Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/29/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Moniky Školníkovej v právnej veci žalobcu: TN-auto, s. r. o., so sídlom Bezručova 1212/32, 911 01 Trenčín, IČO: 47 149 132, zast.: AKK Advokátska kancelária Kubínyiová s. r. o., so sídlom Piaristická 9, 911 01 Trenčín, IČO: 36 863 891 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava o zaplatenie 275 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. -58 zo dňa 5.6.2019, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. -58 zo dňa 5.6.2019 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 275 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 275 eur od 15.4.2017 do zaplatenia (výrok I.). O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 29.5.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 275 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 275 eur od 15.4.2017 do zaplatenia a priznania náhrady trov konania titulom náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody dňa 21.10.2016, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu Škoda Octavia Combi, EČV: TN 175 EG vodičom motorového vozidla, ktorého vlastníkom bola P. A.Á. a ktorého vodičom v čase nehody bol O. I., ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného s číslom poistnej zmluvy 6589863534; poistná udalosť bola registrovaná po č. 9525887864. Žalobca bol nútený dať svoje vozidlo opraviť do zmluvného servisu žalovaného, preto bolo dňa 23.2.2017 dané do servisu: Centrum Suchánek, a.s., IČO: 36 316 512. Žalobca uzatvoril so spoločnosťou DAKO MONT s. r. o., IČO: 47 528 877 dňa 23.2.2017 Zmluvu o nájme motorového vozidla Škoda. Oprava trvala do 9.3.2017. Doba nájmu vozidla bola 14 dní, s dennou sadzbou 25 eur bez DPH, t.j. celková fakturovaná suma bola 350 eur bez DPH, avšak žalovaný uznal len 3 dni vzhľadom na rozsah poškodenia a prácnosť opravy, za ktorú zodpovedá poistený (stanovuje výrobca vozidla - výmena + lak 5 dverí. Listom zo dňa 11.5.2017 žalobca vyzval žalovaného na doplatenie poistného plnenia vo výške 275 eur. Žalobca zdôraznil, že doba nájmu nebola vopred dohodnutá do 9.3.2017, nakoľko nemohol vedieť, ako dlho bude oprava trvať v zmluvnom servise, ale dátum ukončenia nájomnej zmluvy sa dopísal pri vrátení

náhradného vozidla, a to práve 9.3.2017. Vozidlo mal žalobca prenajaté na nevyhnutne potrebnú dobu 14 dní, výlučne počas opravy poškodeného vozidla a počas tohto obdobia žalobca vozidlo nemohol používať ani nemohol ovplyvniť dĺžku trvania opravy, nakoľko táto vyplýva z viacerých objektívnych okolností, ktoré existujú nezávisle od vôle poškodeného.

3. Žalovaný s uplatneným nárokom žalobcu nesúhlasil a uviedol, že zmluva o nájme bola uzatvorená na obdobie presne odpovedajúce času opravy motorového vozidla, pričom stanovená doba nájmu bola dohodnutá v čase, kedy ani samotný autoservis nevedel, ako dlho sa bude vykonávať oprava na vozidle, čo vyplýva aj zo zákazkového listu pre zákazku zo dňa 23.2.2017. Žalovaný poukázal na vyrozumenie zo dňa 19.5.2017, z ktorého vyplýva, že prácnosť opravy pre poškodenie, za ktoré zodpovedá poistený výrobca stanovil na 4,1 Nh pre mechanické práce a 2,7 Nh pre lakovacie práce. Oprava poškodenia, za ktoré zodpovedá poistený, by tak nemala trvať dlhšie ako 3 dni, najmä keď sa pri výkone opravy nečakalo na náhradné diely, nakoľko poškodený ich k oprave dodal sám a túto skutočnosť preukázal nadobúdacím dokladom z roku 2015. Žalovaný dodal, že poistený, resp. zodpovednostný poisťovateľ nezodpovedá za náklady vzniknuté zapožičaním náhradného vozidla nad primeraný čas opravy poškodenia stanovenej výrobcom vozidla výkonom opravy servisom. Zároveň spochybnil žalobu pokiaľ ide o zákonné kritéria podľa (ďalej len „“) a poukázal na nesprávne označenie dôkazov žalobcom. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie poukázal na , , , , , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), (ďalej len „“), , , , , , , , , , , , , , , nariadenia vlády Slovenskej republiky č. a konštatoval, že za sporné považoval skutkové tvrdenia ohľadom určenia nevyhnutnej doby opravy vozidla a užívania náhradného vozidla, a teda nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Mal za preukázané, že došlo k poistnej udalosti, ktorú likvidoval žalovaný poskytnutím poistného plnenia vo výške 75 eur za nájom náhradného motorového vozidla. Z Oznámenia o poistnom plnení vyplynulo, že žalovaný fakturovanú sumu za prenájom motorového vozidla v sume 420 eur s DPH, t.j. 350 eur bez DPH krátil o sumu 275 eur ako nepriznané nájomné, teda k úhrade bolo 275 eur. Z oznámenia žalovaného o poistnom plnení z 31.3.2017 je zrejmé, že likvidácia bola ukončená 30.3.2017 s priznaním náhrady za zapožičanie náhradného vozidla, ktorá bola krátená zo strany žalovaného. Zostatok nároku žalobcu po prijatom plnení zo strany žalovaného predstavuje žalovanú sumu 275 eur bez DPH. V uvedenom bolo preukázané, že nešlo o totálnu škodu, ale o opravu poškodeného vozidla. Poškodený si zapožičal náhradné vozidlo Škoda Octavia za cenu 25 eur bez DPH/deň a podľa Zmluvy o nájme motorového vozidla mal vozidlo požičané od 23.2.2017 do 9.3.2017 (14 dní) s celkovou cenou 420 eur s DPH, t.j. 350 eur bez DPH. Zo zmluvy o nájme motorového vozidla, z faktúry za prenájom vozidla mal súd za preukázané, že žalobca náhradné motorového vozidlo mal prenajaté od 23.2.2017 od 8:00 hod do 9.3.2017 o 17:00 hod., pričom počas tejto doby bolo poškodené vozidlo servisované v zmluvnom servise žalovaného, čo mal súd prvej inštancie za preukázané zákazkovým listom, faktúrou za opravu vozidla a z tvrdení strán sporu. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že skutočnou škodou je podľa súdnej judikatúry aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenie veci. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide. (R 7/1992). Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody.

5. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval, že nesporným bol fakt, že k poistnej udalosti došlo, žalovaný poistnú udalosť uznal a poistné plnenie čiastočne plnil. Kauzálny nexus bol daný tým, že porušením pravidiel cestnej premávky došlo ku škode na motorovom vozidle poškodeného. Zapožičanie náhradného vozidla považoval súd prvej inštancie za skutočnú škodu definovanú v ustanovení ako ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. V kontexte uvedeného je odvoditeľné, že na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného. V danom prípade aplikáciou ustanovenia

§ 4 ods. 2 písm. b) PZP poisťovňa z titulu poistenia by plnila aj nároky vzniknuté v dôsledku škody na veci, čo pripúšťa záver aplikácie aj pre následné škody, ktoré vzniknú v dôsledku škody na veci samej. Ide o účelne vynaložené náklady, ktoré musí poškodený obvykle vynaložiť v súvislosti s odstránením dôsledkov vzniku škody a v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozsudok NS ČR z 30.11.1990 sp. zn. , R 7/1992. Ďalej uviedol, že v kontexte uvedeného bolo nutné prihliadať najmä na dôvody potreby náhradného motorového vozidla a rozsah jeho užívania z časového hľadiska. Prvoinštančný súd preto považoval za spravodlivé rešpektovať rozsah uplatneného nároku pri preukázaní výkonu/charakteru činnosti osoby poškodeného/žalobcu. Využívanie vozidla na podnikateľské účely medzi stranami sporné nebolo. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal dôvody, ktoré by preukazovali jeho tvrdenie, že postačovali 3 dni na opravu vozidla a teda 3 dni na nájom náhradného vozidla. Užívanie náhradného vozidla po dobu servisovania poškodeného vozidla, t.j. 14 dní preto súd považoval za účelné a nevyhnutné.

6. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania, nakoľko žalovaný spôsob vybavenia poistnej udalosti oznámil žalobcovi až listom zo dňa 31.3.2017, t.j. po uplynutí 3 mesiacov odo dňa oznámenia škodovej udalosti. Súd žalobcovi nárok na úroky z omeškania priznal od 15.4.2017, nakoľko podľa listu zo dňa 31.3.2017 žalobca šetrenie skončil 30.3.2017, t.j. bol povinný žalobcovi poskytnúť poistné plnenie do 15 dní, preto sa dňa 15.4.2017 dostal do omeškania. Žalobcovi súd úroky z omeškania priznal v zákonnej výške.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na , , , , . Keďže žalobca mal plný úspech v konaní, súd mu náhradu trov konania priznal. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a . Namietal, že rozhodnutie súdu je nesprávne, nezákonné, arbitrárne a nepreskúmateľné. Súčasne sa súd prvej inštancie nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pričom v tejto súvislosti žalovaný poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci K. B. G. v. Holandsko, X. J. v. Španielsko, G. I. v. Španielsko, mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -30. Žalovaný ozrejmil, že v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 31.3.2017 bol žalobca informovaný o ukončení šetrenia poistnej udalosti, a to v časti vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Vzhľadom na rozsah poškodenia a prácnosť opravy, za ktorú zodpovedá náš poistený (Stanovuje výrobca vozidla - výmena + lak. 5tych dverí) zapožičanie vozidla max na 3 dni.“, čo odpovedalo poskytnutému plneniu vo výške 75 eur. V zmysle tohto Oznámenia došlo zo strany žalovaného k opätovnému posúdeniu uplatňovaného nároku na základe ktorého bolo žalobcovi zaslané Vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti (zapožičanie náhradného vozidla) z poistnej zmluvy číslo 6571015633/3550123121 Y. K. zo dňa 19.5.2017, v zmysle ktorého bol žalobca okrem iného informovaný, že „...Prácnosť opravy pre poškodenie, za ktoré zodpovedá náš poistený, výrobca stanovil na 4,1 Nh (normohodiny) pre mechanické práce a 2,7 Nh pre lakovacie práce. S prihliadnutím na prestoje pri práci by oprava poškodenia, za ktoré zodpovedá náš poistený nemala trvať dlhšie ako 3 dni. Poukazujeme tiež na skutočnosť, že pri výkone opravy sa nečakalo na náhr. diely, nakoľko poškodený ich k oprave dodal sám a túto skutočnosť preukázal nadobúdacím dokladom ešte z roku 2015. Poistený, resp. zodpovednostný poisťovateľ nezodpovedá za náklady vzniknuté zapožičaním náhr. vozidla nad primeraný čas opravy poškodenia stanovenej výrobcom vozidla výkonom opravy servisom...“, čo potvrdzuje aj Faktúra za opravu poškodeného MV č. FA 17 320245 zo dňa 9.3.2017.

9. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca si uplatnil vo vedenom súdnom spore nároky proti žalovanému ako poisťovateľovi z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a s ohľadom na mal žalovaný za nepochybné, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že bol nútený prenajať si náhradné vozidlo, a teda v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie si podľa názoru žalovaného nutnosť a účelnosť prenájmu náhradného vozidla vyvodil výlučne len zo skutočnosti, že počas prenájmu náhradného vozidla bolo poškodené motorové vozidlo žalobcu v oprave, avšak samotná oprava poškodeného motorového vozidla nie je dôvodom alebo dôkazom o nevyhnutnosti a účelnosti prenájmu náhradného motorového vozidla.

10. Žalovaný ďalej namietal, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal s námietkou žalovaného ohľadom skutočnosti, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by Faktúru prenajímateľovi náhradného vozidla - spoločnosti DAKO MONT s.r.o. zaplatil. V takom prípade totiž nemohla vzniknúť ani žiadna škoda a už vôbec nie účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla, ktorých náhrady sa v súdnom konaní má domáhať

11. Na záver odvolania žalovaný vyjadril nesúhlas s určením výšky úrokov z omeškania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. , ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Ako ďalej uviedol, peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Súd prvej inštancie si tak podľa žalovaného nesprávne vyvodil začiatok plynutia trojmesačnej lehoty, ktorú počítal od vzniku samotnej dopravnej nehody, avšak v čase vzniku dopravnej nehody nebolo ešte známe, či vôbec k prenájmu náhradného motorového vozidla zo strany žalobcu dôjde. Faktúra za prenájom náhradného motorového vozidla bola vystavená spoločnosťou DAKO MONT s.r.o. dňa 9.3.2017 a bola následne predložená žalovanému na úhradu. Žalovaný ukončil šetrenie škodovej udalosti dňa 30.3.2017 a následne zaslal žalobcovi Oznámenie zo dňa 31.3.2017, teda v trojmesačnej lehote. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.10.2019 uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne v celom rozsahu a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. Mal za to, že dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť prenájmu náhradného motorového vozidla od spoločnosti DAKO MONT s.r.o., nakoľko žalobca bez svojho zavinenia nemohol jeho motorové vozidlo užívať z dôvodu škody, ku ktorej došlo pri dopravnej nehode spôsobenej motorovým vozidlom, ktorého vlastníkom bol poistenec žalovaného. Žalovaný vedel, že žalobca využíval motorové vozidlo na podnikateľské účely a túto skutočnosť nikdy nenamietal, čo tiež vyplýva z napadnutého rozsudku. Žalobca potreboval náhradné motorové vozidlo z dôvodu, že poškodené motorové vozidlo bolo predmetom nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a treťou osobou, ktorá mala poškodené motorové vozidlo v nájme a toto náhradné motorové vozidlo mal prenajaté len na nevyhnutne potrebné dobu, výlučne na čas opravy poškodeného motorového vozidla v zmluvnom servise žalovaného v trvaní 14 dní (nielen 3 dni, v rámci ktorých mala byť podľa žalovaného uskutočnená oprava). Na výkon svojej podnikateľskej činnosti potreboval žalobca využiť náhradné motorové vozidlo a ako poškodený nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť dĺžku trvania opráv v servise. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla žalobcom v rozsahu 14 dní tak boli nevyhnutné a účelné a táto skutočnosť bola podľa žalobcu v súdnom konaní riadne preukázaná.

13. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca nepreukázal zaplatenie faktúry za prenájom náhradného vozidla od spoločnosti DAKO MONT s.r.o., tento s poukazom na zdôraznil, že žalovaný mohol žiadať preukázanie zaplatenia faktúry v rámci riadneho dokazovania na prvoinštančnom súde, nakoľko v odvolacom konaní takéto prostriedky procesného útoku použiť nemožno. Napriek tomu dodal, že faktúra spoločnosti DAKO MONT s.r.o. za prenájom náhradného motorového vozidla bola z jeho strany riadne uhradená.

14. Ohľadom priznania úrokov z omeškania žalobca trval na tom, že má nárok na úroky z omeškania od 15.4.2017, a to z dôvodu, že si žalovaný nesplnil povinnosti uvedené v a keďže ku skončeniu šetrenia poistnej udalosti zo strany žalovaného došlo až 30.3.2017 (viac ako 5 mesiacov po oznámení škodovej udalosti) a poistné plnenie bolo splatné do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti, t.j. do 14.4.2017, mal za to, že žalovaný nedodržal trojmesačnú lehotu podľa , nakoľko v danej lehote neukončil šetrenie poistnej udalosti ani nárok poškodeného s odôvodnením nezamietol. Až dňa 30.3.2017 došlo zo strany žalovaného k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti, na základe ktorého bol v zmysle povinný do 15 dní

od skončenia prešetrovania poistnej udalosti vyplatiť žalobcovi poistné plnenie, lehotu však nedodržal, nakoľko poistné plnenie nebolo žalobcovi poskytnuté v plnej výške, čím sa žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok na úroky z omeškania. Žalobca dodal, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp. zn. , na ktoré sa žalovaný vo svojom odvolaní zameral, rieši iný prípad, a z toho dôvodu ho nie je možné aplikovať na predmetné súdne konanie, keď v danom rozhodnutí Najvyššieho súd SR si poisťovateľ splnil svoje zákonné povinnosti v zmysle a preto nebola povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. V predmetnom konaní si však žalovaný svoju zákonnú povinnosť uvedenú v v stanovenej lehote nesplnil. Ak aj samotný NS SR v rozhodnutí konštatuje, že viaže úroky z omeškania len na nesplnenie nepeňažnej povinnosti zo strany poisťovateľa, stále existuje možnosť subsidiárneho použitia ustanovenia v spojení s , ktoré priznáva veriteľovi nárok na úroky z omeškania pre omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu. Žalobca bol tak toho názoru, že má preto nárok na úroky z omeškania od 15.4.2017. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a súčasne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa - 380 a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke.

16. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s .

17. Predmetom konania je nárok žalobcu z titulu náhrady škody, ktorý spočíva vo vynaložených nákladoch na zapožičanie si náhradného vozidla. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého bola žaloba podaná dôvodne. V danom prípade neboli sporné okolnosti vzniku dopravnej nehody, riadne ohlásenie škodovej udalosti, nevyhnutnosť opravy vozidla poškodeného žalobcu v zmluvnom servise žalovaného, doba opravy vozidla 14 dní, t.j. 23.2.2017 - 9.3.2017. Tiež nebolo sporné, že žalovaný zaplatil žalobcovi 75 eur, t.j. 3 dni nájmu náhradného vozidla x 25 eur/1 deň bez DPH, t.j. denná sadzba žalovaným akceptovaná. Žalobca namietal náhradu zvyšných 11 dní trvania nájmu náhradného vozidla, a teda zvyšnú časť vo výške 11 dní x 25 eur bez DPH, t.j. 275 eur, ktorú žalovaný žalobcovi nenahradil.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu koncepcia náhrady škody vychádza zo záverov, že má byť nahradená cena požičovného, nakoľko v dôsledku poškodenia motorového vozidla dochádza k závažnému zásahu do vlastníckeho práva vlastníka poškodeného vozidla v podobe straty možnosti jeho riadneho užívania, pričom kritérium nutnosti, na ktoré poukazoval žalovaný, nemôže poškodenému sťažiť, či znemožniť požičanie náhradného vozidla, ktoré treba považovať za jediný možný spôsob vyváženia ujmy spôsobenej poškodením vlastného vozidla.

19. Súd prvej inštancie v danom prípade postupoval správne, keď obranu žalovaného spočívajúci v tom, že postačovali 3 dni na opravu vozidla a teda 3 dni na nájom náhradného vozidla, vyhodnotil ako účelnú a túto neuznal. Odvolací súd zastáva názor, že účelnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného vozidla je potrebné posudzovať jednak z hľadiska primeranosti vynaložených nákladov na prenájom vozidla, ako aj z hľadiska objektívnej doby, ktorá bola nevyhnutne potrebná na vykonanie opravy poškodeného vozidla, keď účelnosť a dĺžka opravy a tým aj potreba prenájmu náhradného vozidla nemôže závisieť od subjektívnej vôle poškodeného, resp. od subjektívnych okolností, teda od skutočnosti, kedy si príde, resp. bude mať čas už opravené vozidlo vyzdvihnúť, ale musí byť objektívne daná. Je potrebné zdôrazniť, že poškodený pritom nemá ako priamo ovplyvniť samotnú dĺžku trvania opravy v servise, nakoľko postup práce servisu závisí od mnohých faktorov, ako napríklad počet objednávok v servise, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu. Ide o objektívne okolnosti existujúce nezávisle od vôle poškodeného.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. , ktoré stručne zhrnulo podstatu zavedenia povinnosti povinného poistenia zodpovednosti za škodu, a to práve na účely ochrany poškodeného pred znášaním dôsledkov porušenia právnej povinnosti iným účastníkom cestnej premávky: „...Podle náhledu Ústavního soudu je třeba se v souvislosti s poskytováním náhradního vozidla zamyslet nad tím, jaký je jeho smysl a účel. Lze mít v zásadě za to, že podstatou náhradního vozidla je umožnit pojištěnci zachování určitého životního standardu v situaci, kdy dojde, ať již k částečnému nebo totálnímu poškození vozidla. Poskytnutím náhradního vozidla nebude poškozený ponechán v tísni a bude mu umožněno vést, co do kvality, obdobný život, jako před dopravní nehodou... Ve své podstatě tak není důvodu, pro který by tyto náklady, jsou-li účelně vynaloženy, měl nést právě poškozený. Výklad a aplikace práva nemohou být odtrženy od reálného života...“

21. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že žalobca v konaní nepreukázal úhradu faktúry prenajímateľovi náhradného vozidla - spoločnosti DAKO MONT s.r.o., a preto mu nemohla vzniknúť ani škoda, resp. účelne vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla. Uvedenú skutočnosť žalovaný namietal už na pojednávaní konanom dňa 15.5.2019 (č.l. 55). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na fakt, že právny základ nároku žalobcu žalovaný v priebehu samotného vyšetrovania škodovej udalosti nespochybnil. Dňa 17.10.2016 žalovaný dokončil šetrenie poistnej udalosti č. 9525887864 týkajúcej sa preplatenia faktúry za prenájom náhradného vozidla, pričom tento nenamietal svoju povinnosť nahradiť škodu vzniknutú žalobcovi tým, že vynaložil náklady na prenájom uvedeného vozidla, avšak samotnú výšku náhrady uznal len v už vyššie uvedenej sume 75 eur za 3 dni prenájmu. Odvolací súd je toho názoru, že ak by mal žalovaný skutočne za to, že žalobcovi nemohla vzniknúť žiadna škoda, keď nepreukázal, že fakturovanú sumu za prenájom motorového vozidla reálne uhradil, žalovaný by rozporoval samotný nárok a oprávnenosť už v priebehu šetrenia poistnej udalosti a neuhradil by tak žalobcovi časť fakturovanej sumy 75 eur.

22. Na záver odvolania žalovaný namietal výšku úrokov z omeškania, keď mal zato, že súd prvej inštancie si nesprávne vyvodil začiatok plynutia trojmesačnej lehoty, ktorú počítal od vzniku samotnej dopravnej nehody, pritom nebolo zrejmé, či vôbec k prenájmu náhradného motorového vozidla zo strany žalobcu dôjde. V tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. . S týmto tvrdením žalovaného sa však nemožno stotožniť. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania od 15.4.2017. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný nedodržal trojmesačnú lehotu podľa , nakoľko v danej lehote neukončil šetrenie poistnej udalosti ani nárok poškodeného s odôvodnením nezamietol. Vyplývajúc z listu zo dňa 31.3.2017 žalovaný ukončil šetrenie dňa 30.3.2017 a v zmysle bol povinný žalobcovi poskytnúť poistné plnenie do 15 dní. Uvedenú lehotu žalovaný nedodržal, preto sa dňa 15.4.2017 dostal do omeškania.

23. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za vecne správny, pričom dôvody uvedené v odvolaní neboli spôsobilé túto správnosť spochybniť alebo vyvrátiť, preto ho podľa a potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s , tak že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).