Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/48/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobkýň: 1) J.. S. Q., D.. art, rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX, 2) S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX, právne zastúpených JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, proti žalovanému: R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX, právne zastúpenému JUDr. Petrom Čurillom, advokátom, so sídlom Hlavná 11, Prešov, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. -48 zo dňa 28.09.2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh žalovaného zo dňa 17.09.2020 na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobkyne v 1. a 2. rade sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 26.02.2020 domáhajú voči žalovanému vypratania nehnuteľnosti - parc. č. XXX/ X, k.ú. T.. Ďalej uviedol, že z obsahu podania žalovaného zo dňa 17.09.2020 vyplýva jeho návrh na prerušenie konania podľa , nakoľko darkyňa J. Y. sa voči žalobkyniam domáha vrátenia daru, prevedeného na žalobkyne na základe darovacej zmluvy zo dňa 25.08.2006 (T. XXXX/XXXX), ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel darkyne k parc. KN č. XXX/X

- zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. T.. Mal za preukázané, že otázka, kto je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (parc. KN-C č. XXX/X, k.ú. T.), nie je vylúčená z právneho posúdenia súdu, ako aj to, že darkyňa doposiaľ nepodala žalobu o vrátenie daru, resp. o určenie svojho vlastníckeho práva k darovanej nehnuteľnosti. Dospel k záveru, že návrh žalovaného na prerušenie konania nie je dôvodný a preto ho zamietol.

2. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že pokiaľ súd skutočne okrajovo poukázal na možné prejudiciálne riešenie otázky o aktívnej legitimácii žalobkýň, prameniacej z existencie vlastníckeho práva, resp. podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti č. O. kat. úz. T., je nutné konštatovať, že v konaní o vypratanie nehnuteľnosti súd prvej inštancie nie je oprávnený riešiť otázku existencie, či neexistencie dôvodov pre domáhanie sa vrátenia daru právnou predchodkyňou žalobkýň a prinajmenšom takýto postup by bol v rozpore so základnými zásadami , resp. so základnými zásadami civilného sporového konania. Ďalej uviedol, že právna predchodkyňa žalobkýň nie je ani len stranou v predmetnom konaní, a preto takéto odôvodnenie procesného rozhodnutia zo strany súdu prvej inštancie, je objektívne nerealizovateľné a nezákonné. Tvrdenie ohľadne absencie existencie žalobného návrhu o vrátenie daru, resp. určenie vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobkýň je v rozpore s právnou úpravou obsiahnutou v . Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

4. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

5. Podľa , súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Podľa súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

Podľa otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

Podľa § 194 ods. 2 CS ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

6. Citovaným ustanovením , na základe ktorého, ako uviedol súd prvej inštancie, mal žalovaný za to, že súd mal konanie prerušiť, je upravený obligatórny dôvod, pre ktorý má súd konanie prerušiť vzhľadom na to, že v konaní sa vyskytla prekážka brániaca tomu, aby sa v ňom mohlo pokračovať, ktorá vyžaduje odpoveď na otázku, ktorú nie je súd oprávnený v prebiehajúcom konaní posúdiť a vyriešiť. Oprávnenosť môže byť podmienená nielen dôvodmi viazanosti vyplývajúcimi z ust. , ale aj dôvodmi vyplývajúcimi z . Úprava daná ust. obsahovo vylučuje možnosť rozhodnúť otázku, ktorá má byť rozhodnutá v inom konaní.

7. Žalovaný mal za to, že v konaní o vypratanie nehnuteľnosti súd nie je oprávnený riešiť existenciu dôvodu pre vrátenie daru keďže právna predchodkyňa žalobkýň nie je strana v spore.

8. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že podmienkou pre to, aby bolo možné vyhovieť žalobe o určenie je to, aby účastníkmi súdneho konania boli všetky osoby hmotným právom vymedzeného vzťahu, o ktorý v konaní ide, avšak v konaní, v ktorom sa žalobca domáha vypratania nehnuteľnosti niet dôvodu pre to, aby súd predbežne nemohol, za splnenia podmienok stanovených v , posúdiť otázku platnosti právneho úkonu, aj keď účastníkmi konania nie sú všetky osoby, ktoré boli jeho účastníkom. Predbežná otázka je totiž taká otázka, ktorej predchádzajúce vyriešenie procesným súdom je nutné aby bolo možné rozhodnúť vec samu. Bez toho, aby si súd urobil názor na to, ako by mala byť predbežná otázka vyriešená, nie je možné konečné rozhodnutie vo veci samej. (obdobne Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 29.04.1998).

9. Vychádzajúc z uvedeného, ak súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania, majúc za to, že otázka toho, komu svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa žalobkyne domáhajú je otázkou, ktorá nie je vylúčená z jeho posúdenia a nebol tak podľa neho dôvod na prerušenie konania, bol jeho názor, ktorý má odraz v zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania správny. Na uvedenom nemení nič poukázanie súdu prvej inštancie na to, že darkyňa doposiaľ nepodala žalobu o určenie svojho vlastníckeho práva alebo žalobu o vrátenie daru. Podmienky a účinky odvolania daru sú upravené zákonom a ich relevancia závisí od posúdenia konkrétnych skutkových okolností.

10. Namietané skutočnosti odvolateľom v odvolaní, nie sú skutočnosťami, ktoré by súd nemohol v predmetnom konaní riešiť.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v súlade s ust. .

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.