Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-90-2020.pdf
PDF · 83.15 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/90/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČO: 04355211, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká republika, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníková 3479/3A, Bratislava, proti žalovanému: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom U. X/X, T. S., o zaplatenie 350 euro s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 350,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.0.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný v rozsahu 93,38 % nahradiť žalobcovi trovy konania, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 10.01.2018 sa žalobca domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „upomínací súd“) v rámci upomínacieho konania postupom podľa § 1 a nasl. zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z.z.“) platobným rozkazom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 350,- eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 17.10.2017 do zaplatenia a zmluvnú pokutu v sume 12,- eur.
2. Žalobca odôvodnil žalobu skutkovými tvrdeniami podľa § 150 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pričom uviedol, že žalovaný sa prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http:// www.minipozicka.sk> registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru v sume 350,- eur, pričom pri registrácii uviedol svoje osobné údaje a zároveň súhlasil so zmluvou o úvere, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Na základe smlouvy o zapůjčce č. 509150 zo dňa 23.09.2017 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver v sume 350,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi v sume 50,- eur, teda zaplatiť sumu 400,- eur, a to do 09.10.2017. Vzhľadom na to, že žalovaný si riadne a včas svoj záväzok nesplnil, jeho dlh sa stal dňa 09.10.2017 splatný. Žalovanému boli zaslané 4 upomienky po 3,- eura. Dňa 06.08.2020 bol žalovanému zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu.
3. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností k žalobe pripojil nasledovné listinný dôkazy, a to: zmluvu o úvere č. 509150, všeobecné obchodné podmienky, výzvy na okamžité uhradenie dlžoby a upomienky.
4. Upomínací súd podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. vyzval žalobcu, aby uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu len v časti o zaplatenie sumy 350,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z predmetnej sumy od 17.10.2017 do zaplatenia, teda, či v ostatnej časti (zmluvná
pokuta a zvyšná časť uplatnených úrokov z omeškania) berie svoju žalobu späť, čím sa konanie v predmetnej časti zastaví, pričom žalobca s uvedenou výzvou súdu súhlasil, na základe čoho sa konanie v časti zmluvnej pokuty v sume 12,- eur a úrokov z omeškania vo výške 3,05 % ročne od 17.10.2017 do zaplatenia zastavilo. Následne upomínací súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorý sa však nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk a keďže žalobca podľa § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. podal návrh na pokračovanie v konaní, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu na prejednanie podľa C.s.p..
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, a to i napriek tomu, že mu bola spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou podľa § 167 ods. 1 a 2 C.s.p. doručená podľa § 116 ods. 2 C.s.p. dňa 19.12.2020.
6. Súd podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vyvesil dňa 17.03.2021 na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 25.03.2021 o 10:40 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku, a to z dôvodu, že podľa § 297 písm. b) C.s.p. boli splnené podmienky na prejednanie tohto sporu bez nariadenia pojednávania, keďže jeho predmetom bola pohľadávka žalobcu, ktorá neprevyšovala sumu 1.000 euro, skutkové tvrdenia strán sporu neboli sporné a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia.
7. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, k nej pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj skutočnosťami vyplývajúcimi z verejných registrov (napr. obchodného registra a podobne), na základe čoho zistil doleuvedený skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.
8. Žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ vykonala registráciu na webovej stránke žalobcu (www.minipozicka.sk), čím si u žalobcu vytvorila užívateľské konto uvedením svojich osobných údajov (meno a priezvisko, rodné číslo a bydlisko). Následne požiadal o pôžičku, na základe čoho žalobca vygeneroval elektronickú verziu Smlouvy o úvěru č. 509150 (ďalej len „zmluva“), čím došlo medzi ním a žalovaným dňa 23.09.2017 k uzatvoreniu zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému krátkodobú bezúčelovú pôžičku v sume 350,- eur a záväzok žalovaného vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v sume 350,- eur a zaplatiť žalobcovi odmenu ako odplatu za poskytnutie pôžičky, a to v lehote splatnosti tejto pôžičky na bankový účet žalobcu. Odmena žalobcu bola dohodnutá na sumu 50,- eur a deň splatnosti bol stanovený na 07.10.2017. Zo zmluvy tiež vyplývalo, že hodnota RPMN predstavovala 3 150,37 % ročne.
9. Žalovaný si svoj záväzok zo zmluvy nesplnil, keď riadne a včas nevrátil žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky spolu s odmenou, pričom žalobca mu okrem toho vystavil aj 4 upomienky, ktorými si vyúčtoval náhradu nákladov v celkovej sume 12,- eur.
10. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2017, zákona č. 266/2005 Z.z. a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rad č. 593/2009 z 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (RÍM I), v zmysle ktorých mal súd za to medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka a príslušných §§ zákona č. 266/2005 Z.z. dňa 23.09.2017 a poskytnutím peňažnej sumy žalobcom žalovanému vo výške 350,- eur občianskoprávny záväzkový vzťah podľa § 488, 489 a 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, keďže obsahoval dohodu o prenechaní veci - resp. jej reálnom odovzdaní bez ďalšieho požiadania žalovaného, druhovom označení veci (peniaze), povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia, pričom následne došlo aj k reálnemu odovzdaniu týchto peňazí žalobcom žalovanému, čím došlo k naplneniu aj posledného znaku zmluvy o pôžičke, keďže predstavuje reálny kontrakt. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri vzniku tejto zmluvy, nakoľko žalobca vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojho podnikania podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvu však nebolo možné podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. subsumovať pod spotrebiteľský úver, ale aj napriek tomu sa na tento záväzkový vzťah podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. aplikovala právna úprava tohto zákona uvedená v § 9 a 10 zákona č. 71/1992 Zb., teda požiadavka písomnej formy zmluvy, náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a ďalšie, ktorých nedostatok mal za následok stratu nároku žalobcu ako veriteľa na úroky a poplatky vyplývajúce zo zmluvy. Za rozhodné hmotné právo súd
určil s odkazom na čl. 6 bodu 1 nariadenia č. 593/2009 právny poriadok Slovenskej republiky ako krajiny obvyklého pobytu žalovaného - spotrebiteľa, keďže žalobca, hoci má domicil v Českej republike, smeruje svoju činnosť prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk na územie Slovenskej republiky, a to vzhľadom na označenie domény (.sk).
11. Zákonná úprava zmluvy o pôžičke podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, na základe čoho možno peňažnú pôžičku rozlíšiť na úročnú alebo bezúročnú, pričom akákoľvek iná dohodnutá odplata by bola v rozpore so zákonom (t.j. ustanoveniami o zmluve o pôžičke) a teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. V danom prípade možno považovať uzavretú zmluvu o pôžičke za úročnú, avšak žalobca ako veriteľ si v tomto spore nárok na úrok neuplatnil.
12. Predmetom sporu bol len jeho nárok na istinu pôžičky v sume 350 euro, nakoľko nárok na náhradu nákladov v sume 12 euro za 4 ním odoslané upomienky žalovanému podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. bol vzatý späť a konanie v tejto časti zastavené.
13. Vo vzťahu k nároku žalobcu na vrátenie istiny poskytnutej pôžičky súd nenašiel žiadne prekážky, ktoré by bránili súdu tento nárok žalobcovi priznať. Nesporné bolo aj to, že žalovaný neuhradil žalobcovi z titulu zmluvy o pôžičke žiadnu sumu. Na základe toho je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi dlžnú časť istiny pôžičky v sume 350 euro.
14. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si súdom priznaný peňažný dlh podľa § 559 Občianskeho zákonníka nesplnil riadne a včas, dostal sa tým podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.
15. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 16.03.2016 do 18.09.2019 vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovaného s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 5 % ročne.
16. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 %, a to odo dňa 17.10.2017 až do reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom zodpovednosti za výsledok sporového konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a procesnej zodpovednosti za zastavenie konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu vo veci samej priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,38 %. To korešponduje s jeho pomerom úspechu v konaní, vypočítaným z pomeru úspechu a neúspechu žalobcu, ktorý predstavoval 3,31 % (v časti nároku 12 euro, ktorý vzal žalobca podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. späť), odpočítal od úspechu žalobcu, ktorý vo výsledku predstavoval 96,69 %. O výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.