Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/28/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: E. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. O. K. M. M. K. - A. M., t.č. bytom O. F.. Č.. XX/A, K., zast. JUDr. Nora Víglaská, advokátka, so sídlom Laurinská 18, Bratislava, a otca: E. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, K., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloleté dieťa A. P., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého: A. P., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 6.3.2020.

IV. Zročné výživné na maloletého: A. P., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 6.3.2020 do 31.03.2021, v sume 773,87 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Styk otca s maloletým sa neupravuje.

VI. Týmto rozsudkom sa zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. -34 zo dňa 28.04.2020 v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. -170 zo dňa 02.09.2020 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. -9 zo dňa 7.12.2020 v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. -52 zo dňa 24.02.2021, ktorými boli nariadené neodkladné opatrenia.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom vo veci samej doručeným tunajšiemu dňa 06.03.2020 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, a to zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a uloženia vyživovacej povinnosti otcovi v sume 250 eur mesačne. Úpravu styku otca s maloletým matka nežiadala, pričom uviedla, že sa vždy vedia na styku dohodnúť; často spolu strávia celý deň, vždy v jej prítomnosti.

2. Návrh vo veci samej matka odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti od augusta do februára 2020. Odvtedy sa s otcom stretávajú kvôli maloletému, aby nestratili kontakt, ale nežijú v spoločnej domácnosti. Otec jej na syna neprispieva; keď ho žiadala o príspevok, tak jej povedal, že má materskú. Otec pracuje ako kuchár v P.. Doklad na to nemá, pretože zatiaľ pracuje bez zmluvy

a zamestnávateľ ho vypláca „na ruku“. Ona je t.č. na materskej dovolenke, jej príjem je 710 eur. Býva v byte s matkou a nevlastným otcom, ktorým prispieva 200 eur mesačne. Na styku otca s mal. sa vedia vždy dohodnúť a so synom mu v stretávaní nebráni.

3. Následne sa podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.03.2020 matka domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a upravil styk otca s ním tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým len v jej prítomnosti. Matka zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti žiadala s odôvodnením, že keď otcovi maloletého syna oznámila, že dala na súd žiadosť o určenie výživného, začal ju atakovať tým, že syn je jeho a on si ho môže zobrať kedy chce, hoc aj za prítomnosti polície a bez nej. Neustále sa jej vyhráža, že si syna zoberie a ona na to nemusí dať povolenie. Otec sa o maloletého postarať nevie, dokonca sa nedokáže postarať ani sám o seba. Keď si matka potrebovala niekam narýchlo odbehnúť, nemohla mu syna nechať a vždy musela požiadať svoju matku, aby ho postrážila. Podotkla, že maloletý má X M., je to bábätko a je od jej starostlivosti úplne závislý. Nie je proti tomu, aby sa spolu v trojici stretávali, ale je to podmienené tým, že otec bude psychicky v poriadku a bude dodržiavať liečbu, ktorú mu nastavili psychiatri. Matka v návrhu ďalej uviedla, že otec maloletého v dôsledku alkoholizmu trpí schizofréniou, na ktorú sa odmieta liečiť. Výsledok takéhoto prístupu je ten, že otec máva veľmi často výpadky, počas ktorých robí nezmyselné a nebezpečné veci, a keď spolu bývali, viackrát bola v dôsledku jeho vyčíňania nútená zavolať políciu. Otec maloletého sa vyhrážal aj samovraždou; naposledy vo februári 2020 to skončilo tak, že ho museli zavrieť na psychiatriu na Q., kde po pár dňoch podpísal reverz napriek nesúhlasu lekárov. Tam mu bola zistená toxická psychóza. Nastavili mu liečbu, pri ktorej nesmie piť alkohol, ale on bez alkoholu nevydrží. V práci jeho kolegovia vraveli, že častokrát nerobí prácu, ktorú má, teda nevarí, ale robí niečo iné, napríklad celý deň utieral stoly a pritom vykrikoval „päťka do zborovne“, čo najprv bolo kolegom smiešne, ale potom im už došlo, že je to vážne. Napokon ho z tejto práce aj vyhodili a od 6.3.2020 je nezamestnaný. Matku obviňoval, že ho dáva sledovať. Keď matka zistila, aký je jeho zdravotný stav, žiadala ho, aby sa začal liečiť v liečebni na I. F.. Raz tam išiel a po pol hodine odišiel s tým, že nie je taký blázon, aby tam musel chodiť. V žiadnej práci nevydrží, počas roka mal už ôsmu prácu, z ktorej ho vyhodili.

4. Podaním doručeným súdu dňa 20.04.2020 sa taktiež otec maloletého domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletým tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým vždy podľa jeho možností a pracovného nasadenia, aspoň každý druhý piatok v mesiaci a to od 15:00 hod. do 18:30 hod. a v sobotu a nedeľu od 10:00 hod. do 16:00 hod. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že s matkou maloletého v súčasnosti nežije v spoločnej domácnosti. Po krátkej známosti s matkou maloletého sa im narodil syn a nejaký čas žili všetci v spoločnej domácnosti. Ich spolužitie bolo harmonické, plánovali sa vziať. Problémy začali, keď bol hospitalizovaný v nemocnici s ťažkým zápalom pľúc. Následne kvôli dlhodobej rekonvalescencii prišiel o svoju prácu a dlhú dobu bol z tejto situácie frustrovaný. Spolu s priateľkou čakali na dieťa a počas tohto času sa ju snažil podporiť, keďže táto bola od otehotnenia až do nástupu na materskú dovolenku celú dobu práceneschopná a viackrát hospitalizovaná. Tým pádom boli doma viac spolu a začali vznikať nezhody, ktoré sa týkali aj ich finančnej situácie. Keď sa syn narodil, veľmi sa tešil, a na chvíľu zabudol na existenčné problémy. Po narodení syna sa mu priateľka veľmi odcudzila a prestala o neho prejavovať záujem. Sám si uvedomoval, že sa o priateľku a syna nevie postarať tak, ako by chcel, čo mu aj bolo neustále vyčítané. Vznikali medzi nimi hádky, pretože nastávajúca svokra sa snažila riadiť ich spoločný život, čo sa mu nepáčilo. Priateľka sa viac stýkala s matkou a s kamarátkami, pričom on bol sám. Začal sa cítiť nesmierne prázdno a dochádzalo mu, že to bol plán od začiatku, že on bude len na peniaze a dieťa aj priateľku stratil. Od momentu, kedy sa jeho priateľka spolu s maloletým odsťahovala k jej matke, sa ich partnerský vzťah úplne prerušil. Neskôr mu bolo oznámené, že sa má vzdať otcovstva, na čo ale nikdy nepristúpi, pretože svojho syna miluje. Podľa tvrdení otca ho chce rodina priateľky dostať do väzenia pre neplatenie výživného, keďže vedia, že toho času nemá žiaden príjem, ale aj napriek tomu sa snaží platiť každý mesiac výživné a podotýka, že platí aj napriek tomu, že súd ešte o výživnom nerozhodol. Cieľom priateľkinej rodiny je, aby sa prestal zaujímať o syna, prerušil s ním akýkoľvek kontakt, pretože nevedia ako sa ho majú zbaviť a maloletého si nechať len pre seba. Jemu aj jeho rodine je neustále bránený styk s maloletým a využívajú k tomu aj súčasnú situáciou s vírusom COVID-19.

5. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia bol uznesením č.k. -53 zo dňa 21.04.2020 vylúčený zo spisu vedeného pod sp. zn. na spoločné samostatné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. . Uznesením

tunajšieho súdu č.k. -34 zo dňa 28.04.2020 v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. -170 zo dňa 02.09.2020 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol na čas do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , maloletý A. P., nar. XX.XX.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti matke s tým, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom A. P., nar. XX.XX.XXXX, za prítomnosti matky, každý kalendárny týždeň v roku v stredu od 15.30 hod. do 17.00 hod., a každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu od 09.00 hod. do 10.30 hod. s miestom prevzatia a odovzdania v mieste bydliska matky; zároveň súd matke uložil povinnosť maloletého na styk s otcom pripraviť a umožniť otcovi vo vymedzenom rozsahu realizovať kontakt s maloletým.

6. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.11.2020 do konania vedeného pod sp. zn. o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške 250,- eur mesačne. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia bol uznesením č.k. -212 vylúčený zo spisu vedeného pod sp. zn. na samostatné konanie, ďalej vedené pod sp. zn. . Uznesením Okresného súdu Bratislava II, č.k. -9 zo dňa 7.12.2020 v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. -52 zo dňa 24.02.2021 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol otec zaviazaný predbežne platiť výživné na maloletého v sume 100,- eur mesačne.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého a kolízneho opatrovníka, ako aj listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.

8. Súd pojednával v neprítomnosti otca, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne predvolaný z adresy evidovanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky ako aj z ním uvedenej korešpondenčnej adresy, zásielky sa však vrátili neprevzaté.

9. Maloletý A. sa narodil z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Je zdravý, má len bežné potreby primerané jeho veku. Matka deklarovala pravidelné mesačné výdavky na maloletého nasledovne: 54,- eur/plienky, 60,90 eur/hygiena, 75,- eur/nájomné a voda, 7,55 eur/vitamíny, 75,- eur/strava, 46,- eur/ mlieko, 10,- eur/prací prášok, 95,- eur/plávanie pre bábätká, 50,- eur/oblečenie, t.j. v celkovej výške 474,- eur. Ďalej matka deklarovala jednorazové výdavky na maloletého v celkovej výške 2.384,- eur, pozostávajúce z: 1.300,- eur/odber a uskladnenie pupočníkovej krvi, 633,- eur/kočík a príslušenstvo k nemu, 25,- eur/stolička, 10,- eur/chodítko, 36,- eur/posteľné prádlo, 35,- eur/podložka na hranie, 10,- eur/podložka do vane, 30,- eur/kolotoč nad postieľku, 36,- eur/fľašky, 30,- eur/zábrana na posteľ, 79,- eur/autosedačka, 80,- eur/očkovanie, 40,- eur/ortopéd, 40,- eur/urológ.

10. Matka maloletého je t.č. na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 378,10 eur, invalidný dôchodok vo výške 380,20 eur a detský prídavok na maloletého v zákonnej výške 25,50 eur. Býva spoločne so svojou matkou (starou matkou maloletého) a jej partnerom, pričom na bývanie prispieva mesačne sumou 150 eur . Hnuteľné veci väčšej hodnoty ani nehnuteľnosti nevlastní.

11. Otec bol v období od 9.3.2021 do 8.9.2020 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a za uvedené obdobie mu bola vyplatená podpora v nezamestnanosti v celkovej sume 4.078, 50 eur. Od 01.11.2020 je otec príjemcom pomoci v hmotnej núdzi. Z lustrácie súdu v Sociálnej poisťovni tiež vyplynulo, že v období od 22.12.2020 do 31.12.2020 mal otec uzavretú dohodu o brigádnickej činnosti so A.. C. A..P..U.., O. X, R. W., kde dosiahol vymeriavací základ 26,64 eur. Iná vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu z lustrácií vykonaných súdom nebola zistená. Na adrese trvalého pobytu ani na ním uvedenej adrese si otec nepreberá súdne zásielky. Podľa lustrácie v evidencii nehnuteľností otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Nie je ani vlastníkom motorového vozidla.

12. Z lekárskej správy F. G. K. zo dňa 30.01.2020 vyplýva, že otec bol hospitalizovaný s dg. toxická psychóza (abúzus kanabinoidov a psychostimulancií).

13. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že trvajú na zverení maloletého matke s tým, že zastupovať a spravovať majetok budú obaja rodičia. Otázku výšky výživného nechávajú na zvážení súdu a vzhľadom na dôkazy oboznamované súdom, ktoré svedčia o zdravotnom stave otca, navrhla, aby styk maloletého s otcom nebol upravený. Zdôraznila, že matka intenzívne udržiava styk s otcovou

rodinnou (rodičia a súrodenci otca) a pokiaľ by sa otcovi zlepšil zdravotný stav, resp. by mal záujem o styk so synom, matka ho umožní.

14. Matka pred súdom vypovedala, že otec o syna neprejavuje záujem, a to ani na narodeniny a Vianoce; ani mu nenapísal. Ona chodieva so synom k rodičom otca, s nimi má veľmi dobrý vzťah. Keď bolo vydané neodkladné opatrenie o úprave styku, tak otcovi volala, či za synom príde a odpovedal kladne, ale napokon ani raz neprišiel. Z toho si urobila záver, že otec o syna nemá skutočný záujem. Ani ona s otcom nemá aktuálne žiadny kontakt. Pokiaľ ide o výživné, necháva jeho výšku na zvážení súdu; vie však, že výživné za otca posielajú jeho rodičia. Od podania návrhu bolo uhradené výživné v celkovej sume 510 eur, a to v platbách po 30-60 eur.

15. Kolízny opatrovník maloletého navrhoval zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky. Ohľadne určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému súhlasil so sumou 100,-€ mesačne od podania návrhu. Navrhol tiež styk otca s maloletým neupravovať.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá túto starostlivosť od narodenia syna aj reálne vykonáva a s touto úpravou súhlasil aj kolízny opatrovník. Nakoľko otec žije t.č. na neznámom mieste, o maloletého záujem neprejavuje, súd neupravoval styk otca s maloletým, čo navrhoval aj kolízny opatrovník. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá je aj formou plnenia jej

vyživovacej povinnosti voči dieťaťu, ako aj zo schopností a možností otca, ktorý je v pomerne mladom

- produktívnom veku, nepreukázal žiadne zdravotné problémy, ani iné prekážky brániace mu v tom, aby sa zamestnal, a je schopný pracovať, o čom svedčí tá skutočnosť, že v uplynulom období aj bol zamestnaný. Samotná skutočnosť, že otec je toho času nezamestnaný a bez finančných prostriedkov (t.č. pravdepodobne žije len z dávok v hmotnej núdzi) nemôže byť dôvodom na neurčenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, nakoľko otec sám svojím konaním môže zvrátiť daný stav. Rodič je ten, ktorý má povinnosť sa o maloleté dieťa postarať, a to nielen osobnou starostlivosťou, ale aj prostredníctvom úhrady výživného. Je treba zdôrazniť, že otec je mladý, XX-ročný muž, ktorý by mal a mohol prijať akúkoľvek prácu (hoc aj nie podľa vyštudovaného odboru), a to nielen z dôvodu zabezpečenia svojich potrieb, ale aj za tým účelom, aby dokázal riadne plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému. Čo sa týka odôvodnených potrieb maloletého, súd považoval výživné v sume 100,-€ mesačne za primerané pomerom rodičov ako aj odôvodneným potrebám maloletého. Odôvodnenými potrebami dieťaťa pritom nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Výška výživného určená v tomto rozhodnutí je teda na pomyselnej dolnej hranici a vychádzala hlavne z vyjadrenia matky a kolízneho opatrovníka a tiež zohľadňuje útly vek dieťaťa, pomery otca a tiež príjem matky, ktorá poberá okrem rodičovského príspevku aj prídavok na dieťa a invalidný dôchodok. I keď je otec aktuálne bez zamestnania, v Bratislave rozhodne má aj v dnešnej situácii možnosť dosiahnuť príjem, z ktorého by mohol prispievať na výživu maloletého sumou, aká bola určená v tomto rozhodnutí. Zročné výživné súd určil za obdobie od podania návrhu, t.j. za 26 dní mesiaca marec 2020 a za mesiace apríl 2020 až marec 2021, zohľadniac pritom sumu 510, -eur, ktorá bola za uvedené obdobie titulom výživného uhradená k rukám matky.

23. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia, nakoľko zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností.

24. Zároveň súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -34, zo dňa 28.04.2020, v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. -170, zo dňa 02.09.2020, a uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -9, zo dňa 7.12.2020, v znení uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. -52, zo dňa 24.02.2021, ktorými boli nariadené neodkladné opatrenia, nakoľko uvedené uznesenia upravujúce (čiastkovo a dočasne) rodičovské práva a povinnosti sa nahrádzajú komplexnou úpravou v tomto rozsudku.

25. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.