Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-33-2019.pdf
PDF · 173.54 KB
No categories available
2S/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu DATA SOFTWARE, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 3474/11, 058 01 Poprad, zastúpeného konateľom spoločnosti K. V., právne zastúpeného JUDr.Patrikom Benčíkom, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o., so sídlom Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. marca 2019 Číslo: XXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Záver správnych orgánov
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov č.: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 1 000 eur na DPH za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2015 daňovému subjektu DATA SOFTWARE, s.r.o., Šoltésovej 3474/11, 058 01 Poprad, potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na odvolanie daňového subjektu voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom uviedol totožné dôvody, ako sú uvedené v žalobe. Daňový subjekt odôvodnil odvolanie tým, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože správca dane sa nevyporiadal s návrhmi daňového subjektu na opätovné vypočutie svedkov v daňovom konaní. Zároveň daňový subjekt argumentoval tým, že správca dane znevažujúco posudzoval návrhy daňového subjektu a žiadal ho o doloženie takých dôkazov, ktorými daňový subjekt nemôže disponovať a namiesto toho, aby využil svoje postavenie správcu dane a v súlade so zákonom preveril všetky skutočnosti, ktorých objasnenie je relevantné pre riadne zistenie skutočností podstatných pre vykonanie daňovej kontroly a vydanie zákonného rozhodnutia, vydal predmetné rozhodnutie, ktoré je podľa daňového subjektu nezákonné.
3. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku a zistil tento skutkový stav:
Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu DATA SOFTWARE, s.r.o., Šoltésovej 3474/11, Poprad daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 2. štvrťrok 2015 až 4. štvrťrok 2015. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období 2. štvrťrok 2015 uplatnil odpočítanie DPH na základe faktúry č. XXXXXX zo dňa 30.06.2015 na zabezpečenie reklamnej propagácie formou grafického návrhu, tlače a distribúcie reklamných letákov podľa Zmluvy o reklamnej spolupráci č. XX/XX zo dňa 15.05.2015, reklamné letáky formou A4 20 000 ks, v celkovej sume 6 000 eur, z toho DPH 1 000 eur. Zároveň žalovaný popísal postup správcu dane od začiatku daňovej kontroly od 31.11.2017 až cez vykonanie všetkých úkonov, ktoré smerovali k záveru správcu dane o nepriznaní odpočtu DPH 1 600 eur zo strany daňového subjektu. Poukázal žalovaný na to, že podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti K. V. tento je jediným konateľom spoločnosti, nemá splnomocneného zástupcu, spoločnosť nemala v roku 2015 žiadnych zamestnancov a jej hlavným predmetom činnosti v roku 2015 je správa počítačových sietí, vývoj softwaru, predaj riadiacich jednotiek do automobilov. Uviedol, že spoločnosť nakúpila reklamné služby od spoločnosti KALICH, s.r.o., Prešov a tovar od ACOM PP s.r.o. Poprad. Účelom nákupu bola propagácia projektu - prídavné riadiace jednotky a tovary boli nakúpené za účelom ďalšieho predaja. Účtovníctvo viedol externý ekonóm S. A. a k daňovej kontrole boli správcovi dane predložené účtovné doklady. Správca dane predvolal na ústne pojednávanie 16.01.2018 ako svedka bývalú konateľku spoločnosti KALICH, s.r.o., Z. K., ktorá bola vypočutá na ústnom pojednávaní bez prítomnosti zástupcu kontrolovaného daňového subjektu, ktorý predvolanie na ústne pojednávanie prevzal dňa 22.12.2017. Svedok Z. K., ktorá bola konateľkou spoločnosti KALICH, s.r.o., v čase vystavenia predmetnej faktúry do zápisnice uviedla, že v období od 01.07.2014 do 16.06.2017 bola jedinou konateľkou spoločnosti KALICH, s.r.o., Prešov a za spoločnosť konala výlučné ona, inej osobe neudelila splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti. Spoločnosť nevlastnila žiadny majetok, sídlo mala v prenajatých priestoroch a nemala ani žiadnych zamestnancov. Na otázku, či spoločnosť v roku 2015 obchodovala so spoločnosťou DATA SOFTWARE, s.r.o., Poprad uviedla, že spoločnosť KALICH, s.r.o. v roku 2015 s touto spoločnosťou neobchodovala v žiadnej oblasti. Uviedla, že konateľa spoločnosti DATA SOFTWARE, s.r.o., K. V. nepozná, nikdy sa s ním nestretla. K predloženým faktúram od spoločnosti KALICH, s.r.o., medzi ktorými bola aj faktúra č. XXXXXX z 30.06.2015, bývalá konateľka spoločnosti KALICH, s.r.o., uviedla, že tieto faktúry nevystavila, pečiatka, ktorú používa spoločnosť KALICH, s.r.o. bola odlišná, bola čiernej farby a taktiež podpis na faktúrach a zmluvách nie je jej. Spoločnosť KALICH, s.r.o. nepoužívala program POHODA Start, ktorého použitie je uvedené na predložených faktúrach. Dňa 05.01.2018 bol spísaný úradný záznam, ktorého predmetom bolo nazretie do kontrolných výkazov daňového subjektu KALICH, s.r.o., z ktorých bolo zistené, že táto spoločnosť za obdobie 2. až 4. štvrťrok 2015 nevyhotovila žiadne faktúry za zdaniteľné obchody pre spoločnosť DATA SOFTWARE, s.r.o. Dňa 17.01.2018 bol spísaný úradný záznam, ktorého predmetom bolo to, že mu boli doručené údaje z kontrolného výkazu daňového subjektu KALICH, s.r.o., rovnako nebolo zistené, že táto spoločnosť za obdobie 2. až 4. štvrťrok 2015 poskytla kontrolovanému subjektu reklamné služby.
4. Žalovaný ďalej poukázal na to, že správca dane listom z 19.01.2018 oboznámil kontrolovaný daňový subjekt so zisteniami z daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2015, 3. štvrťrok 2015 a 4. štvrťrok 2015. Kontrolovaný platiteľ dane podal prostredníctvom elektronickej podateľne dňa 29.01.2018 vyjadrenie k zisteniam správcu dane uvedeným v zápisnici z ústneho pojednávania, kde namietal hodnovernosť svedkyne a žiadal správcu dane o doplnenie dokazovania, aby identifikoval vlastníka účtu, na ktorý boli vykonané úhrady predmetných faktúr. Dňa 01.02.2018 správca dane požiadal o súčinnosť a vydal výzvu, ktorá bola adresovaná N., pobočka zahraničnej banky. N. N. sa vyjadrila, že účet nepatrí uvedenému účastníkovi konania KALICH, s.r.o., ďalšie informácie neuviedla, keďže majiteľ účtu nie je účastníkom konania. Banka S., pobočka zahraničnej banky, oznámila správcovi dane, že majiteľ účtu je E. S. a na účte neeviduje ani neevidovala žiadneho disponenta. K tomuto oznámeniu zaslala aj výpis z predmetného účtu za obdobie od 01.04.2015 do 31.12.2015. Na základe uvedeného vyzval správca dane kontrolovaný daňový subjekt na predloženie dokladov, dôkazov a poskytnutie informácií, na čo bola správcovi dane prostredníctvom elektronickej podateľne dňa 15.02.2018 doručená odpoveď na výzvu. Dňa 22.02.2018 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, z ktorého správca dane spísal zápisnicu. Tejto sa zúčastnil aj konateľ spoločnosti DATA SOFTWARE, s.r.o., K. V. a F.. O. O., splnomocnená spoločnosťou DATA SOFTWARE, s.r.o., na ústne pojednávanie na deň 22.02.2018. Následne dňa 28.02.2018 bolo správcovi dane doručené písomné vyjadrenie k otázkam správcu dane v zápisnici z tohto ústneho pojednávania.
5. Dňa 05.03.2018 zaslal správca dane S.. S. O., ktorý vystupoval ako obchodný zástupca spoločnosti KALICH, s.r.o., výzvu na predloženie dokladov a dôkazov, ktorou ho vyzval, aby v prípade, ak v roku 2015 vykonával činnosť obchodného zástupcu za spoločnosť KALICH, s.r.o., predložil všetky doklady a dôkazy preukazujúce, na základe čoho tak konal. Zásielka bola vrátená s odpoveďou „adresát neznámy“. Následne bola mu zaslaná druhá výzva s rovnakým obsahom na adresu, ktorú správcovi dane oznámil daňový subjekt. Zásielka bola vrátená „neprevzatá v odbernej lehote“. Správca dane opätovne 25.05.2018 zaslal výzvu S.. S. O. a dňa 13.06.2018 bola na Daňový úrad Prešov doručená písomnosť od tejto osoby, v ktorej správcovi dane oznámil, že v roku 2015 ani v inom čase pre spoločnosť KALICH, s.r.o., nevykonával činnosť obchodného zástupcu. Správca dane požiadal o súčinnosť Sociálnu poisťovňu Prešov o poskytnutie údajov o zamestnancoch za rok 2015 v spoločnosti KALICH, s.r.o., Prešov. V odpovedi Sociálna poisťovňa uviedla, že spoločnosť KALICH, s.r.o, nebola v období od 01.01.2015 do 31.12.2015 prihlásená do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou. Správca dane opätovne dňa 24.05.2018 predvolal na výsluch p. Z. K., pričom predvolanie bolo doručené svedkovi 06.06.2018, táto oznámila, že sa nezúčastní vypočutia zo zdravotných dôvodov. O tejto skutočnosti bol informovaný konateľ spoločnosti daňového subjektu. Správca dane listom z 29.06.2018 oznámil, že dňa 25.07.2018 sa uskutoční ústne pojednávanie vo veci oboznámenia kontrolovaného daňového subjektu so zisteniami z daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie 2. až 4. štvrťrok 2015. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica a na základe uvedených zistení správca dane vypracoval Protokol č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 03.08.2018, v ktorom skonštatoval, že daňový subjekt v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov si v kontrolovanom zdaňovacom období 2. štvrťrok neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti KALICH, s.r.o., Slovenská 948, 080 01 Prešov, v celkovej výške 1 000 eur. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie bol zaslaný daňovému subjektu a doručený 22.08.2018. Daňový subjekt podal dňa 17.09.2018 správcovi dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo 16.11.2017 (správne má byť 2018) a hlavným predmetom tohto bolo prerokovanie pripomienok predložených daňovým subjektom k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Následne správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 26.11.2018, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 1 000 eur, proti ktorému podal daňový subjekt odvolanie.
6. Žalovaný s poukazom na ustanovenia Daňového poriadku ako aj zákona č. 222/2004 Z. z., citoval príslušné ustanovenia týchto zákonných noriem. Ako odvolací orgán pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákonov a zistil, že správca dane v rámci vykonanej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2015 preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, konkrétne opodstatnenosť uplatnenia odpočítania DPH vo výške 1 000 eur, ktoré je predmetom odvolacích námietok. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie dane bolo vychádzať z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Žalovaný argumentoval tým, že samotné predloženie faktúr nie je dôkazom, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak ako je deklarovaný faktúrami, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad.
7. Čo sa týka námietky, že správca dane nevykonal opätovný výsluch Z. K., bývalej konateľky daňového subjektu KALICH, s.r.o., žalovaný uviedol, že je potrebné poukázať na to, že správca dane takýto úmysel mal, čo dokazujú predvolania v poradí na druhý výsluch svedka, avšak pre zdravotné dôvody menovanej sa svedecká výpoveď nekonala. Žalovaný uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt mal možnosť byť prítomný pri prvej svedeckej výpovedi svedka Z. K., o čom bol upovedomený a na výsluch svedka sa nedostavil. V čase, kedy bola konateľkou spoločnosti Z. K., spoločnosť vykonávala stavebné práce, obchodnú a sprostredkovateľskú činnosť. Svedkyňa vo svojej výpovedi, ako už bolo poukázané, jednoznačne vylúčila akýkoľvek obchodný styk v roku 2015 so spoločnosťou DATA SOFTWARE, s.r.o., pričom argumentovala tým, že konateľa spoločnosti p. V. nepozná, nikdy sa s ním nestretla. Tiež poprela, že spoločnosť KALICH, s.r.o., predložené faktúry vystavila, pečiatka, ktorú používala spoločnosť KALICH, s.r.o., bola odlišná, taktiež podpis na faktúrach a zmluvách nie je jej. Spoločnosť nepoužívala ani program, v ktorom boli vystavené faktúry. Skutočnosť o neexistencii obchodného styku preveril správca dane aj nahliadnutím do kontrolných výkazov spoločnosti KALICH, s.r.o.
8. Ďalej po preskúmaní spisového materiálu žalovaný poukázal na to, že zistil v priebehu daňovej kontroly, že daňový subjekt rovnako uviedol, že sa so svedkyňou nikdy nestretol, komunikoval výlučne s S.. S. O., ktorý vystupoval ako obchodný zástupca spoločnosti KALICH, s.r.o. Ku skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt namietal hodnovernosť svedka Z. K., ako aj to, že si spoločnosť KALICH, s.r.o., neplní svoje povinnosti, ktoré podľa kontrolovaného daňového subjektu správca dane nezobral do úvahy, odvolací orgán dôvodil, že správca dane viedol výsluch svedka v súlade s právnymi predpismi a nemal dôvod mať pochybnosti o hodnovernosti svedka. Svedok sa riadne dostavil, vypovedal v súvislosti s otázkami a opätovne zdôraznil, že daňový subjekt mal právo byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky, ktoré mu priznáva zákon. Ďalej odvolací orgán uviedol, že kontrolovaným daňovým subjektom je spoločnosť DATA SOFTWARE, s.r.o., nie spoločnosť KALICH, s.r.o., preto správca dane nemal povinnosť skúmať, ako si plní alebo neplní svoje povinnosti spoločnosť KALICH, s.r.o. Čo sa týka zmlúv o reklamnej spolupráci, ktoré sú pripojené k faktúram spoločnosti KALICH, s.r.o., v ktorých sa zhotoviteľ zaviazal predložiť objednávateľom všetky doklady preukazujúce plnenie reklamy podľa týchto zmlúv, kontrolovaný platiteľ nepredložil zamestnancom správcu dane žiadne doklady, dôkazy, preukazujúce plnenie reklamy. Splnomocnená zástupkyňa spoločnosti do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 22.02.2018, že k faktúram boli pripojené grafické návrhy letákov, v zmluve bolo dohodnuté to, kde a v akom množstve budú letáky distribuované. Žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce reálne plnenie reklamných služieb kontrolovanému platiteľovi neboli správcovi dane predložené.
9. K opätovnému vypočutiu svedka Z. K. za účelom objasnenia, ako sa spoločnosť KALICH, s.r.o., vysporiadala s podvodným konaním tretej strany, ktorá v mene spoločnosti vystavovala predmetné faktúry a s cieľom zistiť, či takéto podvodné konanie sa týka len daňového subjektu alebo bolo opakované, žalovaný uviedol, že nie je povinnosťou správcu dane, ani to nebolo predmetom daňovej kontroly zisťovať, či spoločnosť KALICH, s.r.o., podala trestné oznámenie na tretiu osobu, taktiež nebolo predmetom kontroly zisťovať, či sa takéto konanie týkalo viacerých subjektov. Ak kontrolovaný daňový subjekt má podozrenie zo spáchania trestného činu, má možnosť sám podať oznámenie voči tretej osobe. Žalovaný opätovne poukázal tak ako správca dane, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Takéto vedomosti štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, to znamená pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom, sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Žalovaný poukázal na to, že je potrebné uviesť, že predmetom daňovej kontroly bolo preverenie obchodov medzi spoločnosťou KALICH, s.r.o., a spoločnosťou DATA SOFTWARE, s.r.o. Správca dane v konaní jednoznačne preukázal, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu deklarovaného kontrolovaným daňovým subjektom na vstupe nedošlo.
10. Čo sa týka ďalšej námietky kontrolovaného daňového subjektu, že navrhol vykonať výsluch S.. S. O. a nebolo mu vyhovené zo strany správcu dane, odvolací orgán uviedol, že v priebehu daňovej kontroly podal daňový subjekt 29.01.2018 písomné vyjadrenie, že v súvislosti s plnením zmluvy o reklame komunikoval s obchodným zástupcom spoločnosti KALICH, s.r.o. S.. S. O.. V odpovedi na výzvu dňa 01.02.2018 platiteľ dane uviedol, že s ním komunikoval preto, lebo spoločnosť KALICH, s.r.o. predávala svoje produkty prostredníctvom tohto obchodného zástupcu. V čase, keď s ním komunikoval, konal v dobrej miere a domnieval sa, že ide o spoločnosť, ktorá riadne podniká, plní si svoje daňové povinnosti a odviedla DPH z fakturovaných zdaniteľných obchodov. Konateľ spoločnosti DATA SOFTWARE, s.r.o., K. V. uviedol, že si už nepamätá, kde presne sa stretli, uviedol, že vysvetlil S.. O., čo potrebuje a on mu povedal, že presne takéto služby poskytuje spoločnosť KALICH, s.r.o. O pár dní S.. S. O. prišiel za ním s už podpísanou zmluvou a s ním riešil celú agendu. Nikdy neskúmal, na základe akého vzťahu on pracuje pre dodávateľa KALICH, s.r.o. V priebehu daňovej kontroly platiteľ dane uviedol, že s Z. K. neprišli nikdy do kontaktu. Žalovaný uviedol, že nepovažuje za potrebné vypočuť ako svedka S.. S. O., pretože z vykonaného dokazovania bolo zistené, že S.. S. O. nebol v roku 2015 zamestnancom spoločnosti KALICH, s.r.o. a teda nemohol v spoločnosti KALICH, s.r.o., vykonávať činnosť obchodného zástupcu ako zamestnanec. Vyplýva to jednak z výpovede konateľky spoločnosti KALICH, s.r.o. pri svedeckej výpovedi zo dňa 16.01.2018, kde uviedla, že spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a takisto to vyplynulo z
odpovede Sociálnej poisťovne Prešov, ktorá uviedla, že spoločnosť KALICH, s.r.o., neevidovala v roku 2015 žiadnych zamestnancov. Ďalej S.. S. O. nebol splnomocnený konať za spoločnosť KALICH, s.r.o., čo potvrdila konateľka spoločnosti a uvedenú skutočnosť správca dane preveril aj v systéme daňovej správy, kde zistil, že spoločnosť KALICH, s.r.o., neudelila S.. S. O. plnú moc na konanie v mene spoločnosti. Fyzická osoba S.. S. O. ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch na živnostenskom oprávnení ku dňu 10.06.2015, teda nemohol vykonávať služby a dodať ich ako živnostník. V živnostenskom registri nie je evidovaná žiadna iná osoba s menom S. O., pričom obchodný zástupca musí byť vždy podnikateľ, ktorý podniká na základe platného živnostenského oprávnenia. Na základe týchto skutočností bolo jednoznačne preukázané, že S.. S. O. nemohol v žiadnom prípade legálne vykonávať obchodného zástupcu pre spoločnosť KALICH, s.r.o., pričom 25.05.2018 zaslal správca dane tejto osobe výzvu na predloženie podkladov a dôkazov, ktorou ho vyzval, aby v prípade, ak v roku 2015 vykonával činnosť obchodného zástupcu pre spoločnosť KALICH, s.r.o., predložil všetky tieto doklady, dôkazy preukazujúce, na základe čoho tak konal. Dňa 13.06.2018 bola na Daňový úrad, pobočka Poprad doručená písomnosť od S.. S. O., v ktorej tento uviedol, že v roku 2015 ani v inom čase pre spoločnosť KALICH, s.r.o., Prešov nevykonával činnosť obchodného zástupcu.
11. Žalovaný preto na námietky v odvolaní daňového subjektu uviedol, že vykonať konfrontáciu výpovedí Z. K. a S.. S. O. z dôvodu, že ich výpovede si neprotirečia, keďže bolo zistené, že vykonávať takúto činnosť legálne nemohol a kontrolovaný platiteľ nepredložil žiadne dôkazy o tom, na základe akého vzťahu mal S.. S. O. konať za spoločnosť KALICH, s.r.o., žiadny dôkaz o tom, že S.. S. O. konal za spoločnosť KALICH, s.r.o., nebol predložený, žalovaný ako odvolací orgán k opätovnému vypočutiu obidvoch svedkov a ich konfrontácii zaujal jednoznačne stanovisko, že správca dane konal v súlade so zákonom. K námietke kontrolovaného daňového subjektu, že navrhol vykonať výsluch E. S. a správca dane na jeho návrh neprihliadal, žalovaný uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt uhradil faktúru od spoločnosti KALICH, s.r.o., zo dňa 30.06.2015 na účet č.: N Zamestnanci správcu dane zaslali výzvu, v ktorej S. oznámila správcovi dane, že ide o fyzickú osobu E. S., nie je to účet vedený na spoločnosť KALICH, s.r.o., ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ. K uvedenému účtu nemal nikto iný dispozičné právo, iba uvedená fyzická osoba. Odvolací orgán preto na základe týchto skutočností skonštatoval, že správca dane dostatočne preukázal, že spoločnosť KALICH, s.r.o., nedodala služby uvedené na faktúre č. XXXXXX z 30.06.2015, navrhované výsluchy svedkov Z. K., S.. S. O. a E. S. považuje za nadbytočné úkony a nepovažuje za účelné ich vykonávať, preto námietky odvolávajúceho považoval za neopodstatnené.
12. Žalovaný ako odvolací orgán nesúhlasil s tvrdením daňového subjektu, že postupom správcu dane došlo k porušeniu základných zásad správy daní obsiahnutých v ustanovení § 3 Daňového poriadku. Rozhodnutie obsahuje dostatok relevantných dôkazov a preto ich nemohol odvolací orgán považovať za nepreskúmateľné, pričom poukázal na ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov a vykonal preverenie uvedenej transakcie na základe faktúry z 30.06.2015 podľa Daňového poriadku ako aj podľa zákona č. 222/2004 Z. z. Zo spisového materiálu nebolo zistené, že správca dane by znevažujúco posudzoval návrhy kontrolovaného daňového subjektu, úvahy správcu dane k návrhom kontrolovaného daňového subjektu boli výsledkom logického myslenia a vychádzali z vykonaného dokazovania a celého spisového materiálu, ktorý mal správca dane k dispozícii. Odvolací orgán sa stotožnil so zisteniami a záverom správcu dane a konštatoval, že správca dane vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a dôkazy vykonané preukazujú, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane zo služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť, čo je v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty a má za následok, že daňovému subjektu bol vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2015 v sume 1 000 eur.
II.
Žalobné dôvody žalobcu
13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad z 26.11.2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie ako aj priznania trov konania. Žalobca v žalobe poukázal nato, že vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v hmotnoprávnej a procesnoprávnej rovine. Žalovaný podľa žalobcu neuznal za zdaňovacie 3. štvrťrok
2015 právo na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry od dodávateľa KALICH, s.r.o., za zabezpečenie reklamnej propagácie formou grafického návrhu, tlače a distribúcie reklamných letákov v sume 1 000 eur. Žalobca uviedol, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil tak, ako to deklaroval predloženými dokladmi a oprávnene si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, preto rozporuje závery žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí. Pochybnosti správcu dane a žalovaného považuje žalobca za neopodstatnené a podľa neho vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu v daňovej veci. Odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry bolo oprávnené, reálne, odôvodnené, objektívne a v súlade so zákonom o dani z pridanej hodnoty. Žalobca má za to, že dostatočne a riadne preukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu a namietal, že konštatovanie žalovaného, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane zo služieb, pri ktorých mu nevznikla daňová povinnosť, čo je v rozpore s § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, pričom žalobca vyčerpávajúcim spôsobom preukázal dodanie fakturovanej služby dodávateľskou spoločnosťou a navyše na potvrdenie svojich argumentov navrhol správcovi dane vykonať viaceré dôkazy, čo správca dane odignoroval a dokazovanie nevykonal. Žalobca uviedol, že pod vplyvom súdnej judikatúry sa vykryštalizoval právny názor, podľa ktorého, ak daňový subjekt navrhne v daňovom konaní dôkazy, ktoré správca dane daňovej kontrole alebo vo vyrubovacom konaní nevykonal, dochádza k čiastočnému prenosu daňovej povinnosti na správcu dane. Správca dane podľa žalobcu vedie daňové konanie a zodpovedá za vykonanie dôkazov tak, aby kvalifikovane zistil skutkový stav daňovej veci. V tomto prípade správca dane nevykonaním navrhovaných dôkazov neuniesol dôkazné bremeno v takej miere, aby jeho rozhodnutie o neuznaní odpočítania dane z dodávateľskej faktúry od spoločnosti KALICH, s.r.o., bolo zákonné. Z uvedeného dôvodu preto aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti.
14. Žalobca ďalej argumentoval tým, že si uplatnil odpočet DPH na základe faktúry od dodávateľa spoločnosti KALICH, s.r.o. a správca dane nepriznal žalobcovi nárok na odpočet DPH z dôvodu, že konateľka dodávateľa Z. K. pri výsluchu uviedla, že doklady jej spoločnosť nevystavovala, s odberateľom sa nikdy nestretla, preto faktúry neboli nikdy zahrnuté do daňovej povinnosti spoločnosti KALICH, s.r.o. Žalobca v rámci obchodnej spolupráce so spoločnosťou KALICH, s.r.o., komunikoval s S.. S. O., ktorý sa prezentoval ako obchodný zástupca spoločnosti KALICH, s.r.o. Celú zákazku administroval, priniesol podpísanú zmluvu a zabezpečil realizáciu predmetu dodávky a následne odovzdal žalobcovi dodávateľské faktúry. Počas daňovej kontroly sa zistilo, že majiteľom účtu, kde poslal žalobca platbu za uvedenú faktúru, bola súkromná osoba E. S.. V druhom prípade majiteľ účtu správca dane nezistil. Žalobca uviedol, že on riadne prijal zdaniteľné plnenie a za službu riadne zaplatil. Ak došlo k podvodnému konaniu na strane dodávateľa, resp. jeho obchodného zástupcu, táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu žalobcu, ktorý v dobrej viere vstúpil do obchodného vzťahu s dodávateľom. Žalobca v tomto prípade poukazuje na judikatúru a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf/1/2010 z 19.08.2010, podľa ktorého dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní.
15. Ďalej žalobca v žalobe argumentuje tým, že samotné predloženie faktúry podľa žalovaného nie je dôkazom, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil tak, ako je deklarovaný faktúrami. Žalobca predložením všetkých požadovaných dokladov a odpoveďami na výzvy správcu dane, v rámci ktorých žalobca vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedal otázky správcu dane, preukázal reálne uskutočnenie služieb a ich dodanie dodávateľom uvedeným na faktúrach. Pri tejto príležitosti poukázal žalobca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011, v ktorom súd konštatoval, že skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľských subdodávateľov. Ak tieto skutočnosti na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane a budú tieto uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. K tomu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7Sžf/41/2013 z 28.05.2015. Argumentoval tým, že bez vykonania navrhovaných dôkazov považuje žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane za nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav.
16. Ďalej žalobca namietal, že správca dane sa vôbec nezaoberal návrhmi žalobcu na vykonanie dokazovania. Ani jeden z navrhovaných dôkazov správca dane nevykonal, pričom žalobca žiadal, aby opätovne vypočul ako svedka konateľku spoločnosti KALICH, s.r.o., Z. K. s cieľom objasniť, ako sa spoločnosť vysporiadala s podvodným konaním tretej strany, ktorá v mene spoločnosti vystavovala
faktúry, zistiť, či takéto podvodné konanie sa týkalo len žalobcu alebo bolo opakované. Žalobca ďalej navrhol vypočuť S.. S. O., s ktorým konateľ žalobcu počas obchodného prípadu komunikoval, a ktorý dodanie zdaniteľného plnenia zabezpečoval. Žalobca ďalej navrhol výsluch svedkov E. S., majiteľky jedného z dvoch bankových účtov, na ktoré žalobca uhradil faktúry za prijaté zdaniteľné plnenia a tiež žiadal, aby správca dane zistil majiteľa ďalšieho bankového účtu, na ktorý bola zaslaná platba. Žalobca zdôraznil, že správca dane namiesto toho, aby uvedené dôkazy vykonal a využil povinnosť peňažného ústavu poskytnúť súčinnosť správcovi dane pri správnom zisťovaní výšky dane, uviedol, že tieto dôkazy nie sú potrebné a odmietol ich vykonať s odôvodnením o ich neopodstatnenosti. Podľa názoru žalobca mal žalovaný dať správcovi dane pokyn na doplnenie dokazovania a vykonať všetky navrhované dôkazy.
17. Žalobca ďalej argumentoval tým, že správca dane nevenoval pozornosť ani neoveroval materiálnu existenciu plnenia. Správca dane na preverovanie reálneho poskytnutia služby nevykonal jediný dôkaz. Celé kontrolné zistenia správcu dane sú postavené na spochybňovaní dodávateľa bez toho, aby si správca dane overil, či boli služby reálne poskytnuté. Správca dane vychádzal pri neuznaní odpočítania dane z pridanej hodnoty z posúdenia predložených dokladov, ktoré vyhodnotila ako nedostatočné vo vzťahu k deklarovanému zdaniteľnému obchodu. Zameral sa pritom len na preverovania dodania služby, teda vzniku daňovej povinnosti, čo je iba jedna z podmienok uplatnenia odpočítania dane s poukazom na ustanovenia zákona o DPH, kde sú stanovené podmienky, za ktorých vzniká daňovému subjektu právo na odpočítanie dane. Argumentoval žalobca poukazom na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku, pričom zdôvodnil, že v rámci výkonu daňovej kontroly správcovi dane predložil všetky dôkazy preukazujúce poskytnutie zdaniteľných plnení dodávateľom, s ktorými sa správca dane vôbec nevysporiadal.
18. Ďalej v žalobe dôvodil žalobca poukazom na to, že správca dane a žalovaný nevykonali dokazovanie v dostatočnej miere, odmietli vykonať dôkazy navrhované žalobcom v daňovom konaní, čím ukrátili žalobcu na jeho právach, a preto rozhodnutie správcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného trpí vadou nezákonnosti. Túto nezákonnosť vidí žalobca v tom, že správca dane sa neriadil relevantnými ustanoveniami Daňového poriadku o dokazovaní, pretože od žalobcu vyžadoval predloženie dôkazov, ktorými on nedisponoval a ani disponovať nemohol, ako i preukázanie skutočností, na ktorých preukázanie reálnu možnosť žalobca nemal, namiesto toho, aby vypočul navrhovaných svedkov. K porušeniu zákonnosti konania spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení dôkazov správcom dane priorizovaním záujmu štátu na realizácii inkasa daní nad záujmom daňového subjektu, žalobca zastáva právny názor, na ktorých bolo potrebné prihliadať a síce, že nemôže byť odpočítanie DPH na vstupe podmienené preukázaním skutočností, ktoré môžu preukázať iba ďalšie osoby.
19. Správca dane podľa žalobcu nesprávnym postupom pri dokazovaní prenášal dôkazné bremeno na žalobcu nad rámec zákona. Opätovne poukázal žalobca na ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku a argumentoval poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3Sžf/66/2007 zo 06.03.2008, v zmysle ktorého je reklamná činnosť zameraná na ovplyvňovanie trhu, ovplyvňovanie dopytu o určitom produkte, pričom vlastníctvo propagovaného produktu nie je v čase uskutočnenia reklamy rozhodujúce, pretože z propagácie produktu predajcom nepriamo v dôsledku synergického efektu profituje aj výrobca. Takúto činnosť nemožno hodnotiť ako vytváranie umelej ekonomickej konštrukcie bez hospodárskeho dôvodu. Pri posúdení nároku na odpočítanie dane je podľa žalobca potrebné brať do úvahy uskutočňovanie zdaniteľných plnení, resp. podnikanie platiteľa ako také, nie priraďovanie prijatých zdaniteľných plnení ku konkrétnym uskutočneným zdaniteľným plneniam.
20. Žalobca na záver žaloby uviedol, že jediným cieľom finančnej správy sledovaným v jeho daňovej veci bolo za každú cenu nedostatočne zisteného stavu veci vyrubiť žalobcovi daň nepriznaním nároku na odpočítanie dane a tým navýšiť štátny rozpočet, ale podľa názoru žalobcu by správca dane nemal zabúdať na to, že je v prvom rade štátny orgán, ktorý musí konať na základe a v medziach zákona. Správca dane podľa žalobcu nevykonal v daňovej kontrole dostatočné dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo závery správcu dane uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí žalovaného, a preto je podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav v daňovej veci. Zároveň žalobca v žalobe požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného.
III.
Vyjadrenie žalovaného a žalobcu
21. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 17.09.2019 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a navrhol žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom sa vyjadril k jednotlivým bodom žaloby v súlade so svojim záverom, ktorý je uvedený v preskúmavanom rozhodnutí. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa 03.02.2021, čo sa týka nariadenia termínu pojednávania na základe výzvy súdu, uviedol, že žalovaný netrvá na nariadení pojednávania vo veci.
22. Z úradného záznamu zapísaného predsedníčkou senátu vyplýva, že právny zástupca súhlasil s vyhlásením rozhodnutia bez nariadenia pojednávania.
23. Uznesením pod č. k.: 2S/33/2019-32 zo dňa 15. októbra 2020 súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
IV.
Závery správneho súdu
24. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 citovaného zákona, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam, alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnických osôb v oblasti verejnej správy a rozhoduje o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
27. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z . o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
29. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
30. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
31. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
32. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
33. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
34. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
35. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
36. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o DPH“), predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
37. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH, predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
38. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
39. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
40. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
41. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
42. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a rozhodol s poukazom na vyjadrenia žalovaného ako aj žalobných dôvodov žalobcu v žalobe bez prítomnosti účastníkov konania potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 S.s.p.
43. Predmetom preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2015 u žalobcu z dôvodu, že došlo zo strany žalobcu k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom žalobca si neoprávnene odpočítal DPH z faktúry č. XXXXXX zo dňa 30.06.2015, ktorej odpočítanie nepreukázal ako oprávnený nárok na odpočet DPH v sume 1 000 eur.
44. Právo odpočítať daň z tovaru alebo služieb by vznikla žalobcovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom táto vzniká podľa ustanovenia §19 ods. 1 zákona o DPH. Nakoľko v danom prípade nedošlo k naplneniu predmetu dane, daňová povinnosť nevznikla z faktúry
za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2015 podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 69 ods. 1 citovaného zákona, pretože išlo len o vystavenú faktúru bez ekonomického opodstatnenia.
45. Správny súd je toho názoru, že faktúra č. XXXXXX zo dňa 30.06.2015 od dodávateľa spoločnosti KALICH, s.r.o., Prešov, ktorej predmetom bola reklamná propagácia formou grafického návrhu, tlače a distribúcie reklamných letákov podľa Zmluvy o spolupráci č. XX/XX zo dňa 15.05.2015, reklamné letáky formátu A4 o celkovej výške 20 000 ks, v celkovej sume 6 000 eur, neboli tieto služby vykonané v obsahu uvedenom na faktúre. Správca dane správne zistil, že uvedená faktúra vystavená spoločnosťou KALICH, s.r.o., Prešov na sumu 6 000 eur bola vystavená iba formálne, pričom k skutočnému naplneniu materiálnej podstaty v tomto prípade nedošlo. Správny súd je rovnakého názoru ako daňové orgány, pretože vyhodnotením jednotlivých vyjadrení tak konateľky spoločnosti KALICH, s.r.o., Prešov Z. K. ako aj písomného vyjadrenia S.. S. O. a vyjadrenia konateľa spoločnosti žalobcu K. V. dospel k rovnakému záveru, k akému dospeli správne orgány.
46. Správca dane podľa názoru súdu postupoval pri daňovej kontrole v zmysle ustanovenia §3 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu, obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zároveň postupoval aj v súlade s príslušným ustanovením § 3 ods. 2, ods. 3 a ods. 6, ods. 9 Daňového poriadku a správny súd dospel bezpochyby k záveru, že neodklonil správca dane svoj právny názor ani od obsahu ustanovenia § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku. V zmysle uvedených ustanovení § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V intenciach týchto zákonných ustanovení Daňového poriadku musí správny súd konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v danom prípade, aj keď v odvolacích námietkach voči prvostupňovému rozhodnutiu ako aj v žalobných námietkach tvrdí, že správca dane ako aj žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav veci a vydali rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd dospel k opačnému záveru, pretože správca dane dal žalobcovi v daňovom konaní dostatočný priestor pri výkone daňovej kontroly na to, aby sa mohol zúčastniť jednak výpovede bývalej konateľky spoločnosti KALICH, s.r.o., Z. K.. Pritom upovedomenie o vypočutí svedka bolo daňovému subjektu doručené dňa 22.12.2017 a na ústne pojednávanie 16.01.2018 sa žalobca, resp. jeho splnomocnený zástupca nedostavili. Svedkyňa vypovedala skutočnosti na uvedenom ústnom pojednávaní, ku ktorým sa mohol daňový subjekt - žalobca, reálnym spôsobom vyjadrovať a klásť svedkyni otázky. Jeho snaha o opätovné vypočutie a návrhy, ktoré boli podávané v odvolacích námietkach a argument v žalobe, že správca dane nevykonal ním navrhované dôkazy, neboli namieste, pretože ako už súd uviedol, správca dane dal daňovému subjektu dostatočný priestor na to, aby sa ústneho pojednávania so svedkyňou zúčastnil a umožnil klásť svedkyni otázky a vyjadrovať sa k jej samotnej výpovedi.
47. Čo sa týka ďalšej žalobnej námietky - navrhovanej výpovede svedka S. O., podľa názoru správneho súdu správca dane postupoval v súlade so zákonom. Uvedeného svedka správca dane písomne vyzýval na predloženie dokladov a dôkazov, ktoré by preukázali aj vykonávala táto osoba činnosť obchodného zástupcu pre spoločnosť KALICH, s.r.o. Pritom uvedená osoba nepredložila žiadne dôkazy ani doklady preukazujúce, žeby spoločnosť KALICH, s.r.o. zastupovala ako splnomocnený zástupca. Vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené 13.06.2018 Daňovému úradu Prešov, pobočka Poprad, dokonca táto osoba potvrdila, že v roku 2015 ani v inom čase pre spoločnosť KALICH, s.r.o., nevykonával žiadnu činnosť ako obchodný zástupca. Uvedenú skutočnosť správca dane nenechal bez povšimnutia, ale doplnil dokazovanie v tom zmysle, že skutočnosti, ktoré potvrdila bývalá konateľka spoločnosti KALICH, s.r.o. v tom, že v roku 2015 nemala táto spoločnosť žiadnych zamestnancov, preveril aj cez informačnú sieť Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa takisto potvrdila, že daná spoločnosť KALICH, s.r.o. v roku 2018 nezamestnávala žiadnych zamestnancov a nemala ani týchto evidovaných v Sociálnej poisťovni ako zamestnancov, ktorí by podliehali poisteniu. Z toho dôvodu aj správny súd je rovnakého názoru ako vyslovili daňové orgány, že by vypočutie daného svedka neprinieslo v predmetnej veci žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by potvrdili, že tento svedok dané služby pre spoločnosť KALICH, s.r.o. vykonával. Skutočnosti, ktoré sú deklarované faktúrou zo dňa 30.06.2015, ktorá je predmetom tohto zdaňovacie obdobia, teda 2. štvrťroku 2015 takýmto dôkazom nie sú.
48. Čo sa týka navrhovaného predvolania svedkyne Z. K., bývalej konateľky spoločnosti KALICH, s.r.o., táto predvolaná zo strany správcu dane bola, avšak pre zdravotné dôvody sa opätovnej výpovede pred správcu dane nedostavila. Avšak správny súd poukazuje na jej obsiahlu výpoveď zo zápisnice o ústnom pojednávaní, kde bezpochyby potvrdila, že spoločnosť KALICH, s.r.o., za ktorú výlučne konala v konkrétnom období od 01.07.2014 do 16.06.2017 ona, nikoho nesplnomocnila, teda zastupovanie danej spoločnosti inou osobou je vylúčené. Spoločnosť nevlastnila žiadny majetok, sídlo mala v prenajatých priestoroch a nemala ani žiadnych zamestnancov. Ďalej potvrdila svedkyňa aj to, že spoločnosť KALICH, s.r.o. v roku 2015 neobchodovala so spoločnosťou DATA SOFTWARE, s.r.o. v žiadnej oblasti. Uviedla, že konateľa spoločnosti K. V. nepozná a nikdy sa s ním ani nestretla. Čo sa týka tejto výpovede, potvrdila svedkyňa aj tú skutočnosť, že po nahliadnutí do faktúr od spoločnosti KALICH, s.r.o., medzi ktorými mala byť aj faktúra za 3. štvrťrok 2015, k predloženým faktúram uviedla, že spoločnosť KALICH, s.r.o., tieto faktúry nevystavila, pečiatka, ktorú používala spoločnosť KALICH, s.r.o., bola odlišná, čiernej farby a takisto ani podpis na faktúrach a zmluvách nie je jej. Spoločnosť KALICH, s.r.o. nepoužívala program POHODA Start, ktorého použitie je uvedené na predložených faktúrach, ktoré jej boli predložené k nahliadnutiu. Čo sa týka tejto výpovede svedkyne, správca dane sa neuspokojil len s jej vyjadrením na ústnom pojednávaní, ale v ďalšom dokazovaní pokračoval. Dôkazom konania správcu dane je záznam zo dňa 05.01.2018 o nazretí do kontrolných výkazov daňového subjektu KALICH, s.r.o., z ktorých bezpochyby vyplýva, že spoločnosť KALICH, s.r.o., za obdobie 2. až 4. štvrťrok 2015 nevyhotovila žiadne faktúry za zdaniteľné obchody pre spoločnosť DATA SOFTWARE, s.r.o.
49. Tieto skutočnosti boli podľa správneho súdu dostačujúcim podkladom pre záver správcu dane, že vznikli pochybnosti ohľadom naplnenia materiálneho plnenia faktúry č. XXXXXX z 30.06.2015 tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní žalobca ako kontrolovaný platiteľ DPH. Čo sa týka navrhovaného vypočutia majiteľky osobného účtu v S. aj správny súd je toho názoru, že uvedený dôkaz by nepriniesol do preukázania plnenia zo strany spoločnosti KALICH, s.r.o. voči žalobcovi na základe predloženej faktúry z 30.06.2015 žiadne nové skutočnosti. To, že žalobca zaplatil na nejaký účet predmetnú sumu na základe predloženej faktúry, ešte neznamená, že táto platba bola z jeho strany preukázaním materiálneho plnenia. Čo sa týka samotného predmetu a podstaty tejto vystavenej faktúry, správny súd opätovne zdôraznil, že išlo o formálny doklad predložený správcovi dane, ktorý však reálne dodanie deklarovaných služieb v tejto faktúre nepreukázal. Správny súd rovnako ako daňové orgány pričítal na ťarchu žalobcu, že si dostatočne neoveroval, či ním deklarovaný dodávateľ služby je oprávnený predmetné služby dodať a či uvedený účet je účtom spoločnosti KALICH, s.r.o. Žalobca ako daňový subjekt uplatňujúci si odpočet DPH musí byť schopný reálnosť deklarovaného dodania služieb a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, tak ako to bolo v tomto prípade, kedy žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom služby spoločnosťou KALICH, s.r.o. Žalobca napriek výzvam správcu dane okrem predloženej faktúry nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by realizáciu služieb potvrdili.
50. Správca dane dostatočne preukázal, že spoločnosť KALICH, s.r.o., nedodala služby uvedené na faktúre č. XXXXXX z 30.06.2015 a preto ani navrhované opätovné výsluchy svedkov Z. K. či výsluch S.. S. O. a E. S. by nepriniesli v tejto veci žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyvrátili už vykonané výpovede týchto svedkov a zistenia, ktorými správca dane počas daňovej kontroly za 2. až 4. štvrťrok 2015 daňového subjektu, teda žalobcu disponoval. Bezpochyby bolo preukázané, že k samotnému materiálnu plneniu na základe uvedenej faktúry zo strany deklarovanej spoločnosti KALICH, s.r.o. v prospech žalobcu nedošlo.
51. Čo sa týka poukazu na to, že žalobca konal, resp. obchodný vzťah bol realizovaný z jeho strany s obchodným zástupcom spoločnosti KALICH, s.r.o., s pánom S.. S. O., opak týchto tvrdení len preukazuje to, že samotný žalobca dostatočným spôsobom nepreveril svojho obchodného partnera a otázky ohľadom viny, či došlo k podvodu tretej osoby voči žalobcovi, resp. voči spoločnosti KALICH, s.r.o., nebolo povinnosťou správcu dane preukazovať. Kto v danom prípade vlastne mal povinnosť a v zmysle Obchodného zákonníka aj teda mal vyvinúť obozretnosť v danom prípade bol len a len žalobca. Tento však obozretne nekonal. Správny súd argumentuje tým, že povinnosťou žalobcu v danej veci, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní reklamných služieb, ktoré mu mala dodať podľa predloženej faktúry deklarovanej dodávateľ - spoločnosť KALICH, s.r.o., aby preukázal, že služby mu boli dodané práve týmto dodávateľom, a taktiež aby preukázal skutočné dodanie služieb deklarovaným dodávateľom. Správca dane mal k dispozícii faktúru č. XXXXXX zo dňa 30.06.2015 a niekoľko reklamných letákov s popisom možností zvýšenia výkonu auta s uvedeným logom žalobcu.
Žiadne iné doklady, resp. písomné dôkazy o naplnení Zmluvy o reklamnej spolupráci č. XX/XX zo dňa 15.04.2015 žalobca nepredložil aj napriek viacerým výzvam správcu dane. Žalobcom neboli predložené žiadne grafické návrhy reklamných letákov, či iné podklady, ktoré mali slúžiť na zabezpečenie reklamnej propagácie zo strany deklarovaného dodávateľa.
52. Podľa správneho súdu základnou podmienkou uplatnenia dane je dodanie tovaru alebo služieb na základe ktorého vznikla daňová povinnosť. Z dôvodu priznania odpočítania dane je platiteľ povinný preukázať (dôkazné bremeno je na ňom), že pri tomto tovare, resp. službe vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke, teda vystavenými dokladmi, faktúrou, ale aj po obsahovej stránke. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru, resp. služby faktúrou, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nadobudol tovar, resp. službu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť.
53. Správny súd považuje prijatie faktúr z formálneho hľadiska s plnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH, avšak toto prijatie ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, t. j. predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte aj subjekte. Uvedené však podľa správneho súdu kontrolovaný daňový platiteľ - žalobca nesplnil.
54. S poukazom aj na tú skutočnosť, že žalobca ako platiteľ predložil faktúru č. XXXXXX z 30.06.2015 od dodávateľa KALICH, s.r.o., Prešov a uvedené služby deklaroval ako splnené, preukázané, nepredložil doklady, na ktoré ho vyzval správca dane, teda všetky tie dodacie listy, náčrty a tú dokumentáciu, na ktorú poukazoval daňový subjekt pri prvotnej výzve správcu dane, ktoré by preukázali materiálne plnenie na základe predloženej faktúry. Žalobcovi k vystaveniu faktúry zo strany spoločnosti KALICH, s.r.o., nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 69 ods. 1 zákona o DPH, ako to deklaroval a nakoniec aj argumentoval týmto materiálnym plnením v žalobe žalobca, keďže išlo len o fakturačné dodanie bez ekonomického opodstatnenia.
55. Správny súd čo sa týka dodania služieb na základe uvedenej faktúry č. XXXXXX z 30.06.2015, totožne ako daňové orgány zistil, že tieto reklamné služby neboli uskutočnené tak, ako ich deklaroval žalobca predloženou faktúrou. Zo strany svedkov ako aj zo samotného vyjadrenia žalobcu však nevyplynuli tieto skutočnosti, ktoré by bezpochyby preukazovali materiálne plnenie na základe predloženej faktúry a preto správca dane správne uplatnenú DPH z uvedenej faktúry vo výške 6 000 eur pod č. XXXXXX z 30.06.2015 neuznal, pretože táto faktúra nesplnila podmienky v zmysle ustanovenia §49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ale len formálne podmienky uvedené v § 71 zákona.
56. Zdaniteľné plnenia, ktorých odpočítanie dane kontrolovaný daňový subjekt, t. j. žalobca deklaroval za zdaňovacie 2. štvrťrok 2015 zamestnanci správcu dane posudzovali v intenciách všetkých daňových subjektov zainteresovaných v daňových obchodoch a vlastnou činnosťou zamestnancov správcu dane nadobudnutých dôkazov.
57. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca namietal porušenie jeho práv s dôrazom na uzatvorenie spolupráce podľa Zmluvy o reklamnej spolupráci č. XX/XX z 15.05.2015, ohľadom dodania reklamných letákov formátu A4 o celkovom obsahu 20 000 kusov, v celkovej sume 6 000 eur tak, ako to bolo deklarované faktúrou č. XXXXXX z 30.06.2015. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe, pričom mal bezpochyby preukázané, že postupom žalovaného, ako aj správcu dane neboli porušené práva alebo právom chránené záujmy s poukazom na obsah ustanovenia § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ako aj s poukazom na § 3 Daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie správcu dane v celom rozsahu a vysporiadal sa so všetkými odvolacími námietkami uvedenými žalobcom v odvolaní. Správca dane pri výkone daňovej kontroly ako aj v rámci vyrubovacieho konania postupoval výlučne v medziach zákona, pričom svoj postup odôvodnil citáciou príslušných ustanovení zákona o DPH, ako aj Daňového poriadku. S dôrazom na ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku hodnotil každý dôkaz samostatne ako aj všetky dôkazy podľa správnej úvahy vo vzájomných súvislostiach,
pričom hodnotiaca úvaha správcu dane nebola ľubovoľná, ale vychádzala zo všetkého, čo počas svojho rozsiahleho dokazovania správca dane zistil a čo pri správe daní vyšlo najavo.
58. Správca dane analyzoval všetky výpovede, všetky dôkazy a všetky vyjadrenia v rámci zdaniteľného obchodu a podľa obsahu faktúry, ktorá bola predložená zo strany daňového subjektu KALICH, s.r.o. Zistil pritom, že aj napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených zákonom o DPH, účel tohto zákona nebol dodržaný, pretože žalobcovi nevznikla daňová povinnosť realizovania reklamných služieb tak, ako to bolo deklarované na základe formálnej vystavenej faktúry z 30.06.2015, pri ktorej pridaná hodnota nevznikla a následne kontrolovanému daňovému subjektu, t. j. žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH z uvedených reklamných služieb.
59. Zároveň správny súd dôvodil tým, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pričom zvážil vykonané úkony a zhodnotil výsledky vykonaných dôkazov, pričom zhodnotenie dôkazov správca dane aj riadne odôvodnil tak v protokole, ako aj následne v príslušnom odôvodnení rozhodnutia, ktorým správca dane podľa § 68 ods.5 Daňového poriadku dňa 26.11.2018 vyrubil sumu na DPH za zdaňovacie obdobie 2.štvrťrok 2015 žalobcovi.
60. Rozhodnutie žalovaného je podľa správneho súdu jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, preto z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
61. Vo svojom právnom závere sa správny súd stotožnil so závermi žalovaného, ako aj správcu dane, ktorý mal za preukázané, že samotná Zmluva o zabezpečení o reklamnej spolupráci č. XX/XX z 15.05.2015 ako aj vystavená faktúra, neboli dokladmi, ktoré by preukazovali materiálne plnenie zo strany spoločnosti KALICH, s.r.o., voči žalobcovi. Uvedené reklamné služby boli na základe predmetnej faktúry deklarované ako splnené a teda naplnené na základe tejto zmluvy o reklamnej spolupráci, avšak samotné materiálne plnenie žalobca nepreukázal.
62. Z uvedených dôvodov preto tak, ako daňové orgány, vyhodnotil správny súd všetky skutočnosti a dospel k záveru, že žalobca v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov si uplatnil daň z pridanej hodnoty za 2. štvrťrok 2015 na základe faktúry z 30.06.2015 č. XXXXXX. Žalobca v žalobe argumentoval poukazom na rozsudok NS SR vo veci 3Sžf/1/2010, v ktorom konštatovali daňové orgány podvodné konanie daňového subjektu, avšak v prípade žalobcu nešlo o podvodné konanie ale o neunesenie dôkazného bremena. Čo sa týka neunesenia dôkazného bremena žalobcu, nemôže správny súd pre danú vec aplikovať ani závery rozsudkov NS SR 3Sžf/1/2011, resp. 7Sžf/41/2013, v ktorých NS SR dôvodil tým, že daňový subjekt vyčerpal dôkazné bremeno vlastnými dôkazmi, pričom disponoval preukázaním materiálneho plnenia, čím v tomto konkrétnom prípade žalobca nedisponoval a ani materiálne plnenie na základe predloženej faktúry nepreukázal. Správny súd poukazuje pri svojom závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno rozsudkami NS SR 8Sžfk/20/2020 z 25.11.2020, 6Sžfk/5/2017 zo dňa 21.02.2018, resp. 8Sžfk/11/2016 zo dňa 25.01.2018, ktorých závery možno na predmetnú vec aplikovať. Správne orgány v súlade so zákonom vydali rozhodnutia na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a tieto boli následne s poukazom na dostatočne zistený skutkový stav aj riadne odôvodnené a teda preskúmateľné súdom. Z uvedených dôvodov preto tak, ako už vyššie deklaroval správny súd, žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
63. Čo sa týka poukazu na jednotlivé rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, správny súd s dôrazom na tú skutočnosť, že žalobca nekonkretizoval bližšie uvedené rozhodnutia, dospel k záveru, že predmetné rozhodnutia nebolo možné aplikovať na danú vec, pretože pokiaľ žalobca argumentoval len tým, že nebol zo strany správcu dane dostatočne zistený skutkový stav, bolo v prvom rade jeho povinnosťou pri preukazovaní materiálneho plnenia na základe predloženej faktúry, aby preukázal dôkazmi a dokladmi, na ktorých predloženie ho vyzýval správca dane, aby tieto predložil a tak deklaroval reálnosť služieb. Ako už súd pri výpovedi svedkyne Z. K. uviedol správca dane v dostatočnom predstihu, upovedomil žalobcu o vypočutí, tento sa samotného ústneho pojednávania nezúčastnil, teda svoje právo na kladenie otázok si neuplatnil v tomto prípade, takže akékoľvek tvrdenie o tom, že zo strany správcu dane neboli vykonané dôkazy v súlade so zákonom, nie sú pravdivé. S dôrazom na túto skutočnosť ako aj na poukaz, že správca dane upozorňoval žalobcu na to, aby predložil samotné dôkazy
a doklady o tom, že došlo k materiálnemu plneniu na základe faktúry z 30.06.2015, avšak žalobca sa tejto svojej povinnosti nezhostil a uvedené doklady správcovi dane nepredložil. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré bolo v plnom rozsahu na ňom.
64. Rozhodnutie žalovaného preto správny súd považuje za vydané v súlade so zákonom a to jednak zákonom č. 222/2004 Z. z., ako aj v súlade s Daňovým poriadkom. Z vykonaného dokazovania správcu dane bezpochyby vyplynulo, že k materiálnemu naplneniu na základe predloženej faktúry nedošlo a preto s poukazom na rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného považuje správny súd postup daňových orgánov za správny a v súlade so zákonom.
65. Čo sa týka náhrady trov konania podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP z dôvodu, že žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 SSP, rozhodol správny súd tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
66. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.