Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-113-2020.pdf
PDF · 81.42 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/113/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: P. O., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C., K. XXXX/ XX, v konaní o zaplatenie 450 EUR s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 450 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.4.2019 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.9.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 450 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.4.2019 až do zaplatenia, titulom dlhu zo zmluvy o pôžičke.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Podľa ust. § 297 písm.b) zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
4. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle vyššie cit.ust. § 297 písm.b) CSP, vzhľadom k tomu, že ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom.
6. Z písomnej zmluvy súd zistil, že právny predchodca žalobcu - obchodná spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176 ako veriteľ a žalovaný uzavreli dňa 9.9.2015 zmluvu o pôžičke č.4509082086, na základe ktorej veriteľ žalovanému požičal sumu 600 EUR, za účelom kúpy mobilného telefónu Apple iPhone 6 16GB, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť v 24 pravidelných mesačných splátkach vo výške 25 EUR, teda v celkovej výške poskytnutej sumy 600 EUR ( t.j.24 mesiacov x 25 EUR), so splatnosťou k 23. dňu mesiaca, so splatnosťou prvej splátky dňa 23.11.2015 a splatnosťou poslednej splátky dňa 23.10.2017. Splátkový kalendár tvorí obsah zmluvy.
7. Z prehľadu čerpania a úhrad, v spojení s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávky a so skutkovými tvrdeniami žalobcu súd zistil, že žalovaný čerpal pôžičku dňa 9.9.2015 a vrátil len časť požičanej sumy spolu vo výške 150 EUR, pričom poslednú úhradu vykonal dňa 12.5.2016.
8. Právny predchodca žalobcu (veriteľ) listom zo dňa 14.9.2016 vyzval žalovaného na úhradu sumy 450 EUR do 15dní. Z podacieho hárku súd zistil, že veriteľ zasielal tento list žalovanému prostredníctvom pošty doporučenou zásielkou dňa 16.9.2016 na adresu, uvedenú pri uzatváraní zmluvy.
9. Právny predchodca žalobcu (veriteľ) listom zo dňa 06.05.2019 oznámil žalovanému, že postúpil svoju pohľadávku na žalobcu.
10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.04.2019 súd zistil, že veriteľ (postupca) postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, ktorú si uplatňuje v tomto konaní.
11. Podľa ust. 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
12. Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
14. Podľa ust. § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa ust. § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
17. Po právnej stránke súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka ako zmluvu o pôžičke, v spojení s ust. § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka a § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
18. Pohľadávka má základ v spotrebiteľskom úvere, ktorý veriteľ (tu právny predchodca žalobcu) poskytol v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník (tu žalovaný) mal úver prijať ako fyzická osoba nepodnikateľ. Vzhľadom na uvedenú povahu účastníkov bol ich právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, na právne posúdenie ktorej sa prednostne aplikujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 Občianskeho zákonníka). Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
19. Uzavretú zmluvu súd z hľadiska obsahových náležitostí vyžadovaných zákonom vyhodnotil ako platnú. Zmluva nezakladá a žalobca sa ani nedomáha žiadneho iného finančného plnenia (prospechu, odmeny za poskytnutie finančných prostriedkov) okrem toho, čo reálne žalovanému poskytol. Nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu (veriteľ) poskytol žalovanému finančné prostriedky v rozsahu 600 EUR, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v dojednaných splátkach a lehotách splatnosti. Žalovaný nesplnil svoju základnú zmluvnú povinnosť - vrátiť poskytnutý úver riadne a včas. Nebolo sporné, že
žalovaný z poskytnutého úveru vrátil len sumu 150 EUR. Lehota na zaplatenie celého úveru uplynula splatnosťou poslednej splátky dňa 23.10.2017.
20. Súd preto žalobe vyhovel a rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 450 EUR.
21. Okrem istiny sa žalobca domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania.
22. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Začiatok omeškania sa spája so splatnosťou dlhu. Žalovaný porušil platobnú disciplínu, pretože dojednané splátky úveru neplatil riadne a včas. Veriteľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania. Splatnosť celého úveru nastala splatnosťou poslednej splátky dňa 23.10.2017. Prvým dňom omeškania so zaplatením celej sumy je teda 24.10.2017. Žalobca žiadal úroky z omeškania až od 30.4.2019, preto súd žalobe vyhovel.
25. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0 %; po zvýšení o 5 percentuálnych bodov jej výška predstavuje 5 % ročne. Žalobca si výšku úrokov uplatnil v rozsahu, ktorý dovoľuje právny predpis. Súd preto žalobe vyhovel.
26. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
28. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal predložením zmluvy o postúpení pohľadávky, z ktorej súd zistil, že od pôvodného veriteľa nadobudol aj pohľadávku voči žalovanému, uplatnenú v tomto konaní.
29. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).