Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9CoCsp-35-2020.pdf
PDF · 79.33 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/35/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803. právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovaným: 1) Q. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX W., 2) H. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX W., o zaplatenie 26.173,73 eura s prísl., o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21Csp/103/2018-129 zo dňa 03.03.2020 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v napadnutej časti výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
,,Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 26.173,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.181,42 eur od 1. 5. 2016 až do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach vo výške 50,-- eur splatných vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia niektorej splátky riadne a včas. Súd zastavuje konanie voči žalovanému v 1. rade. Žalobcovi sa priznáva voči žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“ V odôvodnení svojho rozhodnutia o trovách konania uviedol, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu voči žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v súlade s § 255 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v 2. rade, v ktorom okrem iného uviedla, že pohľadávka žalobcu z titulu náhrady trov konania bola napadnutým výrokom žalobcovi voči žalovanému v 1. rade priznaná až vydaním napadnutého rozsudku a vznikne až právoplatnosťou rozhodnutia, preto nie je dotknutá uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 24.08.2018, sp. zn.: 2OdK/473/2018 o vyhlásení konkurzu, a preto priznaním náhrady trov konania len voči žalovanému v 1. rade možno aspoň čiastočne korigovať nespravodlivosť, povinnosti splácania samotného dlhu len žalovanou v 2.rade. Namietala, že ak by konajúci súd konal v súlade so zákonom a vzal do úvahy jej sociálne a majetkové pomery, to, že sa nachádza v nepriaznivej životnej situácii, čo sám konštatoval v bode 10. rozsudku, ale aj procesný prístup žalovanej v 2. rade v nadväznosti na jej záväzok zaplatiť dlžnú sumu vo výške 26.173,73 eura, ktorým výlučne ju týmto rozsudkom zaväzuje k úhrade dlhu, nepriznal by nárok na náhradu trov konania žalobcu aj voči žalovanej v 2. rade, ale vzhľadom na oddlženie sa
žalovaného v 1. rade, by súd spravodlivo priznal nárok žalobcu na náhradu trov konania výlučne iba voči žalovanému v 1. rade. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu iba voči žalovanému v 1. rade a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v2. rade s poukazom na ust. § 257 Civilného sporového poriadku náhradu trov konania nepriznal.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 2. rade navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že trvá na svojom stanovisku uvedenom v odvolaní.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 2. rade je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie odôvodnil priznanie náhrady trov konania žalobcovi s poukazom na § 255 CSP a konštatovaním, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Z dôvodov rozsudku (bod 10.) vyplýva konštatovanie o tom, že žalovaná je rozvedená, stará sa o dve maloleté deti, jej príjem je cca 650 eur mesačne pričom len za nájom bytu, v ktorom žije s deťmi platí 450 eur a spláca ďalšie dva úvery. Aj vzhľadom na to súd žalovanej umožnil splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50 eur.
7. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 CSP). V jeho zmysle súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Vtedy súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Nakoľko použitie § 257 CSP negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter.
10. Ustanovenie § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.
11. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s uvedenými skutočnosťami ako s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré zakladajú aplikáciu ust. § 257 CSP, osobitne za situácie ak žalovanej aj s prihliadnutím na jej pomery umožnil nie malú dlžnú sumu splácať v splátkach len po 50 eur.
12. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia, uvedené sa týka aj rozhodovania o nároku na náhradu trov konania.
13. Keďže nedostatočne zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalovanej v 2. rade, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
14. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu k žalovanej v 2. rade s tým, že posúdi, či vyššie uvedené skutočnosti a námietky uvádzané v odvolaní odôvodňujú alebo nie, aplikáciu ust. § 257 CSP. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.
15. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.