Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu D., s.r.o., IČO:XX XXX XXX, K. 2, Ľubotice , právne zastúpeného JUDr. T. A., F., advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 11, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. februára 2020 číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.02.2020 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 16.10.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane podľa o správe daní (ďalej len daňový poriadok) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2014 rozdiel dane v sume 165.063,53 Eur tak, že podľa daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Prešov potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalobca podal prostredníctvom splnomocneného zástupcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné zo dňa 16.10.2019 odvolanie s tým, že odvolacie námietky žalobcu v preskúmavanom rozhodnutí konkretizoval.

3. Ďalej uviedol, že správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014. Daňová kontrola bola začatá dňa 03.03.2015 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 29.01.2015.

4. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2014 vyhotovil správca dane protokol č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.05.2018, ktorý bol dňa 18.06.2018 spolu s výzvou číslo XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 30.05.2018 osobne doručený správcom dane splnomocnenému zástupcovi daňovému subjektu, o čom správca dane spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.06.2018.

5. Dňa 21.06.2018 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie daňového subjektu k protokolu, v ktorom daňový subjekt namietal spôsob doručenia protokolu a výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v

protokole. Dňa 13.07.2018 vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým daňovému subjektu vyrubil za zdaňovacie obdobie október 2014 rozdiel dane v sume 287 811,99 Eur.

6. FR SR rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.11.2018 rozhodnutie správcu dane číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.07.2018 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Správca dane požiadal FR SR žiadosťou č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 01.04.2019 o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia a FR SR listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.04.2019 lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžilo. O predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia bol daňový subjekt upovedomený listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 02.05.2019.

8. Po vykonaní ďalšieho dokazovania vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo na 16.10.2019, ktorým daňovému subjektu vyrubil za zdaňovacie obdobie október 2014 rozdiel dane v sume 165.063,53 Eur, a proti ktorému podal daňový subjekt odvolanie.

9. K daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie október 2014 predložil daňový subjekt správcovi dane faktúry č. XXXXXX až XXXXXX za dodanie tovaru, syra, vystavené spoločnosťou KO-MO-RE, s.r.o., z ktorých si uplatnil odpočítanie dane v celkovej sume 133 550,95 Eur.

10. Okrem toho daňový subjekt deklaroval dodanie tovarov s oslobodením od dane v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to dodanie repkového oleja, spoločnosti AN-IL-EM Ltd. do Bulharska v celkovej sume 189 075,46 Eur, dodanie syra pre odberateľa GAZSIMPEX Kft. do Maďarska v celkovej sume 369 931,57 Eur, dodanie syra pre odberateľa Ladoli Solo Kft. do Maďarska v celkovej sume 309 132,97 Eur a dodanie syra pre odberateľa VAR-GRAMM Kft. do Maďarska v celkovej sume 57 426,28 Eur.

11. Zo spisového materiálu predloženého k odvolaniu vyplýva, že spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o., ktorá mala dodať tovar daňovému subjektu, je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje, sídli na virtuálnej adrese, kde sa nikto nezdržiava. Konateľom spoločnosti je občan Rumunska, ktorý je nekontaktný.

12. Spoločnosť KO-MO-RE, s. r. o. deklarovala nákup tohto tovaru od spoločnosti NOX Trade s. r. o., ktorá je nekontaktnou spoločnosťou, na adrese sídla spoločnosti sa nenachádza, výzvy na predloženie dokladov neboli prevzaté a konateľ spoločnosti so správcom dane nekomunikuje. Správca dane z informačného systému finančnej správy zistil, že táto spoločnosť deklarovala nákup tovaru od spoločnosti LEND MANAGEMENT s.r.o. Miestne príslušný správca dane preveroval ekonomickú činnosť spoločnosti za zdaňovacie obdobia september a október 2014, ale spoločnosť so správcom dane nekomunikuje, konateľ spoločnosti sa na ústne pojednávanie nedostavil a žiadne doklady správcovi dane nepredložil. Spoločnosti bola zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty k 31.01.2015. Posledné daňové priznanie podala spoločnosť LEND MANAGEMENT s.r.o. za zdaňovacie obdobie október 2010.

13. Na základe skutočností zistených pri daňovej kontrole správca dane neuznal daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane v celkovej sume 133 550,95 Eur.

14. Správca dane preveroval dodanie tovaru spoločnostiam AN-IL-EM Ltd., GAZSIMPEX Kft., Ladoli Solo Kft. a VAR-GRAMM Kft. formou žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (MVI). Z dôvodu podania žiadostí o MVI vydal správca dane rozhodnutie o prerušení kontroly č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.10.2015, na základe ktorého bola daňová kontrola za zdaňovacie obdobie október 2014 prerušená od 22.10.2015.

15. Po doručení odpovedí na žiadosti o MVI správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.02.2018, ktorým mu oznámil, že dňa 05.02.2018 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

16. Preverovaním dodania tovaru zahraničným odberateľom sa zistilo, že uvedené spoločnosti sú buď nekontaktné, zrušené, alebo nevykonávali v preverovanom období žiadnu obchodnú činnosť, čo príslušné finančné správy uviedli do odpovedí na žiadosti o MVI

17. Na základe zistení v rámci MVI správca dane posúdil deklarované dodanie tovarov do iných členských štátov ako dodanie tovaru v zmysle , prijal záver, že daňový subjekt nesplnil podmienky pre uplatnenie oslobodenia dodania tovaru v zmysle a vyčíslil mu daňovú povinnosť v celkovej sume 154 561,05 Eur.

18. FR SR pri preskúmavaní celého spisového materiálu zistilo, že rozhodnutie správcu dane je nepreskúmateľné, nakoľko nebol správne a úplne zistený skutkový stav, preto ho vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

19. V rámci ďalšieho konania správca dane zaslal pánovi Miroslavovi Micheľovi, konateľovi daňového subjektu, predvolanie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.03.2019 na ústne pojednávanie a požiadal ho, aby priniesol doklady a dôkazy, týkajúce sa nákupu tovaru od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o., s priradením jednotlivých predajov konkrétnym odberateľom za zdaňovacie obdobia september až november 2014. X. F. prevzal uvedené predvolanie dňa 25.03.2019.

20. Správca dane zaslal na Daňový úrad Nitra dožiadanie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.03.2019 so žiadosťou o preverenie dodávok tovaru od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. daňovému subjektu za zdaňovacie obdobia september až november 2014.

21. Dňa 07.04.2019 sa k správcovi dane dostavili pán F. F. a JUDr. T. A., splnomocnená na zastupovanie splnomocneného zástupcu na základe substitučnej moci, s ktorými bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní (ZÚP) č. XXXXXXXXX/XXXX.

22. V rámci ústneho pojednávania predložil pán F. kópiu e-mailovej komunikácie s pánom A. a generálnu plnú moc, ktorá mala pána A. oprávňovať konať a podpisovať za spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o. K preprave tovaru pán F. uviedol, že dopravu nezabezpečoval daňový subjekt. Pán F. nevedel uviesť, kde bol tovar naložený. Pán F. do ZUP uviedol, že na preukázanie zdaniteľných obchodov so spoločnosťou KO-MO-RE, s.r.o. sa bude snažiť zabezpečiť ako svedka pána A., aby bol vypočutý správcom dane v danej veci. Pri ústnom pojednávaní bola predložená aj Dohoda o obchodnej spolupráci medzi daňovým subjektom a spoločnosťou KO-MO-RE, s.r.o. zo dňa 18.07.2014. Keďže pán F. nepredložil všetky doklady tak, ako to požadoval správca dane, určil mu novú lehotu na predloženie daňových dokladov s podrobnou analýzou nákupu a predaja tovaru od KO-MO-RE, s.r.o. s priloženým zoznamom predkladaných dokladov.

23. Dňa 07.05.2019 sa k správcovi dane dostavila JUDr. T. A., s ktorou správca dane spísal ZÚP č. XXXXXXXXX/XXXX. JUDr. A. predložila daňové doklady s analýzou nákupu a predaja tovaru od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. s priloženým zoznamom predkladaných dokladov. Keďže niektoré dokumenty boli v maďarskom jazyku, správca dane určil lehotu na predloženie dokladov v slovenskom jazyku.

24. Dňa 13.05.2019 dostal správca dane odpoveď Daňového úradu Nitra č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.05.2019 na dožiadanie, prílohou ktorej bola ZÚP č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2019, spísaná s pani F. A., konateľkou spoločnosti ZEXELL s.r.o., ktorá vykonávala pre spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o. účtovnícke práce. Pani A. do ZÚP uviedla, že v roku 2014 boli tieto účtovnícke práce vykonávané, ale už ich nevykonávajú, doklady spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. nemá k dispozícii, boli odovzdané konateľovi spoločnosti, o čom nemá potvrdenie. Pani A. do ZÚP uviedla, že v mieste sídla spoločnosť KO-MO- RE, s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť, bolo to len virtuálne sídlo, doklady k účtovaniu boli posielané e- mailom a s konateľom spoločnosti, pánom V. V., už nemá žiadne kontakty.

25. Dňa 15.10.2019 sa k správcovi dane dostavila JUDr. T. A., s ktorou správca dane spísal ZUP č. XXXXXXXXX/XXXX, a ktorú informoval o výsledkoch vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014.

26. Na žiadosť JUDr. A. správca dane nahliadol do ZÚP č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2019, ktorá je súčasťou spisového materiálu z daňovej kontroly u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie júl 2014, o čom spísal úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.10.2019. Uvedená ZÚP bola spísaná s pánom X. A. za prítomnosti JUDr. A.. Pán A. do ZÚP okrem iného uviedol, že od 02.04.2014

do 07.07.2014 bol konateľom spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o., od 07.07.2014 zastupoval spoločnosť na základe generálnej plnej moci, udelenej pánom V. V., a od 22.05.2014 do 13.08.2014 bol spoločníkom tejto spoločnosti. Pán V. V. je občanom Rumunska, ale jeho adresu a o jeho aktivitách nevedel pán A. uviesť žiadne informácie.

27. K zastupovaniu spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. pán A. uviedol, že vykonával činnosti, uvedené v generálnej plnej moci, uzatváral obchodné zmluvy s dodávateľmi a odberateľmi a ostatné činnosti, súvisiace s obchodmi. Podľa vyjadrenia pána A. spoločnosť nakupovala a predávala syrové výrobky, ale zamestnancov nemala. Pán A. do ZUP uviedol, že doklady spoločnosti nemá, lebo ich odovzdal pánovi V. bez preberacieho protokolu. Podľa vyjadrenia pána A. s daňovým subjektom obchodoval, predmetom obchodov boli syrové výrobky, poľské syry od výrobcu Okregowa Spoldzielnia Mleczarska Gizycko, ale na názov druhého výrobcu si nevedel spomenúť. Certifikát získal od spoločnosti NOX TRADE, s.r.o. Na daňový subjekt sa nakontaktoval cez internet a komunikoval s pani T., ktorá zadávala objednávky buď telefonicky alebo mailom. Prepravu tovaru podľa vyjadrenia pána A. zabezpečila spoločnosť NOX TRADE, s.r.o., a tohto dodávateľa zabezpečil pán V.. Objednávky zadával pán A. telefonicky aj e- mailom a faktúry boli doručované pravdepodobne e-mailom. Pán A. do ZÚP uviedol, že spoločnosť LEND MANAGEMENT, s.r.o., ktorá mala dodávať tovar spoločnosti NOX TRADE, s.r.o., nepozná. Pán A. žiadne doklady nepredložil, uviedol, že ak nejaké doklady získa, predloží ich správcovi dane.

28. K jednotlivým námietkam daňového subjektu FR SR uvádza nasledovné: K námietke daňového subjektu, že správca dane predčasne a nezákonným spôsobom vydal napadnuté rozhodnutie, pretože podal sťažnosť voči nezákonnému postupu správcu dane, na ktorú do dnešného dňa nedostal žiadnu odpoveď, FR SR uvádza, že námietku daňového subjektu nie je možné akceptovať.

29. Zo spisového materiálu vyplýva, že Kancelária riaditeľa správcu dane na základe výsledku prešetrenia námietky vyhodnotila sťažnosť daňového subjektu ako neopodstatnenú, o čom bolo vyhotovené Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti č. XXXXXX/XXXX zo dňa 31.08.2018. Uvedené oznámenie bolo splnomocnenému zástupcovi doručené elektronicky dňa 03.09.2018, z čoho vyplýva, že daňový subjekt má o výsledku prešetrenia jeho sťažnosti vedomosť. Z uvedeného oznámenia vyplýva, že správca dane postupoval pri doručovaní písomností daňovému subjektu v zmysle daňového poriadku a že v rozsahu namietaných skutočností nebolo zistené porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov ani interných riadiacich aktov.

30. K námietke daňového subjektu, že správca dane opomenul v rámci vyrubovacieho konania predvolať pána X. A., FR SR uvádza, že námietka daňového subjektu je neopodstatnená.

31. Ako vyplýva z Obchodného registra SR, pán X. A. bol konateľom spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. od 02.04.2014 do 07.07.2014 a dodávky tovarov daňovému subjektu sa mali uskutočniť v októbri 2014. Generálna plná moc zo dňa 07.07.2014, na základe ktorej mal pán A. zastupovať spoločnosť KO-MO- RE, s.r.o., nebola zaevidovaná v registri správcu dane podľa § 9 daňového poriadku, takže správca dane nemal dôvod vypočuť pána A. ako svedka.

32. Ako je už vyššie uvedené, správca dane zaslal na Daňový úrad Nitra dožiadanie číslo XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 14.03.2019 so žiadosťou o preverenie dodávok tovaru od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. a vypočutie konateľa spoločnosti. Z odpovede Daňového úradu Nitra č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.05.2019 na dožiadanie vyplýva, že v mieste sídla sa spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o. nenachádza, má tam len virtuálne sídlo, konateľ spoločnosti sa tam nezdržiava. Na adrese sídla spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. je sídlo spoločnosti ZEXELL s.r.o., ktorá vykonávala účtovnícke práce pre spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o. S konateľkou spoločnosti ZEXELL s.r.o., pani F. A., bola spísaná ZÚP, do ktorej uviedla, že v roku 2014 boli tieto účtovnícke práce vykonávané, ale už ich nevykonávajú, doklady spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. nemá k dispozícii, boli odovzdané konateľovi spoločnosti, o čom nemá potvrdenie. Doklady k účtovaniu boli posielané e-mailom a s konateľom spoločnosti, pánom V. V., už nemá žiadne kontakty. Správca dane v rámci ďalšieho konania na žiadosť JUDr. A. nahliadol do ZÚP číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2019, ktorá je súčasťou spisového materiálu z daňovej kontroly u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie júl 2014, spísanej s pánom A.. Pán A. síce tvrdil, že s daňovým subjektom obchodoval, ale jeho odpovede boli viac-menej všeobecné a žiadne dôkazy k svojim vyjadreniam správcovi dane nepredložil.

33. Správca dane v rámci preverovania dodávok tovarov od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2014 zaslal na Daňový úrad Nitra dožiadanie číslo XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Haj zo dňa 20.01.2015. Daňový úrad Nitra v odpovedi č. XXXXXX/XXXX zo dňa 23.04.2015 uviedol, že vykonal v mieste sídla spoločnosti KO-MO-RE. s.r.o. miestne zisťovanie, ale spoločnosť na adrese sídla nebola nájdená. Spoločnosti bola zaslaná žiadosť o zapožičanie dokladov, ale písomnosť sa vrátila s poznámkou adresát neznámy. Konateľovi spoločnosti, pánovi V. V., zaslal správca dane predvolanie na výsluch svedka, ktoré prevzal, ale na ústne pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil.

34. Z uvedeného vyplýva, že správca dane vypočul pána A. v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2014, avšak žiadne doklady ani dôkazy o dodaní tovarov daňovému subjektu od neho nezískal, pretože pán A. sa odvolával na to, že všetky doklady odovzdal novému konateľovi spoločnosti a k dodávkam tovarov sa nevedel vyjadriť. Žiaden doklad o tom, že pán A. bol oprávnený zastupovať spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o., nebol správcovi dane doručený.

35. K návrhu daňového subjektu preveriť prepravu tovaru prostredníctvom NDS, a.s. a elektronického mýtneho systému FR SR uvádza, že správca dane prepravu tovaru od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. daňovému subjektu nemohol preveriť, nakoľko nemal žiadne informácie o ŠPZ vozidiel, ktoré mali prepravu tovaru vykonať. Takéto informácie mu neposkytla ani spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o. ani daňový subjekt. Z rovnakých dôvodov nemohol správca dane vypočuť vodičov, ktorí mali tovar prepravovať.

36. K námietke daňového subjektu, že nebol s vykonaním miestneho zisťovania v spoločnosti KO-MO- RE, s.r.o. oboznámený, čím sa nemohol na ňom zúčastniť a chrániť svoje práva a právom chránené záujmy, FR SR uvádza, že miestne zisťovanie vykonal Daňový úrad Nitra na základe dožiadania správcu dane z dôvodu preverenia sídla spoločnosti, pretože s konateľom spoločnosti sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať a písomnosti sa vracali späť s poznámkou „adresát neznámy“. V rámci miestneho zisťovania nebol vypočutý žiadny svedok, nebol vypočutý konateľ spoločnosti KO- MO-RE, s.r.o. a neboli predložené žiadne doklady, takže správca dane nebol povinný upovedomiť o miestnom zisťovaní daňový subjekt. V tomto kontexte nie je dôvodné odvolávanie sa na rozsudky NS SR č. XSžf/XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX a XSžf/XX/XXXX, pretože v týchto prejednávaných veciach správca dane v rámci miestneho zisťovania kládol otázky, týkajúce sa priebehu transakcií, konateľom spoločností, ktoré boli zmluvnými stranami žalobcu, ktorému mali tovar dodávať.

37. K požiadavke daňového subjektu preveriť dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane odberateľom AN-IL-EM Ltd., GAZS1MPEX Kft., Ladoli Solo Kft. a VAR-GRAMM Kft, FR SR uvádza, že správca dane dodanie tovarov uvedeným spoločnostiam preveroval, takže požiadavka daňového subjektu je neopodstatnená.

38. Správca dane zaslal NDS, a.s. výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.05.2018 s požiadavkou zaslať správcovi dane potvrdenie, že v systéme elektronického výberu mýta sú zaevidované motorové vozidlá s evidenčnými číslami, uvedenými na CMR, ktorými daňový subjekt preukazoval dodanie tovaru uvedeným odberateľom do iných členských štátov.

39. Z odpovede NDS, a.s. č. XXXX/XXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 29.05.2018, prílohou ktorej bola odpoveď spoločnosti SkyToll, a.s. č. X/XXXX/XXXX/PSZ zo dňa 21.05.2018 vyplýva, že vozidlá s evidenčným číslom E a F neboli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme a vozidlá s ďalšími evidenčnými číslami, uvedenými v žiadosti správcu dane, sa pohybovali na území Slovenska, čiže sa nepotvrdilo, že prepravovali tovary do iného členského štátu EU.

40. K požiadavke daňového subjektu vypočuť šoférov vozidiel FR SR uvádza, že sa jedná o osoby s trvalým pobytom mimo územia Slovenska a správcovi dane neboli predložené ich presné identifikačné údaje, takže správca dane ich vypočutie nemohol uskutočniť ani zabezpečiť. Pokiaľ správca dane nemá k dispozícii kompletné údaje o osobách, ktoré mali vykonávať prepravu tovarov, nemá možnosť ani dôvod požiadať o vypočutie šoférov daňovú správu iného členského štátu EU. Samotný daňový subjekt ani jeho odberatelia takéto informácie správcovi dane neposkytli.

41. K námietkam daňového subjektu, že správca dane vyhodnotil pozitívny dôkaz o realizácii zdaniteľného plnenia v neprospech daňového subjektu, ktorý si svoju povinnosť, vyplývajúcu z § 8

daňového poriadku splnil, so správcom dane spolupracoval, predkladal všetky dôkazné prostriedky, ktoré mal k dispozícii a preukázal, že došlo k reálnemu plneniu v zmysle predložených daňových dokladov.

42. FR SR uvádza, že s námietkou daňového subjektu nesúhlasí. Daňový subjekt predložil správcovi dane faktúry od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. za nákup tovarov, ale šetrením správcu dane sa ukázalo, že fakturované tovary, syry, táto spoločnosť daňovému subjektu nedodala. Všetky zistenia a dôkazy, ktoré získal správca dane počas daňovej kontroly a v rámci ďalšieho konania, potvrdzujú jeho záver, že daňovému subjektu nevznikol nárok na odpočet dane z faktúr od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. Rovnako sa šetrením správcu dane nepotvrdilo, že tovar, repkový olej, bol dodaný spoločnosti AN-IL-EM Ltd., ako daňový subjekt deklaroval dokladmi, predloženými pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie október 2014.

43. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt si svoje dôkazné bremeno nesplnil, nepreukázal, že tovary boli nakúpené a dodané tak, ako to deklaroval.

44. FR SR nezistilo porušenie daňového poriadku, ani porušenie SR ani čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd zo strany správcu dane. Žiadne práva neboli zo strany správcu dane daňovému subjektu upreté. V protokole z daňovej kontroly a v rozhodnutí správcu dane sú podrobne a jasne uvedené dôvody a dôkazy, na základe ktorých dospel správca dane k záveru o porušení až a zo strany daňového subjektu.

45. K námietkam daňového subjektu, že v rámci preverovania dodania tovarov odberateľom z iných členských štátov EÚ nevypočul akcionára spoločnosti AN-IL-EM Ltd., pána T. D. D., FR SR uvádza, že námietku daňového subjektu nie je možné akceptovať.

46. Správca dane preveroval prostredníctvom žiadosti o MVI dodanie tovaru spoločnosti AN-IL-EM Ltd. Z odpovede bulharskej daňovej správy vyplýva, že spoločnosti AN-IL-EM Ltd. bola zrušená dňa 09.10.2015 registrácia na DPH, posledné doklady a informácie sa týkali obdobia 04/2015, na adrese sídla je rezidenčná budova, ktorá je obývaná rodičmi pána T. D. D.. Spoločnosť je zmiznutým platiteľom. (Túto formuláciu uvádza bulharská daňová správa v odpovedi na žiadosť o MVI.) Podľa DPH registrov spoločnosť v období od 01.10.2014 do 31.12.2014 deklarovala, že bola prostredníkom v triangulámych transakciách.

47. Reálnosť transakcií bulharská daňová správa nemohla potvrdiť, pretože z dôvodu nekontaktnosti štatutárneho zástupcu spoločnosti AN-IL-EM Ltd. nezískala informácie, týkajúce sa prepravy tovaru, miesta vyloženia tovaru, platby a osoby, ktorej mal byť tovar následne predaný. Z uvedeného vyplýva, že správca dane využil zákonom stanovené možnosti na preverenie, či bol tovar bulharskej spoločnosti skutočne dodaný, ale vzhľadom na jej nekontaktnosť a nekontaktnosť jej akcionára, pána T. D. D., nebolo možné zabezpečiť jeho vypočutie. Dodanie tovaru spoločnosti AN-IL-EM Ltd. sa nepotvrdilo, nepotvrdila sa ani preprava tovaru ani jeho nadobudnutie touto spoločnosťou.

48. FR SR poukazuje na skutočnosť, že na väčšine prepravných dokladov (CMR), ktoré mali preukázať dodanie tovaru spoločnosti AN-IL-EM Ltd., nie je potvrdené, kto, kedy a na akom mieste bol tovar prevzatý, čiže ani prepravné doklady nepreukazujú, že tovar bol reálne dodaný tejto spoločnosti a prepravený do iného členského štátu EU.

49. FR SR v tejto súvislosti poukazuje najmä na rozsudky Súdneho dvora EU vo veci C - XXX/XX Teleos a vo veci C-XXX/XX Twoh International, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt musí okrem predloženia predpísaných dokladov preukázať aj splnenie podmienok na uplatnenie tohto ustanovenia, teda nielen formálne deklarovať dodanie, ale presvedčiť daňovú správu, že bolo dodanie aj skutočne vykonané.

50. Pre uplatnenie oslobodenia od dane podľa čl. 138 ods.l smernice Rady 2006/112/ES a v zmysle vyplýva, že dodávateľ musí splniť nasledovné podmienky:

- právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a dodávateľ musí preukázať, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného

- členského štátu a že v dôsledku tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.

Okrem toho je dôležité preukázať, že tovar bol skutočne dodaný odberateľovi uvedenému na faktúre, resp. na prepravnom doklade, pri splnení podmienok uvedených v .

51. Podľa platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky pre oslobodenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu EÚ od dane podľa odsekov 1 až 4, dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom.

52. Podľa FR SR informácie získané v rámci daňovej kontroly potvrdzujú správnosť záverov správcu dane, na základe ktorých posúdil skutkový stav, a je zrejmé, že správca dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že preveril všetky skutočnosti, týkajúce sa predmetných faktúr. Správca dane mal závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov, vyjadrení svedkov, ktoré nemohol uznať ako relevantné, pretože daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal a pochybnosti správcu dane neodstránil.

53. Daňový subjekt nepreukázal, že splnil vyššie podmienky pre uplatnenie oslobodenia dodávok tovaru od dane uvedené v a ani v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil nové dôkazy o uskutočnení intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu, s ktorými by sa správca dane už podrobne nezaoberal v procese daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

54. K námietkam daňového subjektu, týkajúcim sa dôkazného bremena, FR SR uvádza, že rozloženie dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom judikoval Najvyšší súd SR. napr. v rozsudkoch sp. zn. 4 Q./XX/XXXX, 8 Q./XX,XX/XXXX a XSžf/XX/XXXX, v ktorých prijal záver k dôkaznému bremenu v tom smere, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný on sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené.

55. Platiteľ má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať (Uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS XXX/XX-XX). Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že platiteľ podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona číslo o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si platiteľ splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných dokladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených platiteľom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť na platiteľovi, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a platiteľom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.

56. FR SR poukazuje na rozsudok NS SR č. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 04.02.2020, v ktorom sa okrem iného uvádza, že nie je založený na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení a preto formálna existencia faktúr/daňových dokladov nie je dostačujúcim podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, pokiaľ nie je nespochybniteľné preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je deklarované v predložených dokladoch, a to vo všetkých jeho znakoch, t. j. v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

57. K námietke daňového subjektu (poukazuje na rozsudok NS SR č. XSžf/XX/XXXX), že nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov alebo aj u jeho subdodávateľov nebude evidencia riadne vedená, FR SR uvádza, že podmienky uvedené v a a v

sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.

58. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX).

59. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. X Sžf XX/XXXX záleží od osoby, ktorá sa uchádza o odpočet dane, aby preukázala, že spĺňa podmienky na toto odpočítanie. Vzhľadom na konštrukciu je v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov v zmysle daňových zákonov. To, že v súčasnosti je dodávateľ nekontaktný a rovnako odberatelia, ktorým mali byť predmetné tovary dodané, nepreukázali uskutočnenie žiadnych zdaniteľných obchodov, nemôže byť podkladom pre poskytovanie úľav daňovému subjektu spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného odpočítania dane.

60. Daňový subjekt na podporu svojej argumentácie poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Q./X/XXXX, podľa ktorého ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb sa tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, FR SR uvádza, že v tomto prípade sa v prvom rade nepreukázala existencia materiálneho plnenia. Z uvedeného rozsudku však vyplýva, že v konaní bolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom (platiteľom dane) a správcom dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (platiteľa dane), keď dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ako ho obstaral a následne predal platiteľovi dane.

61. Zo spisového materiálu nevyplýva, že by správca dane preniesol dôkazné bremeno iba na daňový subjekt, nakoľko správca dane si zabezpečoval dôkazy vo svojej kompetencii. Požiadavky správcu dane, aby daňový subjekt preukázal nákup tovaru od dodávateľskej spoločnosti, čo deklaroval faktúrami, predloženými k daňovej kontrole, nemožno považovať za nadštandardné požiadavky správcu dane, resp. povinnosť daňového subjektu nadštandardne zabezpečovať dôkazy. FR SR prízvukuje, že v zmysle daňového poriadku je dôkazné bremeno predovšetkým na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje odpočet dane v zmysle až .

62. V tejto súvislosti FR SR poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX, podľa ktorého ustanovenie v znení neskorších predpisov, resp. daňového poriadku, vymenúva rôzne typy a druhy dôkazných prostriedkov, ktoré zákon pripúšťa na využitie daňovým subjektom. Je iba vecou zodpovednosti daňového subjektu, aby sám, resp. v spolupráci s osobou znalou daňových predpisov zvážil rozsah, potrebnosť a využiteľnosť mu dostupných dôkazných prostriedkov, ktoré v daňovej kontrole predloží.

63. Ako je už vyššie uvedené, daňový subjekt mal nakúpiť tovar, syr, od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o., avšak správca dane na základe zistených informácií neuznal odpočítanie dane z faktúr, ktorými daňový subjekt deklaroval nákup tohto tovaru. Správca dane v rámci daňovej kontroly získal informácie, že spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o. je nekontaktná, nekomunikujúca so správcom dane a sídli na virtuálnom sídle. Okrem toho bolo zistené, že tento tovar mala spoločnosť nadobudnúť od spoločnosti NOX Trade s.r.o., a tá ho mala nadobudnúť od spoločnosti LEND MANAGEMENT s.r.o., ale tieto spoločnosti sú takisto nekomunikujúcimi spoločnosťami a žiadne dôkazy o nadobudnutí tovarov od týchto spoločností neboli správcovi dane predložené.

64. K zásade neutrality, na ktorú poukazuje daňový subjekt, FR SR uvádza, že k základným princípom spoločného systému dane z pridanej hodnoty patrí aj zásada neutrality, ale FR SR zároveň poukazuje

na povinnosť platiteľov dodržiavať všetky povinnosti vyplývajúce zo , do ktorého boli implementované jednotlivé články Šiestej smernice EÚ, resp. smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, upravujúce fungovanie dane z pridanej hodnoty v rámci EU.

65. Vo všeobecnosti je cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania, čo vyplýva napr. z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C - XXX/XX a C - 7/02 alebo vo veci C - XXX/XX. FR SR v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. XSžf/l XX/ XXXX, v ktorom sa konštatuje, že bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. FR SR dodáva, že v prípade, ak sa zistí, že sa jedná o podvodné alebo zneužívajúce konanie, a neboli dodržané základné podmienky na uplatnenie nároku platiteľa dane na odpočítanie dane, upravené v , správca dane nemôže daňovému subjektu nárok na odpočítanie dane priznať.

66. K námietkam daňového subjektu o neúčasti navrhnutého svedka, pána A., ktorého svedecká výpoveď by mala podporiť preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, na ústnom pojednávaní, sa FR SR vyjadrilo už vyššie. FR SR opäť poukazuje na skutočnosť, že pán A. už v októbri 2014 nebol konateľom spoločnosti KO-MORE, s.r.o. a správcovi dane generálnu plnú moc na zastupovanie tejto spoločnosti nedoručil. V tejto súvislosti je aj odvolávanie sa na rozsudky NS SR neopodstatnené.

67. K námietkam daňového subjektu, týkajúcim sa nečinnosti správcu dane, FR SR uvádza, správca dane v rámci daňovej kontroly okrem úkonov vymenovaných daňovým subjektom zasielal dožiadania na Daňový úrad Nitra (dožiadanie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Haj zo dňa 20.01.2015, č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 11.04.2016), aby preveril dodanie tovarov v reťazci LEND MANAGEMENT s.r.o.. NOX TRADE s.r.o. a KO-MO-RE s.r.o. a zaslal NDS, a.s. výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.05.2018 na preverenie pohybu motorových vozidiel, ktoré mali podľa dokladov, predložených daňovým subjektom k daňovej kontrole, prepravovať nakúpené a dodávané tovary v rámci územia Slovenska a mimo Slovenska. Okrem toho správca dane zaslal žiadosti o MVI o preverenie dodania tovarov spoločnostiam AN-IL-EM Ltd., GAZSIMPEX Kft., Ladoli Solo Kft. a VAR-GRAMM Krt. Z dôvodu podania žiadostí o MVI vydal správca dane rozhodnutie o prerušení kontroly číslo XXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.10.2015, na základe ktorého bola daňová kontrola za zdaňovacie obdobie október 2014 prerušená od 22.10.2015. Daňová kontrola bola prerušená do 05.02.2018, kedy správca dane dostal kompletné odpovede na žiadosti o MVI, o čom zaslal daňovému subjektu oznámenie číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.02.2018.

68. V zmysle § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa daňového poriadku neplynú a správca dane voči daňovému subjektu nemôže vykonávať úkony na dokazovanie a preverovanie zdaniteľných plnení.

69. Všetky dôkazy boli zistené v súlade s platnými právnymi predpismi, takže FR SR konštatuje, že konanie správcu dane nebolo nezákonné. Podľa FR SR správca dane prijal záver k predmetnej veci na základe výsledkov, ktoré boli zistené v priebehu výkonu daňovej kontroly, a ktoré boli správcom dane uskutočňované v súlade so všeobecne záväznými predpismi.

70. FR SR na základe posúdenia predloženého spisového materiálu a námietok uvádzaných v odvolaní dospel k záveru, že správca dane pri daňovej kontrole a vyrubovacom konaní postupoval v zmysle platných právnych predpisov, dôsledne posudzoval dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov, t. j. hodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku.

71. Všetky dôkazy a zistené skutočnosti uviedol správca dane podrobne v protokole o daňovej kontrole a v rozhodnutí č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.10.2019.

72. FR SR po preskúmaní všetkych podkladov k odvolaniu dospelo k záveru, že obchodné transakcie, deklarované vo faktúrach predložených daňovým subjektom ku kontrole za zdaňovacie obdobie október 2014, sa neuskutočnili tak, ako ich preukazoval daňový subjekt.

73. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Prešov ako zákonné potvrdil.

II.

74. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

75. V žalobe uviedol, že Daňový úrad Prešov - pobočka Humenné dňa 30.05.2018 vydal Protokol z daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty vykonanej u daňového subjektu za zdaniteľné obdobie október 2014, číslo: XXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „Protokol“).

76. Napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím nezákonným, nakoľko Protokol po daňovej kontrole u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2014, bol žalobcovi doručený nezákonne. Správca dane v rozpore s Daňovým poriadkom doručoval ten istý Protokol duplicitne. Najprv doručoval Protokol prostredníctvom Slovenskej pošty, ktorý bol na Slovenskej pošte uložený dňa 04.06.2020 s tým, že túto zásielku bolo možné vyzdvihnúť do 23.06.2020. Správca dane túto skutočnosť nezohľadnil, odoprel právo žalobcu na vyzdvihnutie predmetnej zásielky v odbernej lehote a bez ohľadu na uplynutie tejto zákonnej lehoty ten istý Protokol splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručoval využitím inštitútu náhradného doručenia dňa 18.06.2020 na domácej adrese advokátky a konateľky JUDr. F. O., MPH. Následne bol ten istý Protokol doručený zákonným spôsobom prostredníctvom Slovenskej pošty dňa 20.06.2020.

77. Protokol bol doručený žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu dňa 20.06.2018 prostredníctvom Slovenskej pošty, teda 2 dni po uplynutí lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nakoľko tá sa počíta odo dňa určeného v oznámení správcu dane o daňovej kontrole do dňa doručenia Protokolu daňovému subjektu.

78. Podľa § 30 ods. 5 daňového poriadku, ak nejde o doručovanie elektronickými prostriedkami, doručuje sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla (ďalej len „miesto doručenia“); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté.

79. V danom prípade je miestom doručenia sídlo advokátskej kancelárie Advokátska kancelária O., s.r.o., a to: N. 2, 080 XX X. a to v súlade s Plnomocenstvom, ktoré má správca dane registrované, a na základe ktorého je práve táto advokátska kancelária splnomocneným zástupcom kontrolovaného daňového subjektu.

80. Správca dane v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku využil inštitút náhradného doručovania podľa § 31 ods. 3 Daňového poriadku, keď dňa 18.06.2018 bez ohlásenia vstúpil na adresu trvalého pobytu konateľky splnomocneného zástupcu a duplicitne doručoval ten istý Protokol č. XXXXXXXXX/ XXXX, o čom svedčí Zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 18.06.2018, číslo: XXXXXXXXX/XXXX, čím ju pod hrozbou poučenia, že ak odmietne prevziať písomnosť, bude sa jej odmietnutie považovať za doručenie Protokolu, dostal pod tlak a do stavu núdze.

81. Daňový poriadok v § 31 ods. 3 ustanovuje, že ak nebola v mieste doručenia osoby oprávnená prijímať písomnosť príde doručiť znovu v určený deň a hodinu.

82. Splnomocnený zástupca daňového subjektu o tejto skutočnosti nebol upovedomený. Správca dane týmto svojím konaním odoprel splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu, žalobcovi v tomto konaní, toto jeho právo. Najvyšší súd SR v rozsudku č. XSžf/XX/XXXX prijal záver, že k aplikácii náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Ďalej Rozsudok NS SR, sp. zn. X Sžf/XXXX: Je nesporné, že daňové konanie, ktorého výsledkom je dodatočné vyrubenie dane, je konaním, ktoré predchádza súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutí. Z tohto pohľadu je preto dôležité, aby sa pravidlá vytvorené judikatúrou najvyššieho súdu aplikovali

už v konaní administratívnom, a to najmä v prípadoch, ak je zákonná úprava súvisiaca s doručením zásielok do vlastných rúk takmer totožná v daňovom i súdnom konaní. Advokátovi súd písomnosti doručuje na adresu jeho miesta podnikania (pokiaľ neoznámi súdu inú adresu pre doručovanie), uvedenú v registri Slovenskej advokátskej komory. V danom prípade, vzhľadom na vyššie uvedené je náhradné doručovanie Protokolu absolútne vylúčené, nakoľko Protokol bol reálne doručený prostredníctvom Slovenskej pošty. V danom prípade ide teda o zákonné procesné pochybenie správcu dane vzhľadom na posúdenie vyššie uvedeného. Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom rozsudku ďalej uvádza, že pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomnosti.

83. V § 31 ods. 3 Daňového poriadku je absolútne jasne zadefinované kedy a akým spôsobom môže správca dane inštitút náhradného doručovania do vlastných rúk využiť a akým spôsobom.

84. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze č. III. ÚS XX/XXXX-XX zo dňa 29. júna 2010 vyslovil, cit.: „ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý“. Zároveň konštatujeme, že ak sa neskončila daňová kontrola v zákonnej lehote jedného roka tak, ako to upravuje ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku, daňová kontrola je nezákonná a za nezákonné je potrebné považovať aj všetky dôkazy vykonané v rámci tejto daňovej kontroly. Z toho dôvodu nemôže začať ani vyrubovacie konanie. Podľa § 68a Daňového poriadku správca dane nemôže v rámci tohto vyrubovacieho konania vydať ani rozhodnutie, ktorým vyrubí daň alebo rozdiel dane. Už v žiadnom prípade nemôže správca dane vykonávať ďalšie dokazovanie vo veci. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že Protokol z tejto daňovej kontroly je nezákonný, taktiež závery, ktoré sú v ňom uvedené sú získané nezákonným spôsobom. A tým má daňový subjekt za to, že celá daňová kontrola za zdaňovacie obdobie október 2014 je nezákonná. Preto žiada, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ktoré ani nikdy vydané byť nemalo vzhľadom na vyššie uvedené.

85. Neuznané prijaté zdaniteľné plnenie zo strany správcu dane od dodávateľa KO-MO-RE, s.r.o.: Žalobca si uplatnil odpočítanie dane vo výške 133.550,95 Eur od dodávateľa: KO-MO-RE, s.r.o., Hlavná 2, 943 01 Štúrovo, IČ DPH: SK2020039417, za nákup syrov (goldi, trapista, familygoldy blok oštiepok, eidam, rolada), na základe dokladov: 1) Fa č. XXXXXX zo dňa 02.10.2014 od KO-MO-RE, s.r.o. Štúrovo

- goldi , základ dane - 46.196,36 Eur, 20 % daň - 9.239,27 Eur, 2) Fa č. XXXXXX zo dňa 06.10.2014 od KO-MO-RE, s.r.o. Štúrovo - goldi, základ dane - 45.995,39 Eur, 20 % daň - 9.199,08 Eur, 3) Fa č. XXXXXX zo dňa 07.10.2014 od KO-MO-RE, s.r.o. Štúrovo - goldi, základ dane - 46.007,42 Eur, 20 % daň - 9.201,48 Eur, 4) Fa č. XXXXXX zo dňa 09.10.2014 od KO-MO-RE, s.r.o. Štúrovo - goldi, základ dane - 46.003,39 Eur, 20 % daň - 9.200,68 Eur, 5) Fa č. XXXXXX zo dňa 14.10.2014 od KO-MO-RE, s.r.o. Štúrovo - trapista, základ dane - 54.583,44 Eur, 20 % daň - 10.916,69 Eur, 6) Fa č. XXXXXX zo dňa 16.10.2014 od KO-MO-RE, s.r.o. Štúrovo - trapista, základ dane - 54.578,29 Eur, 20 % daň - 10.915,66 Eur, 7) Fa č. XXXXXX zo dňa 20.10.2014 od KO-MO-RE, s.r.o. Štúrovo - familygoldy blok, základ dane - 45.127,25 Eur, 20 % daň - 9.025,45 Eur, 8) Fa č. XXXXXX zo dňa 23.10.2014 od KO-MO- RE, s.r.o. Štúrovo - goldi, základ dane - 45.994,45 Eur, 20 % daň - 9.198,89 Eur, 9) Fa č. XXXXXX zo dňa 23.10.2014 od KO-MO-RE, s.r.o. Štúrovo - trapista, základ dane - 50.814,53 Eur, 20 % daň - 10.162,91 Eur, 10) Fa č. XXXXXX zo dňa 24.10.2014 od KO-MO-RE, s.r.o. Štúrovo - familygoldy blok, základ dane

- 45.112,92 Eur, 20 % daň - 9.022,58 Eur, 11) Fa č. XXXXXX zo dňa 24.10.2014 od KO-MO-RE, s.r.o. Štúrovo - goldi, rolada, základ dane - 47.418,58 Eur,20 % daň - 9.483,72 Eur, 12) Fa č. XXXXXX zo dňa 27.10.2014 od KO-MO-RE, s.r.o. Štúrovo - goldi, oštiepok, eidam, základ dane - 48.770,09 Eur, 20 % daň - 9.754,02 Eur, 13) Fa č. XXXXXX zo dňa 29.10.2014 od KO-MO-RE, s.r.o. Štúrovo - trapp-pisti, základ dane - 46.008,62 Eur, 20 % daň - 9.201,72 Eur a 14) Fa č. XXXXXX zo dňa 31.10.2014 od KO- MO-RE, s.r.o. Štúrovo - familygoldy blok, základ dane - 45.144,00 Eur, 20 % daň - 9.028,80 Eur.

86. Žalobca v priebehu daňovej kontroly na preukázanie tvrdených skutočností, že ku kontrolovaným zdaniteľným plneniam došlo reálne, nie len formálne, navrhol vykonať nasledovné dôkazy, ktoré nie sú v jeho dispozičnej moci: 1) vypočuť bývalého konateľa spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o., X. A.,ako svedka

2) prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti preveriť prepravu tovaru, každé jednotlivé motorové vozidlo, 3) vypočuť jednotlivých šoférov, ktorí tovar prepravovali, 4) prostredníctvom elektronického mýtneho systému preveriť prepravu tovaru každé jednotlivé motorové vozidlo, 5) keďže spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o. vykonávala dodanie tovaru s dodaním na sklad spoločnosti IMPOL, s.r.o., kontrolovaný daňový subjekt navrhuje vypočuť skladníkov spoločnosti IMPOL, s.r.o., ktorí boli fyzicky prítomní pri manipulácii s tovarom, 6) vypočuť iné zainteresované osoby, ktoré sú uvedené na podkladoch predložených správcovi dane na potvrdenie údajov uvedených na písomných dokladoch, 7) v rámci súčinnosti preveriť bezhotovostné platobné prevody prostredníctvom peňažných ústavov, na potvrdenie zrealizovaných platieb za zrealizované zdaniteľné plnenia.

87. Správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie, keď nevykonal vyššie uvedené dôkazy, čo aj sám deklaruje jednak v texte Protokolu a jednak v texte napadnutého rozhodnutia, pričom disponoval všetkými potrebnými informáciami na vykonanie jednotlivých dôkazov, čím porušil ustanovenie § 44 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko povinnosťou správcu dane pri dokazovaní je zabezpečiť, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.

88. Žalovaný na str. 7 napadnutého rozhodnutia uviedol, že X. A. bol konateľom spoločnosti KO-MO- RE, s.r.o. v čase od 02.04.2014 do 07.07.2014 a obchody medzi daňovým subjektom IMPOL, s.r.o. 07.07.2014, na základe ktorej mal pán A. zastupovať spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o., nebol zaevidovaná v registri správcu dane podľa § 9 daňového poriadku, t.j. takže správca dane nemal dôvod vypočuť pána A. ako svedka.

89. Žalobca namieta tento postup žalovaného, svoje tvrdenie opiera o to, že: Žalobca navrhoval vypočuť X. A. ako svedka (viď str. 4 podaného odvolania proti Rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane Daňového úradu Prešov - pobočka Humenné číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.10.2019), čo žalovaný neakceptoval. X. A., bývalý konateľ spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. je kľúčový svedok v danom prípade, preto jeho výsluch ako svedka je veľmi dôležitý pre úplné a správne zistenie skutkového stavu veci. Je síce pravdou, že je bývalým konateľom spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o., že v kontrolovanom období november 2014 bol konateľom spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. V. V., ale z obsahu Generálnej plnej moci zo dňa 07.07.2014, notársky overenej, ktorá je súčasťou administratívneho spisu správcu dane je zrejmé, že zastupoval spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o. vo všetkých obchodných veciach, aj keď už nebol konateľom spoločnosti. Žalobca práve s pánom A. uzatvoril Dohodu o obchodnej spolupráci dňa 18.07.2014 a výlučne s pánom A. realizoval kontrolované obchody. Žalobca trvá na skutočnosti že nakoľko práve s ním uzavrel obchodno-právny vzťah, a s ním realizoval všetky kontrolované obchody (v danom prípade kontrolované zdaniteľné plnenia), je nevyhnutné ho vypočuť na preukázanie skutočností deklarovaných vo faktúrach.

90. Žalovaný tým, že napadnuté rozhodnutie nezrušil okrem iného z dôvodu, že správca dane nevypočul ako svedka X. A., a nezaviazal správcu dane na povinnosť ho vypočuť, porušil tým ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim, v spojení s ustanovením § 24 ods. 2 a § 44 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko povinnosťou správcu dane pri dokazovaní je zabezpečiť, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a v spojení s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

91. Finančné riaditeľstvo SR v tejto veci už raz rozhodlo, a to rozhodnutím č.: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 23.11.2018, ktorým zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.07.2018, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedlo, že správca dane má v ďalšom konaní preveriť dodanie tovaru, ktorý mal byť nakúpený od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. na svoje zdaniteľné

plnenia. Uviedlo, že za týmto účelom je potrebné predvolať konateľa daňového subjektu, spísať s ním zápisnicu o ústnom pojednávaní s tým, aby uviedol komu bol tovar nakúpený od spoločnosti KO- MO-RE, s.r.o. dodaný, prípadne aby predložil k svojim vyjadreniam dôkazy. Ďalej FR SR zaviazalo správcu dane formou dožiadania požiadať miestne príslušného správcu dane o preverenie dodávok tovaru od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. resp. požiadať o zaslanie relevantných dokumentov získaných v súvislosti s preverovaním tejto spoločnosti a informácií o získaných dôkazoch o dodaní /nedodaní/ tovaru daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie október 2014. V prípade, ak nepreukáže nákup od spoločnosti KO-MO-RE s.r.o. a tým nárok daňového subjektu na odpočet dane z deklarovaných faktúr, nie je možné posudzovať výstup od kontrolovaného daňového subjektu. V prípade, ak sa preukáže, že tovar daňovému subjektu dodala spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o. a daňový subjekt preukazuje dodanie toho istého tovaru odberateľom do iného členského štátu, správca dane vyhodnotí odpovede na žiadosti o MVI, využije dôkazy poskytnuté maďarskou finančnou správou, a vyhodnotí všetky dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Správca dane v prípade potreby zabezpečí ďalšie dôkazy, prípadne vypočuje ďalších svedkov.

92. Na základe tohto rozhodnutia správca dane si vyžiadal od žalobcu daňové doklady s analýzou nákupu a predaja tovaru od KO-MO-RE, s.r.o. za zdaňovacie obdobia september, október a november 2014. V rámci vyrubovacieho konania správca dane predvolal konateľa kontrolovaného subjektu, žalobcu v tomto konaní, pána F. F., viď zápisnica v administratívnom spise správcu dane. V rámci tejto zápisnice konateľ spoločnosti odpovedal na všetky otázky správcovi dane, predložil všetky požadované podklady spolu s podrobnou analýzou nákupu a predaja tovaru (viď administratívny spis správcu dane). Daňový subjekt predložil správcovi dane množstvo požadovaných písomných podkladov o zrealizovaných obchodoch, viď administratívny spis správcu dane, správca dane bez logického úsudku ich nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach, preto daňový subjekt má za to, že sa nimi ani len nezaoberal. Správca dane sa totižto vo svojich záveroch vôbec s nimi nevysporiadava a ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Správca dane žiadnym spôsobom nevyhodnotil predložené dôkazy ani analýzu nákupu a predaja tovaru, ktorú žalobca predložil. Iba bez ďalšieho neuznal zrealizované zdaniteľné plnenia.

93. Správca dane opomenul v rámci vyrubovacieho konania predvolať najdôležitejšieho svedka p. X. A., ktorého daňový subjekt požadoval vypočuť opakovane. Práve tento svedok konal v mene spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o., a práve on realizoval jednotlivé obchody za túto spoločnosť. Daňový subjekt síce uviedol, že sa pokúsi zabezpečiť jeho prítomnosť u správcu dane, ale správca dane ho ako svedka nepredvolal. Je to osoba, ktorá realizovala všetky obchody za danú spoločnosť a je kľúčovým svedkom v danom prípade. Bez jeho osobnej účasti nie je možné úplne a správne zistiť skutkový stav vo veci.

94. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že iný správca dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie júl XXXXPetra A. vypočul ako svedka a zistil skutočnosti rozhodné pre úplné zistenie skutkového stavu. Zistil skutočnosti o pôvode tovaru.

95. Rozsudok NS SR, sp. zn. XSžf/XX/XXXX, „základnou úlohou správcu dane v daňovom dokazovaní je v zmysle ust. § 29 ods. 2 o správe daní uplatniť zásadu prejednávaciu, tzn. aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti žalobcu boli zistené aj bez jeho súčinnosti čo najúplnejšie s tým, že nikto nemôže viazať správcu dane povinnosťou vykonávať dokazovanie iba v rámci dôkazných prostriedkov navrhnutých alebo očakávaných žalobcom ako daňovým subjektom. Avšak na druhej strane nesmie správca dane opomenúť, resp. iným spôsobom poškodiť daňový subjekt na jeho právach počas daňového dokazovania.“

96. Podľa ust. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“ v príslušnom gramatickom tvare) správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

97. Žalobca má za to, že žalovaný postupoval v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, kedy dôkazy nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

98. Žalobca trvá tiež na skutočnosti, tak ako to už opakovane deklaroval pred správcom dane a žalovaným, že namieta vykonanie miestneho zisťovania v spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o., nakoľko žalobca s ich vykonaním nebol oboznámený, čím sa ich nemohol zúčastniť a tým chrániť svoje práva

a právom chránené záujmy, čím sa aj účinne brániť vo vzťahu k štátnej moci, klásť dotknutým osobám otázky a podobne. (Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. XXS/XXX/XXXX a Rozsudok NS SR, sp. zn. XSžf/XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX, XSžf/XX/XXXX).

99. Nakoľko v danom prípade je preukázané, že žalovaný v skutkovo zhodných prípadoch rozhodol tak, že vznikli neodôvodnené rozdiely, na základe vyššie uvedeného žalobca žiada správny súd, aby po zrušení napadnutého rozhodnutia nariadil správcovi dane opätovne preveriť kontrolované zdaniteľné plnenia tak, že vykoná žalobcom navrhované dôkazy na úplné zistenie skutkového stavu veci a až následne rozhodne zákonným spôsobom.

100. Žalobca má za to, že až po dôslednom preverení zdaniteľného plnenia od spoločnosti KO-MO- RE, s.r.o., je následne potrebné dôsledne preveriť prepravu tovaru jednak k žalobcovi od jeho dodávateľa KO-MO-RE, s.r.o. a následne prepravu tovaru od žalobcu k jeho odberateľom.

101. Žalobca namieta zákonnosť použitých dôkazov vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti KO-MO- RE, s.r.o., ktorým mala byť spoločnosť NOX Trade s.r.o., Eötvösova ul. 3195/21, 945 01 Komárno, IČO: 46 803 661, a jeho dodávateľa, a to spoločnosť LEND MANAGEMENT s.r.o. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane o tom, že je preukázateľné, že daňový subjekt LEND MANAGEMENT s.r.o. nie je od októbra 2010 zdaniteľnou osobou, ktorá by vykonávala ekonomickú činnosť, preto je nespochybniteľné, že daňový subjekt LEND MANAGEMENT s.r.o. nemohol dodať tovar daňovému subjektu NOX Trade s.r.o. a NOX Trade s.r.o. nebola dodávateľom tovaru daňového subjektu KO-MO- RE, s.r.o..

102. Žalobca má za to, že v danom prípade sa jedná tiež o správcom dane neúplne zistený skutkový stav, nakoľko správca dane nevykonal daňovú kontrolu dôsledne, čím nezistil skutkový stav úplne a nebral do úvahy všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, ktorý použil dôkazné prostriedky k vyššie uvedenému získané inými správcami dane za iné zdaniteľné obdobia:

- k spoločnosti LEND MANAGEMENT s.r.o., Nám. Sv. Imricha 500, 943 01 Štúrovo, DIČ:2023382977, použil informácie z dožiadania Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov (dožiadanie zo dňa 11.04.2016, č. XXXXXXXXX/XXXX, ktoré je súčasťou administratívneho spisu správcu dane) za zdaňovacie obdobie jún 2014. Spoločnosti LEND MANAGEMENT s.r.o. bola registrácia k DPH zrušená ku dňu 31.01.2015. To znamená, že dovtedy sa považuje za zdaniteľnú osobu, preto nie je pravdivá vyššie uvedená informácia a na jej základe postavené závery tak správcu dane ako aj žalovaného v tomto konaní, ktorý sa bez preverenia skutočností stotožnil so závermi správcu dane. (Viď odpoveď na dožiadanie č. XXXXXXXXX/ XXXX, ktorá je súčasťou administratívneho spisu správcu dane). V ostatnom odpovede na dožiadania sú v tom smere, že kvôli skutočnosti, že sa daný subjekt je nekontaktný, nebolo možné preveriť požadované skutočnosti. To však neznamená, že k samotným zdaniteľným plneniam nedošlo. To znamená, že to žalobcu dostalo do dôkaznej núdze. Nie však správcu dane. Ten má ďalšie možnosti pre získavanie ďalších dôkazov a preverovania skutočností smerujúcim k úplnému zisteniu skutkového stavu, ktoré bude následne viesť k správnemu určeniu dane.

103. Žalobca dáva do pozornosti správnemu súdu, že skutkovo obdobnom prípade sa spoločnosť LEND MANAGEMENT s.r.o. vyskytla pri preverovaní zdaniteľných plnení u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2014, kde správca dane uzavrel daňovú kontrolu s rozdielom 0,00 Eur, čím konkludentne vyjadril, že síce spoločnosť LEND MANAGEMENT s.r.o. je nekontaktná, ale ekonomickú činnosť vykonáva.

104. Neuznané dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane odberateľovi - spoločnosti: AN- IL-EM Ltd., 23-Septemvri 5, 822 4 Kosharitsa BG201418321, Bulharsko. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období deklaroval dodanie repkového oleja s oslobodením od dane na základe: 1) faktúry č. XXXXXXX, zo dňa 15.10.2014, množstvo 24,100 t,16.725,40 Eur, 2) faktúry č. XXXXXXX, zo dňa 16.10.2014, množstvo 24,740 t,17.863,56 Eur, 3) faktúry č. XXXXXXX, zo dňa 16.10.2014, množstvo 24,660 t,17.114,04 Eur, 4) faktúry č. XXXXXXX, zo dňa 16.10.2014, množstvo 24,240 t,16.822,56 Eur, 5) faktúry č. XXXXXXX, zo dňa 20.10.2014, množstvo 23,380 t,16.178,96 Eur, 6) faktúry č. XXXXXXX, zo dňa 20.10.2014, množstvo 23,900 t,16.538,80 Eur, 7) faktúry č. XXXXXXX, zo dňa 20.10.2014, množstvo 25,600 t, 17.766,40 Eur, 8) faktúry č. XXXXXXX, zo dňa 20.10.2014, množstvo 26,660 t,18.502,04 Eur, 9) faktúry č. XXXXXXX, zo dňa 30.10.2014, množstvo 24,240 t,17.089,20 Eur, 10) faktúry č. XXXXXXX,

zo dňa 30.10.2014, množstvo 24,440 t, 17.230,20 Eur a 11) faktúry č. XXXXXXX, zo dňa 30.10.2014, množstvo 24,460 t, 17.244,30 Eur.

105. Žalobca trvá na skutočnosti, že k jednotlivým zdaniteľným plneniam došlo tak, ako je to deklarované na jednotlivých písomných dokladoch, ktoré správcovi dane v rámci daňovej kontroly predložil. V danom prípade prepravu tovaru zabezpečoval žalobca, za túto prepravu aj riadne zaplatil. Správcovi dane boli predložené k týmto zdaniteľným plneniam jednotlivé: a) faktúry b) dodacie listy c) CMR a potvrdenia o prevzatí tovaru v inom členskom štáte d) faktúry za dopravu e) doklady o bezhotovostnom prevode

106. K nevykonaniu dôkazov navrhovaných žalobcom: Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností, že ku kontrolovaným zdaniteľným plneniam došlo reálne, nie len formálne navrhol vykonať nasledovné dôkazy, ktoré nie sú v jeho dispozičnej moci: 1) prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti preveriť prepravu tovaru, každé jednotlivé motorové vozidlo tak, ako sú presne špecifikované v písomných dokladoch predložených zo strany daňového subjektu správcovi dane, 2) vypočuť jednotlivých šoférov, ktorí tovar prepravovali, tak ako sú uvedení na jednotlivých písomných podkladoch, ktoré ako dôkaz kontrolovaný daňový subjekt doložil správcovi dane, 3) prostredníctvom elektronického mýtneho systému preveriť prepravu tovaru každé jednotlivé motorové vozidlo tak, ako sú presne špecifikované v písomných dokladoch predložených zo strany daňového subjektu, 4) vypočuť zainteresované osoby, ktoré sú uvedené na podkladoch predložených správcovi dane na potvrdenie údajov uvedených na písomných dokladoch, 5) v rámci súčinnosti preveriť bezhotovostné platobné prevody prostredníctvom peňažných ústavov, na potvrdenie zrealizovaných platieb za zrealizované zdaniteľné plnenia.

107. Správca dane nevykonal dostatočné dokazovanie, keď ani vo vyššie uvedených prípadoch nevykonal vyššie uvedené dôkazy, čo aj sám deklaruje v texte napadnutého rozhodnutia, pričom disponoval všetkými potrebnými informáciami na vykonanie jednotlivých dôkazov, čím porušil ustanovenie § 24 ods. 2 v spojení s § 44 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko povinnosťou správcu dane pri dokazovaní je zabezpečiť, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie.

108. K prevereniu prepravy kontrolovaných zdaniteľných plnení (tovaru) Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 9 uviedol, že z odpovede NDS, a.s., č.: XXXX/XXXXX/XXXXX/ XXXX zo dňa 29.05.2018, prílohou ktorej bola odpoveď spoločnosti SkyToll, a.s. č. I/XXXX/XXXX/PSZ zo dňa 21.05.2018 vyplýva, že vozidlá s evidenčným číslom E. a F. neboli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme a vozidlá s ďalšími evidenčnými číslami, uvedenými v žiadosti správcu dane, sa pohybovali na území Slovenska, čiže sa nepotvrdilo, že prepravovali tovary do iného členského štátu EÚ. Toto zistenie nie je úplné, presné ani určité a je súdom nepreskúmateľné. Správca dane postupoval v rozpore s Daňovým poriadkom, keď uviedol všeobecnú informáciu o preverení pohybu vozidiel bez konkrétnych informácií smerujúcich jednak k žiadosti, ktorú predložil Národnej diaľničnej spoločnosti:

- tento dôkaz správca dane neuviedol ani v Protokole číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 30.05.2018 v bode 1.3, kde uvádza preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov, čím spôsobil minimálne pochybnosť o existencii tohto dôkazu.

- chýba uvedie údajov zo žiadosti, najmä čo bolo jej obsahom, ktoré konkrétne motorové vozidlá mali byť na základe tejto žiadosti predmetom preverenia, na ktorých konkrétnych trasách, v ktorých konkrétnych dátumoch prepráv tovaru a pod.

- chýba údaj o tom, kedy takáto žiadosť bola zo strany správcu dane odoslaná Národnej diaľničnej spoločnosti

- chýba odpoveď Národnej diaľničnej spoločnosti s uvedením presných a určitých informácií o konkrétnych motorových vozidlách, dátumoch prepráv s uvedením trás, na ktorých sa jednotlivé motorové vozidlá pohybovali,

- skutočnosť. že sa uvedené vozidlá sa pohybovali po území Slovenska. je informáciou bez akejkoľvek výpovednej hodnoty, pretože stále posledným bodom jednotlivej trasy na území Slovenskej republiky

v konkrétny deň mohlo byť zachytenie daného motorového vozidla na hraničnom úseku s Maďarskou republikou, resp. hraničnom úseku s iným susedným štátom. Preto vyššie uvedené informácie nemôžu byť použité ako relevantný dôkaz v konaní.

109. Žalovaný nedostatočným spôsobom preskúmal prepravu kontrolovaného tovaru. Nepreskúmal jednotlivé prepravy tovaru, každé motorové vozidlo jednotlivo, s určením trasy, času, preverenie prepráv prostredníctvom prepravných spoločností, vypočutia šoférov, prípadne vykonania iných dôkazov smerujúcich k prevereniu prepravy tovaru tak, aby bola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností.

110. Správca dane porušil tiež ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

111. V zmysle § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku má daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

112. Žalobca má za to, že žalovaný postupoval v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, kedy dôkazy nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a žalovaný nezrušil napadnuté rozhodnutie z uvedených dôvodov čím spôsobil nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

113. Dôkaz Národnej diaľničnej spoločnosti je len podporným dôkazom. Ak by sme aj prijali tézu, že motorové vozidlá neboli zachytené mýtnymi bránami nie je to dôkazom o tom, že preprava tovaru nebola vykonaná. Samotné motorové vozidlá mohli využiť aj iné trasy, preto bude potrebné v ďalšom konaní dôsledne preveriť prepravu tovaru do Bulharskej republiky. K čomu je potrebné vykonať všetky žalobcom navrhované dôkazy podľa textu žaloby vyššie. Bude potrebné podľa prepravných dokladov zistiť prepravné spoločnosti, ktoré prepravu vykonali, preveriť, či k preprave došlo tak, ako je to deklarované na prepravných dokladoch, aj prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, mýtnych brán, ale aj prostredníctvom dožiadania v inom členskom štáte EÚ. Každé vozidlo jednotlivo podľa EČV, jednotlivých trás, EKÁER a pod. Následne vypočuť aj príslušných šoférov, prípadne vykonať ďalšie dôkazy na preukázanie úplného skutkového stavu veci pre následné správne vydané rozhodnutie o dani.

114. Skutočnosť, že vozidlá s evidenčným číslom E a F./XXX neboli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme môže znamenať len tú skutočnosť, že sa jednalo o návesy, nie ťahače. nakoľko každé nákladné motorové vozidlo prepravujúce tovar v kamiónovej preprave má svoj ťahač a náves. A tak ako ťahač má svoje jedinečné EČV, aj náves má svoje jedinečné EČV. Tie však nie sú totožné. Mýtny systém zaznamenáva len EČV ťahača.

115. Žalobca podanou správnou žalobou trvá na už vyššie uvádzaných dôvodoch, ktoré žiada správny súd, aby zaviazal žalovaného na vykonanie všetkých navrhovaných dôkazov smerujúcich k úplnému a správnemu zisteniu skutkového stavu veci a následnému správnemu a zákonnému rozhodnutiu o dani z pridanej hodnoty.

116. K použitiu odpovedí z Medzinárodnej výmeny informácií ako hlavného dôkazu neuznania zdaniteľného plnenia vo vzťahu k spoločnosti AN-IL-EM Ltd. Správca dane pri vyššie uvedenom odberateľovi len stroho konštatoval tak v Protokole, ako aj v napadnutom rozhodnutí odpoveď v rámci Medzinárodnej výmeny informácie, a to nasledovne: k odberateľovi AN-IL-EM Ltd. správca dane uviedol, že v odpovedi na predmetnú žiadosť bulharská finančná správa uviedla, že táto spoločnosť sa na uvedenej adrese nenachádza, deklarovaná adresa spoločnosti je permanentnou adresou predchádzajúceho manažéra a samostatného akcionára T. D. D.. Na uvedenej adrese je lokalizovaná rezidentná budova, ktorá je obývaná rodičmi T. Ilchev D.. Táto spoločnosť je zmiznutým platiteľom. Počas obdobia od 01.10.2014 do 31.12.2014 podľa DPH registrov táto spoločnosť bola prostredníkom v triangulárnych transakciách.

117. Stanovisko žalobcu: AN-IL-EM Ltd: - správca dane nevypočul samotného akcionára T. D. D. veta: „ Táto spoločnosť je zmiznutým platiteľom.“ - je vysoko neodbornou vetou správcu dane Žalobca má za to, že vyššie uvedená Medzinárodná výmena informácií je zmätočná, nedôsledná, nakoľko okrem vyššie uvedeného nepojednáva vôbec o tom, či bol predvolávaný konateľ spoločnosti na výsluch svedka k správcovi dane a podobne a najmä, o výsluchu svedka nebol upovedomený žalobca, čím bolo mu odopreté právo tohto výsluchu sa zúčastniť a klásť mu otázky. Žalovaný sa so závermi správcu dane stotožnil.

118. Žalobca namieta aj tieto závery žalovaného. Svoje tvrdenia opiera o nasledovné: K žalovaným a správcom dane konštatovanej „nekontaktnosti“ uvádza nasledovné: Vzhľadom k vyššie uvedenému máme za to, že správca dane nesprávne vyhodnotil získané dôkazy, keď svoju pozornosť upriamil len na porušenie povinnosti iného subjektu, ktoré pripísal v neprospech kontrolovaného daňového subjektu. Rozsudok NS SR, sp. zn.: 1 Q./XX/XXXX: nemožnosť preveriť uskutočnenie deklarovaných plnení u žalobcovho dodávateľa v dôsledku následne vykonaných prevodov obchodných podielov, výmeny konateľov a tvrdeného odovzdania všetkých účtovných dokladov týmto nový konateľom sťažilo dôkaznú situáciu žalobcovi, nie správcovi dane.

119. Rozsudok NS SR, sp. zn. X Q./97/2009,podľa ktorého obchodný partner so správcom dane nekomunikuje, nepreberá písomnosti, zrušil nájomnú zmluvu, neboli dostupné jeho daňové doklady vrátane jeho účtovníctva, nepodal daňové priznania, došlo ku zmene výpovedí a malo byť zistené plno nezrovnalostí a tiež došlo k ďalšej zmene konateľa, ktorým je XY ako bezdomovec alebo cudzí štátny príslušník neevidovaný v registri obyvateľstva atď. je potrebné hodnotiť, preverovať a posudzovať k okamihu, keď k zdaniteľnému plneniu došlo, resp. malo dôjsť, nie k času daňovej kontroly.

120. K uvedenému sa už vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozsudku XSžf/XX/XXXX, str. 5, štvrtý odsek, cit: „.,že nebolo možné preveriť účtovnú evidenciu u dodávateľov dodávateľa žalobcu, na ktorú skutočnosť žalobca ako daňový subjekt však nemá vplyv. Žalobca ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. V skutočnosti ani nie je možné, aby daňový subjekt sledoval a zabezpečoval evidenciu dodávok alebo služieb svojich dodávateľov a subdodávateľov, za ktorú nemôže niesť žiadnu zodpovednosť, okrem prípadov, že by vedel alebo mal vedieť, že v prípade dodávok ide o podvodné plnenia jeho dodávateľov alebo subdodávateľov“.

121. V predmetnom prípade nemožno tiež obísť fakt, že na poli verejného práva (daňového práva) štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje (na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo nie je zakázané), z čoho ďalej vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva sú orgány verejnej moci povinné zachovávať podstatu a zmysel základných práv a slobôd a pri pochybnostiach sú povinné postupovať miernejšie- „in dubiomitius“. V súčasnom období právnické osoby majú obmedzené možnosti získavania informácii o možných rizikách v rámci obchodných vzťahov resp. vytvorených reťazcov. Tieto možnosti a vôbec právo ako také majú štátne inštitúcie, ale dokonca tiež iba tie, vo vzťahu ku ktorým majú dané podnikateľské subjekty nejaké povinnosti. Podnikateľ ako súkromný subjekt nemá právo nahliadať do reálneho fungovania tej ktorej spoločnosti ako aj dohliadať a kontrolovať či si jeho obchodní partneri plnia svoje záväzky voči štátu .

122. Právny poriadok Slovenskej republiky je okrem iných zásad postavený na veľmi silnej zásade a to, nemo plus iuris ad aliumtransferrepotestquamipsehabet, ktorá znamená, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má. To isté platí nielen o právach, ale aj o povinnostiach. V danom prípade je nespochybniteľný fakt, že na spoločnosť IMPOL s.r.o. nemožno za žiadnych okolností preniesť povinnosti a záväzky jeho obchodných partnerov. Tu je potrebné detailne poukázať na rozsudok súdneho dvora EU C-277/14.

123. K použitiu odpovedí z Medzinárodných výmien informácií ako hlavného dôkazu neuznania zdaniteľného plnenia vo vzťahu k spoločnosti AN-IL-EM Ltd., uvádza nasledovné:

Žalovaný spolu so správcom dane sa pri svojich záveroch upriamili na informácie získané z Medzinárodných výmien informácií. Žalobca k použiteľnosti a zákonnosti informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií (ďalej len ,,MVDI“) poukazuje na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 30.01.2019, č.: I. ÚS XX/ XXXX.

124. Tento nález Ústavného súdu pojednáva prípad, kedy došlo k porušeniu základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa a 2 SR a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konkrétne z odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu je zreteľné, že jeho závery boli v podstatnej časti založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli práve z MVDI. Sťažovateľka však tento záver namieta s poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-184/05 a C-55/98. Podstata argumentácie sťažovateľky spočíva v tvrdení, že takto získané podklady samy osebe nie sú dôkazom, ale len informáciou, ktorá následne musí byť verifikovaná riadne vykonaným dokazovaním v súčinnosti s daňovým subjektom. Z pohľadu ústavného súdu je pritom táto námietka zásadná, keďže proces získavania informácií prostredníctvom MVDI sa v zásade realizuje bez akejkoľvek možnosti participácie daňového subjektu na týchto postupoch, čo môže kolidovať so základnými zásadami daňového konania, najmä zásadou zákonnosti, zásadou úzkej súčinnosti a zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Požiadavka garancie objektivity dokazovania v daňovom konaní je nevyhnutná v záujme naplnenia zákonnosti rozhodnutia správcu dane ako jeho výsledku. Za situácie, keď daňový subjekt žiadnym spôsobom nemá možnosť aktívne spolupôsobiť na tomto procese a skutočnosti získané z MVDI nemajú oporu v iných, zákonne vykonaných dôkazoch, je sporné, či takéto informácie môžu byť zákonným podkladom rozhodnutia správcu dane. K otázke unesenia dôkazného bremena v daňovom konaní rovnako ústavný súd uvádza, že nestačí iba spochybňovať, ale správca dane musí pre vylúčenie pravidla platiaceho pre daňový subjekt rozhodné skutočnosti zodpovedajúce skutkovým znakom jemu priaznivej normy nielen tvrdiť, ale aj preukázať, a to zákonným spôsobom. Dôkazné bremeno kladené na účastníka konania nesmie byť neprimerané, lebo v opačnom prípade nemožno konanie ako celok považovať za spravodlivé (por. rozhodnutie ESĽP vo veci MetalcoBt. proti Maďarsku z 1. 2. 2011).

125. Žalovaný nezistil skutkový stav veci čo najúplnejšie a svoje závery upriamil na odpovede z MVDI, čím porušil ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku v spojení s ustanovením § 24 ods. 2 a § 44 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko povinnosťou správcu dane pri dokazovaní je zabezpečiť, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a v spojení s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

126. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku), pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

127. Správca dane v tomto prípade vyhodnotil pozitívny dôkaz o realizácii kontrolovaného zdaniteľného plnenia v neprospech daňového subjektu v rozpore s akýmkoľvek logickým vysvetlením a zdôvodnením. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces pred správnym orgánom SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia tohto orgánu, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (ÚS 115/03). Správny orgán nezachoval základné právo žalobcu na právnu ochranu podľa a právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

128. Žalobca má za to, že si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 8 Daňového poriadku, kedy so správcom dane spolupracoval, predkladal všetky dôkazné prostriedky ktoré mal vo vzťahu k vyššie uvedeným zrealizovaným obchodom k dispozícii a preukázal, že došlo k reálnemu plneniu v zmysle predložených daňových dokladov.

129. Dokonca aktuálne sú opätovne predložené dôkazy Daňovému úradu Prešov - pobočka Humenné, kde sa preverujú aj zdaniteľné plnenia za zdaňovacie obdobie november 2014 vo vzťahu tak k dodávateľovi žalobcu (KO-MO-RE, s.r.o.) ako aj k jeho odberateľom.

130. V súčasnom období právnické osoby majú obmedzené možnosti získavania informácii o možných rizikách v rámci obchodných vzťahov resp. vytvorených reťazcov. Tieto možnosti a vôbec právo ako také majú štátne inštitúcie, ale dokonca tiež iba tie, vo vzťahu ku ktorým majú dané podnikateľské subjekty nejaké povinnosti. Podnikateľ ako súkromný subjekt nemá právo nahliadať do reálneho fungovania tej ktorej spoločnosti ako aj dohliadať a kontrolovať či si jeho obchodní partneri plnia svoje záväzky voči štátu .

131. Žalobca uvádza, že kontrolované zdaniteľné plnenie bolo nielen formálne, ale že k predmetnému zdaniteľnému plneniu reálne došlo, o čom svedčia dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise príslušného správcu dane. Daňový subjekt má za to, že pre uplatnenie odpočítania dane vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.

132. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Q. X/XXXX, podľa ktorého „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľ a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená.

133. Daňový poriadok je postavený na zásade neutrality. Smernica Rady2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je potrebné vychádzať z eurokonformného výkladu slovenských daňových predpisov v súlade s európskou legislatívou, ktorý je potvrdený judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Vychádzajúc zo základného princípu spoločného systému DPH a tým je princíp daňovej neutrality, podľa ktorého má byť podnikateľ (zdaniteľná osoba) plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použil na uskutočnenie ekonomických aktivít podliehajúcich DPH (princíp neutrality). Tento princíp ustálil Súdny dvor vo svojej konzistentnej judikatúre [pozri napríklad rozsudok Súdneho dvora spojené prípady C-110/98 až C-147/98 Gabalfrisa SL a iní proti AgenciaEstatal de AdministraciónTributaria (AEAT) ods. 44]. Zásada daňovej neutrality vyjadrená v Smernici má zabezpečiť, aby subjekt, ktorý znáša DPH počas výrobného procesu, bol schopný získať túto daň späť, k čomu dôjde po prenesení tejto dane na nasledujúci článok výrobného reťazca. Vnútroštátne právo je preto potrebné vykladať tak, aby bolo prednostne zabezpečené uplatnenie zásady daňovej neutrality v oblasti DPH. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-35/05 ReemtsmaCigarettenfabriken, v ktorom Súdny dvor špecificky zdôraznil, že kde by vrátenie DPH bolo nemožné alebo nadmerne obtiažne, členské štáty musia poskytnúť prostriedky nevyhnutné k umožneniu odpočítania si vyfakturovanej dane príjemcom v záujme dodržania princípu efektívnosti" (rozsudok Súdneho dvora z 15. marca 2007, ReemtsmaCigarettenfabrikenGmbH proti MinisterodelleFinanze, vec C-35/05).

134. V rozsudku sp. zn. 3 Q. X/XXXX zo dňa 15.03.2011, predseda senátu JUDr. D. J., Najvyšší súd SR poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky 5 T. XXX/XXXX zo dňa 25.03.2005, podľa ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Nemožno preto vyvodzovať závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho, že tento nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, s ktorými on sám žiadne zmluvy neuzatváral. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.

135. Ďalej tiež súdna prax konštatovala, že v prípade, ak sa na ústnom pojednávaní u správcu dane nezúčastní navrhnutý svedok (v danom prípade bývalý konateľ dodávateľa p. A., ktorého svedecká výpoveď mala podporiť preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia, nemôže táto skutočnosť bez ďalšieho znamenať neunesenie dôkazného bremena platiteľom dane (odberateľom). Súd totiž poukázal

na fakt, že správca dane je oprávnený svedka predvolať alebo priamo predviesť, čo v posudzovanom prípade správca neurobil, aj keď je mu toto právo dané zákonom (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2012, sp. zn. XSžf/XX/XXXX).

136. Daňový subjekt má za to, že v danom prípade správca dane nezachoval nestrannosť, nepoužil všetky prostriedky k tomu, aby čo najúplnejšie zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, čím porušil práva kontrolovaného daňového subjektu a zásady pri správe daní vyplývajúce z § 3 ods. 1 až 9 Daňového poriadku.

137. Nezákonnosť dĺžky trvania daňovej kontroly v súvislosti s prerušeniami konaní ohľadne Medzinárodných výmien informácií Daňový subjekt opakovane poukazuje na nečinnosť správcu dane, ktorý od 03.03.2015 do júna 2018, teda 3 roky a 3 mesiace vykonal len 3 úkony v rámci daňovej kontroly, a to: 1) Ústne pojednávanie pri začatí daňovej kontroly dňa 03.03.2015, 2) Miestne zisťovanie dňa 01.10.2015 (pozn.: výsledok zistení správcu dane v rámci miestneho zisťovania č. XXXXXXX/XXXX nie je súčasťou daného protokolu resp. bodu 1.3), a 3) 4 x Medzinárodná výmena informácií (Maďarsko a Bulharsko).

138. Tieto úkony za viac ako tri roky v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku, najmä v rozpore so zásadou zákonnosti postačovali správcovi dane v predmetnej daňovej kontrole na určenie rozdielu dane v napadnutom rozhodnutí vo výške 287.811,99 Eur a po odvolacom konaní vo výške 165.063,53 Eur.

139. Daňový subjekt nezákonnosť takto vykonaných dôkazov, teda nezákonnosť prerušenia konania v tomto konaní, ktoré sú súčasťou predmetnej daňovej kontroly a spisu správcu dane opiera o nižšie uvedené súdne rozhodnutie: Správny súd poukazuje aj na nariadenie Rady EÚ č. 904/2010, ktoré upravuje administratívnu spoluprácu a boj proti podvodom v oblasti DPH, kde v čl. 10 a následne stanovil ešte prísnejšiu lehotu a uviedol, že žiadaný orgán má poskytnúť informáciu tak rýchlo ako je to možné, najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac. V súvislosti so slovným spojením pominutia dôvodov pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly treba poukázať na ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý je potrebný vykladať v kontexte vyššie uvedených smerníc, t.j. pominutie dôvodov pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničená maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.: XS/XXX/XXXX zo dňa 10.07.2018).

140. Správca dane žiadnym spôsobom neurgoval odpovede na vyššie uvedené dožiadania, čím spôsobil nezákonnosť takto použitých dôkazných prostriedkov. Nezákonnosť čo i len jedného dôkazného prostriedku, ktoré je podkladom napadnutého rozhodnutia má za následok taký stav, že spôsobí tak nezákonnosť vydaného rozhodnutia, ako aj v konečnom dôsledku nezákonnosť konania správcu dane, ktoré mu predchádzalo, teda nezákonnosť celej daňovej kontroly od začiatku.

141. Podľa § 46 ods. 10, veta prvá a druhá daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

142. Nález ÚS SR, č. III. ÚS XX/XXXX-XX: Ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom stanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý.

143. Rozsudok NS, sp. zn. 3 Q. X/XXXX: Lehoty na vykonanie daňovej kontroly sú zákonnými lehotami. Keďže sú stanovené priamo zákonom, nie je prípustné, aby ich správca dane prekročil, resp. aby mu boli prolongované jeho nadriadeným orgánom nad zákonom stanovenú hranicu.

144. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenie veci, Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán sa nesprávnym spôsobom vysporiadal s námietkami odvolávajúceho sa ohľadne aktuálnej a platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR.

145. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Q./XX/XXXX mal súd podľa obsahu pripojeného administratívneho spisu ako aj súdneho spisu za preukázané, že žalovaný vykonal v konaní rozsiahle dokazovanie, avšak toto dokazovanie sa uberalo zásadne nesprávnym smerom pre zistenie podstaty tohto sporu.

146. Žalobca ďalej uvádza, čo sa týka prepravy tovaru, síce ju zabezpečoval odberateľ, ale hradil ju žalobca bezhotovostnými prevodmi, čo vie relevantným dôkazom preukázať. Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR ako odvolacieho orgánu je nezákonné, pretože žalobca bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Správca dane vyhodnotil dôkazy a nezákonne získaný protokol z daňovej kontroly v rozpore so zákonom, a so základnými zásadami správy daní. Mieru pochybenia správneho orgánu vzhľadom k celkovej komplikovanosti konania a s prihliadnutím ku komplikovanosti predmetnej veci možno v konečnom dôsledku považovať za ohrozujúcu právom chránené záujmy účastníka konania, pričom k prekročeniu tejto medze môže dôjsť nielen jediným závažným pochybením dostatočne závažného rázu, ale aj väčším počtom relatívne samostatných pochybení práve v tomto prípade, ktoré by sa pri ich jednotlivom posudzovaní mohli javiť ako marginálne, avšak súhrne dosiahli zásadnú intenzitu do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.

147. Pre úplnosť poukazuje žalobca aj na Rozsudok NS SR, sp.zn. M-Sž do V1/00: Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak výnos daní ako príjmov rozpočtu sa nemôže dosiahnuť na úkor nedodržania práva. Slovenská republika je podľa SR právnym štátom. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.

148. V zmysle uvedeného skutkového a právneho posúdenia predmetnej veci, tiež z obsahu citovaného rozhodnutia Finančného riaditeľstva je zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. , , , pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko:

- rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov

- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci

- rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci

- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

149. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať trovy konania. O nariadenie pojednávania nežiadal.

III.

150. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že zo spisového materiálu predloženého k odvolaniu vyplýva, že žalobca si odpočítal daň v celkovej sume 133 550,95 Eur z faktúr č. XXXXXX až XXXXXX od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. za dodanie tovaru, syrov.

151. Okrem toho žalobca deklaroval dodanie tovarov s oslobodením od dane v zmysle , a to dodanie repkového oleja bulharskej spoločnosti AN-IL-EM Ltd. v celkovej sume 189 075,46 Eur, dodanie syra maďarskej spoločnosti GAZSIMPEX Kft. v celkovej sume 369 931,57 Eur, dodanie syra maďarskej spoločnosti Ladoli Solo Kft. v celkovej sume 309 132,97 Eur a dodanie syra maďarskej spoločnosti VAR-GRAMM Kft. v celkovej sume 57 426,28 Eur. Pri preverovaní dodávok syrov správca dane zistil, že spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o., je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje, sídli na virtuálnej adrese, kde sa nikto nezdržiava. Konateľom spoločnosti je občan Rumunska, s ktorým sa nedá skontaktovať.

152. Spoločnosť KO-MO-RE, s. r. o. deklarovala nákup tohto tovaru od spoločnosti NOX Trade s. r. o., ktorá je nekontaktnou spoločnosťou, na adrese sídla spoločnosti sa nenachádza, výzvy na predloženie dokladov neboli prevzaté a konateľ spoločnosti so správcom dane nekomunikuje. Správca dane z informačného systému finančnej správy zistil, že táto spoločnosť deklarovala nákup tovaru od spoločnosti LEND MANAGEMENT s.r.o. Miestne príslušný správca dane preveroval ekonomickú činnosť spoločnosti za zdaňovacie obdobia september a október 2014, ale spoločnosť so správcom dane nekomunikuje, konateľ spoločnosti sa na ústne pojednávanie nedostavil a žiadne doklady správcovi dane nepredložil. Spoločnosti bola zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty k 31.01.2015.

153. Správca dane zaslal na Daňový úrad Nitra dožiadanie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.03.2019 so žiadosťou o preverenie dodávok tovaru žalobcovi od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. za zdaňovacie obdobia september až november 2014. Dňa 13.05.2019 dostal správca dane odpoveď Daňového úradu Nitra číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.05.2019 na dožiadanie, prílohou ktorej bola ZÚP číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.05.2019, spísaná s pani F. A., konateľkou spoločnosti ZEXELL s.r.o., ktorá vykonávala pre spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o. účtovnícke práce. Pani A. do ZÚP uviedla, že v roku 2014 boli tieto účtovnícke práce vykonávané, ale už ich nevykonávajú, doklady spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. nemá k dispozícii, boli odovzdané konateľovi spoločnosti, o čom nemá potvrdenie. Pani A. do ZÚP uviedla, že v mieste sídla spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť, bolo to len virtuálne sídlo, doklady k účtovaniu boli posielané e-mailom a s konateľom spoločnosti, pánom V. V., už nemá žiadne kontakty.

154. Dňa 07.04.2019 sa k správcovi dane dostavili pán F. F. a JUDr. T. A., splnomocnená na zastupovanie splnomocneného zástupcu na základe substitučnej moci, s ktorými bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní (ZÚP) č. XXXXXXXXX/XXXX. V rámci ústneho pojednávania predložil pán F. kópiu e-mailovej komunikácie s pánom A. a generálnu plnú moc, ktorá mala pána A. oprávňovať konať a podpisovať za spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o. K preprave tovaru pán F. uviedol, že dopravu nezabezpečoval žalobca. Kde bol tovar naložený, pán F. uviesť nevedel. Do ZÚP uviedol, že na preukázanie zdaniteľných obchodov so spoločnosťou KO-MO- RE, s.r.o. sa bude snažiť zabezpečiť ako svedka pána A., aby bol vypočutý správcom dane v danej veci. Pri ústnom pojednávaní bola predložená aj Dohoda o obchodnej spolupráci medzi žalobcom a spoločnosťou KO-MO-RE, s.r.o. zo dňa 18.07.2014.

155. Dňa 15.10.2019 sa k správcovi dane dostavila JUDr. A., na žiadosť ktorej nahliadol do ZÚP č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.04.2019, ktorá bola spísaná s pánom X. A. za prítomnosti JUDr. A., a ktorá je súčasťou spisového materiálu z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2014. Pán A. do ZÚP okrem iného uviedol, že od 02.04.2014 do 07.07.2014 bol konateľom spoločnosti KO- MO-RE, s.r.o., od 07.07.2014 zastupoval spoločnosť na základe generálnej plnej moci, udelenej pánom V. V., a od 22.05.2014 do 13.08.2014 bol spoločníkom tejto spoločnosti. Pán V. V. je občanom Rumunska, ale nevedel uviesť jeho adresu a o jeho aktivitách nevedel pán A. podať žiadne informácie.

156. K zastupovaniu spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. pán A. uviedol, že vykonával činnosti, uvedené v generálnej plnej moci, uzatváral obchodné zmluvy s dodávateľmi a odberateľmi a ostatné činnosti, súvisiace s obchodmi. Podľa vyjadrenia pána A. spoločnosť nakupovala a predávala syrové výrobky, ale zamestnancov nemala. Pán A. do ZÚP uviedol, že doklady spoločnosti nemá, lebo ich odovzdal pánovi V. bez preberacieho protokolu.

157. Podľa vyjadrenia pána A. so žalobcom obchodoval, predmetom obchodov boli syrové výrobky, poľské syry od výrobcu Okregowa Spoldzielnia Mleczarska Gizycko, ale na názov druhého výrobcu si nevedel spomenúť. Certifikát získal od spoločnosti NOX TRADE, s.r.o. Na žalobcu sa nakontaktoval cez internet a komunikoval s pani T., ktorá zadávala objednávky buď telefonicky alebo mailom. Prepravu tovaru podľa vyjadrenia pána A. zabezpečila spoločnosť NOX TRADE, s.r.o., ktorú zabezpečil pán V.. Objednávky zadával pán A. telefonicky aj e-mailom a faktúry boli doručované pravdepodobne e- mailom. Pán A. do ZÚP uviedol, že spoločnosť LEND MANAGEMENT, s.r.o., ktorá mala dodávať tovar spoločnosti NOX TRADE, s.r.o., nepozná. Pán A. žiadne doklady nepredložil, uviedol, že ak nejaké doklady získa, predloží ich správcovi dane.

158. Z uvedeného vyplýva, že správca dane vypočul pána A. v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2014, avšak žiadne doklady ani dôkazy o dodaní tovarov žalobcovi od neho nezískal, pretože pán A. tvrdil, že všetky doklady odovzdal novému konateľovi spoločnosti. K dodávkam tovarov sa nevedel vyjadriť. Správca dane preveroval dodanie tovaru spoločnostiam AN-IL-EM Ltd., GAZSIMPEX Kft., Ladoli Solo Kft. a VAR-GRAMM Kft. formou žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (MVI).

159. Preverovaním uvedených spoločností sa zistilo, že tieto spoločnosti sú buď nekontaktné, zrušené, alebo nevykonávali v preverovanom období žiadnu obchodnú činnosť, čo príslušné finančné správy uviedli v odpovediach na žiadosti o MVI.

160. Z odpovede bulharskej daňovej správy vyplýva, že spoločnosti AN-IL-EM Ltd. bola zrušená dňa 09.10.2015 registrácia na DPH, posledné doklady a informácie sa týkali obdobia 04/2015, na adrese sídla je rezidenčná budova, ktorá je obývaná rodičmi pána T. D. D.. Spoločnosť je zmiznutým platiteľom. Podľa DPH registrov spoločnosť v období od 01.10.2014 do 31.12.2014 deklarovala, že bola prostredníkom v triangulárnych transakciách.

161. Reálnosť transakcií bulharská daňová správa nemohla potvrdiť, pretože z dôvodu nekontaktnosti štatutárneho zástupcu spoločnosti AN-IL-EM Ltd. nezískala informácie, týkajúce sa prepravy tovaru, miesta vyloženia tovaru, platby a osoby, ktorej mal byť tovar následne predaný.

162. Z uvedeného vyplýva, že správca dane využil zákonom stanovené možnosti na preverenie, či bol tovar bulharskej spoločnosti skutočne dodaný, ale vzhľadom na jej nekontaktnosť a nekontaktnosť jej konateľa, pána T. D. D., nebolo možné zabezpečiť jeho vypočutie. Dodanie tovaru spoločnosti AN-IL- EM Ltd. sa nepotvrdilo, nepotvrdila sa ani preprava tovaru ani jeho nadobudnutie touto spoločnosťou.

163. Žalovaný konštatuje, že skutočnosť, že jediný spoločník a konateľ spoločnosti AN-IL-EM Ltd. osobne nepotvrdil poskytnutie zdaniteľného plnenia, nie je možné chápať ako jednoznačné potvrdenie, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo, avšak absencia výpovede tejto osoby znamená absenciu dôkazu, potvrdzujúceho tvrdenie, že k zdaniteľnému plneniu reálne došlo.

164. K tvrdeniu žalobcu, že keď bol pán A. vypočutý ako svedok pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie júl 2014, správca dane zistil skutočnosti rozhodné pre úplné zistenie skutkového stavu a o pôvode tovaru, žalovaný uvádza, že pán A. síce vyjadrenia poskytol, ale nepodložil žiadnymi dôkazmi. Dôkazy o dodávkach tovarov žalobcovi nepredložil na výzvy správcu dane ani pán V., ktorý sa stal novým konateľom spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o.

165. Žalovaný zdôrazňuje, že bez predloženia relevantných dôkazov správca dane nemôže akceptovať vyjadrenia pána A. ako potvrdenie o reálnom dodaní tovarov žalobcovi. Žalovaný uvádza, že z odpovedí pána A. nevyplýva, že potvrdil dodávky a pôvod tovarov, resp. že dodanie tovaru žalobcovi preukázal.

166. K námietkam žalobcu, týkajúcim sa miestneho zisťovania v spoločnosti KO -MO-RE, s.r.o., žalovaný uvádza, že trvá na svojom vyjadrení uvedenom v rozhodnutí číslo XXXXXXXXX/XXXX. V rámci miestneho zisťovania nebol vypočutý žiadny svedok, nebol vypočutý konateľ spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. a neboli predložené žiadne doklady, takže správca dane nebol povinný upovedomiť o miestnom zisťovaní žalobcu.

167. K námietkam žalobcu, týkajúcim sa spoločnosti LEND MANAGEMENT s.r.o., ktorá mala dodávať tovar spoločnosti NOX TRADE s.r.o., žalovaný uvádza, že skutočnosť, že spoločnosti LEND MANAGEMENT s.r.o. bola zrušená registrácia k dani z pridanej hodnoty ku dňu 31.01.2015, neznamená, že dovtedy spoločnosť vykonávala ekonomickú činnosť. Správca dane získal z informačného systému finančnej správy dôkazy, že na adrese sídla spoločnosti sa názov spoločnosti LEND MANAGEMENT s.r.o. nenachádzal, spoločnosť so správcom dane nekomunikovala, zásielky v mieste sídla nepreberala, konateľovi spoločnosti, pánovi Chirichesovi Cosminovi, občanovi Rumunska, boli zasielané predvolania na ústne pojednávania, z ktorých jedno prevzal, ale na ústne pojednávanie sa nedostavil a žiadne doklady správcovi dane nepredložil.

168. V každom prípade spoločnosť LEND MANAGEMENT s.r.o. ani spoločnosť NOX TRADE s.r.o. žiadne dôkazy o nákupe a dodaní tovarov správcovi dane nepredložili, čím nebolo preukázané reálne dodanie tovarov.

169. Vo všeobecnosti je cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania, čo vyplýva napr. z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C - 487/01, C - 487/01 a C - 7/02 alebo vo veci C - 255/02.

170. V tejto súvislosti žalovaný znova poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. XSžf/XXX/ XXXX, v ktorom sa konštatuje, že bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. V prípade, ak sa zistí, že sa jedná o podvodné alebo zneužívajúce konanie, a neboli dodržané základné podmienky na uplatnenie nároku platiteľa dane na odpočítanie dane, upravené v , správca dane nemôže platiteľovi dane nárok na odpočítanie dane priznať.

171. Správca dane preveroval prostredníctvom NDS, a.s. prepravu tovaru pre spoločnosť AN-IL-EM Ltd., podľa jednotlivých ŠPZ vozidiel, ktoré mali tovar prepravovať. Tovar mal byť dodávaný do Poľska, ale z odpovede NDS, a.s. č. XXXX/XXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 29.05.2018, prílohou ktorej bola odpoveď spoločnosti SkyToll, a.s. č. I/XXXX/XXXX/PSZ zo dňa 21.05.2018 jednoznačne vyplýva, že vozidlá s evidenčnými číslami, uvedenými v žiadosti správcu dane, sa pohybovali na území Slovenska, čiže sa nepotvrdilo, že prepravovali tovary do iného členského štátu EÚ. Prílohou k odpovedi NDS, a.s. je CD, na ktorom je zaevidovaný pohyb vozidiel podľa jednotlivých dátumov.

172. Správca dane vychádzal z odpovede NDS, a.s., resp. spoločnosti SkyToll, a.s., a z údajov uvedených na CD, kde sú uvedené presné informácie o konkrétnych motorových vozidlách, dátumoch prepráv s uvedením trás, na ktorých sa jednotlivé motorové vozidlá pohybovali.

173. Predmetom preverovania boli vozidlá, ktoré boli uvedené na dokladoch, ktoré správcovi dane predložil žalobca k daňovej kontrole, teda napr. faktúr, vystavených spoločnosti AN-IL-EM Ltd., a CMR, ktoré mali preukazovať prepravu tovaru.

174. Žalovaný dáva do pozornosti, že všetky spoločnosti, ktorým mal žalobca dodávať tovar (syrové produkty a repkový olej), t. j. maďarské spoločnosti Ladoli Solo Kft., VARR-GRAMM Kft., GAZSIMPEX Kft. a bulharská spoločnosť AN-IL-EM Ltd., sú nekontaktné spoločnosti, ktoré so správcami dane nekomunikujú, účtovné doklady nepredložili, v prípade spoločnosti VARR-GRAMM Kft. sa jednalo o spoločnosť zapojenú do fiktívneho reťazca dodávateľov tovarov, v tomto prípade syrov.

175. K námietkam žalobcu k nevypočutiu akcionára spoločnosti AN-IL-EM Ltd. a k rozsudkom NS SR, uvádzaným v žalobe, žalovaný uvádza, že tie isté námietky uviedol žalobca v odvolaní, a žalovaný sa s nimi vysporiadal v rozhodnutí č. XXXXXXXXX/XXXX:

176. Žalovaný v rozhodnutí uviedol informácie od bulharskej daňovej správy, teda že spoločnosti AN- IL-EM Ltd. bola zrušená dňa 09.10.2015 registrácia na DPH, posledné doklady a informácie sa týkali obdobia 04/2015, na adrese sídla je rezidenčná budova, ktorá je obývaná rodičmi pána T. D. D.. Podľa DPH registrov spoločnosť v období od 01.10.2014 do 31.12.2014 deklarovala, že bola prostredníkom v triangulárnych transakciách. Podľa vyjadrenia bulharskej daňovej správy, spoločnosť je zmiznutým platiteľom. Žalovaný uvádza, že žalobca dodanie tovaru spoločnosti AN-IL-EM Ltd. v súhrnnom výkaze za október 2014 ako trojstranný obchod nevykazoval.

177. Z uvedeného vyplýva, že správca dane využil zákonom stanovené možnosti na preverenie, či bol tovar bulharskej spoločnosti skutočne dodaný, ale vzhľadom na jej nekontaktnosť a nekontaktnosť jej akcionára, pána T. D. D., nebolo možné zabezpečiť jeho vypočutie. Dodanie tovaru spoločnosti AN-IL- EM Ltd. sa nepotvrdilo, nepotvrdila sa ani preprava tovaru ani jeho nadobudnutie touto spoločnosťou.

178. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje najmä na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C - 409/09 Teleos a vo veci C-184/05 Twoh International, z ktorých vyplýva, že daňový subjekt musí okrem predloženia predpísaných dokladov preukázať aj splnenie podmienok na uplatnenie tohto ustanovenia, teda nielen formálne deklarovať dodanie, ale presvedčiť daňovú správu, že bolo dodanie aj skutočne vykonané.

179. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. a teda oprávnenosť nároku na odpočítanie dane v zmysle - , a rovnako nepreukázal, že splnil vyššie uvedené podmienky pre uplatnenie oslobodenia dodávok tovaru od dane uvedené v . Žalobca v odvolaní ani v žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil nové dôkazy o uskutočnení intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu, s ktorými by sa správca dane už podrobne nezaoberal v procese daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

180. Správca dane preveroval dodanie tovaru bulharskej spoločnosti AN-IL-EM Ltd. na základe dokladov, predložených žalobcom. S výsledkom preverovania a zistenými skutočnosťami, získanými v rámci MVI, bol žalobca oboznámený a mal možnosť sa k nim vyjadriť, prípadne predložiť dôkazy, že tento tovar bol reálne dodaný tak, ako to deklaroval.

181. V prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EÚ má správca dane možnosť využiť inštitút MVI na overenie dodania tovaru a získať podklady, potrebné na správne a úplné určenie dane. Jedná sa o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej získava informácie o odberateľovi daňového subjektu. Takáto možnosť vyplýva z Nariadenia Rady (EÚ) číslo 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.

182. Žalobca poukazuje na rozsudok NS SR č. XSžfk/XX/XXXX zo dňa 04.02.2020, v ktorom sa okrem iného uvádza, že nie je založený na formálnom vykazovaní zdaniteľných plnení, a preto formálna existencia faktúr/daňových dokladov nie je dostačujúcim podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, pokiaľ nie je nespochybniteľne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je deklarované v predložených dokladoch, a to vo všetkých jeho znakoch, t. j. v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

183. K námietke žalobcu, že podnikateľ ako súkromný subjekt nemá právo nahliadať do reálneho fungovania tej - ktorej spoločnosti, ako aj dohliadať a kontrolovať, či si jeho obchodní partneri plnia svoje záväzky voči štátu, žalovaný uvádza, že podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.

184. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Q. XX/XXXX záleží od osoby, ktorá sa uchádza o odpočet dane, aby preukázala, že spĺňa podmienky na toto odpočítanie. Vzhľadom na konštrukciu je v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov v zmysle daňových zákonov. To, že v súčasnosti je dodávateľ nekontaktný a rovnako odberatelia, ktorým mali byť predmetné tovary dodané, nepreukázali uskutočnenie žiadnych zdaniteľných obchodov, nemôže byť podkladom pre poskytovanie úľav daňovému subjektu spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného odpočítania dane.

185. K základným princípom spoločného systému dane z pridanej hodnoty patrí aj zásada neutrality, ale žalovaný zároveň poukazuje na povinnosť platiteľov dodržiavať všetky povinnosti vyplývajúce zo , do ktorého boli implementované jednotlivé články Šiestej smernice EÚ, resp. smernice Rady

2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, upravujúce fungovanie dane z pridanej hodnoty v rámci EÚ. Vo všeobecnosti je cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania, čo vyplýva napr. z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C - 487/01, C - 487/01 a C - 7/02 alebo vo veci C - 255/02.

186. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. XSžf/XXX/XXXX, v ktorom sa konštatuje, že bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.

187. K námietkam žalobcu, uvedeným v IX. časti žaloby, žalovaný uvádza, že správca dane počas daňovej kontroly okrem úkonov, vymenovaných žalobcom, zasielal dožiadania na Daňový úrad Nitra (dožiadanie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Haj zo dňa 20.01.2015, číslo XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.04.2016), aby preveril dodanie tovarov v reťazci LEND MANAGEMENT s.r.o., NOX TRADE s.r.o. a KO-MO-RE s.r.o. a zaslal NDS, a.s. výzvu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.05.2018 na preverenie pohybu motorových vozidiel, ktoré mali tovary prepravovať.

188. Okrem toho správca dane zaslal žiadosti o MVI o preverenie dodania tovarov spoločnostiam AN-IL- EM Ltd., GAZSIMPEX Kft., Ladoli Solo Kft. a VAR-GRAMM Kft. Z dôvodu podania žiadostí o MVI vydal správca dane rozhodnutie o prerušení kontroly číslo XXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.10.2015, na základe ktorého bola daňová kontrola za zdaňovacie obdobie október 2014 prerušená od 22.10.2015. Daňová kontrola bola prerušená do 05.02.2018, kedy správca dane dostal kompletné odpovede na žiadosti o MVI. Keďže tých žiadostí bolo viac, z dôvodu komplexného posúdenia dodávok tovarov odberateľom do iných členských štátov EÚ a náročnosť získania dôkazov jednotlivými daňovými správami, bola daňová kontrola prerušená vyše 2 rokov.

189. Zo spisového materiálu vyplýva, že napr. v prípade spoločnosti GAZSIMPEX Kft., bola zaslaná vo februári 2016 čiastočná odpoveď na žiadosť o MVI, a až v apríli 2016 konečná odpoveď, informácie k spoločnosti Ladoli Solo Kft. boli zaslané tiež 2 odpovede, v marci a júni 2016, a informácie k spoločnosti VAR-GRAMM Kft. boli zaslané až v roku 2018.

190. Správca dane zasielal viaceré urgencie k žiadosti o MVI, týkajúce sa najmä spoločnosti VAR- GRAMM Kft. (napr. urgencia z 23.08.2016 a zo 6.11.2017), ale odpoveď na žiadosť o MVI bola správcovi dane doručená až 05.02.2018.

191. K častiam X. - XII. žaloby žalovaný uvádza, že správca dane získal všetky dôkazy zákonným spôsobom a v súlade s platnými právnymi predpismi, dôkazy vyhodnocoval v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku a žiadne práva žalobcu porušené neboli.

192. Žalovaný o nariadenie pojednávania nežiadal.

IV.

193. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe, a zotrváva na jej jednotlivých dôvodoch, spolu so skutkovou a právnou argumentáciou.

194. K neuznaniu odpočítania dane z faktúry od dodávateľa KO-MO-RE, s.r.o. a k vyjadreniu žalovaného ku skutočnosti, že nevypočul kľúčového svedka X. A., čo žalovaný považuje za správny postup: Žalobca namieta tento postup žalovaného, svoje tvrdenie opiera o to, že: Žalobca navrhoval vypočuť X. A. ako svedka (viď str. 5 podaného odvolania proti Rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane Daňového úradu Prešov - pobočka Humenné číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 13.12.2018), čo správca dane ani žalovaný neakceptoval. X. A., bývalý konateľ spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. je kľúčový svedok v danom prípade, preto jeho výsluch ako svedka je veľmi dôležitý pre úplné a správne zistenie skutkového stavu veci.

195. Je síce pravdou, že je bývalým konateľom spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o., že v kontrolovanom období september 2014 bol konateľom spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. V. V., ale z obsahu Generálnej plnej moci zo dňa 07.07.2014, notársky overenej, ktorá je súčasťou administratívneho spisu správcu dane je zrejmé, že zastupoval spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o. vo všetkých obchodných veciach, aj keď už nebol konateľom spoločnosti. Žalobca práve s pánom A. uzatvoril Dohodu o obchodnej spolupráci dňa 18.07.2014 a výlučne s pánom A. realizoval kontrolované obchody. Žalobca trvá na skutočnosti že nakoľko práve s ním uzavrel obchodno-právny vzťah, a s ním realizoval všetky kontrolované obchody (v danom prípade kontrolované zdaniteľné plnenia), je nevyhnutné ho vypočuť na preukázanie skutočností deklarovaných vo faktúrach.

196. Generálne plnomocenstvo na konanie v mene obchodnej spoločnosti je bežnou súčasťou obchodného styku právnických osôb. Podľa v zmysle ktorého „ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca". To znamená, že právnické osoby môžu konať buď osobne alebo sa môžu dať zastúpiť zástupcom, a to všetkých veciach. Uvedený záver je pritom v súlade ako s judikatúrou najvyššieho súdu, tak s publikovanými názormi odbornej verejnosti.

197. Pre skutkovo a právne úplné zistenie skutkového stavu veci je irelevantná skutočnosť, či bolo splnomocnenie, ktoré malo oprávňovať zastupovanie uvedenej spoločnosti X. A., zaevidované v registri správcu dane podľa v znení neskorších predpisov.

198. Správca dane vo vyrubovacom konaní nepredvolal na výsluch svedka X. A., preto nemožno klásť za vinu žalobcovi, že ho na výsluch svedka pred správcu dane nezabezpečil. Správcovi dane bolo opakovane navrhované, aby X. A. ako svedka predvolal a riadne vypočul.

199. Žalovaný tým, že napadnuté rozhodnutie nezrušil okrem iného z dôvodu, že správca dane nevypočul ako svedka X. A., a nezaviazal správcu dane na povinnosť ho vypočuť, porušil tým ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku v spojení s ustanovením § 24 ods. 2 a § 44 ods. 1 Daňového poriadku, nakoľko povinnosťou správcu dane pri dokazovaní je zabezpečiť, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a v spojení s ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

200. K nevykonaniu dôkazov správcom dane jednak počas daňovej kontroly a jednak počas vyrubovacieho konania:

- žalobca vo Vyjadrení zo dňa 12.04.2018, k Zápisnici správcu dane o ústnom pojednávaní zo dňa 15.03.2018, navrhol správcovi dane vykonanie dôkazov, ktoré nie sú v dispozičnej právomoci žalobcu a to nasledovne: K dodávateľovi KO-MO-RE, s.r.o., Hlavná 2, 043 01 Štúrovo, IČ DPH: SK2020039417

- daňový subjekt (žalobca v tomto konaní) žiadal správcu dane na preukázanie tvrdených skutočností vykonať nasledovné dôkazy, ktoré nie sú v jeho dispozičnej moci: 1. vypočuť bývalého konateľa spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o., X. A., ktorý má na základe Generálnej plnej moci zo dňa 07.07.2014 oprávnenie vypovedať naďalej za túto spoločnosť (pozn. daňový subjekt zároveň predkladá kópiu tejto Generálnej plnej moci, ktorú však už správca dane má zároveň v svojom administratívnom spise), 2. prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti preveriť prepravu tovaru, každé jednotlivé motorové vozidlo tak, ako sú presne špecifikované v písomných dokladoch predložených zo strany daňového subjektu správcovi dane, 3. vypočuť jednotlivých šoférov, ktorí tovar prepravovali, tak ako sú uvedení na jednotlivých písomných podkladoch, ktoré ako dôkaz kontrolovaný daňový subjekt doložil správcovi dane, 4. prostredníctvom elektronického mýtneho systému preveriť prepravu tovaru každé jednotlivé motorové vozidlo tak, ako sú presne špecifikované v písomných dokladoch predložených zo strany daňového subjektu, 5. keďže spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o. vykonávala dodanie tovaru s dodaním na sklad spoločnosti IMPOL, s.r.o., kontrolovaný daňový subjekt navrhuje vypočuť skladníkov spoločnosti IMPOL, s.r.o., ktorí boli fyzicky prítomní pri manipulácii s tovarom,

6. vypočuť iné zainteresované osoby, ktoré sú uvedené na podkladoch predložených správcovi dane na potvrdenie údajov uvedených na písomných dokladoch, 7. v rámci súčinnosti preveriť bezhotovostné platobné prevody prostredníctvom peňažných ústavov, na potvrdenie zrealizovaných platieb za zrealizované zdaniteľné plnenia. K odberateľovi AN-IL-EM Ltd., 23-Septemvri 5, 822 4 Kosharitsa

- správcovi dane boli predložené k týmto zdaniteľným plneniam jednotlivé: a) faktúry b) dodacie listy c) CMR d) faktúry za dopravu e) bankové výpisy na preukázanie bezhotovostných platieb, ktoré boli realizované za vykonané zdaniteľné plnenia

- na základe vyššie uvedených skutočností daňový subjekt na preukázanie tvrdených skutočností navrhol vykonať nasledovné dôkazy, ktoré nie sú v jeho dispozičnej moci: 1) prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti preveriť prepravu tovaru, každé jednotlivé motorové vozidlo tak, ako sú presne špecifikované v písomných dokladoch predložených zo strany daňového subjektu správcovi dane, 2) vypočuť jednotlivých šoférov, ktorí tovar prepravovali, tak ako sú uvedení na jednotlivých písomných podkladoch, ktoré ako dôkaz kontrolovaný daňový subjekt doložil správcovi dane, 3) prostredníctvom elektronického mýtneho systému preveriť prepravu tovaru každé jednotlivé motorové vozidlo tak, ako sú presne špecifikované v písomných dokladoch predložených zo strany daňového subjektu, 4) vypočuť zainteresované osoby, ktoré sú uvedené na podkladoch predložených správcovi dane na potvrdenie údajov uvedených na písomných dokladoch, 5) v rámci súčinnosti preveriť bezhotovostné platobné prevody prostredníctvom peňažných ústavov, na potvrdenie zrealizovaných platieb za zrealizované zdaniteľné plnenia. K odberateľovi GAZSIMPEX Kft., Garamutca 32, utcafront, Budapešť HU 24870979

- správcovi dane boli predložené k týmto zdaniteľným plneniam jednotlivé: a) faktúry b) dodacie listy c) CMR d) faktúry za dopravu e) bankové výpisy na preukázanie bezhotovostných platieb, ktoré boli realizované za vykonané zdaniteľné plnenia

- na základe vyššie uvedených skutočností daňový subjekt na preukázanie tvrdených skutočností navrhol vykonať nasledovné dôkazy, ktoré nie sú v jeho dispozičnej moci: 1) prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti preveriť prepravu tovaru, každé jednotlivé motorové vozidlo tak, ako sú presne špecifikované v písomných dokladoch predložených zo strany daňového subjektu správcovi dane, 2) vypočuť jednotlivých šoférov, ktorí tovar prepravovali, tak ako sú uvedení na jednotlivých písomných podkladoch, ktoré ako dôkaz kontrolovaný daňový subjekt doložil správcovi dane, 3) prostredníctvom elektronického mýtneho systému preveriť prepravu tovaru každé jednotlivé motorové vozidlo tak, ako sú presne špecifikované v písomných dokladoch predložených zo strany daňového subjektu, 4) vypočuť zainteresované osoby, ktoré sú uvedené na podkladoch predložených správcovi dane na potvrdenie údajov uvedených na písomných dokladoch, 5) v rámci súčinnosti preveriť bezhotovostné platobné prevody prostredníctvom peňažných ústavov, na potvrdenie zrealizovaných platieb za zrealizované zdaniteľné plnenia. K odberateľovi LadoliSoloKft., TózsefKorút. Budapešť HU25042665

- správcovi dane boli predložené k týmto zdaniteľným plneniam jednotlivé: a) faktúry b) dodacie listy c) CMR d) faktúry za dopravu e) bankové výpisy na preukázanie bezhotovostných platieb, ktoré boli realizované za vykonané zdaniteľné plnenia

- na základe vyššie uvedených skutočností daňový subjekt na preukázanie tvrdených skutočností navrhol vykonať nasledovné dôkazy, ktoré nie sú v jeho dispozičnej moci:

1) prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti preveriť prepravu tovaru, každé jednotlivé motorové vozidlo tak, ako sú presne špecifikované v písomných dokladoch predložených zo strany daňového subjektu správcovi dane, 2) vypočuť jednotlivých šoférov, ktorí tovar prepravovali, tak ako sú uvedení na jednotlivých písomných podkladoch, ktoré ako dôkaz kontrolovaný daňový subjekt doložil správcovi dane, 3) prostredníctvom elektronického mýtneho systému preveriť prepravu tovaru každé jednotlivé motorové vozidlo tak, ako sú presne špecifikované v písomných dokladoch predložených zo strany daňového subjektu, 4) vypočuť zainteresované osoby, ktoré sú uvedené na podkladoch predložených správcovi dane na potvrdenie údajov uvedených na písomných dokladoch, 5) v rámci súčinnosti preveriť bezhotovostné platobné prevody prostredníctvom peňažných ústavov, na potvrdenie zrealizovaných platieb za zrealizované zdaniteľné plnenia. K odberateľovi VAR-GRAMM Kft.. Vágóhídutca 4. Pilis. HU 24687074

- správcovi dane boli predložené k týmto zdaniteľným plneniam jednotlivé: a) faktúry b) dodacie listy c) CMR d) faktúry za dopravu e) bankové výpisy na preukázanie bezhotovostných platieb, ktoré boli realizované za vykonané zdaniteľné plnenia

- na základe vyššie uvedených skutočností daňový subjekt na preukázanie tvrdených skutočností navrhol vykonať nasledovné dôkazy, ktoré nie sú v jeho dispozičnej moci: 1) prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti preveriť prepravu tovaru, každé jednotlivé motorové vozidlo tak, ako sú presne špecifikované v písomných dokladoch predložených zo strany daňového subjektu správcovi dane, 2) vypočuť jednotlivých šoférov, ktorí tovar prepravovali, tak ako sú uvedení na jednotlivých písomných podkladoch, ktoré ako dôkaz kontrolovaný daňový subjekt doložil správcovi dane, 3) prostredníctvom elektronického mýtneho systému preveriť prepravu tovaru každé jednotlivé motorové vozidlo tak, ako sú presne špecifikované v písomných dokladoch predložených zo strany daňového subjektu, 4) vypočuť zainteresované osoby, ktoré sú uvedené na podkladoch predložených správcovi dane na potvrdenie údajov uvedených na písomných dokladoch, 5) v rámci súčinnosti preveriť bezhotovostné platobné prevody prostredníctvom peňažných ústavov, na potvrdenie zrealizovaných platieb za zrealizované zdaniteľné plnenia.

201. Správca dane žiaden z navrhovaných dôkazov nevykonal napriek skutočnosti, že tieto sú výlučne v jeho právomoci, následne vydal dňa 30.05.2018 Protokol č.: XXXXXXXXX/XXXX, ktorý doručil žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu v rozpore so zákonom (viď text správnej žaloby).

202. Následne žalobca podal Vyjadrenie zo dňa 20.06.2018 k predmetnému Protokolu, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 21.06.2018.

203. Správca dane v rozpore so zákonom vydal dňa 13.07.2018 Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č.: XXXXXXXXX/XXXX, čím porušil ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane.

204. Správca dane so žalobcom pripomienky a dôkazy neprerokoval, termín prerokovania mu ani len neumožnil, čím mu odoprel toto právo. Nakoľko toto Vyjadrenie bolo aj sťažnosťou, pred vydaním nezákonného Rozhodnutia dokonca ani nepočkal na rozhodnutie o sťažnosti, čím sa dopustil arbitrárneho konania, ktoré je nezákonným postupom a vydal predmetné Rozhodnutie.

205. Po podaní odvolania žalobcom proti tomuto Rozhodnutiu bolo toto Rozhodnutie zrušené a vrátené na ďalšie konanie rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 23.11.2018, č.: XXXXXXXXX/XXXX a vrátané na ďalšie konanie.

206. Žalovaný ani v ďalšom konaní nevykonal navrhované dôkazy, čím opätovne sa dopustil nezákonného postupu a vydal ďalšie arbitrárne konanie (Rozhodnutie zo dňa 16.10.2019, číslo: XXXXXXXXX/XXXX). Žalobca opiera svoje tvrdenia o Rozsudok NS SR, sp.zn.: 3 Q./XX/XXXX, ktorý citoval.

207. V danom prípade je podstatné dôsledné preverenie prepravy jednotlivých kontrolovaných zdaniteľných plnení. Tak prostredníctvom: 1. mýtneho systému (slovenského, ako aj v krajine určenia), 2. jednotlivých prepravných spoločností, ako aj 3. vypočutia jednotlivých šoférov na trasách deklarovaných na písomných prepravných dokladov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu tak žalovaného, ako aj správcu dane.

208. Pri nevykonaní týchto veľmi podstatných dôkazov navrhovaných žalovanému, ako i správcovi dane už v procese daňovej kontroly, dochádza k nezákonnému postupu tak žalovaného ako i správcu dane. Dochádza k porušeniu ustanovenia § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na Rozsudok NS SR z 30. októbra 2001, sp. zn. 4 Sž XX,XX, 4 Sž XXX, XXX/XX:

209. Žalobca má za to, že správca dane nedodržal zákonnú dĺžku daňovej kontroly, čím došlo k nezákonnosti celej daňovej kontroly od začiatku. Daňová kontrola bola začatá dňa 03.03.2015 a ukončená bola dňom 20.06.2018. Podľa § 46 ods. 10, veta prvá a druhá daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

210. Nález ÚS SR, č. III. ÚS XX/XXXX-XX: Ak dĺžka daňovej kontroly napriek skutočnosti, že kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy, prekročila zákonom stanovenú maximálnu dobu trvania, protokol z takejto daňovej kontroly predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý. Rozsudok NS, sp. zn. 3 Sžf X/XXXX: Lehoty na vykonanie daňovej kontroly sú zákonnými lehotami. Keďže sú stanovené priamo zákonom, nie je prípustné, aby ich správca dane prekročil, resp. aby mu boli prolongované jeho nadriadeným orgánom nad zákonom stanovenú hranicu.

211. V rámci predmetnej daňovej kontroly, ktorej obsah je predmetom preskúmania zákonnosti, správca dane požiadal o nasledovné Medzinárodné výmeny informácií, 1. Medzinárodná výmena informácií, daňový subjekt GAZSIMPEX Kft., Maďarsko, 2. Medzinárodná výmena informácií, daňový subjekt LADOLI SoloKft., Maďarsko, 3. Medzinárodná výmena informácií, daňový subjekt VARM-GRAMMKft., 4. Maďarsko, 5. Medzinárodná výmena informácií, daňový subjekt AN-IL-EM Ltd., Bulharsko.

212. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie október 2014 u žalobcu bola prerušená Rozhodnutím správcu dane zo dňa 20.10.2015, č.: XXXXXXXX/XXXX odo dňa 22.10.2015. Správca dane oznámil žalobcovi, že dňa 05.02.2018 pominuli dôvody tohto prerušenia. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola prerušená 2 roky a cca 3,5 mesiaca.

213. Žalobca nezákonnosť takto vykonaných dôkazov, teda nezákonnosť prerušenia konania v tomto konaní, ktoré sú súčasťou predmetnej daňovej kontroly a spisu správcu dane opiera o nižšie uvedené: Lehota na vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Ak daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom (v rámci zákonom maximálne povolenej dĺžky trvania daňovej kontroly), tak protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť (a contrario § 24 ods. 4 Daňového poriadku). V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS XX/XXXX z 29. júna 2010).

Daňová kontrola mala skončiť v zásade dňom 03.03.2016, avšak k jej ukončeniu došlo až po 2 rokoch a 3,5 mesiacoch. Keď je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynie, t.j. daňová kontrola sa predlžuje o čas, po ktorý bola prerušená. Prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a jej ukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočnenia daňovej kontroly. Ak daňová kontrola trvala dlhšie než jeden rok, musí súd skúmať dôvodnosť (zákonnosť) prerušenia. Popri účelnosti a odôvodnenosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať aj primeranosť dĺžky predmetného prerušenia, ktorá sa musí riadiť maximálnymi lehotami na vybavenie žiadosti.

214. Takéto prerušenie daňovej kontroly, ktoré v danom prípade trvalo od 22.10.2015 rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 20.10.2015, do 05.02.2018 (list správcu dane č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12.12.2018), nemožno akceptovať, teda nemôže mať vplyv na prerušenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, nakoľko toto prerušenie bolo neopodstatnené, neúčelné a nezákonné z nasledovných dôvodov:

- správca dane požiadal o poskytnutie informácií po častiach, t.j. na základe viacerých žiadostí, pričom v záujme efektívnosti bolo možné poskytnutie požadovaných informácií kumulovať do jednej žiadosti V rámci jedného štátu EÚ je zákonne správne vyhotoviť jednu žiadosť (viď Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5 Q./X/XXXX zo dňa 21.februára 2019)

- pre vybavenie MVI neboli dodržané zákonné časové limity.

215. Na takéto prerušenie daňovej kontroly nemožno prihliadať, t.j. nemôže spôsobiť právne účinky predpokladané v ustanovení § 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ktorými je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly.

216. Uvedeným postupom došlo tiež k porušeniu základnej zásady správy daní podľa ustanovenia § 3 ods. 2 druhá veta Daňového poriadku, podľa ktorej je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

217. Okrem účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. V tomto smere poukazuje žalobca na o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS. Tieto právne predpisy boli prijaté s cieľom zefektívniť a zrýchliť spoluprácu pri výmene informácií medzi členskými štátmi Európskej únie v daňových záležitostiach.

218. Z uvedeného dôvodu sú v smernici stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu. Podľa článku 7 smernice a ustanovenia § 6 ods. 5 uvedeného zákona je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť požadovanú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti - ak však dožiadaný orgán už túto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa.

219. Ešte kratšia lehota je uvedená v nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (podľa ktorého postupoval aj správca dane), kde v článku 10 a nasl. Tohto nariadenia je uvedené, že žiadaný orgán má poskytnúť informácie tak rýchlo, ako je to možné, najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti, pokiaľ žiadaný orgán vyžadovanú informáciu už má, znižuje sa táto lehota maximálne na jeden mesiac.

220. V súvislosti so slovným spojení pominutia dôvodov pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly treba poukázať na ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý je potrebný vykladať v kontexte vyššie uvedených smerníc, t.j. pominutie dôvodov pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničená maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií.!napr.: Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.: XXS/X/XXXX zo dňa 20.02.2017,Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.: XS/XXX/XXXX zo dňa 10.07.2018, Rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.: XS/XXX/XXXX zo dňa 10.07.2018).

221. Správca dane dostatočne v súlade so zákonom neurgoval odpovede na vyššie uvedené dožiadania, čím sa ani len nepokúsil odstrániť nezákonnosť takto použitých dôkazných prostriedkov.

222. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že nebola dodržaná zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly, pretože predmetné prerušenie daňovej kontroly bolo neúčelné a neboli dodržané maximálne lehoty na prerušenie daňovej kontroly.

223. Žalobca tiaž poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: XSžfk/X/XXXX zo dňa 21. februára 2019.

V.

224. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správcu dane, ktorý ako príslušný prvostupňový správny orgán neuznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2014 odpočet dane z pridanej hodnoty za dodanie tovaru, syra od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o.

225. Okrem toho správca dane zistil, že žalobca nesplnil podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle , a to za dodanie repkového oleja bulharskej spoločnosti AN-IL-EM Ltd., a dodanie syra maďarským spoločnostiam GAZSIMPEX Kft., Ladoli Solo Kft., a VAR-GRAMM Kft.

226. Žalovaný napadnutým rozhodnutím rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako zákonné potvrdil.

227. Ide teda o preskúmanie zákonnosti postupu finančných orgánov pri aplikácií , a, , , v spojení s príslušnými ustanoveniami daňového poriadku.

228. Účastníci konania o nariadenie pojednávania nežiadali, preto správny súd s poukazom na a miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku riadne oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove aj na jeho webovej stránke.

229. Podľa veta prvá o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

230. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

231. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

232. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

233. Podľa oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

234. Podľa platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo

odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

235. Podľa o správe daní (ďalej len daňový poriadok) správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

236. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

237. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

238. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

239. Podľa § 37 ods. 1 daňového poriadku správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti.

240. Podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

241. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

242. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

243. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

244. Je nepochybné, že účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie

DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. V prípade, ak zdaniteľne plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými alebo inými dokladmi a existencia iných listinných dôkazov nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle . Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. , , ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane.

245. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa 17.02.2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

246. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím.

247. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane k dispozícií.

248. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok NS SR vo veci sp.zn. XSžf/X/XXXX z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS XX/XXXX-XX z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( zákona č v spojení s , zákona č, ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

249. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia aj administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, s prihliadnutím na čo najúplnejšie zistenie potrebných skutočností, vykonal dokazovanie a zistil, že spoločnosť KO-MO- RE, s.r.o., je nekontaktná, so správcom dane nekomunikuje, sídli na virtuálnej adrese, kde sa nikto nezdržiava. Konateľom spoločnosti je pán V., občan Rumunska, s ktorým sa nedá skontaktovať.

250. Spoločnosť KO-MO-RE, s.r.o., deklarovala nákup tohto tovaru od spoločnosti NOX TRADE, s.r.o., ktorá je nekontaktnou spoločnosťou, na adrese sídla spoločnosti sa nenachádza, výzvy na priloženie dokladov neboli prevzaté a konateľ spoločnosti so správcom dane nekomunikuje. Správca dane z informačného systému finančnej správy zistil, že táto spoločnosť deklarovala nákup tovaru od spoločnosti LEND MANAGEMENT, s.r.o., Miestne príslušný správca dane preveroval ekonomickú činnosť spoločnosti za zdaňovacie obdobie september a október 2014, ale spoločnosť so správcom dane nekomunikuje, konateľ spoločnosti sa na ústne pojednávanie nedostavil, a žiadne doklady správcovi dane nepredložil. Spoločnosti bola zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty k 31.01.2015.

251. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že mal byť vypočutý ako kľúčový svedok pán X. A., správny súd poukazuje na zistenia správcu dane, že pán X. A. bol konateľom spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o. od 02.04.2014 do 07.07.2014, pričom dodávky tovaru žalobcovi sa mali uskutočniť v októbri 2014.

Generálna plná moc zo dňa 07.07.2014, na základe ktorej mal pán A. zastupovať spoločnosť KO-MO- RE, s.r.o., nebola zaevidovaná v registri správcu dane podľa § 9 daňového poriadku, pričom z ust. § 9 ods. 4 daňového poriadku vyplýva, že plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi danej, alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane.

252. Správnemu súdu neušla ani skutočnosť, že pán X. A. bol vypočutý v rámci daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2014, avšak žiadne doklady ani dôkazy o dodaní tovaru nepredložil, tvrdil, že všetky doklady odovzdal novému konateľovi spoločnosti - pánovi V., občanovi Rumunska, bez preberacieho protokolu, a aj podľa názoru správneho súdu, bez predloženia relevantných dôkazov správca dane nemohol akceptovať tvrdenia o reálnom dodaní tovaru žalobcovi.

253. Z uvedených dôvodov sa správny súd stotožnil so závermi daňových orgánov, že neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu sa pochybnosti o reálnosti dodania tovaru spoločnosťou KO- MO-RE, s.r.o., stali relevantným dôvodom pre neuznanie nároku žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty, a to z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok uvedených v , , a a v , lebo žalobca nepreukázal, že došlo k dodaniu tovaru - syra od daňového subjektu KO-MO-RE, s.r.o., preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane vo výške 133.550,90 Eur.

254. Správny súd sa stotožňuje aj so zisteniami daňových orgánov, že žalobca nesplnil ani podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle , lebo všetky spoločnosti, ktorým mal žalobca dodávať tovar (syr a repkový olej), t.j. maďarským spoločnostiam Ladoli Solo Kft. a VAR- GRAMM Kft., GAZSIMPEX Kft., a bulharskej spoločnosti AN-IL-EM Ltd., sú nekontaktné, so správcami dane nekomunikujú, účtovné doklady nepredložili, v prípade spoločností VAR-GRAMM Kft., sa jednalo o spoločnosť zapojenú do fiktívnych reťazcov dodávateľov tovaru, v tomto prípade syrov.

255. Keďže žalobca nepreukázal, že nakúpil syry od spoločnosti KO-MO-RE, s.r.o., nemohol ich dodať ani odberateľom do iného štátu Európskej únie ( v tomto prípade do Maďarska).

256. K žalobnej námietke týkajúcej sa dodania tovaru - repkového oleja spoločnosti AN-IL-EM Ltd., a požiadavke o preverenie prepravy cez elektronický mýtny systém prostredníctvom NDS, o vypočutie jednotlivých šoférov a zainteresované osoby uvedené na dokladoch predložených správcovi dane, správny súd poukazuje na zistenia správcu dane, ktorý preveroval prostredníctvom NDS, a.s., prepravu tovaru pre spoločnosť AN-IL-EM Ltd., podľa jednotlivých ŠPZ vozidiel, ktoré mali tovar prepravovať. Tovar mal byť dodávaný do Poľska, ale z odpovede NDS, a.s., č. XXXXX/XXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 29.05.2018, prílohou ktorej bola odpoveď spoločnosti SkyToll, a.s., č. X/XXXX/XXXX/PSZ zo dňa 21.05.2018 jednoznačne vyplýva, že vozidlá s evidenčnými číslami, uvedenými v žiadosti správcu dane, sa pohybovali na území Slovenska, čiže sa nepotvrdilo, že prepravovali tovar do iného členského štátu EÚ. Prílohou k odpovedi NDS, a.s., je aj CD, na ktorom je zaevidovaný pohyb vozidiel podľa jednotlivých dátumov. Správca dane vychádzal z odpovede NDS, a.s., respektíve spoločnosti SkyToll, a.s., a z údajov uvedených na CD, kde sú uvedené presné informácie o konkrétnych motorových vozidlách, dátumoch prepráv s uvedením trás, na ktorých sa jednotlivé motorové vozidlá pohybovali. Preverované boli všetky vozidlá uvedené na dokladoch predložených žalobcom správcovi dane.

257. Vo vzťahu k nevypočutiu šoférov vozidiel žalovaný dôvodne argumentoval, že sa jednalo o osoby s trvalým pobytom mimo územia Slovenskej republiky, správca dane nemal údaje o šoféroch, preto ich vypočutie prostredníctvom maďarskej, bulharskej, či poľskej daňovej správy nebolo možné.

258. Nebolo dôvodné ani preverovať prepravu tovaru do Bulharska, lebo tovar, syry mali byť podľa faktúr a CMR prepravovaný maďarským odberateľom do Maďarska, a repkový olej do Poľska. Repkový olej bol síce fakturovaný bulharskej spoločnosti AN-IL-EM Ltd., ale podľa žalobcom predložených CMR mali byť miesta vykládky v Poľsku, nie v Bulharsku.

259. Rovnako žalobca, nad rámec možností daňových orgánov, požadoval výsluch akcionára spoločnosti AN-IL-EM Ltd., lebo zo šetrení správcu dane (prostredníctvom informácie od bulharskej daňovej správy) vyplýva, že spoločnosti AN-IL-EM Ltd., bola dňa 09.10.2015 zrušená registrácia na DPH, posledné doklady a informácie sa týkali obdobia 04/2015, na adrese sídla je rezidenčná budova. Podľa DPH registrov spoločnosti v období od 01.10.2014 do 31.12.2014 spoločnosť deklarovala, že bola

prostredníkom v triangulárnych transakciách. Podľa vyjadrenia bulharskej daňovej správy, spoločnosť je zmiznutým platiteľom.

260. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu o nezákonnosti dĺžky trvania daňovej kontroly v súvislosti s prerušením daňovej kontroly za účelom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len MVI). V tejto súvislosti správny súd poukazuje na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach (napr. XSžfkXX/XXXX, XSžfXX/XXXX, XSžfXX/XXXX, XSžfk/XX/XXXX, XXSžfkX/ XXXX) z ktorej vyplýva, že ak rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru dodávateľovi registrovanému na daň z pridanej hodnoty v zahraničí, bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu. Túto skutočnosť je podľa zákona o dani z DPH povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného členského štátu, a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri výbere spoľahlivých obchodných partnerov, a to čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu tovaru. Ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo výkone predmetnej daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynie a teda uplynúť nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru do iného členského štátu EU podľa , správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo dňa 07.10.2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/210 zo dňa 07.10.2010 prepracované znenie).

261. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky XSžfXX/XXXX správca dane môže prerušiť konanie na čas potrebný na zistenie skutočností potrebných na správne vymeranie dane. Prerušenie daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií (MVI) znamená, že počas prerušenia daňového konania neplynú žiadne procesné lehoty, neplynú lehoty na vydanie rozhodnutia v daňovom konaní, alebo lehoty na ukončenie daňovej kontroly.

262. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia aj administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že v priebehu prerušenia daňovej kontroly správca dane realizoval žiadosti o MVI do iných členských štátov za účelom preverenia dodania tovarov spoločnostiam AN-IL-EM Ltd., GAZSIMPEX Kft., Ladoli Solo Kft., a VAR-GRAMM Kft. Daňová kontrola bola prerušená od 22.10.2015 do 05.02.2018, pričom z administratívneho spisu vyplýva, že napríklad v prípade spoločnosti GAZSIMPEX Kft., bola čiastočná odpoveď správcovi dane zaslaná v 2/2016, konečná odpoveď v 4/2016, informácia k spoločnosti Ladoli Solo Kft, bola zaslaná v 03/2016 a 06/2016, informácia k spoločnosti VAR-GRAMM Kft., bola zaslaná až v 02/2018, aj napriek urgenciám správcu dane zo dňa 23.08.2016 a 06.11.2017.

263. Keďže posúdenie dôvodnosti dĺžky prerušenia daňovej kontroly je nutné chápať v kontexte toho, či doba trvania prerušenia daňovej kontroly bola zapríčinená subjektívnou nečinnosťou správcu dane, alebo objektívnymi okolnosťami, ktoré nemohol správca dane žiadnym spôsobom ovplyvniť, pričom v danom prípade správca dane, napriek urgenciám, nedostal požadované informácie v rámci MVI v primeranom čase, nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu správcu dane, a takúto okolnosť je potrebné považovať za objektívne danú, a nemôže byť vyhodnotená ako subjektívna nečinnosť správcu dane.

264. Keďže žiadostí o MVI bolo viac, z dôvodu komplexného posúdenia dodávok tovarov odberateľom do iných členských štátov, a náročnosť získania dôkazov, bolo potrebné vyčkať za všetkými informáciami.

265. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením, že žalobcovi bol doručený protokol dňa 20.06.2018, teda 2 dni po uplynutí zákonnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 daňového poriadku, keďže z obsahu zápisnice č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 18.06.2018 vyplýva, že protokol

č. 1016X722 zo dňa 30.05.2018 bol osobne doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 18.06.2018.

266. Tvrdenia, že správca dane takýmto postupom ... „ pod hrozbou poučenia, že ak odmietne prevziať písomnosť, bude jej odmietnutie považovať za doručenie protokolu ...“, dostal zástupcu pod tlak a stav núdze, hodnotí správny súd ako účelové.

267. Z uvedeného vyplýva, že všetky žalobcom tvrdené námietky, vo svetle kontrolných zistení, majú spochybnený základ, čo oprávnene vzbudzuje pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných plnení do iných členských štátov, pričom závery prijaté správcom dane a ustálené žalovaným, zodpovedajú zásadám logického správneho uváženia, na základe čoho daňové orgány správne vyhodnotili, že žalobca nepreukázal, že splnil podmienky pre uplatnenie oslobodenia dodávok tovaru od dane v zmysle .

268. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa zamietol.

269. O náhrade trov konania rozhodol podľa , v spojení s a . Žalobca nebol v konaní úspešný a neboli splnené ani podmienky uvedené v , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

270. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).