Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-89-2020.pdf
PDF · 81.22 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/89/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, proti žalovanému: N. U., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom R. XXX, M., o zaplatenie 88,46 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 88,46 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne:
- zo sumy 34,44 eura od 21.03.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 45,52 eura od 22.04.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 8,50 eura od 23.05.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 07.02.2020 sa žalobca domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v rámci upomínacieho konania postupom podľa § 1 a nasl. zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z.z.“) platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 88,46 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 34,44 eura od 21.03.2017 do zaplatenia, zo sumy 45,52 eura od 22.04.2017 do zaplatenia a zo sumy 8,50 eura od 23.05.2017 do zaplatenia.
2. Žalobca odôvodnil žalobu skutkovými tvrdeniami podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pričom uviedol, že medzi O2 Slovakia, s. r. o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863 (ďalej už len „spoločnosť“) a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb. Spoločnosť sa so žalovaným dohodla na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa cenníka. Spoločnosť podľa uzavretej zmluvy poskytovala žalovanému služby, ktoré vyúčtovala nasledovnými faktúrami, a to: faktúrou zo dňa 01.03.2017 na sumu 34,44 eura, faktúrou zo dňa 01.04.2017 na sumu 45,52 eura a faktúrou zo dňa 01.05.2017 na sumu 8,50 eura. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil spoločnosti vystavené faktúry, pričom spoločnosť ho upomienkami opakovane vyzvala k úhrade týchto dlžných faktúr. Dňa 06.11.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti na žalobcu.
3. Žalobca na preukázanie vyššie uvedených skutkových tvrdení k žalobe pripojil nasledovné listinný dôkazy, a to: poštové podacie hárky, faktúry č. 1156498583, č. 1159061686 a č. 1153926342, zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, dodací list, oznámenie o postúpení pohľadávok, pokus o zmier, výzvu na zaplatenie , upomienku za neuhradené faktúry, odstúpenie od zmluvy a zmluvu o postúpení pohľadávok.
4. Upomínací súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a keďže žalobca podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. podal návrh na pokračovanie v konaní, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu na prejednanie podľa C.s.p..
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a to i napriek tomu, že mu bola spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. doručená podľa § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 13.02.2021.
6. Súd podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vyvesil dňa 17.03.2021 na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 25.03.2021 o 10:30 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku, a to z dôvodu, že podľa § 297 písm. b) C.s.p. boli splnené podmienky na prejednanie tohto spotrebiteľského sporu bez nariadenia pojednávania, keďže jeho predmetom bola pohľadávka žalobcu, ktorá neprevyšovala sumu 1 000,- eur, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia.
7. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, k nej pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj skutočnosťami vyplývajúcimi z verejných registrov (napr. obchodného registra a podobne), na základe čoho zistil doleuvedený skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.
8. Spoločnosť ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania verejných mobilných a dátových služieb a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 19.12.2016 zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok spoločnosti vykonať aktiváciu sim karty do 30 dní od podpisu zmluvy a v prípade ak došlo zo strany žalovaného k využitiu služieb programu „O2 paušál“, vznikla žalovanému povinnosť uhradiť cenu za využitie týchto služieb podľa platného cenníka spoločnosti.
9. Spoločnosť vystavila žalovanému nasledovné faktúry, a to:
- faktúru č. 1153926342 znejúcu na sumu 34,44 eura (vrátane DPH), ktorou vyzvala žalovaného na úhradu mesačného poplatku za obdobie od 01.02.2017 do 28.02.2017, konkrétne za extra balíčky v sume 3,- eura, mesacné poplatky v sume 15,- eura, hlasové služby v sume 11,84 eura, nehlasové služby v sume 0,30 eura, platby za služby cez mobil v sume 6,30 eura, úhradu faktúry v sume 3,- eura vrátane zľavy v sume 5,- eur;
- faktúru č. 1156498583 znejúcu na sumu 51,52 eura (vrátane DPH), ktorou vyzvala žalovaného na úhradu mesačného poplatku za obdobie od 01.03.2017 do 31.03.2017, konkrétne za extra balíčky v sume 9,- eur, mesačné poplatky v sume 15,- eur, hlasové služby v sume 19,76 eura, nehlasové služby v sume 0,20 eura, platby za služby cez mobil v sume 6,- eur, vystavené upomienky v sume 6,- eura vrátane zľavy v sume 5,- eur, z ktorej si žalobca uplatnil len sumu 45,52 eura, ten sumu bez poplatku za upomienku;
- faktúru č. 1159061686 znejúcu na sumu 47,50 eura (vrátane DPH), ktorou vyzvala žalovaného na úhradu mesačného poplatku za obdobie od 01.04.2017 do 30.04.2017, konkrétne za mesačné poplatku v sume 9,- eur, platby za služby cez mobil v sume 4,50 eura, poplatok za obmedzenie služieb v sume 10,- eura a poplatok za odpojenie v sume 29,- eur vrátane zľavy v sume 5,- eur, z ktorej si žalobca uplatnil len sumu 8,50 eura, ten sumu bez poplatku za obmedzenie služieb a odpojenie.
10. Následne spoločnosť zaslala žalovanému dňa 28.03.2017 upomienku na zaplatenie faktúry č. 1153926342, dňa 26.04.2017 sa pokúsila o zmier so žalovaným, dňa 04.05.2017 odstúpila od zmluvy a dňa 10.12.2018 oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky žalobcovi, pričom dňa 22.10.2019 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, avšak bezúspešne.
11. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 ods. 1 až 4), vznik záväzkových vzťahov (§ 488 až 491 ods. 1), postúpenie pohľadávky (§ 524) a omeškanie dlžníka (§ 517 a 559 - vrátane nariadenia č. 87/1995 Z.z.), ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 351/2011 Z.z. v znení účinnom 31.12.2013, v zmysle ktorých mal
súd za to, že medzi spoločnosťou a žalovaným vznikol dňa 19.12.2016 uzavretím zmluvy v písomnej forme podľa § 488, 489 ods. 1 a 491 Občianskeho zákonníka občianskoprávny záväzkový vzťah, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na ktorej úpravu sa okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka použil aj osobitný predpis, a to zákon č. 351/2011 Z.z.. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, keďže spoločnosť vystupovala ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľské zmluvy.
12. Súd považoval za nesporné, že spoločnosť v zmysle uzatvorených zmlúv poskytla žalovanému v období od 01.02.2017 do 30.04.2017 verejné služby, čím si podľa § 559 Občianskeho zákonník spoločnosť splnila záväzky z uzatvorenej zmluvy, na základe čoho jej podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. vzniklo právo (nárok) na zaplatenie ceny (úhrady) za poskytnuté služby. Z toho dôvodu spoločnosť vystavila žalovanému faktúry č. 1153926342, č. 1156498583 a č. 1159061686 za obdobie od 01.02.2017 do 30.04.2017, celkovo na sumu 133,46 eura, ktorými vyzvala žalovaného na splnenie si jeho záväzku z uzatvorených zmlúv, a to povinnosti podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. zaplatiť spoločnosti cenu (úhradu) za ňou poskytnuté verejné služby. Žalovaný však uvedenú povinnosť porušil, keďže cenu za poskytnuté verejné služby podľa § 559 Občianskeho zákonníka spoločnosti neuhradil, pričom žalobca si z predmetných faktúr uplatnil len sumu 88,46 eura (bez poplatkov za upomienky, obmedzenie a odpojenie služieb).
13. Na základe uvedeného považoval súd nárok žalobcu na cenu za poskytnuté služby žalovanému v sume 88,46 eura za plne dôvodný, na základe čoho žalobe žalobcu v celom rozsahu uplatnenej istiny vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 88,46 eura.
14. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si súdom priznaný peňažný dlh podľa § 559 Občianskeho zákonníka nesplnil riadne a včas, dostal sa tým podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.
15. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2016 do 18.09.2019 vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaného s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 5 % ročne.
16. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžných súm vo výške 5 %, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých dlžných súm v zmysle vystavených faktúr, až do reálneho zaplatenia týchto súm žalovaným žalobcovi.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.