Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cob-5-2021.pdf
PDF · 119.78 KB
Case nature
Subarea
5Cob/5/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Turbína, s.r.o., so sídlom Tatranská ulica 742, 059 34 Spišská Teplica, IČO: 36 466 620, právne zastúpený: JUDr. Martin Bašista, advokát, so sídlom Štefánikova 8, 058 01 Poprad, IČO: 37880381, proti žalovanému: GasOil Technology a.s., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 48 212 491, v konaní o určenie neplatnosti uznesenia VZ a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/88/2020-29 zo dňa 11.12.2020, jednohlasne takto
rozhodol:
Mení uznesenie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:
„I. N a r i a ď u j e žalovanému z d r ž a ť sa uskutočňovania úkonov, ktorými by mohlo dôjsť k vykonaniu zápisu zmien zapísaných údajov o akciovej spoločnosti do obchodného registra v zmysle uznesení prijatých na 3.náhradnom mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa 12.11.2020 a to do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.“
2. Súd prvej inštancie skutkovo vec odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2020 domáhal určenia neplatnosti uznesení 1., 2. 3. a 4. prijaté na 3. náhradnom mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného dňa 12.11.2020 a zároveň podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému zdržať sa úkonov spojených so zápisom zmien u žalovanej akciovej spoločnosti v obchodnom registri v zmysle uznesení prijatých na 3. náhradnom mimoriadnom valnom zhromaždení. V žalobe, ktorej súčasťou bolo aj odôvodnenie návrhu na neodkladné opatrenie uviedol, že žalobca je akcionárom žalovaného, a to v rozsahu 20 % na základnom imaní spoločnosti, ktoré má hodnotu 250.000,- eur, nakoľko je vlastníkom piatich akcií v nominálnej hodnote 10.000,- eur za jednu akciu. Druhým akcionárom žalovaného je spoločnosť N. M. P. B., D. D. XX I. G. D., Xnd V., B., R., F. M., D. T. E. J. S. D. Í., a to v rozsahu 80 % na základnom imaní spoločnosti, nakoľko je vlastníkom dvadsiatich akcií v nominálnej hodnote 10.000,- eur za jednu akciu. Dňa 13.10.2020 zvolal F. N. ako člen predstavenstva 3. náhradné mimoriadne valné zhromaždenie žalovaného, ktoré sa malo konať dňa 12.11.2020 o 10:30 hod. v sídle žalovaného s programom špecifikovaným v predmetnej pozvánke (ďalej aj len ako „MVZ“). Predmetná pozvánka bola žalobcovi doručená dňa 27.10.2020. Sídlom spoločnosti sú administratívne priestory nachádzajúce sa v spoločnosti J. &. G. S.P. T., D..O..M.., ktorá udelila súhlas na zriadenie sídla žalovaného v jeho administratívnych priestoroch. Predseda predstavenstva bezodkladne po obdržaní pozvánky na uskutočnenie MVZ požiadal majiteľa priestorov o umožnenie konania MVZ v jeho priestoroch, teda v sídle žalovaného, avšak majiteľ priestorov vzhľadom na aktuálny epidemický vývoj a opatrenia prijaté Úradom verejného zdravotníctva, najmä zákazu zhromažďovania osôb a interných rozhodnutí majiteľa priestorov, odmietol možnosť uskutočnenia MVZ v sídle spoločnosti na adrese Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad. Predseda predstavenstva preto navrhol akcionárom
žalovaného, aby sa MVZ konalo v sídle žalobcu, s čím žalobca súhlasil, avšak druhý akcionár sa k takejto možnosti nevyjadril a zotrval na uskutočnení MVZ v sídle žalovaného. Dňa 12.11.2020 sa žalobca dostavil do miesta zvolania MVZ, teda do sídla žalovaného, avšak majiteľ priestorov, v ktorých sa nachádza sídlo spoločnosti, opakovane odmietol možnosť konania MVZ v jeho priestoroch. Akcionár spoločnosti - spoločnosť N. M. P. B., ktorý sa takisto dostavil pred priestory sídla spoločnosti, trval na tom, aby sa MVZ otvorilo na chodníku pred budovou sídla spoločnosti žalovaného. Žalobca bezodkladne po otvorení MVZ na ulici pred budovou sídla spoločnosti vzniesol námietku neplatného zvolania MVZ, nakoľko MVZ zvolal len jeden člen predstavenstva, pričom neboli splnené podmienky k tomu, aby mohol člen predstavenstva konať samostatne bez druhého člena predstavenstva a zároveň namietal, že súčasťou pozvánky nebola žiadosť niektorého akcionára o zvolanie MVZ, teda MVZ bolo zvolané bez toho, aby o zvolanie MVZ požiadal niektorý z akcionárov žalovaného. Žalobca rovnako namietal bezodkladne po otvorení MVZ tú skutočnosť, že nedošlo k materiálnemu zabezpečeniu priestorov pre konanie MVZ a teda, že MVZ sa nekoná v sídle žalovaného a nie je možné ho uskutočniť na otvorenom verejnom priestranstve, kde technické a poveternostné podmienky neumožňujú jeho uskutočnenie. Napriek namietanému neplatnému zvolaniu, otvoreniu a konaniu MVZ si majoritný akcionár - spoločnosť N. M. P. B., navrhla a odhlasovala orgány spoločnosti a pokračovala v prerokovávaní bodov programu MVZ v zmysle pozvánky. Následne bol teda prerokovaný bod 3. programu MVZ a to odstúpenie F. N. z pozície člena predstavenstva žalovaného a voľba nového člena predstavenstva v osobe C. T.. Žalobca sa zvoleného predsedu MVZ dotazoval, či bol žalovanému doložený doklad, ktorým F. N. odstúpil z funkcie člena predstavenstva, pričom až na konanom MVZ vystúpil samotný F. N., prítomný na MVZ, ktorý vyhlásil, že sa uplynutím dňa 01.12.2020, 23:59 hod. vzdáva funkcie člena predstavenstva. Rovnako tak sa žalobca dotazoval predsedu MVZ, či boli súčasťou pozvánky na MVZ ako jej príloha listiny ohľadom osoby C. T., ktorý by mal byť novým členom predstavenstva, pričom bolo zistené, že žiadne listiny ohľadom osoby C. T. neboli doručené ani žalobcovi ani samotnému žalovanému. Po uskutočnení diskusie ústne predniesla zástupkyňa majoritného akcionára - spoločnosti N. M. P. B., návrh uznesenia k bodu 3. programu MVZ, o ktorom bolo hlasované a za jeho schválenie hlasoval akcionár
- spoločnosť N. M. P. B., ktorý disponuje 20 hlasmi z celkového počtu 25 hlasov, čím došlo k jeho schváleniu. Bezodkladne po jeho schválení vzniesol žalobca proti jeho prijatiu protest zaznamenaný v zápisnici z MVZ. MVZ pokračovalo prerokovaním bodu 4. programu MVZ a to stanovením výšky odmeny novozvolenému členovi predstavenstva. Po uskutočnení diskusie, v rámci ktorej F. N. oboznámil MVZ s niektorými ustanoveniami zmluvy, ktorou mala byť priznaná novému členovi predstavenstva odmena a ktorá zmluva nebola v písomnej forme ani na MVZ predložená tak žalobcovi ako ani samotnému žalovanému, ústne predniesla zástupkyňa majoritného akcionára - spoločnosti N. M. P. B., návrh uznesenia k bodu 4. programu MVZ, o ktorom bolo hlasované a za jeho schválenie hlasoval akcionár
- spoločnosť N. M. P. B., ktorý disponuje 20 hlasmi z celkového počtu 25 hlasov, čím došlo k jeho schváleniu. Bezodkladne po jeho schválení vzniesol žalobca proti jeho prijatiu protest zaznamenaný v zápisnici z MVZ. MVZ pokračovalo prerokovaním bodu 5. programu MVZ, a to voľbou člena predsedu predstavenstva, v rámci ktorého sa pri hlasovaní všetci akcionári zdržali hlasovania a tak návrh uznesenia k bodu 5. programu nebol prijatý. MVZ pokračovalo prerokovaním bodu 6. programu MVZ, ktorým bolo odstúpenie D. T. z pozície člena dozornej rady žalovaného a voľba nového člena dozornej rady v osobe F. N.. Žalobca sa predsedu MVZ dotazoval, ako D. T. odstúpil z funkcie člena dozornej rady, pričom až na konanom MVZ vystúpil samotný F. N., prítomný na MVZ, ktorý predložil písomné odstúpenie D. T. zo dňa 14.08.2020 a nevedel sa vyjadriť k tomu, či a komu bolo predmetné odstúpenie z funkcie doručené. Súčasťou pozvánky na MVZ neboli rovnako ako pri voľbe člena predstavenstva ako jej príloha žiadne listiny ohľadom osoby F. N., ktorý by mal byť novým členom dozornej rady, pričom bolo zistené, že žiadne listiny ohľadom osoby F. N. neboli doručené ani žalobcovi ani samotnému žalovanému. Po uskutočnení diskusie ústne predniesla zástupkyňa majoritného akcionára - spoločnosti N. M. P. B., návrh uznesenia k bodu 6. programu MVZ, o ktorom bolo hlasované a za jeho schválenie hlasoval akcionár - spoločnosť N. M. P. B., ktorý disponuje 20 hlasmi z celkového počtu 25 hlasov, čím došlo k jeho schváleniu. Bezodkladne po jeho schválení vzniesol žalobca proti jeho prijatiu protest zaznamenaný v zápisnici z MVZ. Po ďalšom bode programu MVZ „Rôzne“, v ktorom neboli uskutočnené žiadne prednesy ani podnety, bolo MVZ zo strany predsedu MVZ ukončené. Dňa 18.11.2020 bola predsedkyni predstavenstva W. D. T., ktorá bola zvolená na uskutočnenom MVZ za druhú overovateľku zápisnice, doručená pre ňu jej neznámou osobou zápisnica z MVZ s prílohami a so žiadosťou o jej podpísanie a vrátenie podpísanej zápisnice z MVZ na adresu tejto osoby. Samozrejme tejto osobe overovateľka zápisnice uviedla, že na túto výzvu bez preukázania splnomocnenia na zastupovanie predsedu uskutočneného MVZ, nebude nič posielať, pričom následne jej bola obdobná žiadosť zaslaná predsedom MVZ spolu zápisnicou z MVZ a jej prílohami. Druhá overovateľka zápisnice MVZ však po
prečítaní si obsahu zápisnice vzniesla proti jej protokolácií viaceré námietky, ktoré odoslala predsedovi MVZ a uviedla mu, že až do odstránenia nedostatkov zápisnice z MVZ nemôže overiť jej obsah, nakoľko tento nebol totožný so skutkovým dejom, akým MVZ dňa 12.11.2020 prebehlo. Po podaní námietok ohľadom protokolácie zápisnice z MVZ, bola predsedkyni predstavenstva W. D. T. doručená predsedom MVZ zápisnica s totožným znením, na konci ktorej boli pripnuté námietky overovateľky zápisnice bez toho, aby došlo k úprave zápisnice z MVZ akýmkoľvek spôsobom, ktorým by boli odstránené namietané nedostatky. Z vyššie uvedených ustanovení stanov spoločnosti a ustanovení obchodného zákonníka je zrejmé, že valné zhromaždenie zvoláva predstavenstvo spoločnosti, ktoré musí konať spoločne, pričom jedine ak by sa predstavenstvo na jeho zvolaní neuznieslo bez zbytočného odkladu alebo nebolo dlhší čas schopné uznášať sa, bol by oprávnený zvolať valné zhromaždenie ktorýkoľvek člen predstavenstva. Avšak bez toho, aby sa predstavenstvo neuznieslo na zvolaní VZ bez zbytočného odkladu alebo bolo predstavenstvo dlhší čas neschopné uznášať sa, nemôže ktorýkoľvek člen predstavenstva samostatne zvolať valné zhromaždenie, čo v prípade zvolania MVZ nebolo dodržané, nakoľko MVZ zvolané na deň 12.11.2020 bolo zvolané iba jedným členom predstavenstva, a to pánom F. N., čím došlo k tomu, že tento úkon zvolania valného zhromaždenia nevykonalo predstavenstvo spoločnosti spoločne v súčinnosti s druhým členom predstavenstva (predsedkyňou predstavenstva W. D. T.), pričom predsedkyňu predstavenstva o jeho zvolanie ani nikto nepožiadal. Samozrejme v tomto prípade nešlo ani o žiaden naliehavý prípad, kedy by však tiež iba predsedkyňa predstavenstva bola oprávnená dočasne vykonávať také opatrenia, ktoré by inak prináležali predstavenstvu ako kolektívnemu orgánu; tieto opatrenia by sa však napokon aj tak museli následne na najbližšom zasadnutí predložiť predstavenstvu na ich schválenie, čo sa v tomto prípade tiež nestalo. Z ustanovení stanov spoločnosti a § 184 ods. 2 Obchodného zákonníka je zrejmé, že MVZ uskutočnené dňa 12.11.2020 bolo zvolané nezákonné, a to v dôsledku porušenia ustanovení stanov spoločnosti a zákona týkajúcich sa nedostatku právomoci osoby, ktorá MVZ zvolala, v tomto prípade nedostatku právomoci člen predstavenstva F. N. na zvolanie MVZ samostatne. V prejednávanej veci bolo zo strany F. N. zvolané 3. náhradné mimoriadne valné zhromaždenie, pričom v zmysle § 22 bod 3. stanov spoločnosti „Predstavenstvo je povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie: a) ak o to požiadajú akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota presahuje aspoň 5 % základného imania spoločnosti; ak predstavenstvo do 40 dní valné zhromaždenie nezvolá, môžu títo akcionári požiadať o zvolanie valného zhromaždenia v tej istej lehote súd; b) ak zistí, že spoločnosť stratila tretinu základného imania, alebo že je po dlhšiu dobu ako tri mesiace platobne neschopná ”. Z vyššie uvedených ustanovení stanov spoločnosti je zrejmé, že mimoriadne valné zhromaždenie zvoláva predstavenstvo spoločnosti, ktorého musí o to požiadať niektorí z akcionárov spoločnosti, ktorý má akcie, ktorých menovitá hodnota presahuje aspoň 5 % základného imania spoločnosti. O zvolanie MVZ uskutočneného dňa 12.11.2020 však nepožiadal žiaden akcionár žalovaného, pričom neobstojí argumentácia druhého akcionára - spoločnosti N. M. P. B., ktorý k predneseným námietkam žalobcu na MVZ uviedol, že sa jedná o opakované mimoriadne valné zhromaždenie v súlade s § 24 bod 1. stanov spoločnosti a v takomto prípade sa nevyžaduje žiadosť o zvolanie MVZ. Takáto argumentácia nie je podložená žiadnym ustanovením stanov spoločnosti ani obchodného zákonníka a navyše samotné ustanovenie § 24 bod 1. stanov spoločnosti hovorí o tom, že v prípade, ak nie sú prítomní všetci akcionári, môže byť zvolané „NOVÉ VALNÉ ZHROMAŽDENIE“, teda v prvom rade VZ môže byť zvolané a nie musí byť zvolané a v druhom rade ide o nové VZ a nie o opakované VZ, ktoré by teda bolo zvolané na základe predchádzajúcej žiadosti akcionára spoločnosti. Tvrdenie druhého akcionára - spoločnosti N. M. P. B., teda nemá žiadnu oporu v stanovách spoločnosti či zákone a z výkladu predmetných ustanovení je zrejmé, že MVZ uskutočnené dňa 12.11.2020 bolo zvolané nezákonné v dôsledku absencie žiadosti niektorého z akcionárov o jeho zvolanie. Zo stanov spoločnosti je zrejmé, že valné zhromaždenie sa zvoláva do sídla spoločnosti, kde sa však v prípade MVZ uskutočneného dňa 12.11.2020 nemohlo konať a ani nekonalo. Napriek námietkam žalobcu o materiálnom nezabezpečení miesta konania MVZ sa predmetné MVZ uskutočnilo na chodníku pred budovou sídla žalovaného, teda uskutočnilo sa na mieste, kde žalovaný sídlo nemá, nakoľko sídlom žalovaného je priestor v budove so súpisným a orientačným číslom XX/XX a jednak nebola zabezpečenosť neverejnosť jeho konania, nakoľko svedkami a v podstate aj účastníkmi konania MVZ bolo množstvo iných ľudí, ktorí prechádzali po chodníku pred budovou sídla spoločnosti žalovaného. MVZ uskutočnené dňa 12.11.2020 nebolo uskutočnené v sídle spoločnosti a teda jeho konanie bolo nezákonné v dôsledku porušenia ustanovení stanov spoločnosti o mieste jeho konania a porušenia ustanovení stanov spoločnosti o jeho neverejnom konaní. Z ustanovení obchodného zákonníka je zrejmé, že ak je bodom programu valného zhromaždenie voľba členov orgánu spoločnosti, musí byť každý akcionár v pozvánke na valné zhromaždenie upozornený na možnosť nahliadnutia do listín
týkajúcich sa osôb navrhovaných do orgánov spoločnosti. Obsahom pozvánky na MVZ nebolo takéto upozornenie, pričom jej obsahom nebolo ani uvedenie akýchkoľvek iných informácii týkajúcich sa osôb, ktoré boli navrhované do orgánov spoločnosti. Z výkladu predmetných ustanovení je zrejmé, že program v bodoch 3. a 6. MVZ uskutočnené dňa 12.11.2020 bol prerokovaný nezákonné v dôsledku absencie upozornenia v zmysle § 184 ods. 7 Obchodného zákonníka. Na strane tri zápisnice z MVZ je uvedené znenie návrhu uznesenia č. 1, ktoré obsahuje aj nasledovné znenie: „..., ktorý odstúpil z funkcie s účinnosťou k 01.12.2020 uplynutím 23:59 hod., nového člena ..., a to s účinnosťou odo dňa 02.12.2020 od 0 hod. 00 min. Deň vzniku funkcie.... “. Návrh uznesenia č. 1, o ktorom sa následne hlasovalo a ktoré bolo aj schválené, však nebol predložený akcionárom žalovaného v takomto znení, teda v takom, v akom bolo zaprotokolované zapisovateľom do písomnej zápisnice MVZ, pretože v prednesenom návrhu uznesenia chýbali vyššie uvedené a podčiarknuté citácie a preto nie je možné, aby bol do zápisnice z MVZ zaznamenaný text návrhu uznesenia č. 1 s obsahom, ktorý nebol na zasadnutí mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti GasOil Technology a.s. konaného dňa 12.11.2020 prednesený. O uznesení č. 1, ktorý je zaznamenaný v zápisnici z MVZ sa nikdy nehlasovalo, nakoľko sa hlasovalo o uznesení s iným obsahom. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že uznesenie č. 1 zaznamenané v zápisnici z MVZ nie je platné, nakoľko akcionári prítomný na MVZ nehlasovali o návrhu uznesenia s obsahom, ktorý je uvedený v zápisnici z MVZ. Žalobca poukázal na to, že uzneseniami prijatými na MVZ došlo k porušeniu príslušných vyššie uvedených ustanovení stanov spoločnosti ako aj obchodného zákonníka, pričom v dôsledku následného konania predsedu MVZ, ktorý požiadal predsedkyňu predstavenstva žalovaného ako štatutárny orgán žalovaného o zápis zmien zapísaných údajov v obchodnom registri príslušného registrového súdu, ktoré vyplývajú z prijatých uznesení, dôjde k evidencii stavu nového zloženia orgánov žalovaného /predstavenstva a dozornej rady/, čo môže spôsobiť výrazné a nezvratné problémy v procese riadenia spoločnosti, uznania platnosti prijatých rozhodnutí orgánov spoločnosti a zodpovednosti týchto orgánov za prijaté rozhodnutia. Žalobca v dôsledku snahy predísť prípadným neskorším škodám a žalobám o vyslovenie neplatnosti prijatých rozhodnutí neplatne zvolených orgánov spoločnosti žiada súd o ochranu pred ďalšou realizáciou zápisu zmien zapísaných údajov v obchodnom registri u žalovaného, teda pozastavenie úkonov smerujúcich k zápisu v obchodnom registri tak, aby do obchodného registra neboli dočasne zapísané tie osoby, ktoré boli podľa názoru žalobcu zvolené do orgánov spoločnosti neplatne. Žalobca teda spolu s podaním žaloby o určenie neplatnosti uznesení prijatých na MVZ dňa 12.11.2020 žiadal o vydanie neodkladného opatrenia z dôvodov uvedených v bode 2 uznesenia s prihliadnutím na skutkový stav uvádzaný v bode 1 tohto uznesenia.
3. Súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
4. Súd prvej inštancie vec právne odôvodnil tým, že pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne odôvodnený, ako aj skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Zákaz nakladania s vecami alebo právami súd môže uložiť takým spôsobom, aby nenarušil činnosť účastníka, ktorá je nevyhnutná pre plnenie povinností voči tretím osobám, aby nebol obmedzovaný v ekonomickej činnosti, čo by samozrejme malo vplyv aj na uspokojenie práv účastníka, ktorý návrh podal. Navrhované neodkladné opatrenie sleduje zabezpečenie povinnosti žalovaného zdržať sa uskutočňovania úkonov súvisiacich so zápisom zmien v obchodnom registri akciovej spoločnosti žalovaného v zmysle prijatých uznesení z 12.11.2020. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásahu do základných práv povinnej osoby. Zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nemá nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Ujma osoby proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje nemá byť zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Vo všeobecnosti platí, že na každom rozhodnutí vrátane rozhodnutia o neodkladnom opatrení musí existovať právny záujem. Právny záujem na neodkladnom opatrení sa vyvodzuje s právne významných skutočností, kde za základ slúži znenie § 324 CSP. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, pričom sa právnym vzťahom medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný vzťah a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Je potrebné, aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa
§ 343 CSP kedy zabezpečovacie opatrenie má prednosť a pokiaľ by súd dospel k záveru, že jeho nariadenie je účelné vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu a je možné samotný návrh zamietne. Podmienku súd skúma pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti pričom primárne sa identifikuje účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Podmienku podľa § 324 ods. 3 CSP je za daných okolností nevyhnutné bez ďalšieho považovať za splnenú, pretože vydanie zabezpečovacieho opatrenia je z povahy veci vylúčené. Ide o situáciu keď si navrhovateľ neuplatňuje právo na peňažné plnenie a ani sa nedomáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neplatnosti uznesení MVZ. V rámci rozhodnutia o neodkladnom opatrení musí byť poskytnutá ochrana ako tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, tak aj v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola pozvánka na 12.11.2020 na 3. NMVZ, listina prítomných akcionárov na MVZ, odpoveď na žiadosť o poskytnutie priestorov z 28.10.2020 a z 10.11.2020, zápisnica zo zasadnutia MVZ konaného 12.11.2020, zaslanie zápisnice druhej overovateľke na podpis z 18.11.2020, odpoveď na žiadosť, zaslanie spripomienkovanej zápisnice na podpis z 26.11.2020. Je zrejmé, že žalobca sleduje svojim návrhom, aby súd dočasne upravil pomery strán sporu do právoplatného skončenia veci samej, aby tu nevznikol priestor pre právne úkony žalovaného, ktoré by vytvorili nezvratný stav. Žalobca opísal skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a z týchto skutočností súd vychádzal. Súd sa snažil dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo zo strany žalobcu k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Súd primárne vyhodnotil, či úkon, ktorému sa má predísť je spôsobilý nelegitímnym spôsobom sťažiť či znemožniť ochranu práv a oprávnených záujmov žalobcu v rámci konania vo veci samej. Súd má za to, že obmedzenie je primerané a nad nevyhnutnú mieru nelimituje dotknutú osobu a ani neposkytuje neadekvátnu výhodu žalobcovi. Celkové okolnosti prípadu, správanie sa protistrany a jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné. Uskutočnenie takéhoto neželaného úkonu je reálne a závisí iba od individuálnej vôle žalovaného. Žalobca relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi hodnoverne osvedčil dôvodnosť a naliehavosť vydania neodkladného opatrenia. Súd vychádzal pri nariadení neodkladného opatrenia z obsahu žaloby a listinných dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ neodkladného opatrenia získa. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že následná žaloba o neplatnosť prijatých rozhodnutí predstavenstva žalovaného alebo dozornej rady sa pre neho javí ako sekundárna možnosť vo vzťahu k možnosti nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni vykonanie zmien, zapísaných údajov v obchodnom registri v zmysle prijatých uznesení MVZ a to až do doby kým súd rozhodne v merite veci, teda o určení neplatnosti uznesení. Svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca má snahu predísť neskorším škodám a zbytočným súdnym konaniam. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia keďže žalobca podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jeho dôvodnosť osvedčil, súd vyhovel návrhu a nariadil neodkladné opatrenie v znení tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
5. Čo sa týka dĺžky nariadenia neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 332 ods. 1, § 333 a § 334 Civilného sporového poriadku.
6. Proti uzneseniu bolo podané v zákonom stanovenej lehote odvolanie, z dôvodov, že rozhodnutie súdu trpí vadami uvedenými v ust. § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku, teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku, teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľa, žalovaná spoločnosť GasOil Technology a.s. má dvoch akcionárov, čo potvrdzuje aj samotný žalobca. Ide o žalobcu akcionára Turbína, s.r.o., a o akcionára N. M. P. B., pričom žalobca Turbína, s.r.o. vlastní akcie, ktorým prislúcha 5 hlasov, čo je 20 % z hlasovacích práv a N. M. P. B. vlastní akcie, ktorým prislúcha 20 hlasov, čo je 80 % na hlasovacích právach spoločnosti GasOil Technology a.s. Za spoločnosť GasOil Technology a.s. konajú dvaja členovia predstavenstva spoločne. Do prijatia uznesení na valnom zhromaždení zo dňa 12.11.2020 to boli pani W. D. T., ako predsedníčka predstavenstva a pán F. N. (člen predstavenstva). Na základe uznesení prijatých na
valnom zhromaždení zo dňa 12.11.2020 sú členmi predstavenstva W. D. T. a pán C. T.. Za akcionára Turbína, s.r.o. koná samostatne konateľka W. D. T. a za akcionára N. M. P. B. koná samostatne pán F. N. alebo pán K.. C. T., teda osoby oprávnené samostatne konať za akcionárov boli členmi predstavenstva žalovaného, pričom za žalovaného konajú vždy dvaja členovia predstavenstva spoločne. Predmetom uznesení valného zhromaždenia zo dňa 12.11.2020 bola personálna výmena. Išlo pritom o personálnu výmenu na pozícií člena predstavenstva a o personálnu výmenu na pozícií člena dozornej rady, kde 80 %-ný akcionár N. M. P. B. sa rozhodol vymeniť člena predstavenstva pána F. N. za pána C. T., a pána F. N. ustanoviť do pozície člena dozornej rady namiesto pána D. T.. Podľa názoru odvolateľa uznesenie valného zhromaždenia o zmene člena štatutárneho orgánu má konštitutívne účinky, čo potvrdzuje aj právna doktrína. Na predmetnom valnom zhromaždení dňa 12.11.2020 boli prítomní všetci dvaja akcionári žalovaného, tzn. aj samotný žalobca. Súd prvej inštancie v podstate zakázal deklaratórny zápis zmien do obchodného registra bez toho, aby platné, účinné a vykonateľné konštitutívne uznesenie z valného zhromaždenia vyhlásil za neplatné. Takýto postup a rozhodnutie súdu žalovaný považuje za nezákonné, čím sú podľa jeho názoru dané dôvody samotného odvolania. Na základe platných uznesení prijatých na valnom zhromaždení konanom dňa 12.11.2020 bol člen predstavenstva F. N. nahradený pánom C. T.S.. Túto skutočnosť je následne potrebné zapísať do obchodného registra. Tým, že súd nariadil zdržať sa zápisu zmien do obchodného registra spôsobil, že pán F. N., ako platne odvolaný člen predstavenstva, nemôže byť vymazaný z obchodného registra ako člen predstavenstva a zároveň pán C. T. ako novozvolený člen predstavenstva nemôže byť zapísaný do obchodného registra ako člen predstavenstva. Súdy vydaním neodkladného opatrenia de facto paralyzoval žalovaného, keďže bez zápisu v obchodnom registri je veľmi zložité sa v bežnom, teda dennom, obchodnom styku neustále preukazovať obchodným partnerom oprávnením konať za žalovanú spoločnosť. Navyše je nemysliteľné uvádzať dôvody takéhoto stavu vo vzťahu k obchodným partnerom zohľadňujúc najmä stabilitu obchodných vzťahov, a teda zabezpečenia obchodov do budúcnosti. Ide pritom o spoločnosť, ktorá má vyše 50 zamestnancov a posledný zverejnený obrat za rok 2019 predstavuje 3,6 milióna eur ročne. Žalovaný vzhľadom na vzniknutú situáciu momentálne len veľmi ťažko môže niekoho prijať do zamestnania, prepustiť ho, respektíve podpísať zmluvy, disponovať s finančnými prostriedkami a podobne. Každý z uvedených úkonov je minimálne spochybniteľný buď zo strany tretích osôb alebo zo strany akcionárov, či ostávajúcich členov predstavenstva. Rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolateľ považuje za rozporné s jednotlivými princípmi, a to konkrétne s princípom opodstatnenosti, kde podľa názoru odvolateľa neexistujú dôvody, ktoré by mohli odôvodňovať potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenia exekúcie. Personálna výmena na pozícií člena predstavenstva nevyvoláva žiadnu potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Výkon rozhodnutia v tejto situácií neprichádza do úvahy, keďže nie je možné v rámci výkonu rozhodnutia zapísať skutočnosti do obchodného registra. Zároveň je v rozpore s princípom efektívnosti, kde nie je vôbec zrejmé o akú ochranu sa žalobca domáha, respektíve aké práva žalobcu boli porušené. Ak uznesenia valného zhromaždenie sú aktuálne platné a vôbec nezasahujú do práv žalobcu. Zároveň uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozpore s princípom proporcionality, keď neodkladné opatrenie paralyzuje a poškodzuje žalovaného, nakoľko súd zakázal zapísať platné uznesenie valného zhromaždenia o zmene v štatutárnom orgáne. Odvolateľ uviedol, že jeho argumentácia vychádza aj z aplikácie ust. § 131, najmä z ust. § 131 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktoré chráni dobrú vieru tretích osôb, keďže ustanovenia valného zhromaždenia sú platné dokiaľ súd nevyhlási tieto za neplatné (§ 131 ods. 2 Obchodného zákonníka) a zápis v obchodnom registri slúži na ochranu tretích osôb, ktorých dobrá viera je chránená (§ 131 ods. 4 Obchodného zákonníka), súd musí uprednostniť účinky zverejnenia zápisu štatutárneho orgánu do obchodného registra pred možnými vadami, pri ktorých kreovaní došlo k ustanoveniu do funkcie štatutárneho orgánu. V opačnom prípade by spoločnosť nemohla riadne plniť svoje práva a povinnosti vo vzťahu k tretím osobám.
7. Sporové strany sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie súd prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (v zmysle ust. § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je plne dôvodné.
9. Podľa ust. § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktoré môže súd nariadiť ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primerane vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický čo predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákona vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Z kvalitatívneho hľadiska toto však nemusí dosahovať intenzitu dokazovania v zmysle ust. § 185 a nasl. Civilného sporového poriadku.
13. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude z pravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a otázku i osvedčenie zo strany žalobcu vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana.
14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je plne dôvodné z nižšie uvedených dôvodov.
15. Čo sa týka neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia tu je zrejmé, že až okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku konkrétneho súdu o neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia nastávajú účinky jeho neplatnosti, pričom tieto účinky nastávajú bez akýchkoľvek pochybností spätne, tzn. ex tunc ku dňu prijatia konkrétneho uznesenia, konkrétneho valného zhromaždenia.
16. Odvolací súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/96/02, ako aj s rozhodnutím zverejneným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 123/99, v ktorých sa okrem iného uvádza, že „Podľa zaužívanej judikatúry takisto súd nemôže predbežným opatrením, v súčasnosti neodkladným opatrením, zakázať registrovému súdu vykonať zápis v Obchodnom registri, pretože súd nie je účastníkom konania a nemožno ho označiť za tretiu osobu podľa pôvodnej úpravy ust. § 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže takýmto predbežným opatrením by sa súdu zasahovalo do právomoci zverenej mu zákonom. „
17. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že súd prvej inštancie vyhovel návrhu na neodkladné opatrenie, keď k jeho záveru ho viedlo nesprávne právne posúdenie veci a rovnako neznalosť judikatúry NSSR, ktorá okrem vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, respektíve rozhodnutia zverejneného v Zbierke stanovísk tohto súdu, je dlhodobo aplikovaná a stabilná.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako postupom podľa ust. § 388 CSP rozhodnúť tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie. V danej veci súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto odvolací súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.
19. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP).
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).