Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22P/80/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. E., L.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátna občianska SR, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov - matky: Q. T., L.. XX.XX.XXXX, J. J. XX, P., štátna občianka SR, a otca: N. E., L.. XX.XX.XXXX, J. E. Q. Q. XX, J., P. O., štátny občan Talianskej republiky, o úpravu práv a povinností k maloletej, takto

rozhodol:

I. Maloletá K. E., L.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Matka je povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej K. E., L.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 350,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 26.10.2017 do 31.10.2020.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej K. E., L.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 400,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.11.2020.

V. Zročné výživné za obdobie od 26.10.2017 do 31.10.2020 v sume 5.400,- eur a zročné výživné za obdobie od 01.11.2020 do 31.03.2021 v sume 1.000,- eur na maloletú K., celkom v sume 6.400,- eur povoľuje súd otcovi splácať po 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

VI. Styk otca s maloletou sa neupravuje.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2017 sa matka maloletej domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej K., nakoľko v júni roku 2017 opustila aj s maloletou spoločnú domácnosť, ktorú viedli s otcom maloletej, by súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, upravil povinnosť otca voči maloletej tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 500,- eur mesačne vopred, vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky. K návrhu priložila rodný list maloletej.

2. Návrh matka odôvodnila tým, že odkedy odišla s dcérou zo spoločnej domácnosti, otec o maloletú nejaví žiaden záujem, ohľadom maloletej sa neinformuje, vôbec sa o ňu nestará, od júna 2017 neprispel na jej výživu žiadnou sumou. Matka zatiaľ nemá riadne zamestnanie, pracuje na dohodu o vykonaní práce, jej zárobok predstavuje cca 180,- eur mesačne. Matka má bežné výdavky na stavu, školné, stravné v škole /od septembra navštevuje základnú školu v Trnave, s čím sú spojené zvýšené výdavky/,

oblečenie, hygienu, mimoškolské aktivity. Matka s maloletou býva u svojej matky, ktorá jej zatiaľ vypomáha, avšak odmieta nahrádzať vyživovaciu povinnosť otca. Príjem otca podľa matky predstavuje sumu cca 2 500,- €, pracuje u zamestnávateľov: 1. J. G., D.. C. Q. D., X. na obecnom úrade ako zástupca starostu Q. K. J., 3. podniká v oblasti živočíšnej výroby. Nakoľko otec si napriek výzvam matky vôbec dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletej.

3. Návrh bol otcovi doručený dňa 05.04.2018, otec nevyužil svoje právo vyjadriť sa k návrhu, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 17.02.2021, otec nevyužil svoje právo zúčastniť sa pojednávania, svoju neúčasť neospravedlnil včas a závažnými okolnosťami a tak súd pojednával v jeho neprítomnosti, o čom bol otec poučený.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a opatrovníka,, oboznámením sa s návrhom, listinami predloženými matkou, list Finančnej správy zo dňa 14.05.2019 č. l.73, výpisom z elektronickej komunikácie účastníkov č.l. 126-129, ako aj ostatným obsahom spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Matka maloletej je slovenská štátna občianka, slovenskej národnosti, otec maloletej je štátny občan Talianskej republiky, z ich partnerského vzťahu sa dňa 31.05.2007 narodila maloletá K. E.. Rodičia maloletej spolu nežijú, maloletá je v starostlivosti matky, matka sa s maloletou zdržiava v mieste svojho trvalého pobytu, v ktorom maloletá navštevuje základnú školu. Otec maloletej si svoju vyživovaciu povinnosť neplní riadne, v kontakte sú príležitostne.

6. Matka pri výsluchu účastníka uviedla, že návrh podala na jeseň v roku 2017, maloletá mala vtedy 9 rokov, chodila na ZŠ do 3. ročníka, momentálne je v 5. ročníku, teda na 2. stupni od 01.09.2020. Bývajú v dome jej exmanžela, ktorému platí nájomné, bývajú tam aj dvaja starší synovia, ktorí sú z tohto vzťahu. Celkovo tam bývajú 4. Synovia sú plnoletí, už pracujú. Mesačné náklady na bývanie: plyn, elektrina, voda 150,- eur, na dome hypotéka nie je. Internet 20,- eur, strava na maloletú 150,- eur, lieky, drogéria 170,- eur, má zdravotné problémy, kupuje špeciálne čaje 30,- eur (hygiena celkovo), dcéra študuje 4 jazyky naraz, samoštúdium, potrebuje špeciálny tablet na študovanie jazykov, stojí 800,- eur, dcéra kontaktovala otca ohľadne toho, neposlal jej nič. Dcéra potrebuje strojček na zuby, pretože sa jej zle vyvíjajú, nemá predbežnú kalkuláciu na cenu strojčeka. Je dlhodobo PN už dva roky, nemá žiadny príjem, pomáhajú jej synovia, každý zarobí cca 900,- eur. Má diagnostikovanú tetániu, diagnostikuje sa jej nález v hlave. Dňa 27.07.2020 ju kontaktoval odporcov právnik e-mailom a informoval ju o tom, že sa rozprával s N. a tento jej povedal, že vo veci alimentov to má urobiť tak, aby to bolo 300,- eur mesačne, Daria zostane v jej opatere a výchove, nemajú žiadne spoločné majetky. Keď všetko pôjde hladko, výdavky pôjdu na ich účet. Ona mu odpovedala, že sa môžu sa dohodnúť na čomkoľvek, ale nepáči sa jej, ako sa N. chová k K., je jej dlžný za 3 roky 5.000,- eur na alimentoch, keď sa konečne začne chovať normálne a že je otec, tak potom budú medzi sebou aj normálne komunikovať. Dňa 17.09.2020 si písali s otcom cez Messenger, on napísal, že mu musí poslať, to čo chce, písomne a že on to potom podpíše a pošle naspäť. Ona mu na to napísala, či on súhlasí, že alimenty pre K. budú 400,- eur mesačne, načo napísal, že „400 ok“. Súdu predložila návrh rodičovskej dohody o výživnom, že od 01.11.2020 by mala byť suma výživného 400,- eur mesačne. Keďže nemá elektronický podpis, právnik odporcu to neakceptoval, pretože v P. vyžadujú elektronický podpis alebo elektronický podpis advokáta, ktorého nemám. Otec je na tom až príliš veľmi dobre, majú veľmi veľa majetkov, je spolumajiteľom veľkého supermarketu V., býva v rodinnom dome, majú asi 6 áut, kamión, Fiat, Jaguár, autá stredných tried. Ako typický talian si potrpí na drahé značkové oblečenie, keď odišla z P., zvolili ho za zástupcu primátora mestečka J.. Majú veľkú reštauráciu C. Q., bitúnok na mäso do reštaurácie, obchod na potraviny a mäso.

7. Opatrovník sa na pojednávaní vyjadril tak, že sa pripojil k návrhu matky.

8. Podľa čl. 4 tretia veta základných zásad Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

9. Podľa čl. 5 písm. h) základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.

10. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

11. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §25 a § 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

16. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvodu hodné osobitného zreteľa.

25. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa veta prvá , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

27. Podľa prvá veta starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

28. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty musia rešpektovať právo dieťaťa, ktoré je oddelené od jedného alebo oboch rodičov, udržiavať pravidelne osobný kontakt s oboma rodičmi, okrem prípadov, ak by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

29. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.

30. Podľa druhej vety právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

31. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a vy ´kone rozsudkov v manželsky´ch veciach a vo veciach rodičovsky´ch práv a povinností, ktory´m sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na: a) rozvod, rozluku alebo anulovania manželstva; b) nadobúdanie, vy´kon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovsky´ch práv a povinností.

32. Podľa článku 1 ods. 2 nariadenia Brusel IIa, záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu ty ´kať najmä: a) opatrovníckeho práva a práva styku s dieťaťom; b) opatrovníctva, poručníctva alebo podobny´ch inštitútov; c) určenia a úloh osôb alebo subjektov, ktoré sú zodpovedné za osobu dieťaťa alebo jeho majetok, ktoré dieťa zastupujú alebo mu pomáhajú; d) umiestnenia dieťaťa do pestúnskej starostlivosti alebo do zariadenia starostlivosti o dieťa; e) opatrení na ochranu dieťaťa ty´kajúcich sa správy, udržovania alebo nakladania s majetkom dieťaťa.

33. Podľa článku 1 ods. 3 písm. e) nariadenia Brusel IIa toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť.

34. Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia Brusel IIa, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovsky´ch práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvykly´ pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

35. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej len „nariadenie o výživnom“) toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

36. Podľa článku 1 ods. 1 bod 1 nariadenia o výživnom „rozhodnutie“ je rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti vydané súdom členského štátu bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozsudku alebo exekučného príkazu, ako aj rozhodnutie o trovách konania vydané súdnym úradníkom. Na účely kapitol VII a VIII pojem „rozhodnutie“ zahŕňa aj rozhodnutie vo veci vyživovacej povinnosti vydané v treťom štáte.

37. Podľa článku 3 nariadenia o výživnom v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov

38. Podľa článku 15 nariadenia o výživnom rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len „Haagsky protokol z roku 2007“), určuje podľa tohto protokolu.

39. Podľa článku 1 ods. 1 Haagskeho protokolu z roku 2007 tento protokol určuje rozhodné právo pre vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinného vzťahu, rodičovstva, manželstva alebo švagrovských vzťahov, vrátane vyživovacej povinnosti voči dieťaťu bez ohľadu na rodinný stav rodičov.

40. Podľa článku 3 ods. 1 a 2 Haagskeho protokolu z roku 2007 pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu oprávneného. V prípade zmeny obvyklého pobytu oprávneného sa od okamihu zmeny uplatňuje právo štátu nového obvyklého pobytu

41. Podľa článku 4 Haagskeho protokolu z roku 2007 osobitné pravidlá uprednostňujúce niektorých oprávnených 1. Nasledujúce ustanovenia sa uplatňujú v prípade vyživovacej povinnosti: a) rodičov voči svojim deťom, b) iných osôb ako rodičov voči osobám, ktoré nedosiahli vek 21 rokov, okrem povinností vyplývajúcich zo vzťahov uvedených v článku 5, a c) detí voči svojim rodičom. 2. Ak oprávnený nemôže vymôcť výživné od povinného podľa práva určeného v súlade s článkom 3, uplatňuje sa právo štátu konajúceho súdu. 3. Bez ohľadu na článok 3, ak oprávnený podal návrh na príslušný orgán štátu obvyklého pobytu povinného, uplatňuje sa právo štátu konajúceho súdu. Ak však oprávnený nemôže vymôcť výživné od povinného podľa tohto práva, uplatňuje sa právo štátu obvyklého pobytu oprávneného. 4. Ak oprávnený nemôže vymôcť výživné od povinného podľa práva určeného v súlade s článkom 3 a odsekmi 2 a 3 tohto článku, uplatňuje sa právo štátu ich spoločnej štátnej príslušnosti, ak existuje.

42. Podľa článku 14 Haagskeho protokolu z roku 2007 aj vtedy, keď rozhodné právo ustanovuje inak, zohľadnia sa pri určovaní výšky výživného potreby oprávneného a možnosti povinného, ako aj akákoľvek náhrada priznaná oprávnenému namiesto pravidelných platieb výživného.

43. Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými dôkazmi a po vypočutí matky a opatrovníka dospel k záveru, že úprava práv a povinností k maloletej v zmysle návrhu matky, je v jej záujme. U starších detí, ktoré sú už schopné formulovať svoje priania a predstavy o ďalšom spolužití s rodičmi, treba prihliadnuť predovšetkým na ich priania, najmä ak korešpondujú so záverom zisteným dokazovaním (rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. ). Vzhľadom k osobnej starostlivosti o maloletú výlučne matkou, ako aj vzhľadom k veku a názoru maloletej, je v jej záujme, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, keď otec žije v P. republike, s maloletou je v kontakte príležitostne a nevedel by podľa názoru súdu pružne reagovať na potreby maloletej v otázkach zastupovania a správy majetku v bežných veciach. Otázka

zastupovania a správy majetku v ostatných veciach v zmysle zákona o rodine zostáva otcovi s poukazom na rodičovské práva a povinnosti oboch rodičov zachovaná.

44. Pri rozhodovaní o určení výšky vyživovacej povinnosti súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného. Maloletá má 13 rokov, navštevuje 5. ročník základnej školy, jej mesačné náklady na bývanie cca 40,- eur, stravu 150,- eur, internet 20,- eur, drogériu a lieky 170,- eur (maloletá má zdravotné problémy), ďalej je potrebné zohľadniť bežné výdavky napr. na oblečenie a obuv (obvykle 50,- až 70,- eur), ktoré sú primerané veku a zdravotnému stavu maloletej. Matka znáša náklady na domácnosť jej a maloletej sama za pomoci jej plnoletých synov, výdavky na maloletú neboli medzi účastníkmi sporné. Otec sa na výdavkoch maloletej nepodieľa, výživné podľa vyjadrenia matky neplatí, z mimoriadnych výdavkov potrebuje špeciálny tablet na štúdium jazykov, stojí 800,- eur (800 : 12 = 106 eur), otca kontaktovala v tejto veci, otec na jej požiadavku nereagoval.

45. Súd v konaní ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v súdom určenej výške 350,- eur a od 01.11.2020 vo výške 400,- eur, odkedy je maloletá na druhom stupni základnej školy a jej výdavky sa v čase zvyšujú, hoci príjmy môže deklarovať v nižšej výške, súd mal z vykonaného dokazovania v rámci justičnej spolupráce s P. republikou preukázané, že má príjmy z vykonávania funkcie zástupcu starostu vyplácané Obecným úrad J., z podnikania spoločnosti C. Q. K. G. J. so sídlom v J. (spoločnosť vykonávajúca činnosť minimarketov), S. S. X. so sídlom J. (spoločnosť vykonávajúca činnosť poľnohospodárskej kultivácie súvisiacej s chovom zvierat). Je potrebné si uvedomiť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a maloletá má právo podieľať sa na životnej úrovni otca. Súd pri svojom rozhodovaní neberie do úvahy len prípadný skutočný príjem otca, ale aj príjem, ktorý by bolo v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať, a to aj v prípade dočasného výpadku príjmu na strane otca. Otec súdu nepreukázal, že by súdom určená výška výživného bola „nad jeho možnosti a schopnosti“ alebo sa podieľal na mimoriadnych výdavkoch, akými sú napr. tablet. Pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, v čo najväčšom rozsahu zabezpečenie jeho individuálnych potrieb.

46. Súd za odôvodnené priemerné mesačné náklady iba na maloletú považoval celkovo sumu cca 556,- eur, ktoré náklady súd považuje za primerané. Ich výška navyše nebola medzi účastníkmi sporná, súd tak vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov, keď neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti ( ).

47. Dokonca aj v prípadoch, ak možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, súd zaviaže toho z rodičov, ktorý sa dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej než zodpovedá 1/2 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa (Pavelková, B. Zákon o rodine

- komentár, 2. vyd., 2013). V danom prípade celú starostlivosť v čase rozhodovania súd zabezpečuje matka, preto je dôvodné, aby tento pomer bol v rozsahu 2/3 otec a 1/3 matka, prípadne vyššom, ak matka je pre zdravotné problémy bez príjmu.

48. Výšku výživného na maloletú súd uložil otcovi vo výške 350,- eur a neskôr 400,- eur mesačne, 2/3 z celkových výdavkov 556,- eur predstavujú sumu 370,- eur (+ 30,- eur mimoriadne nepredvídateľné výdavky), čo považuje súd vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletej, s prihliadnutím na jej vek, ako aj vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca v zmysle § 75 ods. 1 ZR za primerané. Pokiaľ ide o náklady maloletej, ktoré nebudú pokryté výživným zo strany otca (cca 156,- eur, teda 1/3 výdavkov na maloletú) je potrebné, aby sa na nich podieľala matka, avšak z dôvodu vykonávania osobnej starostlivosti o maloletej sa má na nákladoch na dieťa podieľať v nižšej miere ako otec, ktorý sa o maloletú osobne nestará. Matka v súčasnosti nepracuje, je práceneschopná, bez príjmu, ďalšiu vyživovaciu povinnosť matka nemá.

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd návrhu matky v časti určenia výživného na maloletú vyhovel, považujúc ho za opodstatnený čo do výšky. Pokiaľ ide o určenie začiatku určenia vyživovacej povinnosti otca, súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej v sume 350,- eur mesačne s účinnosťou od 26.10.2017 do 31.10.2020 a s účinnosťou od 01.11.2020 sumou vo výške 400,- eur mesačne, pričom zohľadnil vývoj životných nákladov v zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine.

50. V dôsledku určenia výživného od 26.10.2017 a rozhodovania o výživnom dňa 24.03.2021, súd vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 26.10.2017 do 31.10.2020 v sume 5.400,- eur a za obdobie od 01.11.2020 do 31.03.2021 v sume 1.000,- eur, celkom v sume 6.400,- eur, ktorý povolil súd otcovi splácať po 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Za toto obdobie je vykonateľné uznesenie Okresného súdu č.k. -8 zo dňa 27.11.2017, ktorým súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletej s účinnosťou od 16.10.2017 sumou vo výške 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Nariadené neodkladné opatrenie súd nezrušil, keď jeho nariadenie bolo viazané na vykonateľnosť rozsudku vo veci samej a ktoré zanikne ex lege uplynutím doby, na ktorú bolo nariadené.

51. Súd z dôvodu výšky nedoplatku povolil otcovi splácať nedoplatok za bežné výživné v mesačných splátkach po 150,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky so stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Pri uvedených výškach splátok bude nedoplatok zo strany otca pri jeho riadnom platení uhradený v primeranom čase.

52. Súd o styku otca s maloletou autoritatívne nerozhodoval, pričom stretávanie otca s maloletou ponechal na dohodu rodičov, prípadne dohodu rodičov priamo s maloletou, pričom súd poukazuje na vek maloletej, jej vyspelosť ohľadom formulovania vlastných názorov a prianí a súčasne nebolo sporné, že maloletá sa s otcom komunikujú aj elektronicky a zo strany matka súd nemá indíciu, že by matka v styku otca s maloletou bránila.

53. O náhrade trov konania účastníkov súd nerozhodoval, keď taký návrh účastníci v zmysle nepodali a v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania a účastníci v nich znášajú vlastné trovy tak, ako im vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona () a ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia súdom.