Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-27-2023.pdf
PDF · 114.41 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/27/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD., v spore žalobcu: YOPI Agency s.r.o., IČO: 45 589 411, so sídlom Hlavná 81, 040 01 Košice, právne zastúpený: JUDr. Peter Majerník, advokát so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice, proti žalovanému: Slovenská republika, v ktorej mene koná: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o zaplatenie 54.658,82 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.10.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 54.658,82 EUR titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 54.658,82 EUR od 25.08.2023 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 2. Podanie žaloby zdôvodnil tým, že Rozhodnutím Daňového úradu Košice zo dňa 13.02.2014 č. 9801401/5/598542/2014 správca dane vyrubil obchodnej spoločnosti YOPI Agency s.r.o. rozdiel dane z pridanej hodnoty za obdobie IV. štvrťroku 2010 vo výške 82.640,43 EUR. Voči tomuto rozhodnutiu splnomocnený zástupca (JUDr. Eugen Kostovčík) obchodnej spoločnosti YOPI Agency s.r.o. podal odvolanie v zákonnej lehote. Na základe odvolania bola vec postúpená na prejednanie Finančnému riaditeľstvu SR, ktoré rozhodnutím č. 1100303/1/231465/2014/4897 zo dňa 20.05.2014 rozhodnutie Daňového úradu Košice potvrdilo. Obchodná spoločnosť YOPI Agency s.r.o. prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu podala žalobu na Krajský súd v Košiciach za účelom preskúmania rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 20.05.2014. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 26.11.20142 v konaní vedenom pod sp. zn. 7S/82/2014 zamietol žalobu obchodnej spoločnosti YOPI Agency s.r.o. Voči tomuto rozhodnutiu podal poškodený odvolanie, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 26.10.2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sfžk/17/20153 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100303/1/231465/2014/4897 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9801401/5/598542/2014 zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie. Po vrátení veci správca dane rozhodnutím zo dňa 04.12.2020 pod č. 560274/2020 vyrubil obchodnej spoločnosti YOPI Agency s.r.o. rozdiel dane z pridanej hodnoty za obdobie IV. štvrťroku 2010 vo výške 82.640,43 EUR. Proti rozhodnutiu Daňového úradu žalobca podal dňa 29.01.2021 odvolanie, na základe ktorého bola vec postúpená na prejednanie Finančnému riaditeľstvu SR. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 100400487/2021 zo dňa 09.03.20216 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu a rozhodnutím č. 100400217/2021 zastavilo odvolacie konanie. V nadväznosti na uvedené žalobca podaním zo dňa 31.03.2023 zaslal žalovanému
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalovaný následne odpoveďou zo dňa 24.08.2023 č. MF/010639/2023-241 upovedomil žalobcu o tom, že jeho nárok považuje za neopodstatnený, a tak mu nevyhovel v celom rozsahu. Z dôvodu nepriaznivého rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 9801401/5/598542/2014 zo dňa 13.02.2014 obchodná spoločnosť YOPI Agency s.r.o. splnomocnila advokátsku kanceláriu JUDr. Eugena Kostovčíka na zastupovanie v daňovom konaní. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vrátení veci na konanie a rozhodnutie Daňovému úradu Košice, došlo k zmene právneho zastúpenia, keď za nového právneho zástupcu bola zvolená advokátska kancelária JUDr. Petra Majerníka. Škoda, ktorá vznikla obchodnej spoločnosti YOPI Agency s.r.o. v dôsledku úhrady trov právneho zastúpenia jej právnym zástupcom predstavuje sumu 23.508,82 EUR. Žalobca poukazuje na nesprávnosť a zjavnú zmätočnosť postupu správcu dane, ktorý aj napriek zistenému skutkovému stavu rozhodol opakovane nezákonným spôsobom, čím dostal žalobcu do stavu vážnej právnej neistoty, ktorá preukázateľne negatívne vplývala na obchodnú činnosť žalobcu. Daňový subjekt má taktiež za to, že správca dane opakujúcimi sa neodôvodneným pochybeniami zapríčinil vznik trov právneho zastúpenia na strane daňového subjektu, ktorý aj napriek zjavnej nesprávnosti postupu správcu dane, musel uplatňovať svoje práva prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Daňové konanie skončilo rozhodnutím Finančného riaditeľstva zo dňa 09.03.2021, teda viac než 7 rokov po rozhodnutí Daňového úradu Košice zo dňa 13.02.2014 č. 9801401/5/598542/2014, ktorým správca dane vyrubil obchodnej spoločnosti YOPI Agency s.r.o. rozdiel dane z pridanej hodnoty za obdobie IV. štvrťroku 2010 vo výške 82.640,43 EUR. Pokiaľ je poškodený subjekt právnickou osobou, ktorá svoje konanie uskutočňuje prostredníctvom orgánov tvorených fyzickými osobami, je potrebné negatívne následky do osobného života spoločníkov a členov štatutárnych orgánov posudzovať ako jedno z kritérií, ktoré má vplyv na vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Dĺžka tohto konania jednak negatívne vplývala na dobrú povesť a vzťahy obchodnej spoločnosti. Na druhej strane dĺžka konania negatívne vplývala aj na jediného spoločníka spoločnosti, ktorým je A. B. v podobe dlhoročného stresu, frustrácie a právnej neistoty. Nezákonné rozhodnutie zo strany Daňového úradu Košice, resp. zo strany Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, vážne zasiahlo podnikateľskú činnosť žalobcu, pričom ten stratil obchodných partnerov, ktorí explicitne z dôvodu opakovaných zásahov správcu dane do ich obchodnej spolupráce a neprimeraných zásahov do podnikania tejto spoločnosti odstúpili od spolupráce so žalobcom. Vedené daňové konanie taktiež zapríčinilo situáciu, v ktorej žalobca len s ťažkosťami naväzoval nové podnikateľské kontakty, čo rezultovalo do úpadku zisku žalobcu za obdobia, v ktorých sa viedlo predmetné daňové konanie. V roku 2014 sa tržby žalobcu oproti predchádzajúcemu roku prepadli o 2/3. Nezákonným rozhodnutím správcu dane došlo k poškodeniu reputácie daňového subjektu, ako spoľahlivého obchodného partnera, pričom strata, resp. poškodenie tejto reputácie má za následok ekonomickú stratu u daňového subjektu, a to aj napriek tomu, že daňový subjekt si riadne splnil všetky povinnosti voči správcovi dane, čo vyplýva aj z posledného rozhodnutia správcu dane v daňovom konaní. Nezákonným rozhodnutím správcu dane došlo aj k zásahu do rodinného života konateľa žalobcu. Konateľ žalobcu po vydaní rozhodnutia, ktorým mu bol vyrubený rozdiel na DPH vo výške 82.640,43 EUR začal podliehať existenčným obavám z ďalšieho fungovania spoločnosti a jeho podnikateľských aktivít, ktoré boli jediným príjmom konateľa žalobcu. Tieto obavy a neustály stres sa preniesli aj do osobnej sféry konateľa žalobcu, čo sa prejavilo v stále častejších manželských sporoch, týkajúcich sa príjmov a zabezpečenia existencie rodiny. Neustále nezhody vyústili do rozvodu manželstva konateľa žalobcu rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp.zn. 37C/314/2016 zo dňa 19.12.2016. Z tohto dôvodu samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a preto žalobca požaduje náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 31.150 EUR. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. 3. Žalovaný vo vyjadrení z 5.12.2023 navrhol žalobu zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania na celý rozsah nároku, ktorý žalobca odvíja od nezákonného rozhodnutia správcu dane č. 9801401/5/598542/2014, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 v sume 82.640,43 EUR. V zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. „Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. V tomto prípade je tým rozhodnutím rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/17/2015 zo dňa 26. 10. 2015, ktorý bol doručovaný jednotlivým účastníkom správneho konania v priebehu konca roka 2015 (FR SR bol doručený 16. 12. 2015, resp. správcovi dane bol doručený 18. 02. 2016), z čoho vyplýva, že
žalobcovi bol doručený taktiež v tomto období. Žaloba o náhradu škody bola podaná na súd koncom roka 2023, z čoho vyplýva, že nárok je jednoznačne premlčaný. V prípade tvrdenia zo strany žalobcu o tom, že konanie skončilo až v roku 2020, takéto tvrdenie neobstojí, nakoľko zákon jednoznačne určuje počiatok behu premlčacej lehoty na deň doručenia rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Len doplňujúco uviedol, že ak by aj žalobca odvíjal nárok na náhradu škody od konania správcu dane, v ktorom vydal rozhodnutie č. 560274/2020 zo dňa 04. 12. 2020, ktorým správca dane nanovo určil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 v sume 82.640,43 EUR, toto konanie bolo po podanom odvolaní zo strany žalobcu zastavené odvolacím orgánom (FR SR). V tomto prípade žalobca nesplnil podmienky uvedené v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. a nejedná sa o nezákonné rozhodnutie, nakoľko predmetné rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, keďže bolo zrušené nadriadeným orgánom v rámci odvolacieho konania. Iba v prípade zrušenia právoplatného rozhodnutia možno konštatovať, že došlo k zrušeniu nezákonného rozhodnutia v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Aj napriek skutočnosti, že daný nárok je premlčaný, vyjadril sa doplňujúco aj k ďalším aspektom neopodstatnenosti daného nároku. Nárok na náhradu škody z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 31.150,- EUR považoval za nepreukázaný, pretože žalobca nepreukázal, že konanie správcu dane je v príčinnej súvislosti s negatívnymi skutočnosťami popisovanými v žalobe (zhoršenie podnikania, zásah do súkromného života v podobe rozvodového konania, atď.). Žalobca uvedenú daň nikdy neuhradil, o jeho právach sa priebežne rozhodovalo, nezákonné rozhodnutie správcu dane nemalo reálny finančný dopad na hospodárenie žalobcu a aj z tohto dôvodu žalobcom popisované negatívne skutočnosti považujeme za účelové. Pri reálnom posúdení daného dopadu nezákonného rozhodnutia mal za to, že vydanie nezákonného rozhodnutia nemohlo vyvolať takú intenzitu, aby sa nemajetková ujma uhrádzala v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V tejto súvislosti poukázal na tvrdenie žalobcu o frustrácii a právnej neistote z dĺžky konania, ktorá však nebola zapríčinená daňovými orgánmi, ale aj dĺžkou konania pred súdmi. Dodal, že žalobcom je právnická osoba, pričom dikcia úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. sa vzťahuje na fyzickú osobu (rozdiel v osobe, ktorá uplatňuje nárok na náhradu škody a osobe, ktorej podľa tvrdenia žalobcu vznikla ujma). K nároku na náhradu škody z titulu úhrady trov právneho zastúpenia vo výške 23 508,82 Eur uviedol, že trovy právneho zastúpenia spočívajú v trovách právneho zastúpenia vo výške 4 308,82 Eur, ktoré žalobca uhradil JUDr. Petrovi Majerníkovi – advokátovi za právne úkony, ktoré boli vykonané až po právoplatnom zrušení Rozhodnutia č. 9801401/5/598542/2014 zo dňa 13.02.2014, t.j. neexistuje bezprostredná a priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vo výške 4.308,82 EUR. V súvislosti s úhradou trov konania vzniknutých v konaní smerujúcom k zrušeniu právoplatného rozhodnutia vo výške 19.200,- EUR A. C. argumentoval tým, že žalobca nepreukázal, že uvedená odmena bola vypočítaná ako tarifná odmena advokáta a poukázal na premlčanie nároku, keďže odmena bola hradená v roku 2014. 4. Na pojednávaní dňa 12.4.2024 strany zotrvali na uvádzaných tvrdeniach. Žalobca vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, dodal, že v zmysle § 19 ods. 1 zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci je pravdou, že toto ustanovenie upravuje lehoty uplatnenia nároku na náhradu škody. Je však potrebné vychádzať z toho, že v danom prípade samotné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia daňového úradu samotné konanie nezastavilo, práve naopak došlo k opätovnému obnoveniu daňového konania vo vzťahu ku daňovému subjektu. Z toho dôvodu v podstate uplatnenie nároku na náhradu škody v danom štádiu by bolo predčasné. Nebolo ani možné v danom štádiu vyčísliť náhradu škody, pretože daňové konanie bolo skončené. Práve naopak rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia daňového úradu, došlo k opätovnému otvoreniu tohto konania. Následne daňové orgány boli, dá sa povedať, 5 rokov nečinné a až po 5 rokoch, respektíve 6 rokoch došlo k definitívnemu zastaveniu daňovej kontroly, respektíve daňového konania vo vzťahu ku žalobcovi ako daňovému subjektu. Za danej situácie uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovaného považoval za postup v rozpore s dobrými mravmi. Súd vykonal výsluch štatutárneho orgánu žalobcu. Žalobca v rámci záverečnej reči argumentoval tým, že daňové konanie je potrebné posudzovať aj po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom za jedno konanie, preto muselo dôjsť k právoplatnému skončeniu konania a od tejto doby začala plynúť premlčacia doba, preto nie je dôvodne vznesená námietka premlčania. 5. Oboznámením sa predloženými listinnými dôkazmi a ostatným spisovým materiálom súd zistil tento skutkový stav: 6. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010. Daňová kontrola začala dňa 25. 04. 2012 vydaním „Oznámenia o výkone daňovej kontroly“ č. 9800401/1/657317/2012/Hud zo dňa 28. 03. 2012. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 9801401/5/907362/2013/Hud zo dňa 08. 03. 2013,
ktorý bol žalobcovi doručený dňa 16. 04. 2013 spolu s „Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole“ č. 9801401/5/1189854/2013/Hud zo dňa 28. 03. 2013 (dňom doručenia protokolu a výzvy bola daňová kontrola v zákonom stanovenej lehote ukončená). Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, vydal správca dane dňa 13. 02. 2014 „Rozhodnutie“ č. 9801401/5/598542/2014, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 v sume 82.640,43 EUR. Žalobca podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „FR SR“) „Rozhodnutím“ č. 1100303/1/231465/2014/4897 zo dňa 20. 05. 2014 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdilo. Žalobca následne podal dňa 22. 07. 2014 na Krajskom súde v Košiciach žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia FR SR. Krajský súd v Košiciach „Rozsudkom“ č. k. 7S/82/2014-47 zo dňa 26. 11. 2014 žalobu zamietol. Žalobca sa proti vyššie uvedenému rozsudku odvolal. Najvyšší súd SR „Rozsudkom“ sp. zn. 5Sžf/17/2015 zo dňa 26. 10. 2015 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, že rozhodnutie FR SR spolu s rozhodnutím správcu dane zrušil a vec vrátil FR SR na ďalšie konanie. Rozsudok Najvyššieho súdu SR nadobudol právoplatnosť dňa 16. 12. 2015. Správca dane vydal dňa 04. 12. 2020 „Rozhodnutie“ č. 560274/2020, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 v sume 82.640,43 EUR. Žalobca prevzal vyššie uvedené rozhodnutie dňa 30. 12. 2020 a dňa 29. 01. 2021 sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal. FR SR svojím „Rozhodnutím“ č. 100400217/2021 zo dňa 09. 03. 2021 zastavilo odvolacie konanie proti „Rozhodnutiu“ správcu dane č. 560274/2020 zo dňa 04. 12. 2020, ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010. Rozhodnutie správcu dane bolo vydané v zákonnej lehote, ale nenadobudlo právoplatnosť v lehote na vyrubenie dane, v dôsledku čoho nenadobudlo pre adresáta právne účinky. Lehota na vyrubenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 uplynula dňa 14. 12. 2020. V nadväznosti na uvedené FR SR „Rozhodnutím“ č. 100400487/2021 zo dňa 09. 03. 2021 zrušilo „Rozhodnutie“ správcu dane č. 560274/2020 zo dňa 04. 12. 2020. Žalobca si uplatňuje náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia správcu dane č. 9801401/5/598542/2014 zo dňa 13. 02. 2014. Žalobca vyčíslil škodu ako trovy právneho zastúpenia vo výške 23.508,82 , pričom výplata sumy 19.200,- EUR dňa 24.2.2014 za právne služby je zrejmá z výpisu z účtu žalobcu (čl.21 spisu). Úhrada sumy 4.308,82 EUR vyplýva z potvrdenia o uskutočnení prevodu žalobcom z 22.4.202. Konateľ žalobcu na pojednávaní 12.4.2024 v rámci výsluchu uviedol, že v roku 2010 bola na firme daňová kontrola, ukončená v roku 2014 s dlhom približne 82.000,- EUR. Skomplikovalo to chod firmy, nakoľko svietili ako daňový dlžník. Odberatelia, dodávatelia začali sa im otáčať stranou. Činnosť, alebo príjmy firmy razantne poklesli. Mali problém nadväzovať nové zákazky. Odzrkadlilo sa to čiastočne aj v osobnom živote konateľa žalobcu, v domácnosti. V roku 2015 Najvyšší súdu SR zamietol rozhodnutie daňového úradu. Spoločnosť sa nejakým spôsobom pozviechala, začali napredovať. Niekoľko rokov sa nedalo nič až do roku 2020. V priebehu od 2015 do 2020 prebehlo u žalobcu niekoľko daňových kontrol a niekoľko dožiadaní, ktoré dopadli viac menej väčšinou v poriadku a v roku 2020 pokiaľ prišiel nejaký dokument z daňového úradu, kde v podstate ako keby opätovne žiadali sumu a jednoducho a medzitým neboli v súvislosti s touto vecou vykonané žiadne úkony, o ktorých by konateľ žalobcu vedel. 7. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákona: 8. Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 514/2003 Z.z.), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 9. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, 10. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 11. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 12. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. 13. Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. (2) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. (3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom 14. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3. zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. (2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. (3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov. 15. Podľa ustanovenia § 72 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“), ak v priebehu odvolacieho konania uplynie lehota na vyrubenie dane, prvostupňový orgán alebo odvolací orgán podľa ustanovenia § 74 ods. 1 Daňového poriadku odvolacie konanie zastaví a napadnuté rozhodnutie zruší. 16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 17. Podľa § 19 b) ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. (3) Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. 18. Predmetom sporu je nárok žalobcu na náhradu škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím. V konaní si žalobca okrem majetkovej škody, spočívajúcej v úhrade trov právneho zastúpenia uplatnil taktiež nárok titulom nemajetkovej ujmy vzniknutej zásahom do dobrej povesti právnickej osoby, ako i v osobnej sfére konateľa žalobcu. 19. V spore bola vznesená námietka premlčania, ktorou sa súd prioritne zaoberal, avšak sporná medzi stranami bola i samotná dôvodnosť nároku, naplnenie jednotlivých predpokladov pre priznanie nároku 20. Pokiaľ ide o posúdenie vznesenej námietky premlčania, žalobca uviedol, že v súvislosti s rozhodnutím daňového úradu resp. finančného riaditeľstva, došlo k úhrade sumy 19.200 EUR ako trov právneho zastúpenia dňa 24.2.2014 na účet právneho zástupcu žalobcu, čím mu v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím vznikla škoda. Súd sa stotožňuje s tým, že jediné právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, je rozhodnutie Finančného riaditeľstva z 20.5.2014 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Košice z 13.2.2014 (uvedené vyplýva z výroku Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2015). Súd zistil z doložky právoplatnosti k Rozsudku Najvyššieho súdu SR 5Sžf/17/2015, že predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2015. Z dôvodu
vznesenia námietky premlčania a s ohľadom znenie ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., súd nárok žalobcu považoval za premlčaný. Právo na náhradu škody i právo žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčalo za tri roky odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie pre nezákonnosť, t.j. právo sa premlčalo dňa 17.12.2018 (3 roky odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o zrušení právoplatného rozhodnutia daňového úradu pre nezákonnosť). Žaloba bola podaná dňa 25.10.2023, teda v čase, keď nárok žalobcu bol už premlčaný. Súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že nárok na náhradu majetkovej škody nebol ešte pri doručení rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie pre nezákonnosť, zistiteľný, resp. bol by predčasne uplatnený na súde, nakoľko daňové konanie tvorí celok (ide o jedno daňové konanie i po zrušujúcom uznesení dovolacieho súdu). Súd poukazuje na znenie ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré presne stanovuje začiatok plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Skutočnosť, že daňové konanie tvorí jeden celok je z tohto pohľadu irelevantná. 21. Súd sa nestotožnil s obranou žalobcu, ktorý považoval vznesenú námietku premlčania za rozpornú s dobrými mravmi. Súd je názoru, že uplatnenie premlčacej námietky sa môže priečiť dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, keď by to bolo na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, alebo keď by sa aprobovalo konanie, ktoré je proti dobrým mravom. Podľa názoru súdu žalobca sa dozvedel o škode, nemajetkovej ujme a kto za ňu zodpovedá právoplatnosťou rozsudku dovolacieho súdu. Žalobca tiež týmto vedel, že daňové konanie nie je ukončené, preto súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré odôvodňujú posúdenie vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, za rozporné s dobrými mravmi. Zároveň vzhľadom na to, že žalobcom je právnická osoba, ktorá si v žalobe uplatnila i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, súd tvrdenia o zásahoch do osobných práv konateľa žalobcu považoval za nevzťahujúce sa k predmetu sporu, keďže ide o zásahy do práv iného subjektu ako je žalovaný. Keďže žalovaný nárok súd považoval za premlčaný, žalobu zamietol. 22. Pokiaľ ide o prípadné posúdenie, či nasledujúcim rozhodnutím Daňového úradu Košice z 4.12.2020 došlo k škode na majetku žalobcu, súd uvádza, že žalobca ani netvrdil, že predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a bolo následne zrušené či zmenené pre nezákonnosť. Z vykonaného dokazovania nakoniec i vyplýva, že rozhodnutie Daňového úradu Košice z 4.12.2020 nenadobudlo právoplatnosť a nebolo ako právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, preto nie sú splnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody (t.j. neexistuje protiprávne rozhodnutie). Zároveň keďže po zrušení právoplatného rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR z 20.5.2014 a daňového úradu Košice z 13.2.2014 došlo k zmene právneho zástupcu žalobcu a vzniku a úhrade nákladov za poskytovanie právnej služby vo výške 4.308,82 EUR dňa 22.4.2021 žalobcom, súd je názoru, že úhrada uvedenej sumy nie je v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, zrušeným pre nezákonnosť, ale trovy konania boli vynakladané vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré nebolo zrušené či zmenené pre nezákonnosť. 23. O nároku na náhradu trov konania v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy bolo rozhodnuté podľa § 262 v spojení s § 255 ods. l CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalovaný bol v konaní plne úspešný. Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto spore. 24. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP, 355 ods. 1 CSP a 357 písm. m) CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. l ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci )§ 365 ods. l CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.