Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/32/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. marca 2021 prejednal sťažnosť odsúdeného

P. V.,

nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom I., S. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 11. februára 2021 a takto jednohlasne

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. zo dňa 03.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 27.07.2017, bol P. V. odsúdený pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a iné k úhrnnému trestu odňatia slobody na 6 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Predpokladaný deň vykonania tohto trestu je 14.12.2022. Uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. zo dňa 18.04.2019 bol odsúdenému zmenený spôsob výkonu trestu odňatia slobody, a to jeho preradením z ústavu so stredný stupňom stráženia do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bolo podľa a , Tr.zák. rozhodnuté tak, že sa návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia. Následne odsúdený sťažnosť písomne odôvodnil. Uviedol, že pokiaľ ide o hodnotenie ústavu, má za to, že nebolo vypracované objektívne, keďže už jeho preradenie zo stredného do minimálneho stupňa stráženia poukazuje na to, že sa jeho správanie muselo počas výkonu trestu zlepšiť. Uviedol, že pokiaľ by mal nejaké prehrešky týkajúce sa porušenia ústavného poriadku, tak by bol riešený trestom alebo záporným zápisom, a keďže takéto nebolo, je toho názoru, že v jeho prípade išlo o ľudské zlyhanie. Pokiaľ ide o jeho trestnú činnosť uviedol, že išlo o skratovú situáciu. Po svojom prepustení by chcel so svojou manželkou žiť v rodinnom kruhu a starať sa o svoje deti, pracovať a žiť plnohodnotným životom. Žiada krajský súd, aby vyhovel jeho žiadosti a prepustil ho na slobodu.

Krajský súd v Trenčíne na neverejnom zasadnutí podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí v súlade s ustanovením Odsúdený na tomto verejnom zasadnutí mal možnosť pred súdom sa vyjadriť, ako k svojmu správaniu sa vo výkone trestu odňatia slobody, tak aj k dôvodom svojho návrhu na podmienečné prepustenie.

Senát nadriadeného súdu sa ďalej stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa v tom, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie v podobe výkonu najmenej dvoch tretín uloženého trestu.

Jeho správanie a plnenie povinností vo výkone trestu odňatia slobody nebolo však vždy na požadovanej úrovni, keď viackrát počas liečebného režimu odmietol splniť príkaz príslušníka. V súvislosti so zaradením do práce o túto neprejavoval záujem, podával podpriemerné pracovné výsledky, počas práce ničil materiál, v dôsledku čoho bol vyradený z viacerých pracovísk. Taktiež na programe zaobchádzania, ktorý mu bol stanovený participuje len čiastočne, nakoľko viackrát porušil ústavný poriadok a časový rozvrh dňa, ale aj prechovával nepovolené predmety. Hoci za uvedené množstvo porušení ústavného poriadku nebol disciplinárne potrestaný, tieto negatívne dokresľujú jeho osobu. Navyše aj k trestnej činnosti má len čiastočne kritický postoj. Resocializačnú prognózu ústav zhodnotil v jeho prípade ako nepriaznivú. Rizikovými faktormi sú u odsúdeného najmä opakované páchanie trestnej činnosti, závažnejšia trestná činnosť, nezamestnanosť, dlhy, nízka úroveň vzdelania, závislosť na alkohole a čiastočne kritický postoj k páchanej trestnej činnosti. Ústav na výkon trestu odňatia slobody na základe toho neodporučil jeho podmienečné prepustenie.

Súd prvého stupňa preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správne dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa zásadnú materiálnu podmienku v podobe očakávania, že bude na slobode viesť riadny život aj bez toho, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody. Tu správne súd prvého stupňa poukázal na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý bol doposiaľ 8-krát súdne trestaný, z toho 4-krát vo výkone trestu odňatia slobody, ale aj na nepriaznivú resocializačnú prognózu. Táto prognóza je ovplyvnená vysokým rizikom sociálneho zlyhania, ktoré riziko je podmienené preukázanými skutočnosťami v podobe opakovania trestnej činnosti, ku ktorej odsúdený prezentuje len čiastočne kritický postoj. Odsúdený mal opakovane možnosť preukázať svoju nápravu a schopnosť viesť riadny život, napriek tomu sa naďalej po výkonoch predchádzajúcich nepodmienečných trestov dopúšťal ďalšej trestnej činnosti.

Negatívne hodnotenie z výkonu trestu odňatia slobody, podľa ktorého odsúdený počas výkonu trestu nepreukázal nápravu, či poznatok o odsúdenom, že ani vykonané tresty odňatia slobody ho neodradili od páchania ďalšej trestnej činnosti vrhá negatívny obraz na odsúdeného, a spochybňuje opodstatnenosť použitia probačného dohľadu či iných inštitútov uvedených v . Preto záver súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho žiadosti o podmienečné prepustenie bol správny, a na jeho odôvodnenie krajský súd v plnom rozsahu poukazuje.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.