Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-5-2021.pdf
PDF · 72.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa: Mgr. R. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. X. XX/XX, W. T., proti osobe, ktorej je navrhovateľ povinný platiť výživné (dcére navrhovateľa): Bc. D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 15Pc/9/2020-25 zo dňa 12. 08. 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 62 ods. 1 ZoR zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k plnoletej dcére s účinnosťou od 01. 06. 2020, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/391/2013-75 z 11. 03. 2014 a žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. Mal preukázané, že dcéra navrhovateľa je plnoletá osoba, pričom vyživovacia povinnosť zo zákona ku nej trvá len do momentu, kým sa dennou formou štúdia pripravovala na svoje budúce povolanie. Mal preukázané, že dcéra navrhovateľa ukončila riadne denné štúdium na prvom stupni vysokoškolského štúdia absolvovaním štátnej skúšky a od 01. 06. 2020 je zamestnaná s pravidelným mesačným príjmom, ktoré skutočnosti nerozporovala a so zrušením vyživovacej povinnosti vyjadrila súhlas. Vzhľadom na to zrušil vyživovaciu povinnosť otca k plnoletej dcére od 01. 06. 2020, od kedy je schopná sa samostatne živiť, pretože odvtedy nastúpila do zamestnania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ poukazujúc na to, že v deň pojednávania 12. 08. 2020 sa zúčastnil dentálneho zákroku, ktorý trval dve hodiny, a preto sa nedostavil na súd. Pojednávanie bolo uskutočnené v jeho neprítomnosti a vo veci bolo aj rozhodnuté, pričom súd sa nezaoberal tým, že svoju vyživovaciu povinnosť plnil aj v mesiaci jún 2020 a júl 2020, t. j. za tieto dva mesiace nemala dcéra nárok na výživné vo výške 300,- eur a mala by mu ich vrátiť. Vzhľadom na uvedené žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že dcéra je mu povinná vrátiť 300,- eur.
3. Dcéra navrhovateľa vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že otec vedel, že nastúpila do pracovného pomeru. S jeho odvolaním súhlasila, ale žiadala, aby jej bolo umožnené dlžnú sumu zaplatiť v splátkach po 100,- eur mesačne.
4. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení s návrhom dcéry na zaplatenie dlžnej sumy v splátkach súhlasil pod hrozbou výhody splátok v prípade riadneho neplatenia splátok.
5. Otec v ďalšom svojom vyjadrení uviedol, že nárok na zaplatenie sumy 300,- eur nie je novým nárok a je v príčinnej súvislosti s plnením jeho vyživovacej povinnosti. Keby súd vykonal dokazovanie, ktorého súčasťou je aj jeho právo vyjadriť sa ústne pred súdom, kde chcel svoj zákonný nárok na vrátenie sumy 300,- eur uviesť, bolo by rozhodnuté o jeho nárokoch v celom rozsahu.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci konania navrhovateľ, krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam navrhovateľa krajský súd dopĺňa, že tento bol na pojednávanie riadne predvolaný, avšak sa z ním uvádzaných dôvodov naň nedostavil. Krajský súd zdôrazňuje, že účasť na pojednávaní, na ktoré bol navrhovateľ riadne predvolaný, je jeho právom, nie jeho povinnosťou. Teda tým, že súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, nebolo porušené žiadne z jeho procesných práv. Predmetom konania bolo zrušenie výživného na plnoletú dcéru z dôvodu, že sa zamestnala a nie jeho vrátenie ako tvrdí otec v odvolaní. Konanie sa pritom začína na návrh (§ 23 ods. 1 CMP), v ktorom sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie účastníkov, úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha (§ 25 CMP). Z návrhu navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že tento sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k plnoletej dcére, pretože táto je schopná sa samostatne živiť a nie aj vrátenia výživného za mesiace jún a júl vo výške 300,- eur.
9. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie vecne správne rozhodol len o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti a nie aj na vrátenie výživného, keďže tento návrh predmetom konania nebol. Keďže návrh na vrátenie výživného nebol predmetom konania pred súdom prvej inštancie, nemohol v tomto smere o ňom rozhodnúť ani odvolací súd a zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že by dcéru navrhovateľa zaviazal na zaplatenie výživného v splátkach.
10. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s námietkami navrhovateľa v odvolacom konaní, krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, keď náhradu trov konania môže súd priznať len vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, čo v predmetnom konaní preukázané nebolo (§ 55 CMP).
11. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP a žiadnemu z účastníkov konania nárok na ich náhradu nepriznal, vychádzajúc z toho, že ani v odvolacom konaní nezistil okolnosti, vzhľadom na ktoré by bolo priznanie nároku na náhradu trov konania niektorému z účastníkov spravodlivé.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).