Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Sa-19-2018.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd pred sudcom JUDr. Ondrejom Hviščom, PhD., v právnej veci žalobcu: A.. J. J.Č., bytom E.. W. XXXX/XX, XXX XX R. X. Y., proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.03.2018, č. XXX XXX XXXX X, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Administratívne konanie
1. Rozhodnutím zo dňa 10.03.2018, č. XXX XXX XXXX X Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) zamietol odvolanie žalobcu, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXXX XXXX X - I. až III. zo dňa 30. novembra 2017 vo veci nároku na invalidný dôchodok. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXXXXX XXXX X - I. zo dňa 30. novembra 2017, ktorým žalobcovi podľa § 263 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 37 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) v znení neskorších predpisov od 11. mája 2004 vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 3245 Sk mesačne, ktorý sa podľa § 263a ods. 5 ZSP v znení zákona č. 526/2003 Z. z. nevypláca a dňom 11. mája 2004 nárok naň zaniká.
Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 30. novembra 2017, ktorým účastníkovi konania podľa § 73, § 112 ods. 4, § 274 a § 82 ZSP zvýšila sumu invalidného dôchodku od 8. apríla 2010 na 496,80 EUR mesačne.
Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 30. novembra 2017 ktorým účastníkovi konania podľa § 263 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 310/2006 Z. z. a podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 16. septembra 2010 priznala invalidný dôchodok v sume 263,80 EUR mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2002. o úprave dôchodkov priznaných v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia v znení zákona č. 639/2002 Z. Z., zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z. o zvýšení dôchodkov v roku 2003 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti sociálneho zabezpečenia a zvýšenie pocta § 82 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 449/2008 Z. z. a v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny Slovenskej republiky č. 413/2009 Z. z. Podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 529/2006 Z. z. účastník konania má od 16. septembra 2010 naďalej nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004 v sume 496,80 EUR mesačne, súčasne od 16. septembra 2010 mu zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.
3. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z tých istých dôvodov, aké uviedol v správnej žalobe, o ktorom rozhodol žalovaný správny orgán, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím zo dňa 10.03.2018, č. XXX XXX XXXX X (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že zamietol v celom rozsahu odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne - ústredie.
4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný správny orgán citoval aplikované zákonné ustanovenia § 70 ods. 1, § 71 ZSP a konštatoval, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad dňa 17. 1. 2018, ktorý zotrval na svojom odbornom posudku o invalidite zo dňa 14. marca 2019 a kompletný posudkový spis postúpil posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 5. 2. 2018 so záverom: „Najzávažnejším zdravotným postihnutím účastníka konania, okrem obojstrannej endoprotézy, je polyneuropatia dolných končatín, ktorá podmieňuje zvýšenie miery poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z, je taktiež aj vertebrogénny bolestivý syndróm, ktorý vznikol hlavne sekundárne pre degeneratívne ochorenie bedrových kĺbov a poškodenie pleca vpravo, ktoré si vyžiadalo aj operačné riešenie. Uvedené posledné ochorenia (poškodenie pleca vpravo a vertebrogénny bolestivý syndróm) sú v porovnaní s polyneuropatiou menej závažnejšie, čo vyplýva aj z percentuálneho hodnotenia. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. 10% navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť súvisí s konaním zo dňa 8. apríla 2010, ktoré bolo realizované na základe dožiadania Krajského súdu v Košiciach č. 2Sd/15/2008-7 zo dňa 25. februára 2010 o doplnenie posudku vo veci opravného prostriedku z dôvodu neuznania invalidity.“
5. Ďalej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol:
„Od 11. mája 2004 do 31. júla 2006: (...) Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade určil choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, obojstranná endoprotéza, ktoré zaradil do kapitoly XV, oddielu G, položky 46.2 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 45 % od 11. mája 2004 (z percentuálneho rozmedzia od 40 % do 60 %).
Od 1. augusta 2006 do 7. apríla 2010: (...) Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade určil choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, obojstranná (totálna endoprotéza), so závažným obmedzením pohybu, ktoré zaradil do kapitoly XV, oddielu G, položky 44.2, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č.461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zmenil zo 45 % na 65 % od 1. augusta 2006 (z percentuálneho rozmedzia od 60 % do 75 %).
Od 8. apríla 2010: (...) Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade určil choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, obojstranná (totálna endoprotéza), so závažným obmedzením pohybu, ktoré zaradil do kapitoly XV, oddielu G, položky 44.2, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zmenil zo 65 % na 75 % od 8. apríla 2010 (z percentuálneho rozmedzia od 60 % do 75 %).“
I. Správna žaloba, vyjadrenie a replika
6. Včas podanou správnou žalobu, doručenou správnemu súdu dňa 16.5.2018, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.03.2018, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
7. V správnej žalobe, rovnako ako vo svojom odvolaní, žalobca opísal celý priebeh administratívneho konania a konštatoval, že žalovaný mal v administratívnom konaní realizovať nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z. po prijatí zákona č. 529/2006 Z. z., uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 4 So/199/2008 z 20.8.2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4So/83/2005 z 7.6.2006, rozsudok Krajského v Košiciach č.k. 2Sd/15/2008 z 23.10.2012, rozsudok Krajského v Košiciach č.k. 8Sd/78/2013 z 12.8.2014 a rozsudok Krajského v Košiciach č.k. 5Sd/13/2015 z 14.3.2017. V týchto súdnych konaniach sa žalobca domáhal ochrany svojich subjektívnych práv.
8. V správnej žalobe žalobca opísal priebeh posudzovania jeho zdravotného stavu tak ako je zachytený v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného (bod 5. rozsudku) v kontexte súdnych konaní, ktoré sú uvedené vyššie. S percentuálnym hodnotením (posúdením) jeho zdravotného stavu, ktorý vykonal posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade, ktorý posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 5.2.2018, sa však nestotožnil. V tejto súvislosti uvádza: „Svojím posudkom je posudková lekárka v zjavnom rozpore s 1. znalcom i 2. znalcom, čo sa týka posúdenia zdravotných postihnutí, ktorými som trpel a trpím a ich vplyvu na celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením aj ich vývoja v zmysle § 71 ods. 8 zsp a navýšením o 10%. Dožadujem sa od 11.5.2004 celkovej PSVZČ nad 70% súvisle do 8.3.2015, kedy mi vznikol nárok na starobný dôchodok.
V dôsledku skutočnosti, že žalovaný bol pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení podľa § 29 ods. 3 písm. a) invalidný prehodnotením jeho zdravotného stavu 14.7.2003, je úlohou posudkového orgánu zistiť, či došlo k zlepšeniu jeho zdravotného stavu v období do 11.5.2004 a v akom rozsahu. Len po takomto zistení môže žalovaná rozhodnúť o znížení jeho invalidného dôchodku priznaného podľa § 29 ods. 3 písm. a) podľa zsz na ČID alebo invalidný dôchodok s PSVZČ 45% zsp.
Žalovaná ani obaja znalci nedokumentovali a nezistili zlepšenie zdravotného stavu v období od 14.7.2003 do 11.5.2004, naopak žalovaná i obaja znalci dokumentujú postupne zhoršujúci zdravotný stav v období od 11.5.2004 do 7.4.2010. Rozhodnutia II. a III. nadväzujú a súvisia s rozhodnutím I., nesúhlasím so zmenou invalidity ku dňu 8.4.2010 a žiadam o priznanie invalidity nad 70% od 11.5.2004 súvisle ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok od 8.3.2015“ 9. Listom zo dňa 3.5.2019, doručeným správnemu súdu dňa 7.5.2020 sa vyjadril správny orgán prvého stupňa, ktorý zotrval na svojom právnom názore vyslovenom v napádaných rozhodnutiach a zopakoval argumentáciu, ktorá bola v nich obsiahnutá. Zároveň súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
10. Listom doručeným správnemu súdu dňa 11.2.2020 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného a to tak, že trval na verejnom prejednaní veci. Listom zaslaným na výzvu správneho súdu, ktorý bol doručený správnemu súdu dňa 8.3.2021, žalobca súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
II. Právny názor správneho súdu
11. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj postup, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP.
12. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP, keďže nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Správny súd postupoval v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku dňa 24.03.2021 bolo zverejnené na úradnej tabuli dňa 11.03.2021.
13. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne, pretože napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci a preto správny súd žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol.
14. Podľa ust. § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
17. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania a s obsahom pripojeného administratívneho spisu. Priebeh administratívneho konania nebol medzi účastníkmi sporný.
18. Správny súd dáva do pozornosti svoj skorší rozsudok č. k. 5Sd/13/2015 z 14.3.2017, ktorý bezprostredne predchádzal vydaniu preskúmavaného rozhodnutia, ktorý zaviazal žalovaný správny orgán k spôsobu ďalšieho konania. V tomto rozsudku správny súd uvádza: „Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude zaujať podrobné stanovisko ku všetkým námietkam navrhovateľa, vzneseným v priebehu celého správneho i súdneho konania pokiaľ ide o posudzovanie zdravotného stavu a v prípade, že bude mať pochybnosti o správnosti záverov znalca W.. Č., bude potrebné ustanoviť nového znalca alebo doplniť znalecký posudok W.. W., ktorým bude uložené vypracovať resp. doplniť znalecký posudok s rovnakým zadaním, ako bolo uložené W.. Č. za účelom odstránenia rozporov predovšetkým medzi obsahom znaleckého posudku znalca W.. Č. a závermi posudkového lekára, ktoré sú v zjavnom rozpore, pokiaľ ide o ďalšie zdravotné postihnutia, ktorými navrhovateľ trpel a trpí a ich vplyv na celkovú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením aj ich vývoja v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Keďže podkladom pre vydanie rozhodnutia je posudok príslušného posudkového lekára sociálneho poistenia, jeho úlohou bude v posudku zaujať podrobné stanovisko ku všetkým námietkam navrhovateľa, sporným a zisteným skutočnostiam v súvislosti s posudzovaním jeho zdravotného stavu a toto podrobne odôvodniť z hľadiska kritérií pre priznanie invalidity, resp. jej zmeny a výšky stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, či jej navýšenie pre ďalšie zdravotné postihnutia v zmysle platnej právnej úpravy. Až na základe doplnenia dokazovania v naznačenom smere bude povinnosťou odporkyne vydať vo veci rozhodnutie, ktoré je potrebné náležite odôvodniť v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti.“
19. Správny súd v nadväznosti na rozsudok č. k. 5Sd/13/2015 z 14.3.2017, ktorý vymedzil, zrekapituloval priebeh administratívneho konania (pozri body 21. až 52. rozsudku) a rozsah dokazovania správneho orgánu pro futuro, na ktorý zároveň aj správny súd v tomto konaní opäť poukazuje, musí konštatovať, že konajúce správne orgány postupovali v intenciách právneho názoru vysloveného v rozsudku č. k. 5Sd/13/2015 z 14.3.2017.
20. Súčasťou odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je aj posudok posudkového lekára zo dňa 5.2.2018, ktorý bolo potrebné vyhotoviť z dôvodu postupu v súlade s právnym názorom správneho súdu. Takémuto dokazovaniu správneho orgánu nemožno nič vytknúť. Najmä časť zdravotného posudku, ktorá je citovaná aj v bode 4. rozsudku objasňuje právnu úvahu, prečo správny orgán posúdil zdravotný stav žalobcu v takom rozsahu ako to judikoval v preskúmavanom rozhodnutí.
21. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu a z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, aké skutočnosti viedli žalovaného k právnemu názoru, ktorý judikoval a akými úvahami sa riadil. Pre objasnenie dáva správny súd do pozornosti časť zdravotného posudku zo dňa 5.2.2018, ktorý pojednáva o rozdielnostiach v hodnotení zdravotného stavu: „Napriek tomu, že obidvaja znalci zdravotné postihnutie účastníka konania hodnotia ako hybnosť v bedrových kĺboch oproti norme (zdravému bedrovému kĺbu) ako ľahké a stredne ťažké,
posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade to považuje za nesprávne. Pooperačný priebeh u účastníka konania bol bez komplikácií, nebola popisovaná infekcia a zlomenina endoprotézy. Stav po operáciách TEP oboch bedrových kĺbov možno aj preto hodnotiť ako dobrý, lebo neboli popisované skrátenia končatín, svalstvo normotrofné, inervácia správna a bez cirkulačných porúch. V subjektívnom hodnotení tohto zdravotného stavu došlo u účastníka konania k zmenšeniu intenzity bolestí. Z toho dôvodu aj obidvaja znalci sa zhodli na tom, že po operácii bol účastník konania schopný pracovného zaradenia, ktoré trvá od roku 1992, a ktoré popisuje ako riadiacu činnosť, čo úplne vyhovuje jeho zdravotnému stavu. Vzhľadom na tieto nové skutočnosti bol zdravotný stav účastníka konania prehodnotený dňa 11. mája 2004 v rámci mimoriadnej kontrolnej lekárskej prehliadky na podnet posudkového lekára sociálneho poistenia.“
22. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
23. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ZSP a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 cit. zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 196 ods. 1 cit. zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je plne v súlade so ZSP. Žalovaný pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav veci, odôvodnenie rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľné, obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, ako aj uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a je z neho zrejmé, akými úvahami sa žalovaný pri hodnotení dôkazov riadil a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov. Správny súd preto dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 S.s.p.) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 S.s.p.) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 S.s.p.). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 S.s.p.).