materiálnej ujmy a teda návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je dôvodný. Poukázal na ostatné súdne konania, v ktorých napadol rozhodnutia žalovaného, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia o pokutách a uviedol, že v týchto sa suma, ktorá mu bola vyrubená, približuje k sume 164 600,- Eur, čo znamená, že štát voči žalobcovi eviduje pohľadávku vo výške, ktorá spôsobuje, že žalobca je v existenčnej hrozbe, čím je taktiež naplnený dôvod priznania odkladného účinku. Závažná ujma z pohľadu žalobcu spočíva v znížení jeho majetku, čo spôsobuje hrozbu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok, a teda zánik žalobcu ako entity. Tým, že pohľadávka štátu voči žalobcovi je vo vysokej sume, je podľa žalobcu nepochybne naplnená hrozba konkurzu a teda naplnený dôvod priznania odkladného účinku, resp. je naplnená hrozba závažnej a nezvrátiteľnej ujmy na majetku a právach žalobcu. Podľa žalobcu priznanie odkladného účinku zohľadňuje aj princíp proporcionality či verejný záujem, pretože priznaním odkladného účinku sa nastaví právna istota a nebudú viac platiť účinky v podobe porušovania práv žalobcu.

II.

3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe bolo správnemu súdu doručené dňa 14.03.2024. Vo vyjadrení žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že súčasťou návrhu na priznanie odkladného účinku nie sú žiadne dôkazy preukazujúce prítomnosť zákonných dôvodov pre jeho priznanie. Poukázal na to, že z podaných daňových priznaní žalobcu vyplýva, že aj naďalej vykonáva ekonomickú činnosť, podáva daňové priznania na dani z pridanej hodnoty aj na dani z príjmov právnickej osoby riadne a včas, nebola mu zrušená registrácia na DPH z úradnej moci, nie je v konkurze, ani v likvidácii, nepodal návrh na výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra, a preto nie je dôvod na priznanie odkladného účinku žaloby ani na prerušenie konania. Navrhol, aby súd návrh na priznanie odkladného účinku zamietol.

III.

4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

8. Správny súd vo všeobecnosti k odkladnému účinku uvádza, že prostredníctvom tohto inštitútu sa má vo výsledku zabezpečiť materiálna ochrana práv a oprávnených záujmov úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami, pričom však priznanie a naopak ani nepriznanie odkladného účinku zo strany súdu neprejudikuje, akým spôsobom bude rozhodnuté o merite veci.

K účelu inštitútu odkladného účinku je možné poukázať na to, že jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. zo dňa 03.08.2011). Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá automaticky odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v alebo v osobitnom predpise. predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky pre jeho priznanie, pričom týmito sú: a) návrh žalobcu, b) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu a c) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.

9. Pokiaľ ide o naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku, tieto sú determinované v a . S prihliadnutím na obsah návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku v prejednávanej veci a s poukazom na písm. a) cit. ustanovenia, žalobca v návrhu musí tvrdiť, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

10. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný, musí takéto tvrdenie doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným bremenom.

11. Správny súd v kontexte vyššie uvedených východísk a v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie.

12. Ako už správny súd naznačil vyššie, tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý má na tento účel uviesť konkrétne relevantné argumenty, resp. okolnosti, z ktorých je zrejmé, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k uvedenému musí predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30. mája 2018). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

13. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku v zásade odôvodňoval tvrdenou nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia a tiež tvrdením, že napadnuté rozhodnutie vyvoláva pre neho obmedzenia hraničiace až s nemožnosťou výkonu činnosti a s tým spojené dodatočne vyvolané náklady predstavujúce majetkovú škodu k čomu poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím mu bola uložená pokuta vo výške 7 261,80 Eur a ostatnými rozhodnutiami mu bola uložená pokuta v celkovej výške presahujúcej 60 300,- Eur.

14. Správny súd v prvom rade uvádza, že prípadná nezákonnosť rozhodnutia bude predmetom meritórneho posúdenia a na účely prípadného priznania odkladného účinku nemožno toto tvrdenie považovať za osvedčenie dôvodu pre priznanie odkladného účinku podľa . Pokiaľ ide o tvrdenie spočívajúce v tom, že napadnuté rozhodnutie vyvoláva pre neho obmedzenia hraničiace až s nemožnosťou výkonu činnosti a majetkovú škodu, správny súd uvádza, že ide len o všeobecne formulované tvrdenie, na podporu ktorého žalobca nepredložil žiadne dôkazy. Taktiež žalobca nepreukázal ani prípadnú hrozbu konkurzu, ktorým argumentoval v návrhu, preto uvedené tvrdenie možno považovať za hypotetické. Nepredložil žiadne relevantné dôkazy, na podklade ktorých by bolo možné utvoriť si objektívny obraz o jeho celkovej majetkovej resp. finančnej situácii a teda neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti a nepredložil žiadne dôkazy, objektívne svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k značnej hospodárskej a finančnej škode. Pokiaľ žalobca argumentoval výškou uloženej pokuty v napadnutom rozhodnutí, resp. výškami pokút v iných rozhodnutiach správny súd uvádza, že výška uloženej pokuty sama osebe nepreukazuje hrozbu závažnej, nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu. Na základe uvedeného správny súd konštatuje, že žalobca dostatočne neodôvodnil, resp. nepreukázal existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné priznať odkladný účinok v zmysle . Pri dôvode podľa , o aký ide v prejednávanej veci.

15. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami a zároveň aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy. S poukazom na uvedené preto správny súd nemohol konštatovať naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku podľa .

16. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad priznania odkladného účinku, ktorým je preukázanie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd konštatuje, že žalobca taktiež tento predpoklad pre priznanie odkladného účinku dostatočne neosvedčil.

17. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh na jeho priznanie poukazom na zamietol.

18. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .