Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/117/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu: JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: DRYÁDA CORPORATION, s. r. o., M. R. Štefánika 3504/14, Trebišov, IČO: 44186266, právne zastúpená: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, IČO: 50 492 934, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: 102441740/2019 zo dňa 25.10.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Daňového úradu Košice číslo 101680183/2019 zo dňa 09.07.2019, ktorým bola podľa ustanovenia písmeno f) bod 4 o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená pokuta vo výške 3 490,40 EUR slovom: Tritisíc štyristo deväťdesiat eur a štyridsať eurocentov, za správny delikt podľa písmeno g) - za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2010 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že ho napáda čo do dôvodnosti ako aj výšky sankcie za správny delikt. Správca dane v rozhodnutí uviedol, že postupoval podľa v znení k 31.12.2015, avšak nie je zrejmé prečo práve podľa znenia k tomuto dátumu a na aký časový moment v zmysle v znení neskorších predpisov prihliadol. Namietal výšku pokuty, kde správca dane poukazuje na použitie v znení účinnom do 31.12.2015 avšak podľa neho je sporné, či použitie procesného zákona o správe daní v inom znení ako platí v čase jeho použitia, t. j. vydania rozhodnutia o sankcií je vôbec ústavne konformné. Ďalej poukázal na znenie ustanovenia v znení neskorších predpisov a namietal v tejto súvislosti postup správcu dane, keď tento pri ukladaní výšky pokuty neprihliadol na skutočnosti uvedené v ustanovenie a ani sa nezaoberal možnosťou moderácie pokuty. Pokuta bola vyrubená v najvyššej výške, avšak podľa žalobcu celý dlhodobý odstup od predmetného zdaňovacieho obdobia až po deň vydania rozhodnutia (apríl 2010 - júl 2019) zapríčinil správca dane svojimi prieťahmi. V odvolaní poukázal aj na to, že proti

rozhodnutiu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100149630/2019 zo dňa 14.01.2019 o nepriznaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane za obdobie mesiaca marec 2010 a určení rozdielu dane podal žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, kde namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nesprávne zistený skutkový stav veci a z neho vyvodené nesprávne právne závery. V odvolaní ďalej žalobca namietal aj nesplnenie podmienok na vyrubenie pokuty za správny delikt, nakoľko samotné právoplatné rozhodnutie daňového orgánu je predmetom súdneho prieskumu vo veci samej, ako aj podnetom na priznanie odkladného účinku. Podľa žalobcu, nakoľko v exekúcii nie je možné navrátenie do pôvodného stavu, je zo stany správcu dane namieste realizovať preventívne opatrenia nevyrubovať sankcie, neexekuovať majetok daňového subjektu.

3. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný popísal zistený skutkový stav, poukázal na ustanovenia ; ods. písmeno g); ; písmeno f) bod; ; v znení účinnom do 31.12.2015. K námietke odvolávajúceho sa ohľadom toho, že žalovaný vo výroku rozhodnutia uviedol, že postupoval podľa zákona v znení k 31.12.2015, žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde uviedol, že v zmysle ust. v znení neskorších predpisov došlo k začatiu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 do 31. decembra 2015 a to spísaním zápisnice č. 981301/1/375906/2012 zo dňa 07.03.2012, a že preto postupoval pri ukladaní pokuty v zmysle prechodného ustanovenia v znení neskorších predpisov, t. j. podľa v znení účinnom do 31.12.2015. Z uvedeného je tak zrejmé, že správca dane v predmetnom rozhodnutí uviedol kedy a aká skutočnosť zo skutočností taxatívne vymenovaných v ustanovení v znení neskorších predpisov nastala a bola rozhodujúca pre použitie ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2015, ktorého použitie je v danom prípade nariadené ustanovením v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu je táto námietka žalobcu nedôvodná. K druhej odvolacej námietke žalobcu ohľadom toho, že prvostupňový správny orgán mal pri určovaní výšky pokuty prihliadnuť na ustanovenie zákona č, v znení do 31.12.2015 žalovaný uviedol, že zo znenia ustanovenia zákona č. v znení účinnom do 31.12.2015 je zrejmé, že príslušné ustanovenie mu v dôsledku formulácie „uloží“ obligatórny charakter, a teda uloženie pokuty v prípade naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu nie je ponechané na vôli správcu dane, ale správca dane je povinný pokutu uložiť. Ďalej je z neho presne zrejmé, že v predmetnom prípade výška uloženej pokuty je daná presným matematickým výpočtom a znenie zákonom stanoveným intervalom, a preto nie je možná ani aplikácia ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2015, ani v znení účinnom do 31.12.2015 a teda nie je možné prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Pokiaľ ide o námietku odvolávajúceho sa, že voči rozhodnutiu zo dňa 14.01.2019 č. 100149630/2019 podal správnu žalobu, k tejto žalovaný uviedol, že podkladom pre uloženie pokuty bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Košice č. 101814123/2018 zo dňa 14.09.2018, ktorým bol daňovému subjektu vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 100149630/2019 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2019. Ak by bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, napr. rozhodnutím vydaným po právoplatnom rozsudku súdu vo veci správnej žaloby daňového subjektu, upraví sa alebo zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písmeno f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje ( v znení neskorších prepisov, s rovnakým obsahom aj v znení účinnom k 31.12.2015). Pokiaľ odvolávajúci sa v odvolaní s poukazom na ustanovenie žiadal preskúmať možný zánik práva uložiť pokutu k tomuto uviedol, že táto námietka taktiež nemá svoje opodstatnenie. V danom prípade sa postupuje podľa ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2015 a zánik práva je upravený v ustanovení odseku 11 tohto ustanovenia. Správneho deliktu sa daňový subjekt dopustil podľa písmeno g) v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane č. 10181123/2018 zo dňa 14.09.2018 vydané vo vyrubovacom konaní nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.201 a to právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho orgánu č. 100149630/2019 zo 11.01.2019, ktorým rozhodol o odvolaní daňového subjektu voči tomuto rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, by v súlade so znením ustanovenia písmeno b) v znení platnom do 31.12.2015, pokutu nebolo možné uložiť po uplynutí roku 2024 rozhodnutie aj nadobudlo právoplatnosť v roku 2019, nemá táto námietka odvolávajúceho sa svoje opodstatnenie.

4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal to, že podľa ustanovenia zaniklo právo vyrubiť pokutu (žalobný dôvod podľa ust. písmeno c) a ); to že postup podľa v znení účinnom do 31.12.2015 je sporný (retroaktívny) žalobný dôvod podľa ust. písmeno c) ); to že podľa ustanovenia mala byť namiesto 19 samostatných pokút uložená jedna pokuta, hoci ako žalobca uviedol: Toto ustanovenie síce v znení do 31.12.2015 v daňovom poriadku nebolo zakotvené, ale je pre daňový subjekt podľa žalobcu priaznivejšie a teda má byť v súlade so zásadou podľa 2005 Z. z. , (žalobný dôvod podľa ust. písmeno c) ); to že žalovaný sa nedostatočne a právne nevysporiadal s námietkou o aplikácií v znení neskorších predpisov - pri určovaní výšky pokuty prihliadne na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho stavu (žalobný dôvod podľa písmeno c) d) ) a rozhodnutie o uložení pokuty bolo vzhľadom na žalobu podanú proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH predčasné, konanie malo byť prerušené do právoplatného skončenia súdneho konania (žalobný dôvod podľa písmeno d) ). Žalobné dôvody sú totožné s odvolacími dôvodmi, naviac žalobca oproti odvolaniu namietal neuplatnenie absorpčnej zásady pri ukladaní pokút.

5. K prvému žalobnému dôvodu: že podľa ustanovenia zaniklo právo vyrubiť pokutu (žalobný dôvod podľa ust. písmeno c) a ) žalobca uviedol, že žalovaný nesprávne právne posúdil lehoty podľa daňových predpisov, čím došlo nielen k nesprávnemu právnemu posúdeniu, ale aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy vo vzťahu k preskúmaniu dodržania procesných lehôt v zmysle zákona. Žalobca túto skutočnosť namietal v odvolaní, má za to, že zákonná prekluzívna lehota na uloženie pokuty už uplynula, a preto malo byť konanie ex offo zastavené. Tým, že neboli v správnom práve rešpektované lehoty, porušil správca dane nielen ustanovenie , zákona o správe daní, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti v daňovom konaní. K námietke, že podľa ustanovenia zaniklo právo vyrubiť pokutu (žalobný dôvod podľa ust. písmeno c) a ) uviedol, že je tu podľa neho sporné použitie procesného zákona v rámci správy daní v znení inom ako platí v čase jeho použitia, t. j. vydania rozhodnutia o sankcií, je ústavne konformné a či nie je v rozpore so zásadou retroaktivity. Touto okolnosťou sa žalovaný nezaoberal, čím jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Pokiaľ ide o námietku, že namiesto 19 pokút mala byť uložená jedna pokuta, žalobca namieta, že žalovaný neaplikoval na jeho prípad ustanovenie Daňového poriadku v znení od 01.01.2016 v zmysle ktorého, ohľadom toho, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, a je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty, ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil. Žalobca má za to, že žalovaný procesne pochybil, keď toto ustanovenie nevzal do úvahy, hoci uložil naraz v jeden deň spolu 19 pokút v skutkovo 19 rovnakých veciach. Žalovaný tým podľa žalobcu vydal nezákonné rozhodnutie opomenutím daňového poriadku v znení od 01.01.2016. Síce toto ustanovenie nebolo v daňovom poriadku do 31.12.2015 zakotvené, ale je pre žalobcu priaznivejšie a teda má byť v súlade so zásadou podľa v , . K štvrtej námietke ohľadom nedostatočnej aplikácie žalovaným ustanovenia Daňového poriadku žalobca uviedol, že nakoľko sa žalovaný týmto nezaoberal, sú rozhodnutia o pokute nezákonné. Pokuta bola vyrubená v najvyššej možnej výške hoci daňové orgány sami zapríčinili prieťahmi v konaní časový odstup medzi predmetnými zdaňovacími obdobiami a časom vydania rozhodnutia o pokute. K poslednému žalobnému dôvodu týkajúcemu sa námietky predčasného vydania rozhodnutia o pokute z dôvodu podanej žaloby proti rozhodnutiu o nepriznaní odpočtu žaloba uviedol, že vzhľadom na prebiehajúce súdne konania (niektoré sú v štádiu konania o kasačnej sťažnosti) nie sú splnené podmienky pre vyrubenie pokuty za správny delikt, nakoľko samotné právoplatné rozhodnutia daňového orgánu sú predmetom prieskumu vo veci samej, ako aj podnetom na priznanie odkladného účinku k žalobe, na základe čoho môžu byť splnené podmienky na odklad exekúcie podľa ust. Daňového poriadku. Z dôvodu podanej žaloby malo byť konanie o vyrubení pokuty prerušené do právoplatného skončenia konania na súde, pretože tam sa rieši správnosť

a zákonnosť postupu daňových orgánov pri vydaní rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane, pretože tieto rozhodnutia tvoria podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.06.2020 uviedol, že má za to, že vo svojom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré žalobca uvádza v žalobe (časť z nich je totožná s odvolacími námietkami), taktiež právny názor žalovaného a dôvody, na základe ktorých potvrdil žalovaný rozhodnutie správcu dane, sú podrobne uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K námietke zániku práva na vyrubenie pokuty sa žalobca podrobne vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 6 tohto rozhodnutia a len v krátkosti opätovne uviedol, že nakoľko rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane č. 101814123/2018 zo dňa 14.09.2018 nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím žalovaného dňa 14.01.2018, pokutu by v zmysle ust. v znení účinnom do 31.12.2015 nebolo možné uložiť až po uplynutí roku 2024, t. j. bola uložená v Z .z. v znení účinnom do 31.12.2015 tu poukázal na jeho stanovisko k tejto námietke na strane 3 až 5 žalobou napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2016 určilo, že k spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly č. 981301/1/375906/2012 zo dňa 07.03.2012 došlo do 31.12.2015, preto sa pri ukladaní pokuty postupuje podľa v znení účinnom do 31.12.2015. Čo sa týka žalobnej námietky ohľadom opomenutia aplikácie ustanovenia , pri ukladaní pokuty tu taktiež žalovaný poukázal na stranu 5 odôvodnenia svojho rozhodnutia s tým, že nakoľko výška pokuty v tomto prípade je daná presným matematickým výpočtom a nie zákonom stanovenými intervalmi, nebola možná moderácia jej výšky a teda ani aplikácia ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2015, a preto správca dane výšku pokuty uložil na základe výpočtu v správnej výške. Čo sa týka námietky predčasnosti rozhodnutia o uložení pokuty, tu odkázal na svoje stanovisko v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k totožnej odvolacej námietke .

7. Osobitne zaujal žalovaný vyjadrenie k námietke žalobcu ohľadom neuloženia úhrnnej pokuty, ktorú skutočnosť však v odvolacom konaní nenamietal. Ustanovenie pojednávajúce o úhrnnej pokute v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2015 neexistovalo. Predmetné ustanovenie je možné aplikovať v prípade, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, čo nie je predmetný prípad. Správca dane by podľa uvedeného nemohol postupovať ani v prípade, keby nebol povinný postupovať podľa znenia účinného do 31.12.2015. V zmysle ustanovenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon nestanovuje inak, ktorým je v znení neskorších predpisov, a nie 05 Z. z., na ktorý poukázal žalobca vo svojej žalobe.

8. Žalobca bol vyzvaný na repliku, ktorú však v konaní nevyužil.

9. Keďže účastníci konania nežiadali nariadenie pojednávania, súd vo veci rozsudok verejne vyhlásil podľa .

10. Po oboznámení sa s administratívnym spisom súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v zmysle ust. zamietol.

11. Z administratívneho spisu bol zistený tento skutkový stav :

12. Dňa 07.03.2012 bola správcom dane - Daňovým úradom Košice podľa spísaná zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 9813401/1/375906/2012 u žalobcu ako daňového subjektu s predmetom daňovej kontroly - daň z pridanej hodnoty za obdobie september 2008 - december 2008, január 2009 - júl 2009, september 2009 , december 2009, január 2010 - marec 2010, máj 2010 - júl 2010, september 2010 - december 2010. Daňová kontrola za uvedené zdaňovacie obdobia sa začala na podnet orgánov činných v trestnom konaní.

13. Rozhodnutím číslo 101814123/2018 zo dňa 14.09.2018 vyrubil správca dane žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty podľa a rozdiel na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 3 904,63 EUR.

14. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 10019630/2019 zo dňa 14.01.2019 tak, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

15. Rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH tak v spojení s rozhodnutím žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2019.

16. Správca dane rozhodnutím č. 100457668/2019 zo dňa 18.02.2019 podľa písmeno f) bod 4 v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na uložil žalobcovi ako daňovému subjektu pokutu vo výške 3 490,0 EUR za správny delikt podľa písmeno g) v znení neskorších predpisov

- za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2010 vo výške v znení neskorších predpisov. V odôvodnení tohto rozhodnutia správca dane skutkovo uviedol, že daňový subjekt si uplatnil za zdaňovacie obdobie 2010 v daňovom priznaní nadmerný odpočet vo výške 4 060,56 EUR, ktorý mu bol v lehote na vrátenie poukázaný na jeho bežný účet. Na základe výsledkov z vykonanej daňovej kontroly bol daňovému subjektu rozhodnutím č. 101814123/2018 zo dňa 14.09.2018 vyrubený rozdiel na DPH vo výške 34 904,63 Eur, rozhodnutie po podanom odvolaní bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 10019630/2019 zo dňa 14.01.2019. V odôvodnení rozhodnutia správca dane poukázal na znenie ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2015; na ustanovenie písmeno g) ; na ustanovenie písmeno f) v znení účinnom do 31.12.2015; ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2015. Pokiaľ ide o výpočet uloženej pokuty, pri ňom sa správca dane riadil ustanovením § písmeno f) zákona .č v znení účinnom do 31.12.2015; ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2015 a ustanovením . Uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu doručenia rozhodnutia predstavovala 0,00%. Vzhľadom na skutočnosť, že trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 10%, pokuta bola uložená vo výške 10% zo sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní. Výpočet pokuty: 10% x rozdiel dane: 100%, teda (10% x 34904,63 EUR): 100% je suma 3 490,64 EUR.

17. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca ako daňový subjekt odvolanie s dôvodmi tak, ako sú uvedené v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku, o ktorom rozhodol žalovaný tak, ako je uvedené vo výrokovej časti žalobou napadnutého rozhodnutia (bod 1 odôvodnenia rozsudku) z dôvodov uvedených v bode 3 odôvodnenia tohto rozsudku.

18. Podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

19. Podľa písmeno g) správneho deliktu sa dopustí ten, kto si uplatní nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov.

20. Podľa zákona prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. januára 2016 podľa v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa pri ukladaní pokuty postupuje, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.

21. Podľa písmeno f) bod 4 účinného do 31.12.2015 správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní.

22. Podľa účinného do 31.12.2015 správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.

23. Podľa účinného do 31.12.2015 ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10% pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 10% zo sumy podľa odseku 1 písm. f); ak 1,5- násobok základne úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku g) nedosiahne 5% pokuta sa uloží vo výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písmeno g).

24. Podľa účinného do 31.12.2015 pri ukladaní pokuty poľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.

25. Podľa písmeno b) účinného do 31.12.2015 pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu poľa až h).

26. Podľa ) účinného do 31.12.2015. Ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

27. Podľa v znení neskorších predpisov tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil.

28. Podľa v znení neskorších predpisov rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

29. Podľa v znení neskorších predpisov rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

31. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom

konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávanú právnu vec.

32. Pokiaľ ide o námietku žalobcu že podľa ustanovenia zaniklo právo vyrubiť pokutu (žalobný dôvod podľa ust. písmeno c) a ) - k tomuto súd poznamenáva, že úprava zániku práva vyrubiť pokutu bola v znení účinnom do 31.12.2015 zakotvená v ustanovení písmeno b) - čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu lehoty podľa daňových predpisov a zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred súdom, táto nebola v konaní spôsobilá zrušiť rozhodnutie žalovaného ani rozhodnutie správcu dane. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného k tejto námietke, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe (bod 6 odôvodnenia tohto rozsudku) a ktoré plne korešponduje s odôvodnením rozhodnutia tak žalovaného, ako aj správcu dane. V konaní nebolo sporné to, že daňový subjekt sa dopustil správneho deliktu poľa ust. písmeno g) v znení neskorších predpisov - teda že si uplatnil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2010 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa , taktiež nebolo pochybné a vyplýva to aj z administratívneho spisu, že rozdiel dane bol vyrubený rozhodnutím správcu dane č.101814123/2018 zo dňa 14.09.2018, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2019. Teda v roku 2019 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane, ktoré je podkladom pre konštatovanie že sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa ust. písmeno g) a tým vznikla správcovi dane povinnosť uložiť pokutu za zistený správny delikt. Od konca tohto roka tak začala plynúť 5 ročná lehota je v zmysle ust. písmeno b) v znení účinnom do 31.12.2015, podľa ktorého znenia postupoval správca dane pri vyrubení pokuty na vyrubenie pokuty. Pokutu by tak v zmysle znenia tohto ustanovenia nebolo možné vyrubiť po uplynutí roka 2024. Na základe týchto skutočností tak možno konštatovať, že nedošlo k preklúzii práva vyrubiť pokutu, správca dane správne právne posúdil lehotu na vyrubenie pokuty podľa daňových predpisov a rozhodnutím správcu dane o uložení pokuty za správny delikt a následne potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy vo vzťahu k preskúmaniu dodržania procesných lehôt v zmysle zákona a ani k porušeniu ustanovenia a Daňového poriadku a v konaní bola zachovaná zásada primeranosti a zákonnosti.

33. Ani druhá žalobná námietka ohľadom postupu správcu dane a následne aj žalovaného podľa v znení účinnom do 31.12.2015 nebola dôvodná. Súd sa aj pri tejto námietke stotožňuje s vyjadrením žalovaného k tejto námietke, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe (bod 6 odôvodnenia tohto rozsudku) a ktoré plne korešponduje s odôvodnením rozhodnutia tak žalovaného, ako aj správcu dane. Z administratívneho spisu vyplýva, že k spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly došlo dňa 07.03.2012, čím je splnená zákonná podmienka ohľadom času spísania zápisnice o začatí kontroly upravená v ustanovení pre postup podľa ustanovenia v znení účinnom do 31. decembra 2015 aj po 01. januári 2016. Postup správcu dane pri ukladaní pokuty a následne aj žalovaného podľa zákona tak bol správny a nemožno uzavrieť, že by správca dane a následne aj žalovaný nesprávne právne posúdili časovú verziu znenia , ktorú bolo potrebné aplikovať na danú vec.

34. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom toho, že správca dane pri ukladaní pokuty nepostupoval podľa ustanovenia Daňového poriadku ( Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015) a nezaoberal sa možnosťou moderácie výšky pokuty, k tomuto súd uvádza, že zo znenia ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2015, podľa ktorého postupoval tak správca dane ako aj žalovaný vyplýva, že: „ správca dane uloží pokutu vo výške....„ je zákonom daná obligatórna povinnosť správcu dane uložiť pokutu a uloženie tak nie je ponechané na svojvôli správcu dane. Pokiaľ ide o výšku pokuty, Daňový poriadok upravuje postup pri určovaní výšky pokuty a to buď v rozpätí od minimálnej výšky pokuty do maximálnej výšky pokuty alebo výpočtom presnej sumy výšky pokuty. Pre správny delikt spáchaný žalobcom ako daňovým subjektom sa uplatní v zmysle ustanovenia písmeno f) bod 4 v znení účinnom do 31.12.2015 v spojení s ustanovením v znení účinnom do

31.12.2015 určenie výšky pokuty stanoveným matematickým výpočtom, a preto pri výpočte podľa vzorca ktorého výsledkom je pevná suma nebolo možné použiť ustanovenie v znení účinnom do 31.12.2015, resp. totožné znenie v ustanovení zákona č 563/2009 na ktoré poukazuje žalobca, nakoľko by bola porušená dikcia ustanovenia ods. ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2015 o obligatórnom ukladaní pokút. Z doslovného a logického výkladu vyššie citovaných ustanovení tak vyplýva, že správca dane je povinný prihliadať pri určovaní výšky pokuty na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu v prípadoch, ak sa určuje výška pokuty zákonom stanoveným systémom v rozpätí od maximálnej výšky pokuty po minimálnu výšku pokuty. Zákonodarca takýmto spôsobom určovania pokút za správne delikty tak sledoval nielen reparačnú funkciu ukladanej pokuty ale aj jej preventívnu funkciu, keď za správne delikty vyššieho stupňa závažnosti určil prísnejší postup pri určovaní výšky pokuty. Vychádzajúc z týchto skutočností mal súd za to, že ani táto námietka žalobcu nebola v konaní dôvodná.

35. Pokiaľ ide o námietku predčasnosti rozhodnutia o uložení pokuty vzhľadom na podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane, ktorá podľa žalobcu predstavuje nesprávne právne posúdenie veci, k tejto súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so stanoviskom žalobcu k tejto námietke uvedenej v jeho vyjadrení k žalobe ( bod 6 odôvodnenia tohto rozsudku ). Ustanovenie v znení neskorších predpisov určuje presné pravidlá a taktiež aj výnimky pri ukladaní pokút za správne delikty podľa ust. v znení neskorších právnych predpisov. Podanie správnej žaloby voči právoplatnému rozhodnutiu, ktoré bolo podkladom pre uloženie pokuty nie je predmetom výnimiek uvedených v ustanovení v znení neskorších predpisov a neprelamuje obligatórnosť jej uloženia. V prípade, ak by bolo rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane dotknuté rozhodnutím kasačného súdu alebo krajského súdu, správca dane ex offo v zmysle ust . (rovnaké znenie má aj ust. v znení účinnom do 31.12.2015) upraví alebo zruší uloženú pokutu. Novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Vzhľadom na toto zákonné ustanovenie tak nebola ani táto námietka žalobcu v konaní dôvodná.

36. Čo sa týka poslednej žalobnej námietky ohľadom neuloženia úhrnnej pokuty k tejto súd uvádza, že ustanovenie bolo do daňového poriadku zavedené s účinnosťou od 01.01.2016. Toto ustanovenie zakotvuje tzv. absorpčnú zásadu, v zmysle ktorej sa za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. V zmysle znenia ustanovenia daňového poriadku a dôvodovej správy k Z .z. podmienkou uplatnenia absorpčnej zásady je dopustenie sa viacerých správnych deliktov, za ktoré sa ukladá pokuta, ktorej výška je určená rozpätím, napr. od 60 Eur do 3.000 Eur, do 50% sumy a pod. na rovnakom úseku verejnej správy jednou osobou, pričom príslušný na uloženie úhrnnej pokuty je ten správca dane, ktorý správne delikty zistil a ktorý v súlade so zásadou miestnej a vecnej príslušnosti úhrnnú pokutu za viaceré správne delikty ukladá. Úhrnnú pokutu je možné uložiť, ak to bude účelné a možné, t. j. ak uloženie úhrnnej pokuty naplní sledovaný účel, napr. ak bolo v rámci jedného konania alebo kontroly zistených niekoľko správnych deliktov, za ktoré možno uložiť úhrnnú pokutu, alebo daňový subjekt sa opakovane dopustil toho istého správneho deliktu, napr. oneskorené podanie daňového priznania, prehľadu, pričom k uloženiu pokuty za prvé porušenie ešte nedošlo. Možnosť uloženia pokuty spočíva v posúdení, či správca dane mal faktickú a právnu možnosť uložiť pokutu na základe svojich zistení v súvislosti so správou konkrétnej dane. Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa daňového poriadku, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za takéto viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil. Uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa horeuvedeného sa uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu, napríklad zákona o účtovníctve, zákona o spotrebnej dane z minerálneho oleja, zákona o dani z pridanej hodnoty, zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Ustanovenie daňového poriadku je potrebné aplikovať za splnenia tam uvedených zákonných podmienok aj v tých prípadoch, ak sa ukladá pokuta podľa znenia daňového poriadku účinného do 31.12.2015, v zmysle povinnosti rešpektovania základných princípov správneho trestania pri rešpektovaní zásady neprípustnosti analógie v neprospech páchateľa, teda pri ukladaná pokuty dať

prednosť novšiemu zákonu, ak je pre páchateľa priaznivejší. Súd po posúdení veci má za to, že v zmysle rešpektovania princípov správneho trestania nebolo možné na riešenú vec aplikovať ustanovenie § 155a daňového poriadku z dôvod , že úhrnnú pokutu je možné uložiť len v tom prípade, ak sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, čo v tomto prípade neplatí, nakoľko výška pokuty bola určená zákonom stanoveným matematickým výpočtom a nie v rámci stanoveného rozpätia. Vzhľadom k tomu nebola ani táto námietka žalobcu v konaní dôvodná.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného mal súd za to, že je správna žaloba nedôvodná a preto ju v zmysle ust. zamietol.

38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

39. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).