Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Csp-73-2019.pdf
PDF · 114.86 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/73/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3479/3A, Bratislava, proti žalovanému: Q. Č., K. XX.X.XXXX, I. O. X.. Z. XX, I., o zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 500,- eur od 15.8.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie sa v časti o zaplatenie odplaty 140,- eur, poplatkov za upomienky v sume 180,- eur, zmluvného úroku 46% ročne zo sumy 500,- eur od 14.8.2015 do zaplatenia a úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 140,- eur od 15.8.2016 do zaplatenia, z a s t a v u j e.
III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
IV. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.8.2019, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy istiny vo výške 500,- eur, odplaty 140,- eur, zmluvnej pokuty 33,- eur, poplatkov za upomienky v sume 180,- eur, zmluvného úroku 46% ročne zo sumy 500,- eur od 14.8.2015 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 640,- eur od 15.8.2016 do zaplatenia.
2. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 202902983 zo dňa 14.8.2015 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 500,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 14.8.2016. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 0,- eur. K žalobe pripojil žalobca zmluvu o spotrebiteľskom úvere, všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru a výpis z obchodného registra.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami riadne doručená dňa 11.10.2019, k tejto sa nevyjadril, tvrdenia žalobcu nesporoval, dôkazy nepredložil.
4. Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2019, žalobca zobral na výzvu súdu žalobu späť v časti o zaplatenie odplaty 140,- eur, poplatkov za upomienky 180,- eur, zmluvného úroku a časti úroku z omeškania (z odplaty), keď predmetom konania zostala časť nároku, o ktorej bolo následne rozhodnuté platobným rozkazom a súčasne sa vyjadril k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, keď uviedol, že zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a zaťažuje toho kto dohodnutú povinnosť porušil, t. j. dlžníka, a to aj keď veriteľovi nevznikla žiadna škoda. Porušenie povinnosti spočíva v tom, že dlžník nesplnil svoj dlh vôbec alebo riadne (J. X. U. S.., R. V. Z., H. J., XXXX, O., XXXX). Zmluvná pokuta je tradične zaraďovaná medzi zabezpečovacie prostriedky a je charakteristická svojou zabezpečovacou funkciou (nie uhradzovacou). Žalobca má za to, že zmluvná pokuta nie je poplatkom ani úrokom zo zmluvy a preto nemožno poprieť žalobcov nárok na úhradu zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje zabezpečovací prostriedok. Žalobca preukázal, že žalovaný porušil zmluvné podmienky a je dlhodobo v omeškaní s úhradou istiny. Občiansky zákonník síce súdu priznáva moderačné právo, ktorým možno zmierniť neprimerane vysokú zmluvnú pokutu nie však ju úplne zamietnuť. Odkázal taktiež na rozhodnutie Okresného súde Žiar nad Hronom, sp. zn. 24Csp/39/2019 zo dňa 18.6.2019, ktorý obdobný nárok priznal.
5. Súd vo veci následne rozhodol platobným rozkazom č.k. 31Csp/73/2019-29 zo dňa 9.1.2020, ktorým žalovanému priznal nárok v časti, ktorá nebola vzatá späť. Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo žalovanému doručiť, súd ho uznesením č.k. 31Csp/73/2019-40 zo dňa 12.10.2020 v súlade s ustanovením § 266 ods. 3 CSP zrušil.
6. Súd vo veci následne rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi k nej pripojenými, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 14.8.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 500,- eur (zmluva čl.9). V zmluve bolo dojednané, že veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 500,- eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 370,- eur, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 870,- eur. V zmluve je dohodnutá odplata 140,- eur, určená RPMN 28%. Úrok je v zmluve uvedený v sume 46%, čo predstavuje sumu 230,- eur. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku vo výške 870,- eur, ak nie je dohodnuté inak, do 14.8.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti mandatárovi. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 14.8.2016. Zmluva obsahuje aj dohodu, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur. V závere zmluvy spotrebiteľ zároveň potvrdzuje poskytnutie úveru formou zmenky a jej súčasné prevzatie. Poskytnutie úveru v sume 500,- eur žalobcom, ako ani skutočnosť, že žalovaný dosiaľ na úver neuhradil žiadnu sumu, neboli v konaní spornými.
9. Podľa § 52 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (1) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (2) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (3) Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôže odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 písm. c), písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálne miery nákladov. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), písm. d) a písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.) odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (v texte aj CSP), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
10. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo po doručení žaloby žalovanému, súd konanie vo výroku II. v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP zastavil v častiach, ktoré boli žalobcom vzaté späť, a to bez potreby žiadania súhlasu zo strany žalovaného, keďže k späťvzatiu došlo ešte pred pojednávaním ( § 146 ods. 1 CSP). Predmet konania zostal tak v súlade so späťvzatím žalobcu v spojení s výzvou (čl. 24) následne vymedzený v rozsahu, v ktorom bol vydaný platobný rozkaz.
11. Zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu, v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom, ktorej obsah nemal spotrebiteľ možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01. 04. 2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené Zákonom o spotrebiteľských úveroch, použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskom zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.
12. Poskytnutie úveru žalobcom žalovanému v sume 500,- eur a skutočnosť, že žalovaný dosiaľ na úver neuhradil žiadnu sumu, neboli v konaní spornými, súd tak žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 500,- eur, ako istiny dosiaľ neuhradeného spotrebiteľského úveru (výrok I.).
13. Keďže okrem istiny zostal po zastavení konania predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 33,- eur, ktorá bola v zmluve dojednaná pre prípad, že spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve, súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy a zistil, že zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje RPMN v nesprávnej výške 28 %, teda nižšej než je úrok 46 %. Nakoľko úrok je jedným z činiteľov výpočtu RPMN, výška RPMN musí byť nevyhnutne taká istá alebo vyššia ako je dohodnutá úroková sadzba úveru. Takto je zrejmé, že žalobca uviedol RPMN v nesprávnej výške, a to v neprospech spotrebiteľa. Ak by žalobca seriózne pristupoval k údaju o RPMN, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako je úroková sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver.
14. V zmluve nie sú uvedené ani všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN v zmysle citovaného ustanovenia a je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet s vysvetlivkami pre spotrebiteľa tak, aby bolo možné do matematického vzorca doplniť všetky
údaje uvedené v zmluve, potrebné na jeho výpočet, a aby bolo možné overiť správnosť jeho výpočtu. Vzorec na výpočet RPMN je uvedený len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru, avšak úplne absentujú akékoľvek vysvetlivky k uvedenému matematickému vzorcu, takže nie je zrejmé, čo jednotlivé údaje vo vzorci znamenajú. Spotrebiteľ teda nemá možnosť preveriť správnosť výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.
15. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak by sa i požadovaný údaj uvádzal v obchodných podmienkach, uvedené by nepostačovalo, pretože z dôvodu, že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený nie je.
16. Okrem vyššie uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že úver bol poskytnutý zmenkou. Podľa § 1 ods. 2 veta posledná Zákona o spotrebiteľských úveroch však spotrebiteľský úver nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, pričom poskytnutie úveru zmenkou je podľa názoru súdu obchádzaním tohto ustanovenia. Spotrebiteľ si berie úver z dôvodu, že potrebuje finančné prostriedky v danom čase, takže je možné sa dôvodne domnievať, že po uzavretí zmluvy bola na základe zmenky suma 500,- eur vyplatená žalovanému v hotovosti (keďže na zmluve nebol ako spôsob poskytnutia úveru vyznačený vklad na účet, bankový prevod na účet ani poštová poukážka), čo spôsobuje následok podľa § 11 ods. 1 písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
17. Súd dodáva, že okrem vyššie uvedeného bolo potrebné vyhodnotiť výšku úroku a výšku odplaty za neprimerane vysoké a prekračujúce najvyššiu prípustnú výšku odplaty (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Súd pritom poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iná náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. S poukazom na citované ustanovenie, v prípade prejednávanej zmluvy bola odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi jednak odplata v sume 140,- eur, ako aj úrok v sume 230,- eur. S poukazom na ustanovenie § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak potom bola prekročená najvyššia prípustná výška odplaty (k § 53 ods. 6 OZ), ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (25,88 %), ktorá bola súčtom dohodnutej odplaty (28% z úveru) a dohodnutého úroku (45% z úveru), prekročená. Z tohto dôvodu je dojednanie o úroku a odplate neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).
18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e) Zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobca vzal žalobu na výzvu súdu sám späť v častiach prevyšujúcich nárok na zaplatenie istiny úveru s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 33,- eur, nebolo uvedené relevantným pre priznanie samotných spomenutých pôvodne uplatňovaných nárokov (odplaty, riadneho úroku a poplatkov), avšak súd uvedené vyhodnocoval z dôvodu nároku na uplatnenú zmluvnú pokutu.
19. Pokiaľ potom ide o nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, súd dospel k záveru, že žaloba v tejto časti bola podaná nedôvodne, keďže nárok na jej zaplatenie sa viazal na neuhradenie „celkovej čiastky úveru“ v dohodnutej lehote. Ako to vyplýva z odôvodnenia uvedeného vyššie, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úveru aj s príslušenstvom (na zaplatenie celkovej čiastky úveru), t. j. v celkovej dohodnutej výške, preto žalovaný túto zmluvnú (právnu) povinnosť ani nemohol porušiť a žalobca potom nemá nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty.
20. Okrem uvedeného, súd zmluvnú pokutu nepovažoval za platne dojednanú, a to z dôvodu jej rozporu so zákonom (§ 39 OZ), pretože obchádza ustanovenie § 517 ods. 2 OZ, ktoré je kogentným ustanovením presne vymedzujúcim maximálnu výšku úroku z omeškania, ktorú si žalobca v súvislosti s omeškaním dlžníka môže uplatniť. Z uvedeného dôvodu danú zmluvnú pokutu žalobcovi nepriznal a žalobu v danej časti zamietol (výrok III. rozsudku). V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/58/1998 zo dňa 27.10.1998, podľa ktorého „z povahy ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že kogentne je stanovená iba horná
hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Veriteľ peňažnej pohľadávky môže od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uplatňovať úroky z omeškania aj v menšom rozsahu, než ustanovuje cit. právny predpis.“ Navyše, zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, ale bola žalobcom uvedená v rámci formulárovej zmluvy, ktorej obsah žalovaný nemohol ovplyvniť. Dojednanie o zmluvnej pokute súd vyhodnotil i ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k) OZ, a preto neplatnú podľa §53 ods. 5 OZ. Jej neprijateľnosť vyplýva zo skutočnosti, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. K tomuto záveru dospel súd s ohľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva obsahuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty jednostranne iba v neprospech žalovaného (spotrebiteľa) pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností, pričom pre prípad porušenia zmluvných povinností zo strany dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia v podobe zmluvnej pokuty v prospech spotrebiteľa.
21. Súd žalobcovi priznal okrem istiny úveru tiež ním uplatnený nárok na úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) z dosiaľ neuhradenej istiny úveru vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa nasledujúceho po v zmluve dohodnutej splatnosti úveru (14.8.2016), t.j. odo dňa 15.8.2016, keď týmto dňom sa žalovaný dostal do omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola odo dňa 16. 3. 2016 vo výške 0,00 %, a preto žalobcovi od prvého dňa omeškania prislúcha nárok na ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne (§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.).
22. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa čl. 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
23. Súd o trovách konania rozhodol vo výroku IV. v zmysle citovaných ustanovení, keď prihliadal na celkový úspech žalobcu v konaní, s tým, že žalobca je povinný žalovanému nahradiť trovy konania aj v prípade zastavenia konania, ktoré žalovaný nezavinil (ohľadne ktorej časti predmetu konania možno pre účely výpočtu trov konania považovať žalobcu taktiež za neúspešného). Pri rozhodovaní o trovách konania musí tak súd zohľadniť celý žalobcom uplatnený nárok vyčíslený v žalobnom návrhu pozostávajúci z istiny 500,- eur, odplaty 140,- eur, zmluvnej pokuty 33,- eur a poplatkov za upomienky 180,- eur, zmluvného úroku 46% ročne zo sumy 500,- eur od 14.8.2015 (vyčísleného do dňa späťvzatia v sume 996,87 eur), a úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 140,- eur od 15.8.2016 (vyčísleného do dňa späťvzatia 12.12.2019 v sume 23,30 eur) a úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 500,- eur od 15.8.2016 (vyčísleného do dňa rozhodnutia v sume 115,27 eur). Celkom sa tak žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.988,44 eur. Priznaný mu bol nárok vo výške celkom 615,27 eur (istina 500,- eur a úrok z omeškania 115,27 eur). Žalobca bol tak v konaní úspešný v 30,9 % predmetu konania vymedzeného žalobou a žalovaný bol úspešný vo zvyšku, t. j. 69,1 %, a teda konečný čistý úspech žalovaného je 38,2 %. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 38,2 % trov konania. Čiastočne úspešnému žalovanému súd však nepriznal náhradu trov konania (aplikujúc čl. 4 a 17 CSP), nakoľko možnosť priznania náhrady
vylučovalo to, že mu v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.