Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-63-2020.pdf
PDF · 75.8 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/63/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. XXX, o vymoženie sumy 838,- EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 2Er/461/2010 - 40 zo dňa 19. decembra 2016, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením exekučný súd vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie. Druhým výrokom exekúciu zastavil. Vylúčenie súdneho exekútora odôvodnil s odkazom na § 30 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III ÚS 322/2010, vzhľadom na bývalý pracovnoprávny pomer súdneho exekútora u oprávneného, zabezpečujúc vylúčenie pochybností o nestrannosti orgánov súdnej ochrany. Exekučným titulom vo veci bol rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 08.03.2010 sp. zn. Y.. S odkazom na § 243f v spojení s § 39 ods. 4 a § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekučný súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, doplneným návrhom na vykonanie exekúcie konštatoval, že oprávnený si nesplnil riadne svoju povinnosť v zmysle § 243f ods. 1, 3 Exekučného poriadku, nepredložil návrh na vykonanie exekúcie, ktorý by bol v súlade s § 393 ods. 4 Exekučného poriadku, t.j. nepripojil v podanému návrhu všetky dôkazy preukazujúce vzťah oprávneného s povinným. Zo strany oprávneného nebola predložená úverová zmluva, zmenka, nebolo preukázané, že bola vyplnená dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve. Exekučný súd preto exekúciu v zmysle § 243 ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený; navrhol napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušiť. Vo vzťahu k zmluve o úvere uviedol, že zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, s dlžníkom ako živnostníkom, podnikateľským subjektom, označeným identifikačným číslom (IČO). Povinný účel využitia finančných prostriedkov na podnikanie podpísal, t.j. oprávnený vychádzal z tejto skutočnosti. Okolnosti, za ktorých boli poskytnuté finančné prostriedky reálne využité, oprávnený už spravidla ďalej neskúmal. Nie je preto možné aplikovať na tento zmluvný vzťah zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, keďže v čase podpisu zmluvy povinnému neprislúchalo postavenie spotrebiteľa. Zároveň s podpisom úverovej zmluvy bola povinným podpísaná blankozmenka, t.j. povinný mal vedomosť v čase podpisu, že zmenkový úrok je 0,25 % denne a bol oboznámený aj s dohodou o vyplnení zmenky. Táto blankozmenka obsahuje všetky zákonné náležitosti. Oprávnený poukázal o.i. na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/34/2004 zo dňa 21.12.2004 a sp. zn. 2Obdo/26/2004, kde tento súd o.i. vyslovil, že ak si účastníci pre prípad omeškania dohodli úrokovú sadzbu, dlžník musí platiť úroky v dohodnutej sume pričom výška úroku 0,25 % denne nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Zároveň, dlžník má pri uzatváraní zmluvy povinnosť zhodnotiť, či takúto zmluvu za stanovených podmienok uzavrie, a či je schopný splácať záväzok, ako aj
si musí byť vedomý dôsledkov neplnenia si tohto záväzku. Vo vzťahu k uzavretej rozhodcovskej doložke oprávnený uviedol, že ide o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, t.j. rozhodcovský súd bol určený ako alternatíva k všeobecnému súdu. Rozhodcovské konanie prebehlo písomne, povinný mal možnosť sa k návrhu oprávneného vyjadriť a rozhodcovské konanie tak prebehlo riadne, princíp rovnosti strán bol zachovaný.
3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o podanom odvolaní oprávneného preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
4. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR XXXX/XX zo dňa 08.03.2010. Exekučný súd na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 13.05.2010 vydal dňa 26.01.2011 poverenie na vykonanie exekúcie. S odkazom na § 243f ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh dňa 21.01.2016.
5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že exekučný súd pri zastavení exekúcie vychádzal z toho, že oprávnený si nesplnil riadne svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným, pričom v spise sa nenachádzali okrem rozhodcovského rozsudku žiadne iné dokumenty, ktoré mali byť predložené oprávneným, ktoré by tieto rozhodujúce skutočnosti preukazovali a z ktorých by bolo možné preveriť zákonnosť pokračovania vo vedení exekúcie.
6. V prvom rade, vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že v predmetnej veci nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah, keďže povinný pri uzatváraní zmluvného vzťahu vystupoval ako podnikateľ, úver bral na účel podnikania, odvolací súd poukazuje na to, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (tu oprávnený). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, t.j. že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne; spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len zaškrtnutie kolonky pri účele účelu úveru ako „podnikanie“, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s (údajnou) podnikateľskou činnosťou, resp. zamestnaním dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. V prípade pochybností je namieste prijať výklad priaznivejší pre povinný subjekt. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je tak na dodávateľovi. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd, v zhode s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že zmluva, ktorá bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená, je posúdená správne ako spotrebiteľská zmluva, a preto je možné na tento zmluvný vzťah aplikovať procesný postup, ako to urobil exekučný súd.
7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Podľa § 243f ods. 1, 4 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.
10. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
11. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
12. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe rozhodcovského rozsudku, kde rozhodcovský súd priznal oprávnenému nárok vyplývajúci z predloženej zmenky, a dohody o o vyplnení zmenky. Táto skutočnosť tak zakladá oprávnenému povinnosť v zmysle citovaného § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, pričom exekučný súd je povinný skúmať, na základe dokladov predložených oprávneným, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky táto nevznikla vo vzťahu so spotrebiteľom, či nejde o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. V exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je tak nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou dodržania zásad ochrany spotrebiteľa.
13. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že predmetný vzťah medzi ním a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským. Žiadne dôkazy, či iné dokumenty preukazujúce vzťah medzi oprávneným a povinným nepredložil. Nebola predložená zmluva o úvere, dohoda o vyplnení zmenky, neboli predložené všeobecné zmluvné podmienky.
14. Možno preto konštatovať, že oprávnený nepreukázal relevantné skutočnosti nevyhnutné pre pokračovanie v exekúcii, nepredložil súdu písomnosti preukazujúce základ právneho vzťahu medzi ním a povinným, pričom tento nedostatok neodstránil ani pri podanom odvolaní proti uzneseniu exekučného súdu.
15. Na základe uvedených skutočností odvolací súd, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP, uznesenie exekučného súdu vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí o trovách exekúcie.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).