Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Ek-4288-2021.pdf
PDF · 99.09 KB
Case nature
Subarea
62Ek/4288/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného: SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX, XXX XX D., o vymoženie pohľadávky vo výške 351,64 Eur s príslušenstvom, exekúcia vedená u súdneho exekútora JUDr. Stanislava Hulmanová Janušová, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 49, 01001 Žilina, pod sp. zn. 383EX 1042/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 32,41 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.12.2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 351,64 Eur s prísl. na základe exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Up/1789/2020 zo dňa 23.12.2020, právoplatný dňa a vykonateľný dňa 11.03.2021 (ďalej len „exekučný titul“)
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 22.12.2021 poverenie súdnemu exekútorovi- JUDr. Stanislava Hulmanová Janušová, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 49, 01001 Žilina (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. 383EX 1042/21. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal osobne dňa 21.01.2022.
3. Dňa 05.01.2024 povinný doručil súdu podanie podanie, ktoré súd podľa obsahu vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie. V tomto bode súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie tvrdí, že exekučný titul mu nebol nikdy doručený a má za to, že nemal povinnosť komunikovať cez elektronickú schránku nakoľko žiadne služby eSlovensko nevyužíva a preto ju ani nekontroloval. Preto ak by mu bol platobný rozkaz doručený v papierovej podobe, zásielku by prebral a podal by odpor voči platobnému rozkazu. Povinný má za to, že keď bol na neho vyhlásený konkurz mala byť exekúcia voči nemu zastavená.
5. Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie podaním zo dňa 14.02.2024 a to tak, že v celom rozsahu nesúhlasí so zastavením exekúcie. Oprávnený ďalej poukazuje na skutočnosť, že exekučný titul sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 11.03.2021 pričom od 01.07.2017 sú
elektronické schránky aktivované všetkým právnickým osobám a zapísaným organizačným zložkám so sídlom na území Slovenskej republiky. Po tomto dátume už nie je potrebný žiaden úkon na jej aktivovanie. Povinný ako podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 24.11.2022, teda po vydaní exekučného titulu a jeho doložky právoplatnosti/vykonateľnosti. K uvedenému tvrdeniu oprávnený doložil aj výpis zo živnostenského registra povinného. Oprávnený má teda za to, že súd správne doručoval exekučný titul do aktívnej elektronickej schránky povinného pričom ak povinný danú zásielku neprevzal, mala sa uplatňovať fikcia doručenia. Za takýchto okolností sa elektronická správa považuje za doručenú uplynutím úložnej lehoty. Oprávnený uvádza, že s poukazom na vyššie uvedené bol platobný rozkaz spolu so žalobou doručený povinnému do vlastných rúk. Povinný voči platobnému rozkazu odpor nepodal a platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Oprávnený k tvrdeniu povinného, že pohľadávka mala byť uspokojená v konkurze uvádza, že na odbernom mieste povinného dochádzalo úmyselným konaním k neoprávnenému odberu zemného plynu, v období, kedy na odbernom mieste povinného došlo k administratívnemu prerušeniu dodávky zemného plynu. Zo žalobného návrhu, na podklade ktorého vznikol Exekučný titul a na základe ktorého je vedená táto exekúcia, mal súd v pôvodnom súdnom konaní za jednoznačne preukázané, že vymáhaná pohľadávka vznikla titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním. Príslušný súd z príloh žalobného návrhu zistil, že povinný odoberal zemný plyn bez uzavretej zmluvy, v dôsledku čoho vznikla oprávnenému škoda, ktorej náhrady sa domáhal vydaním platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica. Oprávnený teda poukazuje na skutočnosť, že uplatnený nárok vznikol titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním povinného a teda aj s poukazom na ustanovenie §166c ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vzniknutá pohľadávka oprávneného voči povinnému je oddlžením nedotknutá, t.j. nedotknuteľná pohľadávka a povinný, aj po vyhlásení konkurzu na jeho majetok, je povinný uplatnený nárok oprávnenému uhradiť. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica v zmysle §61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a zároveň priznal oprávnenému náhradu trov konania vo výške 32,41 Eur.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok, ak a) ide o návrh na zastavenie exekúcie podľa odseku 3, b) ide o návrh na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je neodkladné opatrenie alebo uznesenie o zabezpečení dôkazu, ktoré nadobudli právoplatnosť,
c) prílohou návrhu na vykonanie exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie je osvedčenie o neplnení nepeňažnej povinnosti a znalecký posudok alebo odborné stanovisko znalca, z ktorého je zrejmá všeobecná hodnota inej povinnosti ako zaplatenie peňažnej sumy v peniazoch, ktorú môžu vykonať aj iné osoby, uložená exekučným titulom, ak hodnota tejto povinnosti nevyplýva z exekučného titulu.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu. (zákon 305/2013 Z. z.)
13. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon o e-Governmente“), elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej osobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa § 12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.
14. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronické podanie a elektronický úradný dokument sa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá je aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu sa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými prostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.
15. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta.
16. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu.
17. Podľa § 32 ods. 3 zákona o e-Governmente, ak si adresát zvolil možnosť zasielania notifikácií, bezodkladne po uložení elektronickej úradnej správy je mu zaslaná notifikácia o uložení elektronickej úradnej správy, ktorá obsahuje meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov odosielateľa a adresáta a deň uplynutia úložnej lehoty.
18. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
19. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie obsahoval a návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučného konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
20. Súd po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrením oprávneného konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
21. Nakoľko povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, a takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v ňom môže namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, tzn. po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.
22. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
23. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, mohol v ňom namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd nad rámec uvedeného zákonného ustanovenia preskúmal dôvody namietané v predmetnom návrhu povinného na zastavenie exekúcie a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. Dôvodom podania návrhu povinnej na zastavenie exekúcie bolo tvrdenie, že exekučný titul je nespôsobilý exekučný titul, o ktorého vydaní nemal vedomosť nakoľko nevyužíval elektronickú schránku Vzhľadom na uvedené súd preskúmal rozporované doručenie exekučného titulu v spise Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Up/1789/2020 a poukazuje na skutočnosť, že vydaný exekučný titul– Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Up/1789/2020 zo dňa 23.12.2020, bol povinnému doručený v zmysle elektronickej doručenky dňa 13.01.2021 a teda exekučný titul bol povinnému riadne doručovaný do jeho aktivovanej elektronickej schránky v súlade s §9 zákona o upomínacom konaní a v súlade so zákonom e-Governmente.
24. Súd uvádza, že s účinnosťou od 01.11.2017 platí novela zákona o e-Governmente (tento zákon upravuje doručovanie úradných správ do elektronických schránok), pričom táto novela zaviedla, že elektronická úradná správa, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, považuje sa v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente za doručenú dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Vyššie uvedené znamená, že ak má žalovaný aktivovanú elektronickú schránku a žalobca voči nemu podá žalobu, pričom súd na základe žaloby vydá rozhodnutie, súd doručí rozhodnutie do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného s tým že, ak v 15 dňovej úložnej lehote žalovaný nepotvrdí doručenie elektronickej úradnej správy, rozhodnutie sa bude považovať za doručené aj v tom prípade, ak sa o správe žalovaný
nedozvedel (napr. preto, lebo si obsah elektronickej schránky v danom čase nekontroloval). Ak sa teda platobný rozkaz považuje za doručený, plynie žalovanému 15 dňová lehota na podanie odporu, pričom ak v tejto lehote žalovaný nepodá odpor, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť, na základe čoho žalobca bude môcť podať návrh na začatie exekúcie. Súd pre úplnosť uvádza, že táto fikcia doručenia sa uplatní len v prípade, ak súd doručuje rozhodnutie do aktivovanej elektronickej schránky. Súd ďalej konštatuje, že povinný mal v zmysle vyššie citovaného § 32 ods. 3 zákona o e-Governmente, možnosť zvoliť si zasielanie notifikácii o uložení elektronickej úradnej správy do aktivovanej elektronickej schránky, čím by bol informovaný o každom elektronickom doručení úradnej správy do jeho elektronickej schránky.
25. Nakoľko povinný mal v čase doručovania exekučného titulu aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie úradných správ, súd pri jeho doručovaní povinnému postupoval v súlade so zákonom o e-Governmente. Súd konštatuje, že povinným uvedený dôvod na základe ktorého navrhuje zastaviť exekúciu v celom rozsahu kvôli nedoručeniu exekučného titulu považuje za nedôvodný.
26. Podľa § 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
27. Podľa § 166a ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
28. Podľa § 166 ods. 1 ZoKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
29. Podľa § 166 ods. 2 ZoKR, oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkom nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
30. Podľa § 167f ods. 1 ZoKR, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
31. Podľa § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR, oddlžením je nedotknutá pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním, vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.
32. Súd k tvrdeniu povinného, že mala byť exekúcia zastavená z dôvodu vyhlásenia konkurzu na jeho majetok uvádza, že aj keď uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 10Odk/10/2023 zo dňa 22.02.2023, zverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 41/2023 dňa 28.02.2023, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX, XXX XX D. – Rieka, existuje kategória nárokov, ktoré napriek oddlženiu zostávajú veriteľom dlžníka zachované, pričom tieto nároky sú vymedzené v § 166c ZKR a ktoré zákon definuje ako „nedotknuté pohľadávky“. Spoločným znakom takýchto pohľadávok je skutočnosť, že veriteľ si ich môže ale aj nemusí uplatniť prihláškou do konkurzu a v prípade, že tak neurobí pohľadávka sa nestáva nevymáhateľnou, veriteľ tak svoj právny nárok nestráca a môže sa domáhať vymoženia svojej pohľadávky aj prostredníctvom exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že ak ide o jednu z taxatívne určených pohľadávok, nemá prípadné vyhlásenie konkurzu a rozhodnutie o oddlžení vplyv na už vedené exekučné konanie.
33. Súd mal z obsahu spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Up/1789/2020 (žalobného návrhu a príloh) za preukázané, že vymáhaná pohľadávka vznikla titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním povinného, keď odoberal plyn bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu,
v dôsledku čoho vznikla oprávnenému škoda vo výške 351,64 Eur spolu s príslušenstvom, ktorej náhrady sa oprávnený (žalobca) domáhal vydaním platobného rozkazu na Okresnom súde Banská Bystrica. Takúto pohľadávku teda možno subsumovať pod ustanovenie § 166c ods. 1 písm. d) ZKR a charakterizovať ju ako pohľadávku oddlžením nedotknutú a teda postihnuteľnú núteným výkonom rozhodnutia.
34. Nakoľko povinný nepreukázal neprípustnosť začatia exekúcie a vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne dôvody, ktoré by predstavovali skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, súd dospel k záveru, že v danom prípade povinný neuniesol dôkazné bremeno.
35. V predmetnom exekučnom konaní sú splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne neplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, a preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. (I.výrok)
36. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
38. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
39. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, čím oprávnený mal úplný úspech vo veci, súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavky na zatupovanie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 32,41 Eur (13,28 Eur + 13,73 Eur + DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.