Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-5Csp/66/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaným v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zast. JUDr. Marekom Czompolym, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti žalovanému I. M.Q., U.. XX.XX.XXXX, F. R. M. XX, o zaplatenie 876,67 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 726,57 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.11.2020 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu 23.09.2020 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 876,67 € spolu s úrokom vo výške 24 % ročne zo sumy 798,57 € od 17.04.2018 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 930,67 € od 17.04.2018 do 17.01.2019, zo sumy 924,67 € od 18.01.2019 do 18.02.2019, zo sumy 900,67 € od 19.02.2019 do 17.06.2019 a zo sumy 876,67 € od 18.06.2019 do zaplatenia. V odôvodní žaloby uviedol, že dňa 14.08.2017 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej, Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len "úverová zmluva") podľa o spotrebiteľských úveroch, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. V zmysle bodu 1.5. zmluvy právny predchodca žalobu poskytol žalovanému prvé čerpanie tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky predajcovi a žalovanému vydal kreditnú kartu na jeho meno a poskytol mu služby s ňou spojené. Podľa bodu 3.1. Úverovej zmluvy bol žalovaný oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 798,57 € tak, že túto sumu čerpal platbami na vybraných obchodných miestach a platbami poistenia vecí osobnej potreby. V bode 4.3. úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal úver splácať riadne a včas formou dohodnutých pravidelných splátok.

Tento záväzok si žalovaný neplnil, žalobcovi uhradil len sumu 72,- €. Na predžalobné výzvy nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 16.08.2017 mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s bodom 7.1. úverovej zmluvy, čím sa stal úver splatný v celom rozsahu. Žalobca si v zmysle až do vrátania peňažných prostriedkov. Úrok z omeškania si uplatnil v zmysle v spojení s v účinnom znení.

2. K žalobe pripojil Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, súčasťou ktorej je aj rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb (ďalej len zmluva o revolvingovom úvere), spracovanie osobných údajov podľa , zistenie a zaznamenanie požiadaviek a potrieb klienta, jeho skúseností a znalostí týkajúcich sa poskytovaných finančných služieb a finančnej situácie klienta s ohľadom na povahu finančných služieb, platobnú históriu splácania úveru, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou.

3. Na základe výzvy súdu žalobca dňa 17.12.2021 doplnil niektoré skutkové tvrdenia, potrebné pre rozhodnutie súdu a uviedol: Na otázku súdu, aká konkrétna výška mesačnej splátky bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá a kedy a akým spôsobom k dohode o výške splátky došlo, keďže v zmluve je uvedené, že splátka je vo výške min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca žalobca uviedol, že podľa bodu 1.1. úverovej zmluvy bola výška mesačnej splátky dohodnutá na min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, ktorý predstavoval čiastku 800,- €. To znamená, že skutočná výška mesačnej splátky dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným bola vo výške 24,- €. Na otázku súdu, aká časť jednotlivých splátok úveru predstavovala istinu, aká úroky a aká iné poplatky žalobca uviedol, že v zmysle bodu 1.1. úverovej zmluvy bol súčasťou jednotlivých splátok aj úrok vo výške 24 % ročne a poplatok za poistenie úveru vo výške 5,29 %. Žalobca bol oprávnený účtovať aj poplatky v zmysle sadzobníka poplatkov, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť v zmysle bodu 1.1 zmluvy spolu s dohodnutými úrokmi a poistením.

4. Žalobca ďalej na základe výzvy súdu, aby uviedol na základe akých podkladov a akým spôsobom posúdil schopnosť žalovaného splácať úver doplnil, že schopnosť žalovaného úver splácať žalobca posudzoval samostatne, na základe informácií o žalovanom a na základe informácií o jeho finančnej situácii (príjmy výdavky rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné) uvádzaných pri žiadosti o úver. Žalobca preveril informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom využil najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrolu občianskeho preukazu na stránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, ďalej v úverovom registri SOLUS, NRKI a v Sociálnej poisťovni. Pred poskytnutím úveru žalobca požadoval od žalovaného, aby mal trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže úver splácať. Žalovaný musel mať v príjme obsiahnuté životné minimum v danom období a mesačnú splátku spolu s ďalšími jeho záväzkami.

5. Na dopyt súdu, aby žalobca uviedol, či a ako áno kedy pred zosplatnením úveru upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia, žalobca skutkové tvrdenia nedoplnil.

6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný mohol riadne poprieť v zmysle § 151 ods. 1, 2 nepoprel, súd skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe považoval za nesporné.

7. Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, ktoré sú uvedené v ods. 2 odôvodnenia rozsudku. Z nesporných tvrdení žalobcu a vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

8. Dňa 14.08.2017 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 5.000,- €, s výškou aktuálneho úverového rámca 800,- €. Prvé čerpanie revolvingového úveru bolo podľa zmluvy viazané na nákup tovaru alebo služby (čl. 1.1 zmluvy o RÚ). Žalovaný bol povinný poskytnutý revolvingový úver vrátiť a zaplatiť úroky. V čl. 1.1 boli uvedené nasledujúce náležitosti zmluvy o úvere: Výška úverového rámca 5.000,- €, aktuálna výška úverového rámca 800,- €, výška mesačnej splátky - minimálne 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca, splatnosť prvej mesačnej splátky - 10. deň v mesiaci, nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie, cena tovaru - 789,87 €, výška úrokovej sadzby - 24 % ročne - fixná, RPMN 26,83 %, odplata 24 % priemerná RPMN - 21,50 %, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci,

zvolený súbor poistenia - komplexný balík poistenia, poplatok za poistenie 5,29 %, spôsob prvého čerpania úveru - jednorazovo bezhotovostne, opis tovaru alebo služby - Samsung 02090143, priama platba predajcovi - 0,00 €. V zmluve boli uvedené dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN - výška čerpania úveru 800,- €, výška mesačnej splátky 75,65 €, počet splátok 12 rovnakých mesačných splátok, pričom pri výpočte RPMN nebola zohľadnená suma poistného, pretože poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru, ako aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť 907,80 €. Doba trvania zmluvy bola v uvedená v čl. 2.1.1 tak, že je uzatvorená na dobu neurčitú. V čl. 4.1. sa strany dohodli, že výšku minimálnej mesačnej splátky je možné meniť vzájomnou dohodou aj telefonicky. Podľa čl. 7.1. písm. a/ zmluvy v prípade, ak klient nepláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol banke nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/ku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke alebo iným veriteľom je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru, t. j. požadovať splatenie revolvingového úveru vrátene príslušných úrokov a poplatkov v lehote, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.

9. Z nesporného tvrdenia žalobcu vyplynulo, že žalovaný čerpal celkovo 798,57 € a splatil 72,- €. Z nesporného tvrdenia žalobcu vyplynulo, že si žalovaný svoju povinnosť platiť mesačné splátky úveru neplnil riadne a včas. Z nesporného tvrdenia žalobcu a predloženého oznámenia o vyhlásením mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru mal súd preukázané, žalobca 16.04.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru.

10. Žalobca v žalobe, ani v priebehu konania nešpecifikoval, ktoré splátky žalovaný neuhradil a s koľkými splátkami bol žalovaný v omeškaní v čase vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Žalobca neuviedol ani nepreukázal, či pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko ohľadne uvedených skutočností absentovali skutkové tvrdenia žalobcu, súd nemal v tomto smere zistený skutkový stav veci a to ani vychádzajúc z nesporných tvrdení žalobcu.

11. Žalobca v doplnení žaloby opísal, na základe akých podkladov a akým spôsobom posúdil schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver (ods. 4 odôvodnenia rozsudku). Preverovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver uskutočňuje poskytovateľ úveru - banka alebo nebankový subjekt v spolupráci so spotrebiteľom ale aj samostatne. Samostatne je poskytovateľ úveru povinný napríklad overiť existenciu príjmu spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, ako aj vykonať lustrácie spotrebiteľa v registroch resp. databázach. Nie je povinnosťou spotrebiteľa overovať splnenie týchto povinností poskytovateľom úveru. Preto spotrebiteľ o tom, či si poskytovateľ úveru povinnosti spojené s posudzovaním schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver splnil, nemusí a v drvivej väčšine prípadov ani nemôže mať reálnu vedomosť. V zmysle súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že od spotrebiteľa ako slabšej strany sporu nemožno striktne vyžadovať popretie takých skutkových tvrdení druhej strany sporu - dodávateľa, o pravdivosti ktorých nemôže mať spotrebiteľ reálnu vedomosť. Takýto prístup by bol formalistický a s ohľadom na zákonom predpokladanú možnosť súdu zabezpečovať v konaní ex offo dôkazy v prospech spotrebiteľa, aj v rozpore procesnou ochrany slabšej strany, ktorú je súd v konaní povinný spotrebiteľovi poskytnúť. Preto súd nevychádzal z tvrdení žalobcu o skúmaní bonity spotrebiteľa, ktoré žalovaný nepoprel ako tvrdení z nesporných. O svojich tvrdeniach o tom, na základe akých podkladov a akým spôsobom žalobca preveril schopnosť spotrebiteľa splácať úver žalobca predložil ako dôkaz len listu - spracovanie osobných údajov podľa . Z. z. o ochrane osobných údajov v platnom znení. Z toho vyplynulo, že pri uzavretí úveru žalovaný vyhlásil, že jeho čistý mesačný príjem je 700,- €, býva u rodinného príslušníka, uhrádza nájomné vo výške 50,- € nemá žiadne vyživované deti ani žiadne ďalšie záväzky. Iné dôkazy o svojich tvrdeniach žaloba nepredložil. Preto súd nepovažoval za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalobca pred poskytnutím úveru overil výšku čistého mesačného príjmu spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, ani že vykonal jeho lustráciu v príslušných registroch s ohľadom na to, či spotrebiteľa nemá aj ďalšie záväzky z úverov.

12. Podľa touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu §

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

13. Podľa ust. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa ust. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

15. Podľa v znení účinnom od 1. 01. 2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa ust. v znení účinnom do 31. 3. 2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podpisu úverovej zmluvy (12.06.2015) (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 7 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

20. Podľa § 7 ods. 16 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

21. Podľa § 7 ods. 17 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 7 ods. 19 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

23. Podľa § 7 ods. 20 Zákona o spotrebiteľských úveroch Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

24. Podľa § 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20 písm. a).

25. Podľa § 7 ods. 27 Zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa.

26. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

27. Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

29. Podľa § 11 ods. 2 ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

30. Podľa v účinnom znení ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa Nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v účinnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Nárok žalobcu súd právne posúdil podľa § až 507 , ako aj podľa tretej časti , nakoľko sa jedná o absolútny obchod podľa . Nárok žalobcu súd zároveň posúdil podľa ustanovení a nasledujúcich v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy ako nárok zo spotrebiteľskej

zmluvy. Zmluva o úvere súčasne predstavuje spotrebiteľský úver ako bol definovaný v § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch preto súd nárok posúdil aj podľa ustanovení tohto zákona.

33. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere podľa § až 507 , v zmysle ktorej mu poskytol úverový rámec, vo výške ktorého mohol čerpať finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi žalobcu vrátiť a zaplatiť úroky v dohodnutej výške.

34. Keďže sa jedná o spotrebiteľský úver spadajúci pod rámec zákona č. 129/ 2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal, či bola zmluva uzavretá v predpísanej forme a či obsahuje riadne uvedené všetky náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Zistil, že zmluva bola uzavretá v písomnej forme, avšak neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a konkrétne dostatočne určito a zrozumiteľne neuvádza výšku splátok úveru. Zmluva o revolvingovom úvere stanovuje, že výška mesačnej splátky úveru je minimálne 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca. Takto stanovená výška splátky je vyjadrená neurčito, nakoľko je uvedená len ako „minimálna“ výška, teda spotrebiteľ, vychádzajúc čisto zo zmluvy, nemôže dospieť k istote o konkrétnej výške splátky. Pokiaľ žalobca uviedol, že formulácia splátky uvedená v úverovej zmluve „min. 3 % z aktuálnej výšky úverového rámca“, ktorý predstavoval 800,- € znamená, že splátka bola v zmluve dohodnutá vo výške 24,- €, s týmto sa nemožno stotožniť, nakoľko z formulácie „minimálne 3 %...“ vyplýva, že bola dohodnutá len minimálna výška splátky, čo však automaticky neznamená, že skutočná dohodnutá splátka bola práve a len vo výške minimálnej výšky splátky uvedenej v zmluve. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy pritom nevyplýva, že by sa žalobca so žalovaným dohodli na presnej výške splátky alebo, že by dohodnutý spôsobom určenia výšky splátky v zmluve bol natoľko určitý, že by na jeho základe bolo možné výšku splátky stanoviť nepochybne, v konkrétnej výške. Splátka má byť v zmluve vyjadrená tak, aby spotrebiteľ na základe údajov vyplývajúcich zo samotnej zmluvy a bez potreby opakovaných zisťovaní a prepočtov, vedel presne určiť v akom rozsahu má plniť svoj záväzok zo zmluvy o úvere (pozri bod 69 - 71 rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016, vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bírovej).

35. Keďže zmluva neobsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia, považuje sa úver v zmysle § 11 ods. 1 psím. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

36. Žalobca v konaní tiež nedostatočne tvrdil a preukázal, že si v súlade s § 7 ods. 19, 20, 21 a 27 splnil povinnosť s odbornou starostlivosťou skúmať schopnosť žalovaného - spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. V zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca v konaní nepreukázal, že si pred poskytnutím úveru zabezpečil údaje z databázy alebo registrov bankových alebo nebankových veriteľov ohľadne existencie iných záväzkov žalovaného v čase uzavretia úverovej zmluvy. Hoci žalobca tvrdil, že vykonal lustrácie žalovaného v registri SOLUS a NRKI, žiadne dôkazy o tom (napr. výsledky týchto lustrácií) súdu nepredložil. Tiež nekonkretizoval aké boli výsledky týchto lustrácií, teda či žalovaný v čase poskytovania úveru bol zadlžený alebo nie a ak áno, koľko mal iných úverov, v akej zostatkovej výške a aká bola výška splátok týchto úverov. Žalobca tiež, a to ani v doplnení skutkových tvrdení nekonkretizoval, akým spôsobom vykonal posúdenie schopnosti žalovaného úver splácať. Neuviedol, aké konkrétne príjmy žalovaného (v akej výške a za aké obdobie) zobral do úvahy pre výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver (§ 20 ods. a/ ZSÚ). Neuviedol aké ďalšie záväzky žalovaného zohľadnil (§ 7 ods. 20 písm. d/). Na preukázanie riadneho splnenia povinnosti žalobcu s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu žalovaného bol žalobca v konaní povinný špecifikovať ako vypočítal ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa úver splácať (§ 7 ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch), aby súd mohol posúdiť, či si žalobca túto povinnosť splnil v súlade s § 7 ods. 20 a 21 ZSÚ. Keďže tak neurobil a súdu poskytol len všeobecné tvrdenia, z ktorých súd nevedel ustáliť, či si žalobca povinnosti mu vyplývajúce z § 7 ods. 20 a 21 ZSÚ splnil alebo nie, musel súd pri nedostatku skutkových tvrdení zo strany žalobcu a neunesení dôkazného bremena z jeho strany vyvodiť pre žalobcu v konaní nepriaznivý záver a to, že si žalobca tieto povinnosti nesplnil.

Preto, že žalobca porušil ustanovenia § 7 ods. 20 a 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj z dôvodu, že úver poskytol bez nahliadnutia do príslušnej databázy alebo registra, je v zmysle § 11 ods. 2 ZSÚ potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

37. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi len istinu poskytnutého úveru. Z nesporného tvrdenia žalobcu vyplynulo, že právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol sumu 798,57 €. Žalovaný na úver splatil sumu 72,- €, je teda povinný zaplatiť žalobcovi 726,57 €. Žalobca nemá nárok na úroky z úveru a poplatky spojené s úverom.

38. V zmysle je pre platné zosplatnenie úveru veriteľ povinný okrem iného upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno o tom, že si túto povinnosť voči žalovanému splnil, preto je právny úkon, ktorým úver zosplatnil v zmysle neplatný pre rozpor so zákonom, konkrétne . Keďže úver nebol riadne zosplatnený, zostalo žalovanému zachované právo úver splácať v mesačných splátkach. Výšku jednotlivých splátok (neobsahujúcich úrok ani poplatky spojené s úverom) súd nevedel určiť, nakoľko si žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia aká časť splátky úveru pripadá na istinu, aká na poplatky, resp. iné plnenia. Uvedené nevyplynulo ani z predložených listinných dôkazov. Preto súd nevedel určiť s akou časťou dlžnej sumy 726,57 € sa žalovaný v termínoch splatnosti jednotlivých splátok dostal do omeškania.

39. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný si povinnosť uhradiť žalobcovi celú poskytnutú istinu nesplnil a ohľadom na dĺžku času, ktorý uplynul od času, kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s plnením svojho dlhu voči žalobcovi (ku dňu 16.04.2018, kedy žalobca síce nesprávne, ale predsa dlh zosplatnil a žalovanému ďalej neumožnil ďalej čerpať finančné prostriedky z úveru), súd považuje za spravodlivé a zodpovedajúce rozumnému usporiadaniu vzťahov medzi žalobcom a žalovaným stanoviť deň, kedy sa žalovaný s istotou dostal do omeškania s celou dlžnou sumu 798,57 € ten deň, kedy by aj pri zachovaní práva splátok bol v omeškaní s celou sumou úveru 907,80 €, ktorú by žalovaný bol povinný zaplatiť, ak by súd úver neposúdil ako bezúročný a bez poplatkov. V prípade, že by súd úver neposúdil ako bezúročný a bez poplatkov, bol by žalovaný povinný splatiť sumu 907,80 € v mesačných splátkach vo výške 24,- €, čo predstavuje 3 % z aktuálneho úverového rámca 800,- €, čo je vôľa najbližšie zodpovedajúca vôli veriteľa vyjadrenej v zmluve o úvere. V takomto prípade by sa celá suma 907,80 € stala splatná o 38 mesiacov. Pokiaľ sa za začiatok behu splátok zoberie 10. deň mesiaca nasledujúceho po nesprávnom zosplatnení, teda 10.09.2017, stala by sa celá dlžná suma splatnou 10.11.2020. Súd považuje za spravodlivé považovať tento deň za deň, kedy sa s istotou stala splatná aj celá dlžná suma 798,57 €, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť. Keďže tak neurobil, dostal sa nasledujúci deň, teda 11.11.2020 do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi a je povinný od tohto dňa platiť úrok z omeškania v zmysle v spojení s Nariadenia vlády SR , vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 11.11.2020 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,00 % ročne, preto je žalovaný povinný platiť žalobcovi úrok z omeškania z nesplatenej istiny úveru vo výške 5,00 % ročne.

40. O trovách konania strán sporu súd rozhodol v zmysle . Žalobca mal v konaní len čiastočný úspech. Neúspešný bol v časti žalovanej istiny (vrátene vyčísleného úroku a poplatkov), v celom zmluvnom úroku a čiastočne v úroku z omeškania. Úrok a úrok z omeškania súd pre účely rozhodovania o nároku na náhradu trov konania zahrnul do uplatneného nároku, nakoľko s ohľadom na rozsah, v ktorom bol žalobca v týchto čiastkových nárokoch neúspešný, predstavujú tieto čiastkové nároky významnú časť celkového uplatneného nároku. Žalobca si v žalobe uplatnil sumu 876,67 €, úrok výške 24 % zo sumy 798,57 € od 17.04.2018, čo ku dňu rozhodnutia predstavuje 563,94 €, a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 930,67 € od 17.04.2018 do 17.01.2019, zo sumy 924,67 € od 18.01.2019 do 18.02.2019, zo sumy 900,67 € od 19.02.2019 do 17.06.2019 a zo sumy 876, 67 € od 18.06.2019 do zaplatenia, čo ku dňu rozhodnutia predstavuje súhrne sumu 100,24 € teda spolu 1 576,03 €. Úspešný bol v sume 726,57 € a úroku z omeškania vo výške 13,43 €, teda spolu 740,- €. V ostatnej časti uplatnených nárokov bol neúspešný.Úspech žalobcu predstavuje 47 % celkového uplatneného nároku a neúspech 53 % celkového uplatneného nároku. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu tak predstavuje 6 % neúspech. V tomto rozsahu by mal žalovanému nahradiť trovy konania. Nakoľko sa však jedná o nepatrnú časť, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov

konania. Okrem toho súd konštatuje, že žalovanému v konaní žiadne trovy, ktoré by preukázateľne vyplývali zo súdneho spisu, nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Revúca. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).