Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Verdura s.r.o., Miletičova 24, 815 70 Bratislava, IČO: 47 491 230, proti žalovanému: Q. E., U.. XX.XX.XXXX, N. C. XXXX, XXX XX R., zast. JUDr. Alexandra Karlíková, advokátka, Račianska 24E, 831 02 Bratislava, IČO: 37 501 682, o vydanie dokumentácie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -305 zo dňa 19. septembra 2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -305 zo dňa 19. septembra 2019 p o t v r d z u j e .

Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie v prvom výroku o zamietnutí žaloby s poukazom na ust. , , (ďalej len „“), druhá veta , (ďalej len „“), a , (ďalej len „“). Druhým výrokom priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú bol povinný zaplatiť žalobca s poukazom na ust. a .

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou a zároveň neodkladným opatrením, doručenými súdu dňa 13.02.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odovzdať mu kompletnú účtovnú dokumentáciu a ďalšiu dokumentáciu vzniknutú v súvislosti s činnosťou žalobcu. Uviedol, že bývalí konatelia žalobcu si neplnili povinnosti, ktoré im vyplývali zo zákona, nakoľko im bola doručená žiadosť likvidátorov spoločnosti ZO KOVO WOLKSVAGEN Slovakia, a.s., ktorá bola jediným spoločníkom žalobcu, o zvolanie valného zhromaždenia spoločnosti a tiež o predloženie kompletnej účtovnej dokumentácie, ako aj ďalších dokumentov vyplývajúcich z činnosti žalobcu. Konatelia napriek tomu valné zhromaždenie nezvolali a dokumentáciu nepredložili. Z tohto dôvodu boli vtedajší konatelia, medzi nimi aj žalovaný, pri výkone valného zhromaždenia odvolaní z funkcie konateľov s účinnosťou od 30.11.2016. Žalobca následne 06.12.2016 a 09.12.2017 opätovne písomne požiadal konateľov, medzi nimi aj žalovaného, aby predložili a vydali všetku dokumentáciu potrebnú na riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva. Žalovaný ani po výzve dokumentáciu neodovzdal. Žalobca mal za to, že žalovaný tým, že už nebol konateľom žalobcu, neoprávnene manipuloval s dokumentáciou a zatajoval účtovníctvo.

3. Uznesením č.k. -77 zo dňa 06.03.2017, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -148 zo dňa 21.07.2017, súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovanému povinnosť zložiť do úschovy súdu:

- kompletnú účtovnú evidenciu spoločnosti vedenú v sústave podvojného účtovníctva podľa o účtovníctve vrátane všetkých účtovných dokladov (dodávateľské faktúry, odberateľské faktúry, pokladničné doklady - príjmové a výdavkové pokladničné doklady, interné doklady, výpisy z bankových účtov a iné) účtovných kníh, interných smerníc a predpisov za účtovné obdobia rokov 2013

- 2016,

- riadnu, resp. mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku spoločnosti za účtovné obdobia rokov 2013

- 2015, vrátane daňových priznaní opatrených podpisom štatutára,

- mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku spoločnosti zostavenú za účtovné obdobie od 1. januára 2016 ku dňu konania valného zhromaždenia dňa 30.11.2016,

- riadnu, resp. mimoriadnu inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov za účtovné obdobia rokov 2013 - 2015, najmä inventarizáciu pohľadávok, záväzkov a pokladničnej hotovosti,

- mimoriadnu inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdielu majetku zo záväzkov za účtovné obdobie od 01. januára 2016 ku dňu konania valného zhromaždenia dňa 30.11.2016,

- správy o hospodárení spoločnosti za účtovné obdobia rokov 2013 - 2015,

- zápisy z valného zhromaždenia spoločnosti za obdobia rokov 2013 - 2016, resp. rozhodnutia jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia,

- zmluvy z obchodného styku, zmluvy z pracovno-právneho vzťahu, zmluvy s dodávateľmi energií a zmluvy s inými veriteľmi spoločnosti,

- registrácie spoločnosti ku všetkým daniam u miestne príslušného správcu dane ako aj k inštitúciám sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia,

- odovzdanie zálohy ekonomickej a účtovnej agendy spoločnosti vedenej prostredníctvom výpočtovej techniky na elektronickom nosiči dát (CD, USB kľúč, atď.) vrátane aplikačného programového vybavenia, prostredníctvom ktorého je táto agenda vedená,

- predloženie hlavnej knihy zachytávajúcej zostatky stavov účtov ku dňu predchádzajúcemu dňu konania valného zhromaždenia,

- písomné vyhlásenie o existencii všetkých pohľadávok a záväzkov spoločnosti, o ktorých má ako konateľ vedomosti alebo ktoré za spoločnosť ako konatelia prevzali.

4. Podaním doručeným súdu dňa 08.06.2017 sa žalovaný vyjadril k žalobe a uviedol, že účtovná dokumentácia bola čiastočne odovzdaná v elektronickej forme prostredníctvom účtovníčky, pri jej odovzdaní v listinnej podobe žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť. Žalovaný uviedol, že žalobcovi zaslal pohyby na bankových účtoch, inventúrny súpis majetku, zoznamy majetku, knihu neuhradených pohľadávok a záväzkov, poznámky k účtovnej uzávierke, účtovnú závierku a daňové priznanie z r. 2016. Tieto doklady mali byť žalobcovi odoslané dňa 23.03.2017. Žalovaný nemal problém požadovanú dokumentáciu odovzdať, a preto dokumenty na základe vydaného neodkladného opatrenia odovzdal do úschovy súdu.

5. Na pojednávaní dňa 15.10.2018 súd odovzdal žalovanému dokumentáciu zloženú žalobcom do súdnej úschovy. Finančná hotovosť vo výške 3.049,30 EUR bola žalovaným zložená na účet žalobcu dňa 21.05.2018.

6. Žalobca na následných pojednávaniach uviedol, že si nechal vyhotoviť Znalecký posudok č. 14/2018 vo veci posúdenia komplexnosti a úplnosti predloženej dokumentácie, pričom mal za to, že dokumentácia nebola odovzdaná kompletná a chýbajúce dokumenty by mal mať žalovaný vo svojej držbe. Podľa žalobcu znalecký posudok špecifikoval chýbajúce doklady, o ktorých malo byť účtované a ktoré mal v zmysle zákona povinnosť mať. Keďže išlo o doklady, o ktorých bolo účtované, mal žalobca za to, že museli byť vyhotovené, existujú a mal by ich mať žalovaný. Žalobca prostredníctvom konateľa na pojednávaní uviedol, že účtovníčka B.. R., ktorá viedla účtovníctvo spol. Verdura, s.r.o., mu oznámila, že ona nemala žiadne dokumenty, a tie, ktoré mala, mu už odovzdala v elektronickej forme.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: Stanovy KOVO s prílohami (č.l. 9 spisu), evidenčný list základnej organizácie KOVO (č.l. 40), uznesenie zo zasadnutia Rady KOVO zo dňa 11.10.2016 (č.l. 42), Zápisnica z rozhodovania jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti Verdura s.r.o. zo dňa 30.11.2016 (č.l. 47), uznesenia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti

Verdura s.r.o. č.1-5/2014 zo dňa 30.11.2016 (č.l. 48), žiadosť jediného spoločníka o zvolanie valného zhromaždenia zo dňa 18.10.2016 (č.l. 54), žiadosť konateľa spol. Verdura s.r.o. o vydanie dokumentácie z 06.12.2016 (č.l. 56), odpoveď na žiadosť konateľa spol. Verdura s.r.o. o vydanie dokumentácie (č.l. 61), oznámenie o odvolaní z funkcie konateľa spol. Verdura s.r.o. z 06.12.2016, rozhodnutie o odvolaní konateľa z 21.12.2016 (č.l. 64), predžalobná výzva na vydanie dokumentácie z 23.01.2017 (č.l. 65), emailová komunikácia z 03 - 05/2017 (č.l. 108), oznámenie žalovaného o mieste prevzatia dokumentácie (č.l. 113), zoznam dokladov Verdura s.r.o. (č.l. 116), doklad o vklade finančnej hotovosti 3.049,30 EUR (č.l. 235), Znalecký posudok č. 14/2018 (č.l. 236).

8. Súd nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz, výsluch svedkov, bývalej konateľky žalobcu p. C. C. a účtovníčky B.. H. R., nakoľko žalobca neuhradil preddavok na trovy konania vo výške 150,- EUR, na ktorý bol v zmysle vyzvaný uznesením č.k. -292 zo dňa 24.06.2019. Žalobca bol v uznesení poučený, že v prípade ak tento preddavok neuhradí, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Nakoľko žalobca preddavok na trovy dôkazu nezložil, súd v zmysle dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov nevykonal.

9. Na základe vykonaných dôkazov mal súd za to, že v konaní nebola preukázaná dôvodnosť žalobcom uplatnenej žaloby v znení návrhu žalobcu na zmeny petitu žaloby zo dňa 13.02.2017 a následného uznesenia a zmene žaloby č.k. -286 zo dňa 24.06.2019. Medzi stranami sporu bolo sporné, či žalobcom označenú účtovnú dokumentáciu, ako aj inú dokumentáciu vyplývajúcu z činnosti žalobcu má v držbe žalovaný.

10. Súd poukázal na fakt, že vo veci bolo vydané neodkladné opatrenie č.k. -77 zo dňa 06.03.2017, potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -148 zo dňa 21.07.2017, ktorým súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcom označenú dokumentáciu. Žalovaný v zmysle tohto neodkladného opatrenia zložil dokumentáciu do úschovy súdu a ten ju následne odovzdal žalobcovi. Žalovaný navyše odovzdal žalobcovi aj finančnú hotovosť vo výške 3.049,30 EUR. Súd mal teda za to, že žalovaný svoju povinnosť splnil a nevidel dôvod, prečo by neodovzdal žalobcovi aj ostatnú dokumentáciu, ktorú žalobca po zmene žaloby požadoval, keby ju mal vo svojej držbe. Súd nespochybnil znalecký posudok predložený žalobcom č. 14/2018, nakoľko z neho vyplynulo, že pri výkone účtovníctva by mala v zmysle zákona o účtovníctve označená dokumentácia vzniknúť, avšak tento znalecký posudok však nepreukázal, že by sa dokumentácia mala reálne u žalovaného nachádzať.

11. Súd mal za to, že žalobca sa vôbec nevyjadril k tomu kde by sa dokumentácia mohla nachádzať a zároveň nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že predmetnú dokumentáciu mal u seba žalovaný. Žalobca síce navrhoval za účelom zistenia kde sa dokumentácia môže nachádzať výsluch svedkyne - účtovníčky B.. R., keďže nesplnil povinnosť uloženú súdom, zložiť preddavok na trovy dôkazu, súd tento dôkaz nevykonal.

12. Súd na základe vyššie uvedeného nedospel k záveru, že by bolo preukázané, že sa u žalovaného nachádzala účtovná dokumentácia žalobcu, ktorú od neho žalobca požadoval vydať. Žalovaný poprel, že by sa u neho nachádzala iná dokumentácia ako tá, ktorú žalobcovi vydal. V tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol, a preto súd žalobu zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle podľa ktorého žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech, mal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 14. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že v konaní došlo k vadám podľa a . Svoje odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasil s tvrdením súdu, že žalovaný si splnil svoju povinnosť vydať požadovanú dokumentáciu a nevidel dôvod, prečo by žalovaný neodovzdal žalobcovi aj ostatnú dokumentáciu, keby ju mal vo svojej držbe. Skutočnosť, že žalovaný zložil nejakú dokumentáciu do súdnej úschovy ešte neznamená, že tam zložil všetko, čo bol povinný z pozície svojej funkcie konateľa mať a zložiť. Z tohto dôvodu ihneď po tom, ako bola predmetná dokumentácia protokolárne prevzatá zo súdnej úschovy pristúpil k vypracovaniu znaleckého posudku, ktorého cieľom bolo posúdiť komplexnosť a úplnosť účtovnej dokumentácie osobou odborne zdatnou toto posúdenie vykonať. Ďalej citoval o účtovníctve ( ďalej len „ZoU“).

Žalobca mal za to, že účtovná dokumentácia by bola kompletná a úplná vtedy, ak by obsahovala minimálne dokumentáciu, ktorá bola povinná v zmysle zákona o účtovníctve a súvisiacich predpisov. Konateľovi spoločnosti z postavenia štatutárneho orgánu vyplývala v zmysle povinnosť okrem iného aj povinnosť zabezpečenia riadneho vedenia predpísanej evidencie a účtovníctva.

Naďalej trval na tom, že v zmysle záveru znaleckého posudku nebolo možné považovať povinnosť žalovaného v zmysle petitu za splnenú. Na základe výsledkov znaleckého posudku zastával názor, že povinnosťou žalovaného bolo vydať dokumenty, ktoré boli v znaleckom posudku jednoznačne označené ako chýbajúce a ktoré žalovaný bol povinný v zmysle ZoU a súvisiacich predpisov mať k dispozícii už počas účtovného obdobia, ktorého sa chýbajúce dokumenty týkali.

Mal za to, že osobou, ktorá mala mat k dispozícii dokumentáciu, o ktorej sa účtovalo (čo predstavovala jednoznačný dôkaz o jej existencii) bol žalovaný ako konateľ, ktorý bol z titulu svojej funkcie za to zodpovedný. Bol presvedčený o tom, že požadovaná dokumentácia sa nachádzala v držbe žalovaného ako bývalého konateľa, keďže obsahom tejto dokumentácie boli účtovné doklady, o ktorých bolo účtované, a preto museli byť vyhotovené.

Keďže žalovaný počas celého konania nespomenul, že by akúkoľvek dokumentáciu stratil, skartoval, zničil, prípadne inak znehodnotil, túto dokumentáciu musí mať k dispozícii. Vzhľadom na napäté vzťahy medzi žalovaným a súčasným konateľom obchodnej spoločnosti Verdura s.r.o., dôvodov na nevydanie časti dokumentácie, mohlo byť hneď niekoľko. Na otázku prečo požadovanú dokumentáciu žalovaný nevydal, mohol poskytnúť odpoveď len samotný žalovaný. Nebolo mu jasné, na základe akých skutočností si súd osvojil názor, že žalovanému uložená povinnosť v zmysle petitu bola splnená, a teda či to, čo žalovaný odovzdal, bolo možné považovať za komplexnú a úplnú účtovnú dokumentáciu v zmysle účtovných zákonov a predpisov. Argumentoval tým, že znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že dokumentácia nebola odovzdaná úplne, ale len čiastočne, nakoľko okrem už zloženej dokumentácie preukázateľne a nepochybne absentovali ešte dokumenty, listiny, ktoré boli povinné v zmysle ZoU a o ktorých bolo nesporne účtované, čiže museli existovať a byť vyhotovené. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný listinnými ani inými dôkazmi v konaní nepreukázal, že dokumentácia, ktorá bola odovzdaná, bola komplexná a úplná - teda taká, akú vyžadujú účtovné zákony a predpisy. Vyhlásenie samotného žalovaného, ktorý nebol osobou odborne zdatnou posúdiť komplexnosť a úplnosť účtovnej dokumentácie považoval z tohto dôvodu za irelevantné. Mal za to, že ak žalovaný tvrdil, že odovzdal všetko, čo mal, neznamenalo to, že to je aj všetko, čo má mať v zmysle účtovných zákonov a predpisov.

Nesúhlasil ani s názorom súdu, že žalobca sa vôbec nevyjadril k tomu, kde by sa dokumentácia mohla nachádzať. Žalobca sa počas celého konania vyjadroval, že z vyššie uvedených dôvodov sa požadovaná dokumentácia musela nachádzať u žalovaného.

Za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, resp. preukázania, kde sa požadovaná dokumentácia nachádzala bol z jeho strany navrhnutý dôkaz - výsluch B.. R., ktorá viedla a do dnešného dňa vedie účtovníctvo obchodnej spoločnosti Verdura s.r.o., ktorý však súd nevykonal z dôvodu nezaplatenia trov dôkazu zo strany žalobcu. K tomuto nezaplateniu prišlo nedopatrením zo strany žalobcu, čo potvrdil i na pojednávaní. Súd si tak bez ďalšieho vykonania dokazovania ustálil názor, len na základe vyjadrenia žalovaného o tom, že tento odovzdal všetko čo mal a v jeho držbe sa už nič iné nenachádzalo. A to i napriek tomu, že zo strany žalobcu bol súdu odovzdaný nespochybniteľný dôkaz o existencii požadovanej dokumentácie

- zaúčtované účtovné prípady a že jedinou osobou zodpovednou za to, že požadované účtovné doklady boli vyhotovené a existovali, bol žalovaný ako konateľ spoločnosti. Poukázal na to, že keďže zo strany žalovaného nebola žiadna zmienka o zničení či strate týchto dokumentov, museli existovať a byť v jeho dispozícii ako osoby zodpovednej za ich vyhotovenie a držbu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol konajúcemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19. septembra 2019 zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zastával názor, že podané odvolanie bolo nedostatočné a nedôvodné. Odvolanie nenapáda žiadnym spôsobom rozhodnutie vydané v predmetnom konaní, napáda dokazovanie a to bolo v danom prípade vykonané obsiahle. Celé odvolanie rieši povinnosť konateľa odovzdať účtovné doklady. Konateľ si svoju povinnosť splnil a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal opak. Zo strany žalovaného boli všetky podklady, ktorými disponoval, odovzdané a žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že by žalovaný disponoval dokumentáciou a nechcel ju vydať. Žalobca mal možnosť zabezpečiť dôkazy ako aj výsluchy, ktoré navrhoval. Neurobil to, napriek tomu, že navrhoval vykonanie dôkazov, nezaplatil preddavok na vykonanie dokazovania.

Zásadným argumentom bola aj tá skutočnosť, že žalovaný sám inicioval stretnutie a odovzdanie podkladov v spoločnosti a toto nikdy žalobca neuskutočnil. Zotrval preto na svojich tvrdeniach. Taktiež zmena petitu, ktorú žalobca doručil, nebola dôvodná a mal za to, že išlo o účelové konanie. Už v pôvodnom návrhu požadoval žalobca podklady, ktoré mu boli odovzdané a iné podklady už žalovaný nemal. Posudok, ktorý si dal vypracovať žalobca neuznal žalovaný ako dôkaz, pretože nevedel, ktoré podklady reálne žalobca mal a ktoré nie.

Úlohou znalca bolo posúdenie komplexnosti a úplnosti účtovnej dokumentácie, ktorá bola bývalým konateľom odovzdaná do úschovy súdu prvej inštancie dňa 08.06.2018. Táto dokumentácia bola zadávateľovi z úschovy odovzdaná dňa 15.10.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že zadávateľ prevzatú účtovnú dokumentáciu odovzdal znalcovi v krabici v tzv. euro-obaloch len so súpisom názvu dokumentu a číslom obalu, avšak bez náležitého označenia druhu účtovného dokladu a jeho poradového čísla, vrátane USB kľúča bez zoznamu obsahujúcich súborov, spochybnil záver znaleckého posudku, že účtovná dokumentácia odovzdaná do úschovy nebola kompletná a úplná.

Z uvedeného usudzoval, že s prevzatou účtovnou dokumentáciou sa zadávateľ pred odovzdaním znalcovi riadne neoboznámil, pričom zo znaleckého posudku nebolo zrejmé, kedy táto bola znalcovi odovzdaná.

Znalecký posudok zároveň v prevažnej miere hodnotil správnosť vedenia účtovníctva namiesto komplexnosti odovzdania účtovnej dokumentácie, čo bolo, podľa jeho názoru, v rozpore s predmetom znaleckého posudku.

Nemožno vydať rozhodnutie, ktoré bolo nevykonateľné a v tomto prípade išlo zo strany žalobcu o špekulatívne a účelové rozhodnutie, ktorým sa chcel dostať k informáciám pre iné konanie. Dokazovanie v predmetnom konaní súd vykonal obsiahle, a teda nebol dôvod na jeho spochybňovanie. Žalovaný zároveň poukázal na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, preto nebolo namieste spochybňovanie zo strany žalobcu a tvrdenia uvedené v odvolaní.

Záverom žiadal o zamietnutie odvolania ako nedôvodného, nedostatočného a nezákonného a potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie.

16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že naďalej zastáva názor, že žalovaný si zložením nejakej (časti) dokumentácie nesplnil povinnosť uloženú mu petitom. Mal za to, že súd nekriticky, bez náležitého posúdenia ako aj bez ďalšieho skúmania, kde sa povinná dokumentácia (o existencii ktorej bol predložený nespochybniteľný dôkaz v podobe zaúčtovania) nachádzala, si osvojil tvrdenia žalovaného, že bolo odovzdané kompletné účtovníctvo.

Žalovaný sa počas celého konania nikdy nevyjadril prečo dokumentáciu, ktorú vyžadujú účtovné zákony a ktorej existenciu v konaní dokázal, nemal k dispozícii a neodovzdal ju, hoci mal zákonnú povinnosť túto dokumentáciu z titulu svojej funkcie mať. Stále len stroho odpovedal, že odovzdal všetko, čo mal.

Vyjadrenie žalovaného o neuznaní znaleckého posudku považoval žalobca za prekvapujúce, nakoľko mal za to, že žalovaný presne vedel, ktoré dokumenty/podklady mal k dispozícii, pretože ich sám odovzdával do súdnej úschovy, k čomu bol vypracovaný i zoznam zloženej dokumentácie. Obsah tohto zoznamu nebol medzi stranami sporný. Iné dokumenty/doklady v držbe nemal, nakoľko nebol osobou oprávnenou ich mať a nevyplývalo mu to ani z titulu žiadnej funkcie (na rozdiel od žalovaného, ktorý mal povinnosť ich mať z titulu jeho funkcie konateľa spoločnosti) až do času vymenovania žalobcu ako nového konateľa obchodnej spoločnosti Verdura s.r.o..

To, že znalcovi boli odovzdané všetky dokumenty/doklady, ktoré boli žalovaným zložené, považoval za nespornú a nespochybniteľnú skutočnosť, nakoľko samotný zoznam (identický so zoznamom zloženej dokumentácie vypracovaný žalovaným) bol súčasťou samotného znaleckého posudku. Ako už bolo vyššie spomenuté, iné doklady/dokumenty ako tie, ktoré boli i obsahom zoznamu zloženej dokumentácie, ktorý vypracoval samotný žalovaný, nemohol žalobca mať k dispozícii.

Pokiaľ išlo podľa žalovaného o zásadný argument - skutočnosť že žalovaný sám inicioval stretnutie a odovzdanie podkladov v spoločnosti - teda v tom čase v areáli výrobného závodu VW Slovakia, sídlo obchodnej spoločnosti Verdura s.r.o. sa v tom čase nachádzalo v areáli výrobného závodu VW Slovakia, ktorý bol vo vlastníctve spoločnosti Volkswagen Slovakia, a.s. do ktorého pre neho, ako osobu tam nezamestnanú, nebolo objektívne možné zabezpečiť prístup ako aj následný odvoz všetkej odovzdanej dokumentácie. O týchto skutočnostiach vedel i žalovaný a bol to práve on, ktorý touto podmienkou (tzn. podmienkou odovzdania dokumentácie v areáli výrobného závodu VW Slovakia na adrese J. Jonáša 1) zmaril, resp. znemožnil splnenie svojej povinnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 19.09.2019 zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

18. Odvolací súd sa v zmysle v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, preto na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.

19. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci.

20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že sporové konanie, vedené prvoinštančným súdom pod sp. zn. , začalo na základe procesného úkonu žalobcu - žaloby zo dňa 08.02.2017, doručenej súdu dňa 13.02.2017, predmetom ktorej bolo vydanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou spoločnosti.

21. Za nespornú v tejto veci odvolací súd považoval skutočnosť, že dňa 08.06.2017 bola zo strany Q. E., t.j. žalovaného v konaní pod sp. zn. zložená do súdnej úschovy dokumentácia, ktorá bola žalobcovi protokolárne vydaná dňa 15.10.2018 za prítomnosti súdu aj právneho zástupcu Q. E.. Rovnako tak medzi stranami nebol sporný obsah vydanej dokumentácie (č.l.191 a nasl.).

22. V danej právnej veci bolo sporné, či vydaná účtovná dokumentácia bola komplexná a či chýbajúce dokumenty, ktoré by mali byť súčasťou účtovníctva spoločnosti, boli v dispozícii žalovaného.

23. Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

24. Podľa a , konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

25. Podľa § 8 ods. 1 - 6 ZoU, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.

Účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov.

Účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa § 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/431/20200101> a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku, ak ju má povinnosť zostaviť, vyhotovila výročnú správu podľa § 20 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20200101>, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila údaje podľa § 23d <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, uložila dokumenty podľa § 23a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy.

Účtovníctvo účtovnej jednotky je preukázateľné, ak všetky účtovné záznamy sú preukázateľné (§ 32 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20200101>) a účtovná jednotka vykonala inventarizáciu.

Účtovníctvo účtovnej jednotky je zrozumiteľné, ak umožňuje podľa § 4 ods. 8 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20200101> jednotlivo aj v súvislostiach spoľahlivo a jednoznačne určiť obsah účtovných prípadov v nadväznosti na použité účtovné zásady a účtovné metódy (§ 4 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20200101>) a obsah účtovných záznamov v nadväznosti na použité formy účtovných záznamov (§ 31 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/431/20200101>).

Účtovníctvo účtovnej jednotky sa vedie spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, ak účtovná jednotka je schopná zabezpečiť trvalosť po celú dobu spracovania a úschovy podľa § 31 až 36 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/20200101>.

26. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že predmetný znalecký posudok preukázal, že napriek zloženej časti dokumentácie do súdnej úschovy dňa 08.06.2017, dokumentácia nebola kompletná a úplná v zmysle zrejmých ustanovení uvedených v zákone o účtovníctve (záver znaleckého posudku č.k. 270). Súd prvej inštancie však právne skonštatoval, že listiny, ktoré tvoria účtovnú dokumentáciu žalobcu, boli jeho majetkom z právneho hľadiska a išlo o veci, ktorých vydania by sa žalobca mohol domáhať v zmysle ust. . To však iba za predpokladu, že by nepochybne preukázal, že sa tieto veci u žalovaného nachádzajú. V tomto kontexte žalovaný odôvodnene tvrdil, že znalecký posudok nepreukázal tú skutočnosť, že by žalovaný disponoval dokumentáciou a zároveň nepreukázal to, či boli odovzdané všetky podklady k tomuto posudku. S poukazom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vecne správne skonštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

27. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že len vykonaním úplného dokazovania bolo možné ustáliť, kde sa požadovaná dokumentácia nachádza, resp. či bola v držbe žalovaného a že náležité zistenie skutkového stavu malo mať prednosť pred tým, že nedopatrením, ktoré priznal i samotný žalobca, nestihol zložiť preddavok na trovy dôkazu. V kontexte vyššie uvedeného odvolací súd dáva žalobcovi do pozornosti článok 8 princípov, na ktorých je koncipovaný , v zmysle ktorého, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Odvolací súd má jednoznačne preukázané, že žalobca bol vyzvaný na uhradenie trov dôkazu v zákonom predpísanej lehote aj s poučením o následkoch ich nezaplatenia. Odvolací súd je toho názoru, že dostatočne vyčerpávajúcu odpoveď k uvedenému poskytol bod 15. odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, ktorý argumentoval, že aj v prípade, ak by boli svedkovia navrhovaní žalobcom svedčili, žiadnym spôsobom by nevedeli preukázať tú skutočnosť, že žalovaný mal dokumentáciu pri sebe a nechcel ju vydať.

28. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie nekriticky, bez náležitého posúdenia ako aj bez ďalšieho skúmania, kde sa povinná dokumentácia nachádzala, si osvojil tvrdenia žalovaného, že bolo odovzdané kompletné účtovníctvo odvolací súd uvádza, že toto konštatovanie neobstojí, pretože súd v bode 16.

odôvodnenia svojho rozhodnutia jasne uviedol, že typ podanej žaloby, by bol úspešný na súde len za predpokladu, že by žalobca preukázal držbu dokumentov uvedených v znaleckom posudku na č.l. 270 spisu žalovaným, čo sa v danom prípade nestalo, a teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že funkciou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozhodnutia by malo stranám sporu umožniť posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.

30. Podľa , odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením.

31. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.

Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti, nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky.

Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi ().

Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

32. Odvolací súd preto v zmysle ustanovenia rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).