Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/113/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej, a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a JUDr. Diany Bičovej, v právnej veci žalobcu: VA GROUP, s.r.o., Námestie osloboditeľov č. 65, 071 01 Michalovce, IČO: 46 997 571, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102384208/2019 zo 17. 10.2019 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102384208/2019 zo 17.10.2019 ktorým žalovaný na základe O správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) podľa Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice č. 101516505/2019 zo dňa 20.06.2019, ktorým správca dane podľa , Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 v sume 133.376, 86 eur a nepriznal zároveň žalobcovi nadmerný odpočet v sume 17.081,76 eur, a vyrubil daň z pridanej hodnoty v sume 116.292,10 eur.

2. Žalovaný sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi správu dane a v odôvodnení rozhodnutia zo 17.10.2019 uviedol, že správca dane Daňový úrad Košice na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100523478/2018 zo dňa 09.03.2018 vykonal u daňového subjektu VA GROUP, s.r.o. daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH" alebo „daň") za zdaňovacie obdobia január 2017 až august 2017, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100569726/2019 zo dňa 05.03.2019, ktorý bol daňovému subjektu, spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100569925/2019 zo dňa 05.03.2019, doručený dňa 06.03.2019, čím bola daňová kontrola podľa ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku ukončená. Daňový subjekt dňa 28.03.2019 doručil do elektronickej schránky správcu dane svoje vyjadrenie k zisteniam správcu dane (zaevidované pod č. 6/05501879/2019 dňa 28.03.2019). Správca dane uskutočnil dňa 05.06.2019 posledné ústne pojednávanie vo vyrubovacom konaní (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101363576/2019 zo dňa 05.06.2019) a následne, na základe výsledkov daňovej kontroly vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi, nepriznal nadmerný odpočet v sume 17.081,76 eur za obdobie júl 2017 a vyrubil daň z pridanej hodnoty v sume 116.292,10 eur a určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 v sume 133.376,86 eur.

3. Pre vydanie rozhodnutia správcu dane boli rozhodujúcou skutočnosťou závery o porušení ustanovení a a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a to v súvislosti s deklarovanými obchodmi - nákupom pohonných látok - nafty a benzínu žalobcom a ich predajom vo vlastných čerpacích staniciach v Michalovciach a v Hunkovciach alebo priamym odberateľom, ktorým žalobca pohonné látky prepravoval vlastnými cisternami. 4. Žalobca si za zdaňovacie obdobie júl 2017 odpočítal daň z nákupu tovarov a služieb v sume 137.617,02 eur. Správca dane daňovému subjektu neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 133.373,86 eur z faktúr vyhotovených: a) deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou EU Trucker SK s. r. o., Račianska 71, 831 02 Bratislava, IČ: 50337505, DIČ: 2120286718, IČ DPH: SK2120286718 (ďalej len „EU Trucker SK s.r.o." alebo „dodávateľ"), a to z 28 faktúr (č. 2017 551, č. 2017 553 až č. 2017556, č. 2017 560, č. 2017 561, č. 2017568, č. 2017 573, č. 2017 575, č. 2017 577, č. 2017 578, č. 2017 582, č. 2017 583, č. 2017 595, č. 2017 596, č. 2017 605, č. 2017 608 až č. 2017 610, č. 2017 615, č. 2017 619, č. 2017 620, č. 2017 623, č. 2017 627, č. 2017 628, č. 2017 631 a č. 2017 632) za „Diesel (Nafta motorová) v sume základ dane 600 235,24 eura, DPH 20% 120 047,04 eur, b) deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou L-Air SK s. r. o., (od 09.02.2018 TF-AIR s.r.o.), Račianska 71, 831 02 Bratislava, IČO: 50540378, DIČ: 2120371847, IČ DPH: SK2120371847 (ďalej len „L-Air SK s.r.o." alebo „dodávateľ"), a to zo 4 faktúr (č. 2017 048, č. 2017 049, č. 2017 052 a č. 2017 054) za „Motorový benzín BA-95N" v sume základ dane 66.634,11 eur, DPH 20% 13.326,82 eur.

5 .Žalovaný potom v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia č.102384208/2019 zo 17.10.2019 zhrnul dôkazné zistenia týkajúce sa žalobcom deklarovaných dodávok od dodávateľských spoločností EU Trucker SK s.r.o., a L-Air SK s.r.o., vrátane obsahu a záverov daňových kontrol vykonaných u označených dodávateľských subjektov žalobcu dožiadanými správcami dane. Poukázal na obsah dokladov predložených v rámci daňovej kontroly samotným žalobcom 12.02.2018 a obsah výpovede konateľa žalobcu Ing. N. K., konštatujúc nasledovné skutkové zistenia a z nich vyplývajúce právne závery obsiahnuté v protokole z daňovej kontroly v preskúmavanej právnej veci:

„Správca dane v Protokole z daňovej kontroly č. 100569726/2019 zo dňa 05.03.2019 konštatoval, že k realizácii dodania a prepravy tovaru - pohonných látok dochádzalo tak, že daňový subjekt VA GROUP, s.r.o. pohonné hmoty - motorovú naftu a motorový benzín objednal telefonicky alebo elektronicky (mailom) u dodávateľa, po elektronickom zaslaní objednávky dodávateľovi a zrealizovaní úhrady za pohonné látky formou úhrady zálohovej faktúry bol vygenerovaný ID kód. Na základe elektronickej správy a zadaní ID kódu potrebného na odber tovaru v sklade Lobau vo Viedni (sklad pohonných hmôt rafinérie OMV) od dodávateľa odberateľovi - daňový subjekt VA GROUP s.r.o., prostredníctvom svojho vodiča naplnil svoje autocisterny pohonnými hmotami na území iného členského štátu EÚ (Rakúsko), a nie v tuzemsku (Slovenská republika), teda odobral tovar v Rakúsku v sklade Lobau, spolu s dokumentom o množstve nabratého tovaru, tzv. nákladným listom, ktorý bol následne doručený dodávateľovi a bol podkladom pre vystavenie faktúry elektronicky doručenej daňovému subjektu VA GROUP, s. r. o. Z uvedeného, aj v nadväznosti na dokumenty - nákladné listy, jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt - kupujúci po odbere tovaru do vlastnej autocisterny mal právo nakladať s tovarom ako vlastník, ktorý mu bol dodaný na území iného členského štátu EÚ (Rakúsko) jeho dodávateľom. Tovar prepravoval daňový subjekt VA GROUP, s. r. o. z miesta nakládky tovaru (Lobau, Rakúsko) na Slovensko svojimi dopravnými prostriedkami - buď priamo do Michaloviec, resp. Hunkoviec do svojich čerpacích staníc alebo bol priamo rozvážaný odberateľom daňového subjektu, ako to vyplýva aj z predložených dokladov - dodacích listov DATEN SAMMELBLATT, ktoré vystavuje spoločnosť OMV a z predložených tlačových zostáv zo systému online.gpsmonitor.sk,

V zmysle uzatvorených zmlúv - Rámcová kúpna zmluva s predávajúcim L-Air SK s. r. o., zo dňa 04.10.2016, Rámcová kúpna zmluva s predávajúcim EU Trucker SK s. r. o. zo dňa 16.12.2016 je jednoznačne uvedené, že miestom plnenia je sklad OMV Lobau (Rakúsko) a tovar sa po naplnení do autocisterny kupujúceho stáva jeho majetkom, a tak zodpovedá za prepravu a prípadné škody; v čl. VIII zmlúv je uvedené, že vlastnícke právo prechádza na kupujúceho momentom dodania tovaru v zmysle čl. VI. a úplného uhradenia kúpnej ceny na účet predávajúceho. Keďže ID kód bol vygenerovaný na základe úhrady, správca dane uviedol, že tovar bol uhradený a vlastnícke právo prešlo na kupujúceho

- daňový subjekt. Dohoda o fakturácii prepravy medzi Kupujúcim na ťarchu Predávajúceho v zmysle zmlúv nemá vplyv na určenie miesta dodania tovaru.

Spoločnosti EU Trucker SK s. r. o. a L-Air SK s. r. o., neboli nadobúdateľmi tovaru na území Slovenskej republiky, tovar bol týmto spoločnostiam predaný ešte na území Rakúska bez prepravy do tuzemska, a teda miestom dodania nebolo tuzemsko. Spoločnosti EU Trucker SK s. r. o., L-Air SK s. r. o., tento tovar predali v Rakúsku a daňový subjekt VA GROUP, s. r. o. (na základe zaslaného ID kódu) ho doviezol svojimi auto cisternami na územie SR. Nakoľko spoločnosti EU Trucker SK s. r. o.,a L-Air SK s. r. o., fakturované pohonné hmoty nakúpili a dodali (bez prepravy) ešte na území Rakúska, predmetné dodanie tovaru uskutočnili bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku, lebo dodanie tovaru nebolo na území Slovenskej republiky. Ak teda dodávateľom v tuzemsku nevznikla daňová povinnosť, ich odberateľovi nevzniklo pri predmetných dodaniach právo na uplatnenie odpočítania dane v zmysle (fakturovaná daň je splatná len z titulu jej uvedenia na faktúre). Vznik daňovej povinnosti podľa ustanovenia je spojený len s dodaním tovarov v tuzemsku, t. j. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, týmto dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, pričom predmetom dane podľa ustanovenia je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobu, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Správca dane konštatoval, že daňový subjekt ako kupujúci nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v tuzemsku (Slovenská republika), dodávateľským spoločnostiam (predávajúcim) nevznikla daňová povinnosť podľa ods. l Ak spoločnostiam EU Trucker SK s. r. o. a L-Air SK s. r. o., nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku, predmetné spoločnosti nesprávne vystavili odberateľské faktúry za dodanie tovaru - pohonných látok pre daňový subjekt VA GROUP, s. r. o., na ktorých uviedli DPH. Daňový subjekt VA GROUP, s. r. o. vedel, t. j. mal vedomosť o tom, že preprava pohonných látok začína v sklade Lobau v Rakúsku, nakoľko sám vykonával prepravu pohonných látok a tovar počas prepravy neprekladal.“

6. Žalovaný o právnom hodnotení momentu dodania tovaru v preskúmavanom rozhodnutí uviedol: „V zmysle ustanovenia je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Podľa ustanovenia daňová povinnosť vzniká, keď nadobúdateľ získa práva disponovať s tovarom ako vlastník. Finančné riaditeľstvo SR nesúhlasí s tvrdením odvolávajúceho sa, že výklad pojmu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník je možné uskutočniť iba s akceptovaním skutočností dohodnutých zmluvnými stranami, ktoré bolo v preverovanom prípade dohodnuté tak, že „predávajúci prevedie na kupujúceho vlastnícke právo tak, aby miesto dodania v zmysle predpisov o DPH bolo na území SR“.

Zo slovného spojenia „ako vlastník“ vyplýva, že pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru nie je dôležité nadobudnutie právneho vlastníctva k tovaru kupujúcim, tak ako to v odvolaní prezentuje daňový subjekt z pohľadu súkromného práva. Pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu (dodaním tovaru) je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva k tovaru. To znamená, že v okamihu odovzdania tovaru nemusí prejsť právne vlastníctvo k tovaru, ale dôležité je, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník, tak ako to bolo správcom dane preukázané v predmetnej veci. Takáto definícia dodania tovaru vyplýva zo smernice o DPH a dôvodom, prečo nie je podľa smernice rozhodujúci moment prevodu právneho vlastníctva k tovaru je, že národná legislatíva členských štátov ohľadne prevodu právneho vlastníctva k tovaru je rozdielna, a preto posudzovanie dodania tovaru v nadväznosti na prevod právneho vlastníctva by spôsobovalo nejednotné uplatňovanie pravidiel DPH členskými štátmi.

Nárok na odpočítanie DPH patrí do kategórie verejného práva, kde vystupuje na jednej strane štát ako nositeľ štátnej moci a na druhej strane fyzické osoby alebo isté spoločnosti. V zmysle uvedeného nie je možné obísť kogentné ustanovenia a nahradiť ich ustanoveniami . Finančné riaditeľstvo SR nespochybňuje právo daňového subjektu ako účastníka zmluvných vzťahov upravovať si podmienky obchodu, avšak ak tieto dojednané podmienky nie sú v súlade s daňovými zákonmi (v danom prípade miesto dodania uvedené v zmluve nekorešpondovalo so zisteniami správcu dane) a daňový subjekt si na ich základe nárokuje odpočítanie dane, správca dane podmienky dojednané zmluvnými stranami nemôže akceptovať a na ich základe priznať daňovému subjektu práva, ktoré mu neprináležia. (...)

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že v danom prípade išlo o reťazové obchody - časovo po sebe nasledujúce, kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi, v tom istom objeme, v rovnaký deň, pričom daňový subjekt VA GROUP, s. r. o. si prepravu zabezpečil sám a mal vedomosť o mieste nakládky, ako aj o mieste vykládky tovaru. Zmluvné ustanovenie, ktorým si daňový subjekt VA GROUP, s. r. o. dohodol so svojimi dodávateľmi miesto dodania na Slovensku (Bratislava) nie je v súlade so , ktorý jednoznačne upravuje miesto dodania tovaru určeného v ustanovení , ktorý je uvedený vyššie a neurčuje sa svojvoľne podľa dohôd obchodných partnerov.“

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu

7. Všeobecnou správnou žalobou ( - ) podanou v zákonom stanovenej lehote ( ) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo 17.10.2019 a jeho zrušenia, prípadne aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane z 19.06.2019 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

8. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zhodne s dôvodmi odvolania podaním doručeným do elektronickej podateľne správu dane dňa 26.07.2019 proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane Daňového úradu Košice číslo 101516505/2019 zo dňa 20.06.2019, prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že jeho dodávateľské subjekty (EU Trucker SK s. r. o., a L-Air SK s. r. o.,) nakupovali pohonné hmoty od dodávateľa OMV Slovensko, s. r. o., ktorý ich nakupoval od dodávateľa OMV Refining & Marketing GmbH, Wien, Rakúsko. Nestotožnil sa so závermi správcu dane a žalovaného, podľa ktorých v rámci deklarovaných obchodov medzi žalobcom ako odberateľom a jeho troma hore uvedenými dodávateľmi došlo k porušeniu ustanovení , a .

9. V rámci uvedených obchodov dodávateľ OMV Rakúsko vydal zo svojho daňového skladu v Rakúsku pohonné hmoty, ku každej preprave vystavil v systéme EMCS elektronický sprievodný dokument pre odberateľa, oprávneného príjemcu OMV Slovensko, s.r.o.. Ako miesto určenia v elektronickom sprievodnom dokumente sa vždy uviedlo sídlo dodávateľskej spoločnosti v Slovenskej republike. Odberateľské spoločnosti (dodávatelia žalobcu - poznámka súdu) si prepravu z daňového skladu OMV Rakúsko realizovali vlastným prepravcom. Žalobca si pritom objednal pohonné hmoty u troch hore uvedených dodávateľských spoločností. Potom, ako bol vygenerovaný ID kód, ktorý bol potrebný na odber tovaru v sklade Lobau vo Viedni (sklad pohonných hmôt rafinérie OMV) naplnil žalobca svoje autocisterny pohonnými hmotami v Rakúsku, teda nie v tuzemsku (Slovenská republika). Žalobca s tovarom v Rakúsku prevzal nákladný list, ktorý bol podkladom pre vystavenie faktúr dodávateľských spoločností pre žalobcu. Vychádzajúc z hore uvedených skutočností správca dane aj s prihliadnutím na nadväzujúce dokumenty prijal záver, že žalobca po odbere tovaru do vlastnej autocisterny, mal právo nakladať s tovarom ako vlastník, ktorý mu bol dodaný jeho dodávateľmi na území iného členského štátu EÚ v Rakúsku.

10. S konštatovaniami správcu dane sa žalobca nestotožnil a namietal ďalšie jeho závery opierajúce sa o ustanovenia , , a , keď správca dane tvrdil, že žalobca nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v tuzemsku (Slovenská republika), resp. dodávateľským spoločnostiam žalobcu (predávajúcim) nevznikla daňová povinnosť v súlade s ustanovením a žalobcovi ako ich odberateľovi nevzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane.

11. Žalobca ďalej poukázal na obsah svojho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane - Daňového úradu Košice číslo 101516505/2019 zo dňa 20.06.2019 a tvrdil, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR zo 17.10.2019 nemá oporu v zákone a boli ním porušené práva a právom chránené záujmy žalobcu. Ďalej tvrdil, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, tvrdiac zároveň, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Dané tvrdenia žalobca konkretizoval nasledovnými žalobnými námietkami:

„Z obsahu spisu je zrejmé, že ťažiskovou, spornou medzi účastníkmi súdneho konania ostala otázka, kde došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dodávateľskými spoločnosťami a žalobcom. Primárne však je podľa žalobcu potrebné objasniť, či rámcové kúpne zmluvy a zmluvy o preprave tovaru medzi žalobcom a dodávateľskými spoločnosťami sú alebo nie sú v rozpore so , objasniť prepravu tovaru a to, kde, komu a kedy vzniklo právo nakladať s tovarom ako vlastník.

V súvislosti so závermi žalovaného, že kogentné ustanovenia nie je možné obísť, resp. nahradiť ustanoveniami žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24.01.2017 v ktorom sa súd zaoberal vzťahom medzi v súvislosti so vznikom práva nakladať s tovarom ako vlastník. Súd uvádza, že neustanovuje podmienky, za ktorých sa prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník medzi zdaniteľnými osobami realizuje, ale ponecháva túto úpravu na oblasť práva súkromného. Súkromné právo uprednostňuje dôvod (titulus aquirendi) nadobudnutia takého práva prostredníctvom právneho vzťahu založeného súkromnoprávnym úkonom vo forme písomnej alebo ústnej zmluvy (dohody). Podľa súdu (bod 35) je nepochybné, že výklad pojmu prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník je možné uskutočniť iba s akceptovaním konkrétnych skutočností dohodnutých medzi zmluvnými stranami zdaniteľného obchodu. Súd poukazuje na príslušné ustanovenia Obchodného a so zameraním na prejav vôle, ktorý sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Z uvedeného je zrejmé, že námietky žalobcu uvedené v bode 14 odvolania (bod 10 žaloby), že aj pre účely prejav vôle sa musí vykladať v súlade s úmyslom konajúcej osoby v zmysle plne korešponduje s právnym názorom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Ak teda žalobca tvrdil, že výklad pojmu prevod práva nakladať s majetkom ako vlastník je možné uskutočniť iba s akceptovaním konkrétnych skutočností dohodnutých medzi zmluvnými stranami zdaniteľného obchodu neobchádzal a ani nenahrádzal kogentné ustanovenia ustanoveniami .

Žalobca v odvolaní priznal, že aj keď znenie rámcových kúpnych zmlúv v nadväznosti na zmluvy o zabezpečení prepravy nie je optimálne, zo zmlúv vyplýva, že dopravu má zabezpečovať predávajúci alebo kupujúci, tak aby miesto dodania v zmysle predpisov o DPH bolo na území SR a tovar je považovaný za dodaný kupujúcemu v okamihu jeho dopravenia z Lobau na Slovensko. Žalobca namietal, že v rámcových kúpnych zmluvách nie je stanovené, ako to uvádza správca dane, že miestom plnenia je sklad OMV Lobau (Rakúsko), tovar sa po naplnení do autocisterny kupujúceho stáva jeho majetkom. Žalobca namietal, že ak mu dodávatelia poskytli ID kód, to neznamená, že nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Vo vygenerovanom ID kóde išlo len o doklad nevyhnutne potrebný na odber tovaru na jeho prepravu. Žalobca síce zaslal dodávajúcim spoločnostiam objednávku na dodanie tovaru, zrealizoval úhradu zálohových faktúr a všetky kroky potrebné k tomu, aby pohonné hmoty nadobudol ako vlastník v zmysle rámcových kúpnych zmlúv. Teda tak, že tovar prepraví pre dodávateľské spoločnosti na Slovensko a následne na Slovensku mu dodávateľské spoločnosti tento tovar dodajú. Žalobca za prepravu tovaru z Lobau do Bratislavy plne zodpovedal, ako by za prepravu zodpovedal každý iný prepravca a pri preprave z Lobau do Bratislavy konal podľa pokynov objednávateľov prepravy. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. vyplýva, že rozhodujúcim dôvodom k zmene rozsudku krajského súdu bolo to, že správne orgány a ani krajský súd vôli zmluvných strán nevenovali dostatočnú pozornosť. V prípade žalobcu správny orgány rámcové kúpne zmluvy a zmluvy o zabezpečení prepravy vyhodnotili v zásadnom rozpore s vôľou zmluvných strán, ktorej nevenovali žiadnu pozornosť. Žalobca opätovne uvádza, že aj keď znenie rámcových kúpnych zmlúv v nadväznosti na zmluvy o zabezpečení prepravy nie je optimálne, no napriek tomu správnym orgánom bez toho, aby skúmali úmysel konajúcich osôb neprináležalo aby zásadným spôsobom vôľu zmluvných strán menili. Z uvedeného vyplýva, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

Žalovaný, na rozdiel od správcu dane rozhodnutia odôvodňuje aj odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-245/04 EMAG. Žalobca uvádza, že ide o veľmi zjednodušený výklad rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-245/04 EMAG.

Pri reťazových obchodoch sú dve alebo viaceré po sebe nasledujúce dodávky tovaru spojené len jediným pohybom tovaru. Za pohyblivú dodávku, teda za dodávku ktorá je v zmysle § 13 ods. 1 písm. a)

spojená s odoslaním alebo prepravou tovaru je možné určiť len jednu dodávku a všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé v zmysle Uvedené vyplýva z toho, že v prípade reťazových obchodov len jedna zdaniteľná osoba môže tovar skutočne odosielať alebo prepravovať.

Ak dodávka tovaru, ktorá zakladá prepravu tovaru je prvou z dvoch alebo viacerých po sebe nasledujúcich dodávok, druhá dodávka a ostatné dodávky sa považujú za dodávky s miestom dodania v členskom štáte, v ktorom sa skončila preprava alebo odoslanie tovaru. V rámci zisteného reťazca bolo potrebné skúmať v rámci ktorého zmluvného vzťahu bola dodávka tovaru spojená s prepravou tovaru. Podľa ustanovenia dodanie tovaru je oslobodené od dane vtedy, ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a ak je nadobúdateľ osobou identifikovanou pre DPH v inom členskom štáte. Obdobná právna úprava je aj v Rakúsku. Zo zmlúv o preprave tovaru a z fakturácie jednoznačne vyplýva, že žalobca pri čerpaní pohonných hmôt do svojich autocisterien nevystupoval v postavení odberateľa tovaru, ale v pozícii prepravcu, ktorého si objednali dodávateľské spoločnosti na prepravu tovaru nakúpeného od dodávateľa OMV Slovensko, s. r. o. Podmienky uvedené v neboli splnené, pretože preprava tovaru z Lobau do Bratislavy sa neuskutočňovala osobe, ktorej mal byť tovar dodaný, teda žalobcovi. Išlo o prepravu tovaru z Rakúska na Slovensko pre dodávateľské spoločnosti, ktoré si prepravu objednali a žalobca za uvedenú prepravu plne opodstatnene vyhotovil faktúry. Pojem „na účet predávajúceho alebo nadobúdateľa“ znamená, že ide o osobu, ktorá znáša prepravné náklady, teda súčasťou tohto zmluvného vzťahu je aj fakturácia resp. platby za prepravu, a teda dodanie tovaru spojené s jeho prepravou. Ak prepravu tovaru nakúpeného od dodávateľa OMV Slovensko, s. r. o. z Lobau do Bratislavy si objednali dodávateľské spoločnosti a znášali prepravné náklady, potom v dodávke medzi OMV Slovensko, s. r. o. a dodávateľskými spoločnosťami išlo o dodávku pohyblivú a v dodávke medzi dodávateľskými spoločnosťami a žalobcom išlo o dodávku nepohyblivú na Slovensku, teda dodávku v tuzemsku. (Pozn.: žalobca nevie, ako boli upravené zmluvné vzťahy medzi OMV Rakúsku a OMV Slovensko, s. r. o. a je možné, že už táto dodávka bola spojená s prepravou tovaru, čo by znamenalo, že už aj v dodávkach medzi OMV Slovensko, s. r. o. a dodávateľskými spoločnosťami by išlo o dodávky nepohyblivé na Slovensku, teda dodávky v tuzemsku.)

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-245/04 EMAG, C-430/09 Euro Tyre Holding BV, C-587/10 VSTR) pre zistenie toho, ktorá dodávka rámci reťazového obchodu je pohyblivou dodávkou je rozhodujúce zistiť, v rámci ktorého zmluvného vzťahu je dodávka tovaru spojená s prepravou tovaru. Každý zmluvný vzťah v reťazovom obchode je potrebné posudzovať samostatne a v rámci každého zmluvného vzťahu je potrebné určiť miesto dodania tovaru. Správca dane a žalovaný bez toho, aby skúmali v rámci ktorého zmluvného vzťahu je dodávka tovaru spojená s prepravou tovaru, za dodávku spojenú s prepravou označili poslednú dodávku medzi dodávateľskými spoločnosťami a žalobcom. Táto dodávka bola od dane oslobodená, teda dodávateľské spoločnosti mali žalobcovi fakturovať cenu v režime oslobodenia bez dane a žalobca mal zdaniť nadobudnutie tovaru v tuzemsku. Všetky predchádzajúce dodávky označili za nepohyblivé dodávky, kde miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje a teda podliehali dani v Rakúsku. Z uvedenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pre posúdenie toho, kde nastalo zdaniteľné plnenie má zásadný význam zisťovanie v rámci ktorého zmluvného vzťahu o predaji pohonných látok bola dohodnutá preprava tovaru z Rakúska na Slovensko. Keďže správne orgány sa uvedeným vôbec nezaoberali zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci.“

12. Žalobca v súlade s ustanovením žiadal o nariadenie pojednávania pred správnym súdom a súčasne podľa navrhol priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uznesením č. k. -38 z 14.07.2020 Krajský súd v Košiciach predmetnému návrhu vyhovel.

13. Žalovaný vo vyjadrení z 6.5.2020 (č. l. 31 spisu) k žalobným námietkam uviedol túto skutkovú a právnu argumentáciu: „Žalovaný s uvedenými žalobnými dôvodmi žalobcu nesúhlasí a trvá na tom, že v danom prípade bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľských spoločností EU Trucker SK s. r. o., a L-Air SK s.r.o., pretože týmto dodávateľom nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1

v znení neskorších predpisov, a to predovšetkým na základe nasledovných zistení:

- V danom prípade išlo o tzv. reťazový obchod medzi subjektami (OMV Refining & Marketing GmbH › OMV Slovensko, s.r.o. › a L-Air SK s. r. o.,/ EU Trucker SK s. r. o. › žalobca VA GROUP, s.r.o.), ktoré obchodovali s tým istým tovarom (pohonné hmoty), pričom v rámci týchto zmluvných vzťahov sa uskutočnila len jedna preprava. Prepravu tovaru si objednali dodávateľské spoločnosti LICHTENFELD AVIATION Co. LTD - organizačná zložka, EU Trucker SK s. r. o. u žalobcu, ktorý mal pre nich v zmysle uzatvorených zmlúv o zabezpečovaní prepravy z Lobau prepraviť tovar zo skladu Lobau v Rakúsku (na základe ID kódu, ktorý mu dodávatelia poskytli). Podľa uzatvorených rámcových kúpnych zmlúv sa spoločnosti a L-Air SK s. r. o.,- organizačná zložka, EU Trucker SK s. r. o. zaviazali dodať kupujúcemu (žalobcovi) objednaný tovar, pričom jednou z týchto podmienok bolo, aby miesto dodania, spojeného s prepravou tovaru, bolo na území SR „v zmysle predpisov o DPH“ (čl. VI. „Realizácia dodávok“, 3. bod) a tovar mal byť dodaný kupujúcemu (žalobcovi) okamihom jeho dopravenia na územie Slovenskej republiky (čl. VI. „Realizácia dodávok“, 4. bod). Dodávateľské spoločnosti a L-Air SK s.r.o., EU Trucker SK s.r.o. deklarovali predloženými dokladmi (uzatvorenými rámcovými kúpnymi zmluvami, elektronickými sprievodnými dokumentmi, vystavenými faktúrami s uvedenou sadzbou dane v tuzemsku), že tovar (pohonné hmoty) nadobudli od spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. v tuzemsku - na adrese ich sídiel v Bratislave. (...) Podstatným žalobným dôvodom (ako aj odvolacou námietkou), na základe ktorého je žalobca toho názoru, že záver správcu dane nebol správny, je tvrdenie, že zo zmlúv o preprave tovaru a z fakturácie jednoznačne vyplýva, že žalobca pri čerpaní pohonných hmôt do svojich autocisterien nevystupoval v postavení odberateľa, ale v postavení prepravcu, ktorého si objednali dodávateľské spoločnosti na prepravu tovaru nakúpeného od spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o. Podľa názoru žalobcu teda neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení v znení neskorších predpisov, pretože preprava tovaru zo skladu Lobau v Rakúsku do Bratislavy sa neuskutočňovala osobne, ktorej mal byť tovar dodaný, teda žalobcovi, ale išlo o prepravu tovaru z Rakúska na Slovensko, ktorú si objednali dodávateľské spoločnosti, EU Trucker SK s.r.o. a a L-Air SK s.r.o., u žalobcu, a teda tovar bol dodávaný žalobcom (ako prepravcom) týmto spoločnostiam. Žalovaný k uvedenému žalobnému dôvodu poukazuje na už vyššie uvedenú a nijako nespochybnenú skutočnosť, že tovar nebol prepravený do Bratislavy, ako to bolo deklarované predloženými dokumentmi a ako to uvádza žalobca v podanej žalobe, ale bol prepravený zo skladu Lobau v Rakúsku priamo ku žalobcovi (bez zastavenia), z čoho vyplýva, že žalobca nevystupoval len v pozícii prepravcu tovaru, ale aj v pozícii odberateľa, keďže sa neriadil podľa pokynov objednávateľov prepravy, ale o mieste vykládky rozhodoval sám. Z uvedeného je zrejmé, že osobou, ktorej mal byť tovar dodaný, bol teda žalobca a nie jeho dodávateľské spoločnosti EU Trucker SK s.r.o., a a L-Air SK s.r.o., a preprava tovaru sa začala v Rakúsku (nie v Bratislave, resp. po prejdení slovenských hraníc). Uvedené potvrdzuje aj výpoveď Ing. Márie Kajanovej (bývalá konateľka oboch dodávateľských spoločností), ktorá sa taktiež jednoznačne vyjadrila, že miesto vykládky si určoval žalobca sám.

Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že aj keby prepravu tovaru nevykonal žalobca (v postavení prepravcu), ale iná prepravná spoločnosť (či už na účet predajcu - v danom prípade spoločností EU Trucker SK s. r. o., a L-Air SK s. r. o., alebo na účet nadobúdateľa - v danom prípade žalobcu VA GROUP, s.r.o.), aj v takom prípade by bola pohyblivá dodávka (ktorej je možné prisúdiť oslobodenie od dane v členskom štáte dodania) priradená vzťahu medzi dodávateľskými spoločnosťami EU Trucker SK s. r. o./ a L-Air SK s.r.o., a žalobcom, a nie medzi spoločnosťou OMV Slovensko, s.r.o. a spoločnosťami EU Trucker SK s.r.o. a a L-Air SK s.r.o., keďže k fyzickej preprave tovaru v rámci zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou OMV Slovensko, s.r.o., a spoločnosťami EU Trucker SK s.r.o., a L-Air SK s.r.o., ešte nedošlo a nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by preprava tovaru bola dohodnutá v rámci tohto zmluvného vzťahu, resp. v rámci niektorého z predchádzajúcich zmluvných vzťahov.

Žalovaný považuje poukazovanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. (v ktorom uvedený skutkový stav nie je zhodný so skutkovým stavom v danej veci - nešlo o intrakomunitárne dodanie tovaru alebo o u určenie pohyblivej dodávky v rámci reťazového obchodu, ale o určenie časového okamihu dodania tovaru, ktorý bol fyzicky prepravený neskôr, ako bolo deklarované jeho dodanie v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov) za neopodstatnené. Žalovaný v žiadnom prípade nespochybňoval právo žalobcu ako účastníka zmluvných vzťahov upravovať si podmienky obchodu, ale vzhľadom na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním

preukázal, že tieto dojednané podmienky neboli v súlade so skutočnosťou a miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho preprava osobe, ktorej mal byť dodaný, začínala uskutočňovať, nebolo v Bratislave, resp. na hraniciach Slovenskej republiky, ale vo Viedni v Rakúsku (kde sa nachádza sklad Lobau), správca dane nemohol žalobcovi uznať nárok na odpočítanie dane, ktorý mu na základe zisteného skutkového stavu neprináležal. Tento záver správcu dane podporila aj skutočnosť, že nakoľko si tovar prevážal sám žalobca (v pozícii prepravcu), mal vedomosť o tom, že miestom dodania v zmysle ustanovenia v znení neskorších prepisov nebolo miesto, ktoré bolo deklarované predloženými dokumentami.

Záver správcu dane, že spoločnosti EU Trucker SK s.r.o., a L-Air SK s.r.o., neboli nadobúdateľom tovaru (pohonných hmôt) na území Slovenskej republiky, pretože tovar bol týmto spoločnostiam predaný ešte na území Rakúskej republiky bez prepravy do Slovenskej republiky (teda miestom dodania nebolo tuzemsko), bol na základe všetkých zistených skutočností logický a správny. Pretože dodanie tovaru nebolo na území Slovenskej republiky, EU Trucker SK s.r.o., a a L-Air SK s.r.o., uskutočnili predmetné dodanie tovaru žalobcovi bez vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku. Ak teda dodávateľským spoločnostiam žalobcu nevznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov, žalobcovi ako odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov.

Na základe vyššie uvedených dôvodov žalovaný považuje žalobné dôvody za neopodstatnené a trvá na svojich záveroch tak, ako ich uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí. Žalovaný posúdením celého rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu, dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o porušení citovaných ustanovení v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný, vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili.“

14. Žalobca v replike z 11.09.2020 (č. l. 44 - 45 spisu) zaujal stanovisko k nasledovným tvrdeniam žalovaného uvedeným v písomnom vyjadrení žalovaného zo 06.05.2020 k správnej žalobe uviedol: 1.„Tovar bol prepravený zo skladu Lobau v Rakúsku bez zastavenia priamo k žalobcovi, z čoho vyplýva, že žalobca nevystupoval len v pozícii prepravcu tovaru, ale aj v pozícii odberateľa, keďže sa neriadil podľa pokynov objednávateľov prepravy, ale o mieste vykládky rozhodoval sám. Z uvedeného je zrejmé, že osobou, ktorej mal byť tovar dodaný, bol teda žalobca a nie jeho dodávateľské spoločnosti a preprava tovaru sa začala v Rakúsku (nie v Bratislave, resp. po prejdení slovenských hraníc). 2. Vyjadrenie žalobcu: „Správca dane v rozhodnutí uvádza, že ID kód bol vygenerovaný na základe úhrady, tovar bol uhradený a vlastnícke právo prešlo na kupujúceho VA GROUP, s. r. o. Žalobca uvádza, že úhradu za vygenerovanie ID kódu nezaplatil žalobca ale odberateľské spoločnosti. Tovar nebol prepravený zo skladu Lobau v Rakúsku bez zastavenia priamo k žalobcovi ale bol priamo prepravený len dodávateľským spoločnostiam do Bratislavy. Zo zmlúv a z faktúr za prepravu je zrejmé, že žalobca v postavení prepravcu prepravoval tovar pre dodávateľské spoločnosti z Lobau do Bratislavy, riadil sa ich pokynmi a nemohol sa rozhodnúť, kde bude tovar vyskladnený. Preprava tovaru pre dodávateľské spoločnosti bola ukončená v Bratislave. Miesto dodania tovaru žalobcovi bolo podľa čl. IV bod 4 rámcových zmlúv v zmysle predpisov o DPH na území SR. Tovar bol považovaný za dodaný žalobcovi v okamihu dopravenia tovaru z Lobau na Slovensko. Žalobca až po ukončení prepravy v Bratislave vystupoval v pozícii odberateľa. Na ďalšiu prepravu tovaru z Bratislavy sa už uvedené zmluvy o preprave nevzťahovali, žalobca už nebol v pozícií prepravcu ale odberateľa a sám sa mohol rozhodnúť, kde, kedy a komu bude tovar prepravený a kde bude vyskladnený. Podstatným žalobným dôvodom bolo to, že správne orgány rámcové kúpne zmluvy a zmluvy o zabezpečení prepravy vyhodnotili v zásadnom rozpore s vôľou zmluvných strán. Podľa ustanovenia ods. l prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Ustanoveniu neodporuje ustanovenie Daňového poriadku, pretože aj podľa tohto ustanovenia v daňovom konaní sa musí skúmať skutočný obsah právneho úkonu účastníkov zmluvného vzťahu. Žalobca opätovne uvádza, že aj keď znenie rámcových kúpnych zmlúv v nadväznosti na zmluvy o zabezpečení prepravy nie je optimálne z uvedených zmlúv jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán. Uvedené zmluvy nie sú v rozpore so 3. Aj keby prepravu tovaru nevykonal žalobca, ale iná prepravná spoločnosť; aj v takom prípade by bola pohyblivá dodávka, ktorej je možné prisúdiť oslobodenie od dane v členskom štáte dodania priradená

vzťahu medzi dodávateľskými spoločnosťami a žalobcom. Správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že tieto dojednané podmienky neboli v súlade so skutočnosťou a miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho preprava osobe, ktorej mal byť dodaný, začínala uskutočňovať nebolo v Bratislave, resp. na hraniciach Slovenskej republiky ale vo Viedni. 4. Vyjadrenie žalobcu: Žalovaný nesprávne posúdil skutkový stav. Miesto, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho preprava osobe, ktorej mal byť dodaný, začínala uskutočňovať bolo vo Viedni (sklad Lobau), no osobou, pre ktorú sa začínala preprava tovaru z uvedeného miesta nebol žalobca. Preprava tovaru pre dodávateľské spoločnosti bola ukončená v Bratislave, neexistovala žiadna zmluva o preprave tovaru od dodávateľských spoločností pre žalobcu.“ 5. Žalovaný uviedol, že skutkový stav v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. nie je zhodný so skutkovým stavom v danej veci. Žalovaný v žiadnom prípade nespochybňoval právo žalobcu ako účastníka zmluvných vzťahov upravovať si podmienky. 6. Z vyjadrenia žalobcu: „Vôbec nie je podstatné to, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 1 Sžf/90/201S riešil otázku časového okamihu dodania tovaru ale podstatné je to, že správne orgány a ani krajský súd vôli zmluvných strán nevenovali, rovnako ako v prípade ža1obcu, dostatočnú pozornosť, čo bolo rozhodujúcim dôvodom k zmene rozsudku krajského súdu. (...)“

15. Na výzvu súdu z 23.10.2020 žalovaný v súlade s ustanovením nereagoval.

III. Právny názor správneho súdu

16. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v právnych medziach žaloby ( ), oboznámil sa podrobne s obsahom administratívneho spisu finančných orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto túto zamietol v zmysle . Postupoval pritom v súlade s požiadavkou žalobcu zo dňa 12.01.2020 k otázke upustenia od požiadavky nariadenia pojednávania, vyjadrenom na dotaz správneho súdu z 12.01.2021, v súvislosti s vládou SR vyhláseným núdzovým stavom na území Slovenskej republiky, v zmysle uznesenia vlády SR č. 808/2020 z 31.12.2020. Postupom podľa vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky dňa 25.03.2021 o 10 hod. v m. č. 207 II. posch. Krajského súdu v Košiciach.

17. Predmetom preskúmania správnym súdom je správnou žalobou žalobcu napadnuté rozhodnutím č. 102384208/2019 zo dňa 17.10 2019, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice č. č. 101516505/2019 zo dňa 20.06.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5, 6, Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 07/2017 a určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 07/2017 v sume 133.376,86 eur nepriznal zároveň žalobcovi nadmerný odpočet v sume 17.081,76 eura, a vyrubil daň z pridanej hodnoty v sume 116.292,10 eur.

18. Daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty bola u žalobcu vykonaná správcom dane za zdaňovacie obdobie január 2017 až august 2017 a o jej výsledku bol vyhotovený Protokol č. 100569726/2019 z 05.03.2019. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správcu dane a následne rozhodnutia žalovaného v danej veci boli závery správcu dane o porušení ustanovení a , o dani z pridanej hodnoty. V kontrolovanom zdaňovacom období sa žalobca zaoberal nákupom pohonných látok - nafty a benzínu a ich predajom vo vlastných čerpacích staniciach alebo priamo odberateľom, ktorým pohonné látky prepravoval vlastnými autocisternami.

19. Žalovaný zo zisteného skutkového stavu vyvodil v súlade so závermi správcu dane závery, že v danom prípade išlo o reťazové obchody, časovo po sebe nasledujúce, kedy ten istý tovar bol prepravený od prvého dodávateľa v reťazci až k poslednému odberateľovi v tom istom objeme, v rovnaký deň, pričom daňový subjekt VA GROUP, s.r.o., si prepravu zabezpečoval sám a mal vedomosť o mieste nakládky, ako aj o mieste vykládky tovaru. Zmluvné ustanovenie, ktorým si daňový subjekt VA GROUP,s.r.o., dohodol so svojimi dodávateľmi miesto dodania na Slovensku (Bratislava) nie je v súlade so , ktorý jednoznačne upravuje miesto dodania tovaru určeného v ustanovení uvedeného zákona a neurčuje sa svojvoľne podľa dohody obchodných partnerov.

20. Správny súd konštatuje v prvom rade, že hmotnoprávne podmienky vnútroštátnej právnej úpravy pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sú dané ich právnym

vymedzením v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vychádzajú z ustanovení , , , , , , a .

21. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku (základné zásady správy daní) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6, prvá veta Daňového poriadku).

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku).

22. Správny súd v preskúmavanej právnej veci ďalej konštatuje, že pri posudzovaní zmlúv ako právnych inštitútov občianskeho a obchodného práva, v nadväznosti na prísny právny režim o dani z pridanej hodnoty, je potrebné vychádzať z toho, že zmluvy, ktorých je daňový subjekt účastníkom ako právne úkony a inštitúty súkromného práva zasahujú do verejnoprávnych vzťahov v daňových veciach týkajúcich sa daňového subjektu a tým aj jeho nárokov na odpočítanie DPH v tom rozsahu, v akom svojou výpovednou hodnotou vyplývajúcou z ich obsahu potvrdzujú, resp. odzrkadľujú realitu. Práve reálny obsah, priebeh a ďalšie okolnosti deklarovaných dodávok, tak ako vyplývajú z dokazovania v danej daňovej veci totiž tvoria hmotnoprávny dôkazný základ pre priznanie alebo nepriznanie nároku na odpočítanie DPH z obchodov deklarovaných daňovým subjektom pred správcom dane, z ktorých odvodzuje svoj nárok na odpočet DPH.

23. Správny súd na obsah žalobných námietok konštatuje, že preskúmavaná právna problematika týkajúca sa dovozu pohonných látok z jedného členského štátu EÚ do iného členského štátu bola predmetom dvoch súdnych konaní, vedených pred Súdnym dvorom EÚ v právnych veciach C-414/17

- AREX CZ a.s. proti Odvolaciemu finančnému riaditeľstvu, kde Súdny dvor EÚ rozhodol rozsudkom z 19.12.2018 v prejudiciálnom konaní podľa článku 267 ZFEÚ a taktiež vo veci C-401/18 - Herst, s.r.o., proti Odvolacími finančnému riaditeľstvu v ktorej bol rozsudok Súdneho dvora EÚ k preskúmavanej právnej problematike vydaný 23.04.2020.

24. V preskúmavanej veci ide o právnu otázku, či z obsahu dokazovania možno vyvodiť záver v súlade s tvrdeniami žalobcu, že v prvej fáze deklarovaných reťazových obchodov figuroval iba ako dopravca a až následne nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, po nadobudnutí vlastníckeho práva k tovaru od troch deklarovaných dodávateľov, ktorí v danom obchodnom reťazci vystupovali ako v poradí druhí odberatelia tovaru v tuzemsku, t. j. na území Slovenskej republiky po nákupe tovaru v Rakúsku a jeho preprave do iného členského štátu Európskej únie.

25. Z obsahu argumentácie správcu dane a žalovaného správneho orgánu okrem iného vyplýva zásadné konštatovanie, že k vyrubeniu DPH u žalobcu došlo v dôsledku vyhodnotenia posudzovaných transakcií ako intrakomunitárnych plnení s počiatkom prepravy v Rakúsku a jej skončením v Slovenskej republike u žalobcu. Prevažná väčšina odvolacích a následne žalobných námietok smerovala k žalobcom tvrdenému chybnému posúdeniu miesta zdaniteľného plnenia správcom dane. Kým žalobca

je presvedčený, že toto miesto sa nachádzalo v tuzemsku, daňové orgány dospeli k záveru, že miestom zdaniteľného plnenia bolo Rakúsko.

26. Správny súd uvádza, že považuje za nevyhnutné zdôvodniť v zmysle odklon od skoršieho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. k. zo dňa 15.10.2020, ktorým tento zrušil rozhodnutie žalovaného v identickej veci s rozdielom v kontrolovanom mesiaci zdaňovacieho obdobia roku žalobcu v roku 2017. Krajský súd v Košiciach v rozsudku č. k. zo dňa 15.10.2020 vychádzal z toho, že žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí vec neposudzoval vychádzajúc aj z rozsudkov SD EÚ vo veciach C-414/17 a C-401/18 a preto dospel k nesprávnemu právnemu názoru. Preto v zrušujúcom rozsudku označeného konania uložil žalovanému správnemu orgánu povinnosť opätovne právne posúdiť otázku rozhodujúcu pre toto konanie, t.j moment prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, a to v tom smere, že sa nevyžaduje, aby strana, na ktorú je tento majetok prevedený, uvedený tovar fyzicky držala alebo aby smerom k nej bol uvedený tovar prepravený, alebo ho fyzicky obdŕžala. Rovnako pre takýto záver nepostačuje konštatovanie, kedy prešlo nebezpečenstvo škody na veci, hoci môže ísť o podpornú argumentáciu týkajúcu sa prevodu práva nakladať s vecou ako vlastník, keďže prechod nebezpečenstva škody na veci je často spojený s prevodom vlastníckeho práva. Je pritom nevyhnutným zároveň aj skúmanie, kedy na žalobcu bolo prevedené od vlastníka, prípadne inej oprávnenej osoby buď vlastnícke právo alebo iné právo, ktoré by mu umožňovalo s tovarom nakladať ako vlastník. (...) Rámcové kúpne zmluvy zo 04.10.2016, 16.12.2016 a 10.04.2017, ako aj Zmluva o zabezpečení prepravy PHM z Lobau z 10.04.2017 (č.l.62-80 administratívneho spisu), ako dôkazy, ktorými popri iných dôkazoch a tvrdeniach preukazoval žalobca opodstatnenosť uplatneného nároku na odpočítanie DPH majú byť podľa názoru správneho súdu opätovne podrobené dôslednej právnej dôkaznej analýze. Ide predovšetkým o ustálenie jednoznačného záveru, či a ak áno, v akom rozsahu predmetné zmluvy odzrkadľujú realitu o prevode vlastníckeho práva medzi obchodnými partnermi žalobcu a ním. Právo nakladať s tovarom ako s vlastným je pritom podľa horeuvedených rozsudkov SD EÚ jedným z kľúčových kritérií pre prijatie záverov správcu dane k žalobcom deklarovaným obchodom.“

27. Podľa správneho súdu z vykonaného dokazovania správcu dane vyplynuli dostatočné závery na to, aby bola táto vec vyhodnotená v súlade s citovanou judikatúrou SD EÚ vo veciach C-414/17 a C-401/18. V zmysle rozsudku C-401/18 SD EÚ, článok 20 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje jedinú prepravu tovaru v rámci Spoločenstva v režime podmienečného oslobodenia od spotrebnej dane s úmyslom nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, nadobúda právo nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník v zmysle tohto ustanovenia, ak je splnená podmienka, že má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie toho istého tovaru, najmä rozhodnutie predať ho.

28. Tunajší správny súd v rozsudku č.k.: zo dňa 15.10.2020 vychádzal z predpokladu, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník v Rakúsku, pretože takéto závery sú predčasné a nemožno ich vyriecť bez toho, aby žalovaný správny orgán opätovne nepreskúmal Rámcové kúpne zmluvy zo 04.10.2016, 16.12.2016 a 10.04.2017, ako aj Zmluvu o zabezpečení prepravy PHM z Lobau zo dňa 10.04.2017. Až po ich právnej analýze má žalovaný správny orgán opätovne rozhodnúť o zásadnej právnej otázke viazanej na moment prevzatia vlastníckeho práva vychádzajúc so skutkovej situácie, že dopravu tovaru z iného členského štátu vykonával pre svojich dodávateľov žalobca ako dopravca, za situácie, že predmetom boli práva uplatňované ako odpočet DPH v zmysle , v spojení s a právom uplatneným podľa a .

29. Podľa správneho súdu po podrobnom oboznámení listín a dokladov v prejednávane veci, z administratívneho spisu žalovaného právny výklad spomínaných zmlúv (v tomto súdnom konaní ide o Rámcové kúpne zmluvy, ako aj Zmluvy o zabezpečení prepravy PHM) zo strany žalovaného nemôže prispieť k objasneniu skutkového stavu a následne zmene právneho názoru. Skutkové zistenia, ktoré sú zachytené aj v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného č. 102384208/2019 zo 17.10.2019 sú vecou právneho posúdenia správneho súdu. Rozsudok tunajšieho správneho súdu č. k. zo dňa 15.10.2020 taktiež vychádza z rovnakého predpokladu (bod 35): „Na druhej strane však nemožno správnemu súdu odoprieť právo formulovať isté východiskové právne závery pre ďalšie právne posúdenie veci, čo správny súd uskutočnil v odôvodnení tohto rozhodnutia. Týkajú sa predovšetkým

zásadnej právnej otázky posúdenia okamžiku prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník. Záver týkajúci sa miesta zdaniteľného plnenia je podľa názoru správneho súdu otázkou rýdzo právnou. Takúto právnu otázku je potrebné vždy posúdiť na základe skutkového stavu v danej právnej veci.“ Preto správny súd považoval skutkové zistenia žalovaného správneho orgánu za dostatočne objasnené na to, aby bolo možné zaujať právny názor v súlade s vyššie citovanom judikatúrou SD EÚ.

30. Správny súd sa oboznámil aj s konaním vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn.: v ktorom bol vydaný rozsudok dňa 17.02.2021 v identickej veci účastníkov konania, týkajúcej sa iného zdaňovacieho obdobia. V tomto rozsudku tunajší súd vyslovil iný názor na posudzovanie a výklad pojmu prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník, s ktorým súvisia ďalšie práve závery, s ktorými je možné sa stotožniť. V prvom rade je potrebné pripomenúť, že žalobca tvrdil, že vlastnícke právo k tovaru sám nadobudol až na Slovensku a dovtedy pre svojich dodávateľov v zmysle dokumentov bol prepravcom so všetkou zodpovednosťou a to s odkazom na predložené zmluvy a iné dokumenty. Na druhej strane na základe skutkových zistení žalovaný založil svoj právny názor na tom, že v preverovanom období žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte v Rakúsku a to predtým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať, vychádzajúc z toho, že mal oprávnenie rozhodovať o jeho pohybe, ktorý smeroval rovno k žalobcovi, a nie tak ako predpokladal žalobca s odkazom na dokumenty. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný zistený fakturačný reťazec považoval za fiktívny, lebo žalobca v daňovom konaní nepreukázal, že s tovarom mohol počas prepravy právne disponovať aj niekto iný ako on napr. jeho dodávatelia, kam tovar vlastne fyzicky neprišiel.

31. Správny súd pripomína, že žalovaný uviedol okolnosti, na základe ktorých založil svoj právny názor a v tejto súvislosti poukázal na to:

- žalobca svojím odberateľom nefakturoval dopravu, hoci svojím dodávateľom áno,

- žalobca sa nezastavil a nevyložil tovar počas prepravy v sídle svojich dodávateľov, ale prepravil tovar rovno do svojich skladov, resp. priamo svojím odberateľom, hoci dodávateľské spoločnosti deklarovali, že tovar nadobudli v ich sídlach v Bratislave,

- žalobca objednal telefonicky alebo e-mailom u dodávateľov požadované množstvo tovaru, zrealizoval úhrady za pohonné látky formou úhrady zálohovej faktúry, na základe čoho obdržal ID kód potrebný na odber tovaru v sklade Lobau vo Viedni, čo ho oprávňovalo s tovarom právne nakladať ako vlastníka,

- miesto vykládky tovaru nebolo špecifikované ani v rámcových kúpnych zmluvách, ani v zmluvách o preprave tovaru a nebolo známe ani zástupcom dodávateľom, čo správny orgán posúdil ako právo svedčiace právu nakladať s tovarom ako vlastník.

32. Správny súd konštatuje s odkazom na žalobné námietky, že kogentné ustanovenia nie je možné obísť a nahradiť ustanoveniami , ako to žalobca tvrdí a poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24.01.2017. V tejto súvislosti však správny súd uvádza, že neustanovuje podmienky, za ktorých sa prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník medzi zdaniteľnými osobami realizuje. Preto daňový subjekt je povinný voliť také obchodno- právne prostriedky, ktoré preukážu jeho nárok v daňovom konaní. Je vecou daňového subjektu, akú formu a obsah právneho úkonu zvolí.

33. Z vyššie uvedených dôvodov aj v posudzovanej veci sa správny súd prikláňa k záverom konania vedeného na tunajšom súde č. k.: a jeho rozsudku zo dňa 17.02.2021. Správny súd zastáva názor, že skutkový stav, ktorý žalovaný správny orgán zistil, jednoznačne preukazuje právne závery žalovaného správneho orgánu, ktoré ustálil v preskúmavanom rozhodnutí. Ani výkladom a právnou analýzou rámcových zmlúv, resp. zmlúv o preprave by nebolo možné dôjsť k inému záveru ako k takému, ktorý judikoval žalovaný správny orgán. Tomu právnemu záveru korešpondujú aj popísané okolnosti a vykonané dôkazy (svedecké výpovede), za ktorých prebehlo zdaniteľné plnenie a ktoré osvetľujú priebeh obchodu na základe rámcových zmlúv a zmlúv o preprave. Žalobca získal právo nakladať s tovarom ako vlastník v Rakúsku predtým, ako sa tovar začal fyzicky prepravovať. Vychádza to z toho, že objednal u dodávateľov požadované množstvo tovaru, zrealizoval úhrady za pohonné látky formou úhrady zálohovej faktúry, na základe čoho obdŕžal ID kód potrebný na odber tovaru v sklade Lobau vo Viedni. Tovar bol žalobcom uhradený a vlastnícke právo prešlo na kupujúceho - žalobcu, keďže ID kód bol vygenerovaný na základe úhrady a samotný žalobca prevzal pohonné hmoty na území Rakúska, nie v Slovenskej republike. Vyplýva to aj z toho, že miesto vykládky tovaru nebolo špecifikované ani v rámcových kúpnych zmluvách, ani v zmluvách o preprave tovaru a nebolo to známe ani vypočutej žalovaným Ing. Z. E., spolupracujúcej so všetkými troma dodávateľskými spoločnosťami.

Žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník už pri jeho prevzatí, ako to vyplýva aj z jej vyjadrenia, lebo miesto vykládky určoval žalobca, čo uviedol a potvrdil jeho konateľ. Uviedol, že žalobca si prepravu vykonáva sám a následne náklady fakturoval dodávateľovi spoločnosti L-Air SK s.r.o. Nevystavoval CMR doklady, vozil tovar pre seba, s odkazom na prepravné listy z rafinérie. Podľa Rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-401/18 zo dňa 23.04.2020, zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje jedinú prepravu tovaru v rámci Spoločenstva, / ako tomu je v tomto prípade/nadobúda právo nakladať s uvedeným tovarom ako vlastník, ak je splnená podmienka, že má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie toho istého tovaru, najmä rozhodnutie predať ho. V posudzovanej veci žalobca nekonal podľa pokynov objednávateľov prepravy, vrátane miesta vykládky tovaru a sám rozhodoval a tovar z Lobau v Rakúsku odčerpal vo svojich čerpacích staniciach v Michalovciach a Hunkovciach a miestach, ktoré určili títo odberatelia. Vykonal jedinú prepravu v tejto dodávke o pohybe tovaru - rozhodoval bez pokynov. Tieto súvislosti sa potom spájajú s nadobúdaním vlastníctva určujúcim miesto dodania, čo je rozhodné pre uplatnený nárok žalobcu posudzovaný v tomto konaní.

34. Správny súd posudzovanej veci konštatuje záver o porušení ust. a a lebo bolo preukázané, že dodávateľské spoločnosti EU Trucker SK s.r.o., a L-Air SK s.r.o., a L-Air SK s.r.o., fakturované pohonné hmoty nakúpili na území Rakúska, bez prepravy a predmetné dodanie tovaru neuskutočnili za vzniku daňovej povinnosti v tuzemsku. Dodanie tovaru nebolo na území Slovenskej republiky. Žalobca bol kupujúcim, ale bez ohľadu na ním vykonávanú prepravu nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník až v Slovenskej republike. Správny súd uzatvára, že dodávateľským spoločnostiam žalobcu nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku. V uvedenej súvislosti potom žalobcovi ako odberateľovi nevzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane podľa ust. hoci daň bola uvedená na preverovaných faktúrach. Na dôvažok sa pripomína, že daň nie je splatná len z titulu jej uvedenia na formálnych faktúrach, pretože vznik daňovej povinnosti podľa ust. je spojený len s dodaním tovarov v tuzemsku. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a týmto je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobu, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. / . Správny súd konštatuje z vyššie uvedeného záver, že skutkový stav veci a právne závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení a z faktúr od spoločností EU Trucker SK s.r.o., a L-Air SK s.r.o. je tak preukázaný a je plne v súlade.

35. Podľa rozsudku SD C-414/17 a EÚ C-401/18 okolnosť, že táto zdaniteľná osoba mala od počiatku v úmysle nadobudnúť tento tovar pre svoje vlastné podnikanie, hneď ako bude prepustený do voľného obehu v členskom štáte určenia, predstavuje okolnosť, ktorú musí vnútroštátny súd zohľadniť v rámci svojho celkového posúdenia všetkých osobitných okolností prejednávanej veci, o ktorej rozhoduje, aby určil, ktorému z po sebe nasledujúcich nadobudnutí sa musí pripísať uvedená preprava v rámci Spoločenstva. V zmysle vyššie citovaného rozsudku SD EÚ správny súd zohľadnil okolnosti v prejednávanej veci a dospel k záveru, že v danom fiktívnom reťazovom fakturačnom obchode bola len jedna preprava a to preprava, ktorú uskutočnil žalobca a teda došlo len k jednému nadobudnutiu tovaru priamo na žalobcu a to takým spôsobom, že mal právo s nim disponovať ako vlastník. V administratívnom konaní neboli dôkazy, na základ ktorých by bolo možné vyriecť, že predmetný tovar bol prevádzaný, resp. že s ním mohol počas prepravy právne disponovať aj niekto iný okrem žalobcu. Samotné tvrdenie žalobcu, že jeho dodávatelia po právnej stránke držali tovar ako vlastníci a následne ho na neho previedli, alebo odkaz na znenie dokumentov v tomto znení, je v rozpore s vykonaným dokazovaním.

36. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z hore uvedených dôvodov, preto ju podľa zamietol.

37. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

38. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).