Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Csp-56-2018.pdf
PDF · 160.98 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/56/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Lívia Gombárová v právnej veci žalobkyne: O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom J., H. XX/XX právne zastúpená: JUDr. Jana Kubáňová, advokátka, AK so sídlom Nitra, Cintorínska 5 proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o zaplatenie 7.100 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 7.100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.100 eur od 26.6.2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.1.2014 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v bode 1. zmluvy v znení „spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 288 eur“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Sú u r č u j e , že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.6.2013 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v bode 1. zmluvy v znení: „spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 576 eur“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Súd žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %, o ktorom bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 4.5.2018 domáhala od žalovaného o zaplatenie 7.100 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, pričom žalobu odôvodňovala tým, že právny predchodca žalobkyne - jej zomrelý manžel C. ( poručiteľ) , ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX uzatvoril dňa 11.6.2013 ako dlžník v pozícii spotrebiteľa so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX ( zmluva č. 1) na základe, ktorej bol právnemu predchodcovi žalobkyne poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 600 eur. Na zabezpečenie vyššie uvedenej zmluvy uzatvoril právny predchodca žalobkyne ako záložný dlžník so žalovaným ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného č. 182/2015- ŠTE ( záložná zmluva 1) k nehnuteľnostiam v tom čase vo vlastníctve právneho predchodcu žalobkyne. Právny predchodca žalobkyne t.j. poručiteľ uzatvoril dňa 23.1.2014 ako dlžník v pozícii spotrebiteľa so žalovaným ďalšiu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX ( zmluva č. 2) na základe ktorej bol právnemu predchodcovi žalobkyne poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 300 eur. Na zabezpečenie vyššie uvedenej zmluvy uzatvoril právny predchodca žalobkyne ako záložný dlžník so žalovaným ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného č. XXX/XXXX- RAČ ( záložná zmluva 2) k nehnuteľnostiam v tom čase vo vlastníctve právneho predchodcu žalobkyne. Na základe Osvedčenia o dedičstve vydaného dňa 6.4.2016 sp. zn. XXD/XXXX/XXXX D nV.rých sa titulom dedenia
stala žalobkyňa výlučnou vlastníčkou, boli evidované ťarchy a plomby z dôvodu prebiehajúcich súdnych sporov medzi žalovaným a katastrálnym odborom Okresného úradu Nové Zámky, ktorý zamietol návrhy žalovaného na vklady záložného práva podľa záložnej zmluvy č. 1 a 2, bola žalobkyňa donútená zaplatiť všetky záväzky poručiteľa a teda aj záväzky voči žalovanému, aby mohla byť žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľností na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve zapísaná na príslušnom liste vlastníctva. Následne žalovaná cestou právneho zástupcu požiadala žalovaného o vyčíslenie zostatku dlhov zo Zmluvy o úvere č. 1 a 2. Žalovaný zostatok zo zmluvy o úvere č. 1 vyčíslil sumou 5.111,36 eur a zo zmluvy o úvere č. 2 sumou 2.888,64 eur . Celkový dlh teda predstavoval voči žalovanému k 30.6.2017 sumu 8.000 eur. Keďže žalobkyňa nedisponovala dostatkom finančných prostriedkov, požiadala Mgr. K. J. o poskytnutie finančných prostriedkov na úhradu záväzkov a na základe ich dohody K.. J. priamym vkladom poukázal dňa 3.7.2017 finančné prostriedky na účet žalovanému. Žalobkyňa nedisponovala zmluvnou dokumentáciou týkajúcou sa vyššie uvedených úverových zmlúv, časť dokumentov získala z katastrálnych spisov z vkladových konaní a zistila, že zmluva č. 2 obsahuje viaceré neprijateľné podmienky a neplatné dojednania, ktoré majú za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Podľa žalobkyne uvedené platí aj pre zmluvu č. 1, ktorú nedokázala dohľadať. Po preskúmaní zmluvy o úvere č. 2 tvrdila, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a teda zmluva č. 1 a 2. sú spotrebiteľskými zmluvami spravujúcimi sa ust. § 52 a nasl. OZ, pričom uvedené zmluvy neobsahujú všetky podstatné náležitosti a to:
- podľa § 9 odsek 2 písmeno a) - absentuje údaj o druhu spotrebiteľského úveru,
- podľa § 9 odsek 2 písmeno b) - absentuje miesto podnikania finančného agenta, označenie Nové Zámky, je nepostačujúce,
- podľa § 9 odsek 2 písmeno f) - nie je jednoznačný údaj o konečnej splatnosti,
- podľa § 9 odsek 2 písm. j)- absentuje udanie predpokladov na výpočet RPMN,
- podľa § 9 odsek 2 k) - absentuje údaj o výške počte termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže nie je jednoznačne určené či sa má úver splatiť naraz alebo v splátkach. Tvrdila, že absencia údajov má podľa § 11 odsek 1 písmeno b) z.č. 129/2010 Z.z. za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a ďalej, že zmluva o úvere obsahuje neplatné dojednanie a to v časti výšky úrokov a administratívnych nákladov. Zo zmluvy č. 2 vyplývalo, že pri úvere vo výške 300 eur, ktorý mal byť splatený do 1 roka boli dohodnuté úroky vo výške 39,15% teda 4 - násobne prevyšujúce úroky požadované bankami pri porovnateľných spotrebných úveroch a preto dojednanie o výške úrokov je v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 39 OZ absolútne neplatné. Taktiež dojednanie o celkovej odplate za poskytnutie úveru vo výške 288 eur, ktorá suma predstavovala takmer 100 násobok poskytnutej sumy ( 300 eur) považovala za dojednanie v rozpore so zákonom. Ďalej poukázala, že totožný zmluvný typ ako je zmluva o úver č. 2 bol predmetom prieskumu vo viacerých súdnych konaniach o vydanie bezdôvodného obohatenia v ktorých súdy prvej inštancie žalobám vyhoveli napr. rozsudok KS Banská Bystrica z 22.6.2017 sp. zn. 16 Co X/XXXX, rozsudok KS Prešov z 27.11.2017 sp. zn. 23 Co XXX/XX, rozsudok KS Žilina z 30.12.2015 sp. zn. XCo XXX/XXXX a rozsudok KS Nitra z 21.6.2017 sp. zn. 25 Co XXX/XXXX. Žalobkyňa tvrdila, že podľa vyššie uvedených zmlúv s poukazom na vyššie uvedené mala žalobkyňa žalovanému zaplatiť len istinu poskytnutých úverov, napriek tomu, zaplatila sumu 8.000 eur a preto sa domáhala o vrátenie bezdôvodného obohatenia, keď na strane žalobkyne neexistoval právny dôvod plniť žalovanému nad rozsah sumy 900 eur. Zároveň sa žalobkyňa domáhala aj o zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému.
2.Podaním doručeným súdu dňa 11.7.2018 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť, pričom sa bránil tým, že nedošlo k naplneniu dôvodov v zmysle § 11 odsek 1 z.č. 129/2010 Z.z., keď žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom uzatvoril dňa 11.6.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č..torou veriteľ poskytol dlžníkovi 600 eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 576 eur, celkovú čiastku 1.176 mal spotrebiteľ zaplatiť do 19.6.2014 t.j. do termínu konečnej splatnosti. V ten istý deň dlžník využil možnosť splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach a dňa bol 11.6.2013 bol s predmetnou dohodou oboznámený, podpísal ju a preto mal vedomosť o existencii náležitostí v nej uvedených a zaviazal sa uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 98 eur vždy k 19. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 19.7.2013. Žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom uzatvorili následne dňa 23.1.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi 300 eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť zvýšenú o poplatok vo výške 288 eur, celkovú čiastku 588 mal spotrebiteľ zaplatiť do 19.1.2015 t.j. do termínu konečnej splatnosti.. V ten istý deň dlžník využil možnosť splátkového kalendára - Dohody o plnení v splátkach a dňa bol 23.1.2014 bol s predmetnou
dohodou oboznámený, podpísal ju a preto mal vedomosť o existencii náležitostí v nej uvedených a zaviazal sa uhradiť celkovú čiastku v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 49 eur vždy k 19. kal. dňu v mesiaci počnúc dňom 19.2.2014. Vo vyjadrení žalovaný poukázal na Rozsudok Európskej únie vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia a.s. proti J. D. vo vzťahu k náležitostiam podľa § 9 odsek 2 písmeno k). Bránil sa, že predpoklady použité na výpočet RPMN boli uvedené v prílohe Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úver. Uviedol, že žalobca nesie dôkazné bremeno preukázania nesprávnej RPMN, nakoľko RPMN v Zmluve absentuje a teda mohol by to byť jediný dôvod prečo by bola zmluva vyhlásená za bezúročnú a bez poplatkov. K tvrdeniu žalobcu o absencii údajov o finančnom agentovi uviedol, že na prednej strane zmluvy sa nachádzajú dostatočné údaje o finančnom agentovi v rozsahu jeho mena, priezviska, miesta podnikania čísla pod ktorým je vedený v zozname finančných agentov. Ďalej sa bránil tým, že dôkazné bremeno tvrdenia neprimeranosti výšky odplaty, ktorá vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi znáša žalobca. Tvrdil, že poplatok za poskytnutie úveru nie je podľa žalovaného neprimerane vysoký, pretože žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania je rozdielne oproti bankám. Dlžník pri uzatvorení zmluvy tento poplatok nenamietal a mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere, pričom uvedené právo žalovaný nevyužil. K administratívnemu poplatku opätovne uviedol, že dôkazné bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca a nie žalovaný. Žalovaný odmietol, že zmluvná podmienka administratívny poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úver so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná zmluvná podmienka, keď tvrdil , že podstatou spotrebiteľského práva nie je a nemôže byť regulácia cien, pričom ceny sú predmetom voľného pôsobenia ponuky a dopytu, pričom poukázal na znenie čl. 4 odsek 2 Smernice Rady 93/13EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zmluvné dojednanie podliehajúce prieskumu v súdnom konaní je celkom jednoznačne cenovým dojednaním a poukázal na ust. § 53 odsek 1 OZ ako aj čl. 4 odsek 2 Smernice Rady 93/13 EHS. K bezdôvodnému obohateniu uviedol, že zo zmluvy o úvere nemohlo dôjsť ani k jednej z foriem bezdôvodného obohatenia ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úver, ktorá zmluva nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol. Žalobca sa domáha sumy 7.100 eur sumy zaplatenej nad istinu poskytnutých úverov pričom nepreukázal, že uvedená suma pozostáva len z úrokov a poplatkov spojených s úverom, pričom žalobca do celkovej sumy zarátal aj zmluvnú pokutu vo výške 312 eur, trovy mediačného konania vo výške 203,37 eur k zmluve č. XXXXXXXXX a vo výške 171,51 eur k zmluve XXXXXXXXX a poplatok za posun splátkového kalendára vo výške 96 eur k zmluve XXXXXXXXX. K zmluvnej pokute žalovaný uviedol, že žalobca už pri podpise zmluvy vedel že v prípade neplnenia povinností zo zmluvy sa suma, ktorú bude musieť vrátiť navýši, pričom išlo o jednorázové zmluvné pokuty, tvoriace paušalizovanú náhradu škody nezávisle na omeškaní. K osvedčeniu o dedičstve, žalovaný uviedol, že skutočnosť, že v dedičskom konaní pod sp. zn. XXD/XXXX/XXXX si žalovaný prihlásil pohľadávku vo výške 2.279,32 eur zo zmluvy č. XXXXXXXXX a vo výške 1.622,65 eur zo zmluvy č. XXXXXXXXX ktorých pravosť a výšku žalobca v dedičskom konaní nenapadol a tieto nároky v plnom rozsahu uznal. Podaním doručeným súdu dňa 9.11.2018 vzniesol námietku premlčania, keď tvrdil, že pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXXXXX sa stalo splatnou dňa 2.4.2015 a pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXXXX sa stala splatnou dňa 6.4.2015 a týmto dňom začala plynúť dvojročná premlčacia lehota v rámci ktorej si mohol žalobca uplatniť svoj nárok a preto premlčanie dlhu nastalo dňa 2.4.2017 a 6.4.2017, žalobkyňa plnila žalovanému premlčaný dlh a poukázal na § 455 odsek 1 OZ.
3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20.2.2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.100 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7100 eur od 26.6.2018 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( I. výrok). Druhým a tretím výrokom určil, že zmluvné podmienky v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.1.2014 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v bode 1. zmluvy v znení „spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 288 eur“ a v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.6.2013 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v bode 1. zmluvy v znení: „spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 576 eur sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o ktorom bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím.
4. Žalovaný vyššie uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním a žiadal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žiadal úhradu trov konania vrátane odvolacieho konania. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil uznesením zo dňa 20.11.2020 pod sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-XXX a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom svoje rozhodnutie odôvodňoval tým, že sa stotožnil so závermi prvoinštančného súdu, podľa ktorých tvrdenia žalobkyne o absencii zákonom stanovených náležitostí v zmluve nepovažoval za dôvodné ( bod 8. rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-XXX z 20.11.2020 ďalej len „ rozhodnutie KS Nitra“), ďalej sa stotožnil so záverom prvoinštančného súdu o tom, že zmluvná podmienka v bode 1 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX v znení „ spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 288 eur“ a zmluvná podmienka v bode 1 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX v znení „ spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 576 eur“ sú neprijateľné podmienky, ktoré sú podľa § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka neplatné ( bod 9 rozhodnutia KS Nitra). Odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie v súvislosti s výškou RPMN, keď prvoinštančný súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 odsek 1 písmeno d) z.č. 129/2010 Z.z. , keď uviedol, že samotná skutočnosť, že RPMN bola vysoká ( 96%) ešte neznamená, že bola uvedená nesprávne a navyše aj v neprospech spotrebiteľa. Druhoinštančný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie posudzoval jednotlivé náklady, ktoré spotrebiteľ mal v súvislosti s poskytnutými úvermi a ktoré ovplyvnili výšku RPMN a v tomto smere opomenul aplikovať príslušné zákonné ustanovenia z ktorých vychádzal pri posúdení neplatnosti dojednania o odplate za poskytnutý úver vrátane neplatnosti dohody o úrokoch z úveru na predmetné zmluvy. Zároveň poukázal, že pri spotrebiteľských zmluvách je nevyhnutné prihliadať na inštitút dobrých mravov, keď konanie priečiace sa dobrým mravom podľa § 3 OZ je dôvodom neplatnosti právneho úkonu alebo jeho časti podľa § 39 OZ, pričom ani ustanovenie § 53 odsek 6 OZ nevylučuje aplikáciu § 3 OZ pokiaľ ide o výšku odplaty za spotrebiteľský úver. Odvolací súd v rámci svojho odôvodnenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp. zn. 5Cdo XX/XXXX a prvoinštančnému súdu nariadil posúdiť obidve zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska platnosti dohody o odplate za poskytnutý úver, vrátane dohody o výške úrokovej sadzby, podľa ustanovení § 3 a § 39 OZ, a v prípade ak opätovne dospeje k záveru, že ide o neplatné dojednania bude sa zaoberať otázkou vplyvu tohto záveru na poskytnuté spotrebiteľské úvery.
5.Prvoinštančný súd riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu opätovne vec prejednal, keď podľa § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý podaním doručeným súdu dňa 24.3.2021 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Zároveň súd pojednával aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý podaním doručeným súdu dňa 22.3.2021 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
6. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, Zmluvami o zriadení záložného práva, Osvedčením o dedičstve XXD/XXXX/XXXX, Vkladovými listami, vyjadreniami strán sporu s prílohami a z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. XXD/XXXX/XXXX predovšetkým prihlásením pohľadávky do dedičského konania a osvedčením o dedičstve, úrokovými sadzbami NBS z internetového portálu, Zmluvou o pôžičke, potvrdením z 20.3.2018 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
7. Právny predchodca žalobkyne C. C., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX uzatvoril dňa 11.6.2013 ako dlžník v pozícii spotrebiteľa so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX ( zmluva č. 1) na základe , ktorej bol právnemu predchodcovi žalobkyne poskytnutý spotrebiteľský bezúčelový úver vo výške 600 eur v hotovosti a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 576 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.176 eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru t.j. 234,90 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetku administratívou s tým spojenou vo výške 341,10 eur ( ďalej len „administratívny poplatok“) a spotrebiteľ sa zaviazal celkovú čiastku 1.176
eur zaplatiť do 19.6.2014 na účet veriteľa s tým že doba trvania zmluvy a o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti nastane 19.6.2014. Výška RPMN bola stanovená vo výške 96 % a priemerná hodnota RPMN bola vo výške 39,20 %. Právny predchodca žalobcu svojím podpisom potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov v hotovosti dňa 11.6.2013. Vyššie uvedená zmluva bola uzatvorená podpísaným mandatárom na základe mandátnej zmluvy K. I. s miestom podnikania v Nových Zámkoch zapísaná v reg. R.-XXXXXX. Podľa čl. 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru ( ďalej len „VP“) sa zmluvné strany dohodli pre prípad nezaplatenia úveru do lehoty dohodnutej v zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur a za každú zaslanú upomienku čiastku 10 eur do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Čl. 15. VP upravoval oprávnenie spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. Čl. 5 a 6 VP upravoval predpoklady výpočtu RPMN. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. Podľa žiadosti o úpravu splátkového kalendára k zmluve č. XXXXXXXXX z 14.11.2013 mal veriteľ žiadať o spoplatnenú úpravu splátkového kalendára medzi dlžníkom a veriteľom o 1 mesiac a úprava splátkového kalendára mala byť spoplatnená sumou 96 eur, ktorý mal byť uhradený do 7 dní od podpísania žiadosti. Podľa žiadosti o úpravu splátkového kalendára k zmluve č. XXXXXXXXX z 7.7.2014 mal dlžník požiadať o úpravu splátkového kalendára formou odloženia splátok o 60 dní tak, aby dátum prvej posunutej splátky bol 8.8.2014 z dôvodu práceneschopnosti. Na zabezpečenie vyššie uvedenej zmluvy uzatvoril právny predchodca žalobkyne ako záložný dlžník so žalovaným ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného č. XXX/XXXX- ŠTE ( záložná zmluva 1) k nehnuteľnostiam v tom čase vo vlastníctve právneho predchodcu žalobkyne.
8.Právny predchodca žalobkyne C. C., uzatvoril dňa 23.1.2014 ako dlžník v pozícii spotrebiteľa so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX ( zmluva č. 2) na základe , ktorej bol právnemu predchodcovi žalobkyne poskytnutý spotrebiteľský bezúčelový úver vo výške 300 eur v hotovosti a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 288 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 588 eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru t.j. 117,45 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetku administratívou s tým spojenou vo výške 170,55 eur ( ďalej len „administratívny poplatok“) a spotrebiteľ sa zaviazal celkovú čiastku 588 eur zaplatiť do 19.1.2015 na účet veriteľa s tým že doba trvania zmluvy a o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti nastane 19.1.2015. Výška RPMN bola stanovená vo výške 96 % a priemerná hodnota RPMN bola vo výške 50,91 %. Právny predchodca žalobcu svojím podpisom potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov v hotovosti dňa 23.1.2014. Vyššie uvedená zmluva bola uzatvorená podpísaným mandatárom na základe mandátnej zmluvy K. s miestom podnikania v Nových Zámkoch zapísaná v reg. R.-XXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru. Podľa čl. 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru ( ďalej len „VP“) sa zmluvné strany dohodli pre prípad nezaplatenia úveru do lehoty dohodnutej v zmluve zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 eur a za každú zaslanú upomienku čiastku 10 eur do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Čl. 15. VP upravoval oprávnenie spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. Čl. 5 a 6 VP upravoval predpoklady výpočtu RPMN. Na zabezpečenie vyššie uvedenej zmluvy uzatvoril právny predchodca žalobkyne ako záložný dlžník so žalovaným ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného č. XXX/XXXX- RAČ ( záložná zmluva 2) k nehnuteľnostiam v tom čase vo vlastníctve právneho predchodcu žalobkyne.
9. Podľa Osvedčenia o dedičstve spísanom na notárskom úrade notára JUDr. Jany Elzerovej dňa 6.4.2016 pod sp. zn. XXD XXXX/XXXX, A. XXX/XXXX bola medzi dedičmi uzatvorená dohoda o vyporiadaní dedičstva podľa ktorej aktíva ako aj pasíva dedičstva nadobudla manželka poručiteľa O., nar. XX.X.XXXX so zodpovednosťou za dlhy dedičstva podľa § 470 odsek 1 OZ, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.4.2016. Podľa uvedeného rozhodnutia pasíva dedičstva okrem iného predstavovala pohľadávka spoločnosti Pohotovosť s.r.o. t.j. žalovaného v tomto spore ku dňu smrti poručiteľa zo zmluvy o úver č. XXXXXXXXX sumu vo výške 2.279,32 eur a zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vo výške 1.622,65 eur. Podľa vyčíslenia pohľadávok z 5.1.2016 si žalovaný prihlásil do dedičského konania pohľadávku ku dňu smrti poručiteľa t.j. 10.9.2015 na zmluve o úvere č. XXXXXXXXX vo výške X.XXX,XX eur a na zmluve o úvere č . XXXXXXXXX vo výške 1.622,65 eur t.j. celkovo 3901,97 eur.
10. Podľa zmluvy o pôžičke z 3.7.2017 uzatvorenej medzi veriteľom K.. K. J. a dlžníkom O. C. t.j. žalobkyňou v tomto spore, veriteľ poskytol dlžníčke peňažnú pôžičku vo výške 8.000 eur tak, že sumu 5.111,36 eur poukázal priamo na účet žalovaného s variabilným symbolom XXXXXXXXX a časť vo výške 2.888,64 eur na účet žalovaného s variabilným symbolom XXXXXXXXX, pričom dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť veriteľovi do 31.3.2018, keď pôžička bola dohodnutá ako bezúročná.
11. Podľa predložených vkladových listov z X.X.XXXX K. J. dňa 3.7.2017 vykonal vklad v prospech účtu spoločnosti Pohotovosť s.r.o. s VS XXXXXXXXX vo výške 2.888,64 eur a vklad v prospech účtu spoločnosti Pohotovosť s.r.o. s VS XXXXXXXXX vo výške 5.111,36 eur v ten istý deň.
12.Podľa § 52 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01.03.2012 do 30.09.2013 ako aj od 01.10.2013 do 31.05.2014 ( ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 odsek 1, 2, 3, 4 písmeno k), 5, 6, 7 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Podľa §§ 53b odsek 1 OZ ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis. Podľa § 54 odsek 1, 2, 3 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 1 odsek 2 z.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 10.06.2013 do 30.04.2014 ( ďalej len „z.č 129/2010 Z.z.“ ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písmeno a) z.č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa § 9 odsek 1 z.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 odsek 2 z.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 9 odsek 6 z.č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
Podľa § 9 odsek 7 z.č. 129/2010 Z.z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.
Podľa § 9 odsek 9 z.č. 129/2010 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.
Podľa § 9 odsek 10 z.č. 129/2010 Z.z. veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.
Podľa § 11 odsek 1 z.č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 451 odsek 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 452 odsek 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 odsek 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 100 odsek 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 odsek 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa čl. 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 bodu 2 Smernice Rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. 13. Na základe prevedeného dokazovania, zisteného skutkového stavu ako i jeho právnej kvalifikácie súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala o zaplatenie 7.100 eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy odo dňa doručenia žaloby žalovanému a to titulom bezdôvodného obohatenia. Tvrdila, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 9 odsek 2 písmeno a), b), f), j), k) v dôsledku čoho treba úver podľa § 11 odsek 1 písmeno b) z. č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov a ďalej tvrdila, že náležitosti zmluvy a to výška úroku ako aj administratívne náklady sú v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 39 OZ neplatné, na druhej strane žalovaný sa bránil tým, že nedošlo k naplneniu dôvodov na vyhlásenie zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov a zároveň vzniesol námietku premlčania nároku.
14.Vzhľadom na tvrdenia strán sporu a riadiac sa názorom druhoinštančného súdu, prvoinštančný súd ustanovenia zmlúv o spotrebiteľských úveroch opätovne podrobil súdnej kontrole či nie sú v rozpore s právnou úpravou Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. účinného od 10.06.2013 do 30.04.2014 a s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 01.03.2012 do 30.09.2013 ako aj od 01.10.2013 do 31.05.2014 ako aj z hľadiska platnosti dohody o odplate za poskytnutý úver, vrátane dohody o výške úrokovej sadzby podľa § 3 a 39 OZ. V konaní nebolo sporné, že právny predchodca žalobkyne uzatvoril so žalovaným dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to zmluvu č.1 ( opísanú v bode 7 odôvodnenia rozhodnutia a zmluvu č. 2 ( opísanú v bode č. 8 odôvodnenia rozhodnutia), ktoré súd posudzoval ako zmluvy spotrebiteľské podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 1 odsek 2 z.č. 129/2010 Z.z.. 15.Námietky žalobkyne o absencii náležitostí vo vzťahu k zmluve č. 1 ( č. zmluvy 401901328 z 11.6.2013) súd vyhodnotil a opätovne konštatuje, že vyššie uvedená zmluva obsahuje náležitosť podľa § 9 odsek 2 písmeno a) z.č. 129/2010 Z.z. , keď v zmluve je jednoznačne uvedené, že išlo u o úver bezúčelový a spotrebiteľský. Čo sa týka absencie náležitosti podľa § 9 odsek 2 písmeno b) z.č. 129/2010 Z.z. súd konštatuje, že zmluva obsahuje meno a priezvisko finančného agenta K. I., miesto podnikania s označením Nové Zámky ako aj číslo finančného agenta pod ktorým je zapísaný v registri NBS - XXXXXX a súd je názoru, že takéto označenie finančného agenta je dostačujúce, nakoľko v prípade potreby je možné ho dohľadať na základe uvedených údajov a takéto označenie nie je v rozpore s § 9 odsek 2 písmeno b) z.č. 129/2010 Z.z.. K údaju o konečnej splatnosti podľa § 9 odsek 2 písmeno f) z.č. 129/2010 Z.z. súd uvádza, že žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 11.7.2018 tvrdil, že právny predchodca žalobkyne uzatvoril dohodu o plnení v splátkach dňa 11.6.2013 ( 12 splátok po 98 eur k 19. dňu v kalendárnom mesiaci) avšak súdu takúto dohodu nepredložil ( súdu predložil dohodu o úpravu splátkového kalendára z 14.11.2013, v ktorej dlžník žiadal o odklad splátky o 1 mesiac a žiadosť o úpravu splátkového kalendára z 7.7.2014 odloženie splátok o 60 dní) a preto súd poukazuje na konečnú splatnosť, ktorá bola dohodnutá v zmluve č. 1 a to 19.6.2014, teda zmluva uvedený údaj obsahuje.
16.Čo sa týka náležitosti podľa § 9 odsek 2 písmeno j) z.č. 129/2010 Z.z. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré v bode 5 a 6. VP upravovali predpoklady výpočtu RPMN a tieto zároveň obsahovali aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere z 11.6.2013, ktoré boli súdu predložené žalovaným, pričom ich prevzatie právny predchodca žalobkyne potvrdil podpisom. K absencii náležitosti podľa § 9 odsek 2 písmeno k) z.č. 129/2010 Z.z. súd uvádza, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1 sa jednalo o úver, ktorý mal byť splatený jednorázovo do termínu určeného v zmluve t,j, do 19.6.2014 a preto túto náležitosť súd nepovažoval pre tento typ zmluvy za opodstatnenú. Napriek predchádzajúcim konštatovaniam s poukazom, že v danom prípade ide o spotrebiteľský úver súd skúmal aj výšku RPMN, ktorá bola uvedená v zmluve 96 % a úrokovú sadzbu uvedeného úveru, ktorá bola vo výške 39,15% ročne. Priemerná hodnota RPMN aj RPMN značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistené z internetového portálu Národnej banky Slovenska, pričom podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka odplata nesmie podstatne presahovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Ročná percentuálna miera nákladov v prípade spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami v júni 2013 bola podľa štatistických údajov NBS vo výške 16,41 %. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd nemal preukázané, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy a pri poskytovaní úveru skúmal a zohľadňoval kritéria a možnosti dlžníka úver splácať, nezisťoval si príjmy a výdaje dlžníka, keď výška RPMN predstavovala 96% t.j. takmer 100% poskytnutého úveru a preto súd vzhľadom na vyššie uvedené považoval dohodnutú RPMN za RPMN v neprospech spotrebiteľa a dohodu o RPMN za dohodu v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ. Sporný úver bol právnemu predchodcovi žalobkyne poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 39,15% + administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou ( ktorá v čase uzatvorenia jednoznačne špecifikovaná nebola) 341,10 eur. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk priemerná úroková miera z úverov do 1 roka v čase uzavretia zmluvy o úvere bola v hodnote 12,35% ročne. Prvoinštančný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp. zn. XCdo XX/XXXX z ktorého vyplýva, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník výškou odplaty ( odmeny ) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Dojednanie v zmluve úvere o takto vysokej odmene za poskytnutý úver s poukazom na výšku RPMN 96% a úrokovú sadzbu 39,15% považuje súd pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné podľa § 39 OZ, pretože dohodnutá odmena je zjavne vyššia ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období. Súd konštatuje, že celá zmluva o úvere ako aj zmluvné dojednania, sú na žalovaným predpísaných a predpripravených formulároch - tlačivách, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, sú vopred pripravené, s drobnými písmenami a po dopísaní údajov, resp. konkrétnych čísiel sa podpisujú bez možnosti zmeny zmluvných dojednaní zo strany spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu súd preto dojednanie - zmluvnú podmienku v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.6.2013 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v bode 1. zmluvy v znení: „spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 576 eur považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah a z tohto dôvodu s poukazom na § 54 a nasl. OZ za neplatnú podľa § 53 odsek 5 OZ.
17.Námietky žalobkyne o absencii náležitostí vo vzťahu k zmluve č. 2 ( č. zmluvy XXXXXXXXXX z 23.1.2014) súd poukazuje na predošlé odôvodnenie keď zmluva obsahuje náležitosť podľa § 9 odsek 2 písmeno a) z.č. 129/2010 Z.z. , v zmluve je jednoznačne uvedené, že išlo u o úver bezúčelový a spotrebiteľský. Čo sa týka absencie náležitosti podľa § 9 odsek 2 písmeno b) z.č. 129/2010 Z.z. súd konštatuje, že zmluva obsahuje meno a priezvisko finančného agenta K. I., miesto podnikania s označením Nové Zámky ako aj číslo finančného agenta pod ktorým je zapísaný v registri NBS - 132655 a súd je názoru, že takéto označenie finančného agenta je dostačujúce, nakoľko v prípade potreby
je možné ho dohľadať na základe uvedených údajov a takéto označenie nie je v rozpore s § 9 odsek 2 písmeno b) z.č. 129/2010 Z.z.. K údaju o konečnej splatnosti podľa § 9 odsek 2 písmeno f) z.č. 129/2010 Z.z. súd uvádza, že žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 11.7.2018 tvrdil, že právny predchodca žalobkyne uzatvoril dohodu o plnení v splátkach dňa 23.2014 ( 12 splátok po 49 eur k 19. dňu v kalendárnom mesiaci) avšak súdu takúto dohodu nepredložil a preto súd poukazuje na konečnú splatnosť, ktorá bola dohodnutá v zmluve č. 2 a to 19.1.2015, teda zmluva uvedený údaj obsahuje. 18.Čo sa týka náležitosti podľa § 9 odsek 2 písmeno j) z.č. 129/2010 Z.z. neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré v bode 5 a 6. VP upravovali predpoklady výpočtu RPMN a tieto predpoklady výpočtu obsahovali aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere z 23.1.2014, ktoré boli súdu predložené žalovaným, pričom ich prevzatie právny predchodca žalobkyne potvrdil podpisom. K absencii náležitosti podľa § 9 odsek 2 písmeno k) z.č. 129/2010 Z.z. súd uvádza, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 2 sa jednalo o úver, ktorý mal byť splatený jednorázovo do termínu určeného v zmluve t,j, do 19.1.2015 a preto túto náležitosť súd nepovažoval pre tento typ zmluvy za opodstatnenú. Napriek predchádzajúcim konštatovaniam s poukazom, že v danom prípade ide o spotrebiteľský úver aj tu súd skúmal výšku RPMN, ktorá bola totožná ako v predchádzajúcom prípade vo výške 96 % a úrokovú sadzbu uvedeného úveru, ktorá bola vo výške 39,15% ročne. Priemerná hodnota RPMN aj RPMN značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistené z internetovej stránky Národnej banky Slovenska, pričom v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka odplata nesmie podstatne presahovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Ročná percentuálna miera nákladov v prípade spotrebiteľských úverov poskytovaných bankami v januári 2014 bola podľa štatistických údajov NBS vo výške 15,76 %. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd taktiež nemal preukázané, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy a pri poskytovaní úveru skúmal a zohľadňoval kritéria a možnosti dlžníka úver splácať, nezisťoval si príjmy a výdaje dlžníka, keď výška RPMN predstavovala 96% t.j. takmer 100% poskytnutého úveru a preto súd vzhľadom na vyššie uvedené považoval dohodnutú RPMN za RPMN v neprospech spotrebiteľa a dohodu o RPMN za dohodu v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ. Sporný úver bol právnemu predchodcovi žalobkyne poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 39,15% + administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou( ktoré administratívne náklady v čase uzatvorenia zmluvy špecifikované neboli) 150,55 eur. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk priemerná úroková miera z úverov do 1 roka v čase uzavretia zmluvy o úvere bola v hodnote 14,70% ročne. S poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5P. z 26.4.2012 súd tak ako v predchádzajúcej zmluve, dojednanie v zmluve úvere o takto vysokej odmene za poskytnutý úver považuje pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože dohodnutá odmena je zjavne vyššia ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období. Súd v danom prípade zmluvy opätovne poukazuje, že zmluva o úvere ako aj zmluvné dojednania, sú na žalovaným predpísaných a predpripravených formulároch - tlačivách, ktoré spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť, sú vopred pripravené, s drobnými písmenami a po dopísaní údajov, resp. konkrétnych čísiel sa podpisujú bez možnosti zmeny zmluvných dojednaní zo strany spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu súd preto aj dojednanie v tejto zmluve - zmluvnú podmienku v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.1.2014 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v bode 1. zmluvy v znení: „spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 288 eur považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah a z tohto dôvodu s poukazom na § 54 a nasl. OZ za neplatnú podľa § 53 odsek 5 OZ.
19. S poukazom na predchádzajúce odôvodnenie súd zmluvu č. 1 ako aj zmluvu č. 2 s poukazom na neplatnosť ustanovenia o výške úrokov, RPMN a celkových nákladov považoval za bezúročnú a bez poplatkov.
20. K obrane žalovaného, že žalobkyňa v dedičskom konaní pravosť a výšku pohľadávky nenapadla, čím v plnom rozsahu pohľadávku uznala súd uvádza, že dedenie je prechod práv a povinností fyzickej osoby z dôvodu jej smrti na iné subjekty a označuje sa ako dedičská postupnosť. Ak osoba dedičstvo neodmietne a v rámci vyporiadania dedičstva niečo nadobudne, prestáva byť potencionálnym dedičom a stane sa dedičom v pravom zmysle slova, teda skutočným právnym nástupcom zomretej osoby so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami vrátane zodpovednosti za dlhy poručiteľa. Dedičom v pravom zmysle slova je ten, kto prijme dedičstvo a na koho prejde dedičstvo alebo jeho časť po zomretej
osobe podľa ustanovení občianskeho zákonníka o dedičskom nástupníctve. Notár v dedičskom konaní neskúma pravosť a výšku pohľadávky prihlásenej do dedičského konania, ale vychádza z oznámení príslušných veriteľov a nepopretie pohľadávky dedičom nemá automaticky žalovaným tvrdený právny následok v podobe uznania dlhu. Podľa § 558 OZ pre perfektnosť uznania dlhu Občiansky zákonník vyžaduje písomnú formu uznania dlhu a prísľub dlžníka, že svoj dlh zaplatí, t.j. v čase uznania dlhu musí existovať dlh samotného dlžníka. V konkrétnom prípade dedička v zmysle Osvedčenia o dedičstve spísanom na notárskom úrade notára JUDr. Jany Elzerovej dňa 6.4.2016 pod sp. zn. XXD XXXX/ XXXX, A. XXX/XXXX uznala súpis aktív a pasív dedičstva (ktoré pasíva neboli dlhmi dedičky ) sa až v zmysle právoplatnosti vyššie uvedeného dedičského rozhodnutia t.j. od 6.4.2016 stala dlžníčkou žalovaného a teda vstúpila do práv a povinností poručiteľa. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa (prostredníctvom K. J.) vykonala úhrady v prospech účtu žalovaného, o čom svedčia vkladové listy z 3.7.2017 opísané v bode 11 odôvodnenia, t.j. vykonala úhradu spolu vo výške 8.000 eur v prospech oboch vyššie uvedených zmlúv a to dňa 3.7.2017 po vyčíslení celkového dlhu zo strany žalovaného. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú podľa § 53 odsek 5 OZ neplatné. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti a absolútna neplatnosť časti spotrebiteľskej zmluvy znamená, že dotknuté ustanovenie je neplatné od začiatku, pričom neplatnosti sa bez časového obmedzenia môže dovolávať ktokoľvek, ktorý preukáže právny záujem na vyslovení neplatnosti( nielen zmluvné strany). Na neplatnosť nekalých zmluvných podmienok je povinný prihliadať súd aj bez návrhu.
21.Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí toto obohatenie vydať tomu na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
22.Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobkyňou voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 451 a nasl OZ) bolo treba, aby žalobkyňa preukázala, že medzi ňou a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j., aby preukázala, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že žalobcovi (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Splnenie predpokladov pre vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia musí súd posudzovať vždy podľa špecifických skutkových okolností v konkrétnej prejednávanej veci, na ktoré aplikuje konkrétnu normu hmotného práva. Súd mal preukázané, že žalobkyňa dňa 3.7.2017 vykonala vklady v prospech účtu žalobcu celkovo vo výške 8.000 eur a to titulom úhrady dlhov z vyššie uvedených a posudzovaných spotrebiteľských zmlúv po zomrelom manželovi. S poukazom na predchádzajúce odôvodnenie, keď súd považoval vyššie uvedené úverové zmluvy za bezúročné a bez poplatkov pre neplatnosť ustanovení o úrokoch, RPMN a s poukazom na vyhlásenie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky o celkových nákladoch spotrebiteľa, mal za preukázané že na základe vyššie uvedených úverových zmlúv, keď súd vyhlásil úver za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na rozpor s dobrými mravmi, žalobkyňa uhradila žalovanému celkom sumu 8.000 z vyššie uvedených úverových zmlúv až po celkovom vyčíslení dlhu na oboch úverových zmluvách žalovaným, pričom podľa predložených zmlúv žalovaný skutočne poskytol právnemu predchodcovi žalobkyne sumu v celkovej výške z oboch úverových zmlúv 900 eur, mal súd preukázané, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu 7.100 eur, predstavujúcu rozdiel medzi zaplatenou sumou a skutočne poskytnutou výškou úveru a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a priznal žalobkyni nárok z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 7.100 eur.
23.Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd skúmal či táto námietka je dôvodná. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky. Pre počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného obohatenia teda okamih kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. N a splnenie predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby potom nemôže dôjsť predtým, než bezdôvodné obohatenie
vznikne a subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr so začiatkom objektívnej lehoty. V danom prípade žalovaný získal bezdôvodné obohatenie až prijatím plnenia žalobkyne a to dňa 3.7.2017 (až tento deň vzniklo bezdôvodné obohatenie) a preto ak žaloba bola podaná na súd dňa 4.5.2018 nemohlo dôjsť k uplynutiu premlčacích lehôt a žaloba bola preto podaná včas. Na základe vyššie uvedeného súd nárok žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenie nepovažoval za premlčaný.
24.Zároveň súd zaviazal žalovaného podľa § 517 odsek 1, 2 OZ s poukazom na § 563 OZ na zaplatenie úroku z omeškania s poukazom na nariadenie vlády SR č. 87/95 Zb. účinného v čase vzniku omeškania, pretože mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlhu prvého dňa po doručení žaloby.
25.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 262 odsek 1 C.s.p., pretože žalobkyňa bola v spore v plnom rozsahu úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, okrem výroku o súdnom poplatku. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( § 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).