Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/87/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného K. R., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 23.4.2019, č. k. -295, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.3.2021 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného K. R., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 23.4.2019, č. k. -295 bol obžalovaný K. R. uznaný za vinného, že ňa 23. augusta 2015 v čase približne od 00.30 hodiny do 01.00 hodiny v obci P. V. v bytovom dome číslo XXX, v priestoroch ich spoločného bytu fyzicky napadol svoju manželku C. R. tým spôsobom, že ju chytil za golier a rukami zhodil na zem, kde C. R. opakovane udieral päsťami oboch rúk do oblasti hlavy, ako si táto kryla rukami hlavu tak poškodenú prevrátil na chrbát a na zemi ju viackrát kopol do brucha a celého tela zároveň ju udieral rukami do vrchnej časti hlavy a pritom jej vulgárne nadával, po čom odišiel z bytu a poškodená sa zo strachu zamkla v spálni, následne dňa 23.augusta 2015, v čase približne o 03.00 hodine sa obžalovaný vrátil do bytu, kde údermi rúk poškodil dvere na spálni, v ktorej spala C. R., pričom vošiel do spálne a tam poškodenú stiahol za nohu a zhodil z postele na zem, v dôsledku čoho si udrela zátylok hlavy o radiátor, na zemi ďalej do nej sácal rukami a vulgárne jej nadával, čím spôsobil C. R. zranenia pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy s maximom v temeno-záhlavovej oblasti s príznakmi vegetatívnej symptomatológie, pomliaždenie a podvrtnutie mäkkých tkanív krčnej oblasti, pomliaždenie mäkkých tkanív pravého ramena, zápästia a lopatky, pomliaždenie brucha a brušnej steny, pomliaždenie mäkkých tkanív pravého predkolenia a členka, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti v období od 23.8.2015 do 6.9.2015, kedy bol sťažený obvyklý spôsob života C. R., teda inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa , s poukazom na . Za to bol odsúdený podľa a , , , na peňažný trest vo výške 4.000,- (štyritisíc) Eur. Podľa súd obžalovanému uložil pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa súd obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenej spol. Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava škodu vo výške 87,90 Eur, poškodenej spol. Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom: Einsteinova 25, Bratislava škodu vo výške 547,06 Eur. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a to proti výrokom o vine, o treste a o náhrade škody a tiež proti konaniu, ktoré predchádzalo rozsudku. 3. Podané odvolanie odôvodnil obhajca obžalovaného, podaním zo dňa 02.03.2020, v ktorom uviedol:

4. Podané odvolanie odôvodňujem najmä tým, že rozsudok považujem za nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k vyhodnoteniam vieryhodnosti mojej výpovede a tiež výpovede poškodenej. Mám zato, že rozsudok je v časti vyhodnotenia mojej výpovede ako nevieryhodnej nedostatočne odôvodnený, nakoľko súd iba konštatoval nevieryhodnosť mojej výpovede z dôvodu, že som podrobne nepopísal dej, resp. skutočnosti, ktoré mali viesť k zraneniam poškodenej. V tejto súvislosti uvádzam, že som sa vyjadril, že tieto zranenia som jej nespôsobil, pričom je potvrdené viacerými svedkami - zasahujúcimi policajtmi, že si u poškodenej tieto zranenia nevšimli, pričom však následne som jej ich už ja nemohol spôsobiť. Rovnako tiež uvedení svedkovia potvrdili, že poškodená bola značne pod vplyvom alkoholu. Je teda dôvodné posudzovať jej výpoveď podrobne opisujúcu udalosti, ktoré sa stali v danej dobe s vysokou mierou opatrnosti, nakoľko osoba pod vplyvom alkoholu vníma realitu skreslene, resp. v takom stave opitosti v akom sa nachádzala poškodená v čase môjho údajného útoku na ňu si nemohla tieto udalosti vôbec pamätať a nieto ich ešte podrobne opísať tak ako to urobila. Mám zato, že nie je teda možné jej výpoveď považovať za tak presvedčivú a pravdivú a v tomto kontexte označiť moju výpoveď za nevieryhodnú. Je samozrejmé, že som skutočnosti nemohol opísať tak podrobne ako sa mali údajne stať podľa tvrdení poškodenej, nakoľko tieto skutočnosti sa nestali tak ako tvrdí poškodená a teda som ani ja nemohol súdu a ani v prípravnom konaní popísať niečo čo sa nestalo. Pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodenej vzbudzuje aj fakt, že síce si podrobne pamätá všetky okolnosti údajného napadnutia, avšak priamo v čase keď sa malo napadnutie stať tieto zranenia na nej neboli pozorované a ani ich privolaným príslušníkom PZ neukázala. 5. Z výpovede znalca MUDr. Mariána Pamulu tiež vyplýva, že objektívne nebolo možné ustáliť kedy vznikli zranenia poškodenej, resp. ani to akým spôsobom mali byť spôsobené, znalec vychádzal výlučne iba z tvrdení poškodenej, pričom však znalec nebol prítomný pri poškodenou opisovanom napadnutí, nemohol sa teda ani vyjadriť v tom zmysle ako je uvedené v napadnutom rozsudku kde uviedol, že „poškodená pri fyzickom incidentom, ku ktorému malo prísť dňa 23.08.2015“ . Aj toto uvedené vyjadrenie znalca vnáša do jeho vyjadrenia pochybnosti, pričom tiež súd v napadnutom rozhodnutí nesprávne uvádza, že „znalec vylúčil, že by si popísané zranenia mohla poškodená spôsobiť sama. Mohol jej ich teda spôsobiť buď obžalovaný alebo iná tretia osoba“. 6. Vo vzťahu k výpovediam rodinných príslušníkov poškodenej a hodnoteniu týchto výpovedí zo strany súdu uvádzam, že je dôvodné posudzovať ich výpovede s prísne v súvislosti s ostatnými dôkazmi, ktoré však tvrdenia v ich výpovediach nepreukázali. Pochybnosti o pravdivosti a správnosti výpovedí rodinných príslušníkov spôsobuje najmä ich blízky rodinný vzťah k poškodenej, ale tiež výpovede nezaujatých a nestranných svedkov - príslušníkov PZ, ktorí potvrdili, že poškodená nemala v čase údajného napadnutia žiadne viditeľné zranenia, čo je v rozpore s tvrdeniami rodinných príslušníkov poškodenej. Rovnako znalec potvrdil iba následne zistenie zranení, s odstupom času, avšak tento nemohol určiť, kedy presne a akým spôsobom zranenia poškodenej vznikli, vychádzal iba z jej tvrdení. 7. Aj s poukazom na uvedené rozpory vo výpovediach svedkov a poškodenej, moju výpoveď vznikla dôvodná pochybnosti o tom, či sa skutok stal tak ako ho opísala poškodená, resp. jej rodinní príslušníci, sám súd v rozsudku viackrát uvádza, že skutok sa „mohol stať“ tak ako uvádza poškodená, resp. že k zraneniam uvádza „mohol jej ich teda spôsobiť buď obžalovaný alebo iná tretia osoba“. Súd tiež v napadnutom rozsudku sám uvádza, že bolo preukázané, že práva ja som bol napadnutý zo strany poškodenej kedy mi dala facku. 8. Je nepochybné, že pochybnosti, ktoré vznikli v prípravnom konaní o tom, či som skutok spáchal trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, tak ako som to opísal vyššie v tomto odvolaní. Jediným priamym dôkazov svedčiacim o mojej vine je výpoveď poškodenej, s ktorou ako to vyplýva aj z jej výpovede nemáme dobré vzťahy, všetky ostatné dôkazy sú nepriame a vychádzajú iba a znovu v výpovede poškodenej, dokonca ich vierohodnosť je značne spochybnená v prípade rodinných príslušníkov príbuzenských vzťahov k poškodenej a výpoveďou príslušníkov PZ. V otázke mojej viny a toho, či som teda skutok spáchal tak ako ho opísala výlučne poškodená stále existujú vážne pochybnosti a tieto neboli odstránené ani v napadnutom rozsudku. Vychádzajúc z uvedeného teda mám zato, že súd nekonal pri rozhodovaní používajúc zásadu „in dubio pro reo“ a tiež mám zato, že som bol ukrátený na svojich právach tým, že tvrdenia poškodenej, resp. jej osoba bola nedôvodne zvýhodnená oproti mojej osobe. 9. Považujem za potrebné vyjadriť sa aj k uloženej výške trestu, kedy mám zato, že ak by aj bolo dôvodné a preukázané, že sa skutok stal tak ako ho opísala poškodená, a že som tento skutok spáchal ja, uložený peňažný trest považujem za neprimerane vysoký, a to aj vzhľadom k tomu, že som aj podľa hodnotenia súdu viedol riadny život, súd teda zistil poľahčujúcu okolnosť a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Aj napriek uvedenej výške môjho príjmu však považujem takto uložený peňažný trest za neprimerane vysoký, nakoľko môj príjem musím použiť každý mesiac na zabezpečenie môjho bývania, dochádzania

do zamestnania a aj iné výdavky, ktoré musím nevyhnutne vynaložiť a takto uložený trest v podstate tvorí úsporu, ktorú som schopný si zadovážiť z môjho príjmu skoro za jeden rok. 10. Na základe uvedených skutočnosti preto žiadam, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 23.04.2019 č. zrušil a súdu uložil aby vo veci znovu konal a rozhodol. 11. Na svojom odvolaní a návrhu na rozhodnutie zotrval obžalovaný aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu. Prokurátor navrhol obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. 12. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 13. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom o vine a treste a konaniu, ktoré ich vydaniu predchádzalo, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného v žiadnej časti nie je dôvodné. 14. Odvolanie obžalovaného je založené na inom hodnotení vykonaných dôkazov ako to v napadnutom rozsudku urobil prvostupňový súd. 15. Prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie o vine obžalovaného na tom, že vyhodnotil výpoveď poškodenej, ktorá usvedčovala obžalovaného zo spáchania skutku, ako vierohodnú. Odôvodnil to tým, že bola podporená aj ďalšími vykonanými dôkazmi, a preto z nej vychádzal pri ustálení skutkového stavu. Výpoveď obžalovaného bolo, podľa prvostupňového súdu, potrebné z tohto dôvodu vyhodnotiť ako nevierohodnú. 16. Odvolací súd s takýmto hodnotením vykonaného dokazovania súhlasí. 17. Výpoveď samotnej poškodenej je potrebné hodnotiť ako pravdivú. Vierohodnosť jej osoby nebola vykonaným dokazovaním nijako spochybnená. Pravdivosť jej výpovede spochybňuje iba obžalovaný, ktorý uvádza, že poškodená bola v tom čase tak silno pod vplyvom alkoholu, že si udalosti, ktoré opísala nemohla vôbec pamätať a nieto ich ešte podrobne opísať. Silnú opitosť poškodenej však vo svojej výpovedi uvádza iba obžalovaný a nie svedkovia, ktorí s nimi v čase tesne pred skutkom boli na zábave. Ak by bola obžalovaná tak silno pod vplyvom alkoholu, musela by si skutočnosti uvádzané v jej výpovediach vymyslieť. Odvolací sú vylučuje, že by obžalovaná bola schopná zopakovať na hlavnom pojednávaní vymyslenú výpoveď z prípravného konania. Naviac, jej výpoveď ohľadne diania pred návratom do domu v obci P. V., v ktorom sa mal skutok stať, korešponduje s výpoveďami svedkov V. L. a Z. L.. Rovnako popis vzniku jej zranení, ktorý poškodená podala, vyhodnotil znalec z odvetvia zdravotníctva tak, že tento jej popis zodpovedá objektívne zadokumentovaným zraneniam. 18. Medzi dôkazy, ktoré podporujú výpoveď poškodenej možno zaradiť výpovede svedkov V. L. a Z. L., ktorí popísali verbálny konflikt medzi poškodenou a obžalovaným, ktorý sa odohral pred spáchaním skutku, na hodovej zábave, ktorého iniciátorom bol obžalovaný, ako aj fyzický kontakt päste obžalovaného s ramenom poškodenej. Uvedené výpovede potvrdzujú agresívne správanie obžalovaného pred konfliktom, čo korešponduje s výpoveďou poškodenej, ktorá rovnako opisovala jeho správanie ako agresívne. 19. Ďalšími podpornými, nepriamymi dôkazmi sú aj výpovede svedkov V. O. a G. O., ktorých obsah podrobne uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Uvedení svedkovia popisujú

psychický aj fyzický stav, v akom sa poškodená nachádzalo po tom, ako za ňou svedkovia prišli, keď im poškodená zavolala, že ju napadol obžalovaný. Odvolací súd nemá pochybnosti o pravdivosti ich výpovedí. Samotný príbuzenský pomer svedkov k poškodenej, neznamená, že ich výpovede nie sú pravdivé. Zaujatosť voči obžalovanému, alebo iné dôvody na ich nepravdivú výpoveď, neboli vykonaným dokazovaním preukázané. Ich výpovede nie sú v rozpore so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z iných svedeckých výpovedí, resp. znaleckého dokazovania. Z uvedených dôvodov považuje odvolací skutočnosti, vyplývajúce z ich svedeckých výpovedí za relevantné a nepriamo svedčiace o vine obžalovaného. 20. Závery znaleckého dokazovania sú rovnako nepriamym dôkazom svedčiacim proti obžalovanému. Prvostupňový súd vo svojom rozsudku dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti, vyplývajúce zo znaleckého dokazovania považuje za dôkaz o vine. Obrana obžalovaného, že znalec nevedel presne stanoviť deň vzniku zranenia, nie je pre zhodnotenie znaleckého skúmania relevantná. Čas vzniku zranenia bol preukázaný svedeckými výpoveďami poškodenej a svedkov V. O. a G. O.. Jedinou osobou, ktorá mohla poškodenej zranenia spôsobiť bol obžalovaný, pretože je to jediný útočník, ktorý prichádza do úvahy, z pohľadu vykonaných dôkazov. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov totiž nevyplýva, že by okrem obžalovaného existovala ešte iná osoba, ktorá by v mieste a čase, kedy sa mal skutok stať, mohla byť útočníkom, ktorý spôsobil poškodenej zranenia popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Takúto inú - tretiu osobu - neuvádza vo svojich výpovediach a odvolaní ani sám obžalovaný. 21. Zhodnotenie vyššie uvedených dôkazov v ich vzájomných súvislostiach dostatočne, bez rozumnej pochybnosti, preukazuje to, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu, pričom tento skutok má všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého ho uznal prvostupňový súd za vinného. Pochybnosti, ktoré v dôkaznej situácii vidí obžalovaný a ktorými odôvodňuje použitie zásady „in dubio pro reo“, nevplývajú z objektívneho a nezaujatého vyhodnotenia vykonaného dokazovania. Preto považuje odvolací súd skutkové a právne závery, ku ktorým dospel prvostupňový súd v otázke viny za správne. 22. Vo vzťahu k výške uloženého peňažného trestu, obžalovaný namieta jeho neprimeranosť a odôvodňuje to tým, že uložený trest v podstate tvorí úsporu, ktorú je schopný si zadovážiť zo svojho príjmu skoro za jeden rok, po úhrade nákladov na bežný život. 23. K tomu odvolací súd uvádza, že peňažný trest je druh miernejšieho trestu, ktorý zodpovedá závažnosti trestnej činnosti, z ktorý bol obžalovaný uznaný za vinného, ako aj všetkých zistených okolností prípadu. Ak by uložený peňažný trest určitým (primeraným) spôsobom nezasiahol do komfortu života obžalovaného, ťažko by ho obžalovaný mohol vnímať ako trest, teda ako sankciu štátu za nezákonné konanie trestnoprávneho charakteru a nemohol by mať na obžalovaného výchovný účinok predpokladaný v ustanovení , t.j. aby vytvoril podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Uloženie trestu v nižšej výmere, s ohľadom na zistený mesačný príjme obžalovaného, by nemohol splniť ani účel tzv. generálnej prevencie. 24. Preto i výrok o treste považuje odvolací súd za zákonný a pre výšku uloženého peňažného trestu a náhradného trestu odňatia slobody i za primeraný. 25. Pokiaľ obžalovaný uvádza, že bol ukrátený na svojich právach tým, že tvrdenia poškodenej, resp. jej osoba bola nedôvodne zvýhodnená oproti mojej osobe, odvolací súd uvádza, že hodnotenie pravdivosti výpovedí, resp. hodnovernosti vypovedajúcich, nebolo urobené svojvoľne, ale na základe logického zhodnotenia skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov. Naviac, nevedno aké práva mali byť týmto hodnotením ukrátené. Obžalovaný ich vo svojom odvolaní nijako neidentifikoval a odvolací súd nemohol z obsahu odvolania zistiť, o aké práva obžalovaného ide. 26. Na základe vyššie uvedených zistení z odvolacieho prieskumu, dospel tunajší súd k záveru, že napadnuté výroky prvostupňového rozsudku sú vecne správne a zákonné. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku bolo rovnako zákonné. Preto odvolanie obžalovaného v celom rozsahu posúdil ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.