Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoE-11-2021.pdf
PDF · 84.44 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/11/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: G. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX Y., na vymoženie pohľadávky vo výške 66,38 Eur a trov exekúcie, vykonávanej súdnou exekútorkou: JUDr. Bronislava Pračková, Exekútorský úrad Ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom pod sp. zn. EX 459/2008, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/675/2008-44 zo dňa 11. júna 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Er/675/2008-44 zo dňa 11. júna 2019 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 5Er/675/2008-44 zo dňa 11. júna 2019 zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 30. mája 2018. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poveril dňa 15. augusta 2008 súdneho exekútora vykonaním exekúcie v zmysle exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. PB-AA-2643735-2007, ktorý vydal Krajský dopravný inšpektorát PZ v Banskej Bystrici dňa 13. augusta 2007 a na základe návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 31. júla 2008. Dňa 08. júna 2018 bolo exekučnému súdu doručené podanie oprávneného, v ktorom oprávnený oznámil súdu, že v predmetnom konaní existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti súdu, a to uplynutie prekluzívnej lehoty exekučného titulu a sú teda splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Dňa 04. januára 2019 exekučný súd oznámil oprávnenému, že nebude rozhodovať o zastavení exekúcie z dôvodu preklúzie, nakoľko pohľadávka vymáhaná v tomto konaní nebola prekludovaná. Oprávnený doručil dňa 25. januára 2019 odpoveď na oznámenie súdu v ktorom uviedol, že trvá na zastavení exekúcie z dôvodu preklúzie a žiada, aby exekučný súd exekúciu zastavil a zaviazal povinného na náhradu trov exekučného konania. Exekučný súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. k. PB-AA-2643735-2007 zo dňa 13. augusta 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. augusta 2007 a vykonateľnosť dňa 29. augusta 2007 a ktorý povinnému ukladá Krajský dopravný inšpektorát PZ v Banskej Bystrici pokutu vo výške 2.000,- Sk. Okresný súd konštatuje, že v tomto prípade nie je možné aplikovať prekluzívnu lehotu na vymoženie uloženej pokuty za priestupok. V rozhodnom období, t.j. ku dňu 29. augusta 2010 - 3 roky od vykonateľnosti rozhodnutia, nemožno už aplikovať právnu úpravu (ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení do 31. augusta 2008), pretože ide o právnu normu, ktorá už v tomto rozhodnom období nebola platná. Novelizácia ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01. septembra 2008 je príkladom nepriamej retroaktivity. Uvedená novela upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav, a preto právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 1. septembra 2008 vzťahujú aj na právne vzťahy
založené v minulosti. Čo sa týka samotnej lehoty na výkon rozhodnutia, okresný súd poukazuje na ustanovenie § 51 zákona o priestupkoch v spojení s § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Ustanovenie § 51 Zákona o priestupkoch sa nahrádza v časti III. - konanie o priestupkoch. Toto ustanovenie zmocňuje pre prípad, že nie je v Zákone o priestupkoch úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, použiť úpravu uvedenú v zákone o správnom konaní. Čo sa týka lehoty na vymoženie uloženej pokuty za priestupok, táto je upravená v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. V danom prípade teda už nie je potrebné, aby v stanovenej trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale postačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia. Exekučný súd s poukazom na vyššie uvedené právne skutočnosti posúdil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 30. mája 2018 a rozhodol tak, že ho zamietol podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, pretože pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní nebola prekludovaná.
2. Proti predmetnému Uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v plnom rozsahu oprávnený. Podľa oprávneného v tomto prípade uplynula prekluzívna lehota. V označenom konaní je exekučným titulom Blok na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. bloku AA 2643735 zo dňa 13.8.2007, ktorý vydalo Krajský dopravný inšpektorát PZ v Banskej Bystrici. Toto rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 29.8.2007. S účinnosťou od 1.9.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. k zmene právnej úpravy ustanovenia § 88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby bolo v prechodných ustanoveniach upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty. Podľa oprávneného v súlade so všeobecne uznávanou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy je potrebné vznik, zmenu a zánik práva posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť verejného ako i pre oblasť súkromného práva, avšak s určitými odchýlkami. V oblasti súkromného práva nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia platí pre oblasť verejného práva, osobitne pre oblasť správneho trestania. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre adresáta výhodnejšie, bude platiť spätne aj na také prípady, ktoré by predchádzajúca právna norma upravovala pre adresáta prísnejšie resp. nevýhodnejšie. Ak však novšia právna norma obsahuje úpravu, ktorá je pre adresáta nevýhodnejšia oproti staršej právnej úprave, platí v tomto prípade v rámci posudzovania otázok správneho trestania všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Situácia adresáta právnej normy sa nemôže zhoršiť v dôsledku nedostatku právnej úpravy. Pre oblasť verejného práva teda platí, že ak sa právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje vo svojich prechodných ustanoveniach, alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Podľa oprávneného aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty pre povinného, ktorému bola uložená pokuta vymáhaná v tomto konaní, nevýhodnejšia, pretože umožňuje vykonať rozhodnutie v dlhšej dobe, ako strašia právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno aplikovať na prípady , kedy prekluzívna lehota začala plynúť za účinnosti pôvodnej právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Prekluzívna lehota v takýchto prípadoch musí podľa pôvodnej právnej úpravy aj skončiť. S poukazom na vyššie uvedené má oprávnený za to, že prekluzívna lehota uplynula v tomto prípade dňa 29.8.2010. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie zmenené tak, že súd z dôvodu preklúzie exekúciu zastaví a zaviaže povinného na náhradu trov exekučného konania.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Súdna exekútorka k odvolaniu oprávneného uviedla, že v tomto prípade nie je možné aplikovať prekluzívnu lehotu na vymoženie uloženej pokuty za priestupok. V rozhodnom období, t.j. ku dňu 29.08.2010 - 3 roky od vykonateľnosti rozhodnutia, nemožno už aplikovať právnu úpravu (ustanovenie §88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení do 31.augusta 2008), pretože ide o právnu normu, ktorá už v tomto rozhodnom období nebola platná. Novelizácia ustanovenia §88 ods. 1 zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z.z,. s účinnosťou od 01.09.2008 je príkladom nepriamej retroaktivity. Uvedená novela upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. Novela nerieši stav stretu rozdielnych právnych úprav, a preto právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 1.septembra 2008 vzťahujú aj na právne vzťahy založené v minulosti. Čo sa týka samotnej lehoty na výkon rozhodnutia, §51 zákona o
priestupkoch v spojení s §71 ods. 3 Správneho poriadku upravuje prípad, že ak v zákone o priestupkoch nie úprava ohľadne výkonu rozhodnutia, použije sa právna úprava podľa zákona o Správnom konaní. Ďalej uviedla, že čo sa týka lehoty na vymoženie uloženej pokuty za priestupok, táto je upravená v ustanovení § 71 ods. 3 Správneho poriadku tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. V danom prípade teda už nie je potrebné, aby v stanovenej trojročnej lehote došlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale postačí, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia.
4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. 5Er/675/2008-44 zo dňa 11. júna 2019 zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 30. mája 2018 zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Predmetné uznesenie napadol oprávnený odvolaním zo dňa 11. decembra 2019, ktoré bolo doručené exekučnému súdu prostredníctvom ÚPVS dňa 12. decembra 2019 v zákonnej lehote.
10. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.
11. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolanie pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie, a to z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie zjavne takýmto rozhodnutím nie je, a preto je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu exekučného súdu nie je prípustné.
12. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto uzneseniu exekučného súdu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu oprávneného na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. CSP v § 362 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.
15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).