Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/50/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanej V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o zaplatenie 348,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. -100 zo dňa 2. júna 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania, potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd vo výroku I., vzhľadom na dispozičné právo žalobcu, podľa ust. zastavil konanie v časti o zaplatenie 33,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33,03 eur od 21.03.2018 do zaplatenia. Vo výroku II. žalobu zamietol. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi pôvodným žalobcom a žalovanou vznikol na základe žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, ktorú žalovaná podpísala dňa 19.05.2014 a právny predchodca žalobcu dňa 28.05.2014, právny vzťah z titulu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty S., a. s. vydávanej v spolupráci s CFH, číslo XXXXXXXX. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyhodnotil ako spotrebiteľský, z ktorého dôvodu žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy vo výške 315,33 eur s príslušenstvom podrobil preskúmaniu a dospel k záveru, že žalobcov nárok je nedôvodný a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom bolo, že žalobcov nárok je premlčaný. Po vykonanom prieskume v zmysle ust. v spojení s ust. , a (ohľadom toho, či žalobcov nárok/jeho časť nie je premlčaná) mal za to, že žaloba bola súdu doručená po márnom uplynutí premlčacej doby dňa 26.04.2018. Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 06.05.2015 bol úver z kreditnej karty Quatro číslo XXXXXXXXXX zosplatnený. K zosplatneniu úveru poskytnutého pôvodným žalobcom žalovanej došlo pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci február 2015. Dňom splatnosti splátky splatnej v mesiaci február preto začala plynúť i premlčacia doba. Deň splatnosti každej splátky bol dojednaný k 15. dňu v kalendárnom mesiaci. Splátka splatná v mesiaci február 2015 bola preto splatná k 15.02.2015 a týmto dňom najneskôr začala plynúť i premlčacia doba a uplynula 15.02.2018. Druhým dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za nedôvodný bolo to, že záväzok žalovanej voči žalobcovi zanikol jeho splnením. Žalovaný si neoprávnene uplatnil nárok na poplatky a úroky. Jednalo sa o poplatky za výber z bankomatu, za správu kartového účtu, za úverové rizikové poistenie, za spracovanie poštovej poukážky a sankčné úroky. Žalobca nepreukázal

individuálne dojednanie týchto nárokov, nepredložil o tom žiadny dôkaz, pričom cenník predložený žalobcom nie je žalovanou podpísaný, v dôsledku čoho nie je bez pochybností preukázané, že tieto poplatky a sankčné úroky boli žalovanej ku dňu uzatvorenia zmluvy známe. Žalobcu zároveň zaťažovalo aj dôkazné bremeno preukázať, aké primerané protiplnenie žalovanej v hodnote týchto jeho právnym predchodcom účtovaných poplatkov jeho právny predchodca žalovanej poskytol. Žalobca ani vo vzťahu k týmto nákladom žiadny právne relevantný dôkaz nepredložil a nepredložil ho ani vo vzťahu k účtovaný nákladom spojenými s vymáhaním pohľadávky. Nepreukázal, že v takejto účtovanej výške skutočne aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vznikli. Čo sa týka štandardných úrokov účtovaných po zosplatnení konštatoval, že tieto žalobcovi neprináležia a prináležia mu len do zosplatnenia úveru. Keďže žalovaná vyčerpala sumu celkom vo výške 600,- eur a nárok žalobcovi na poplatky za výber z bankomatu, za správu kartového účtu, za úverové rizikové poistenie, za spracovanie poštovej poukážky, náklady vymáhania pohľadávky, sankčné úroky a štandardné úroky po zosplatnení úveru neprináleží, žalobcovi prináležia iba štandardné úroky do zosplatnenia úveru, ktoré podľa výpisu z Pôžičkovej karty Quatro boli do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vyčíslené vo výške 130,40 eur a žalovaná uhradila na úver celkom sumu vo výške 750,- eur, je žalovanou uhradený celý ňou vyčerpaný úver vrátane štandardných úrokov do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. O trovách konania rozhodol výrokom III. v zmysle ust. a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovanej ako úspešnej strane v spore, žiadne trovy v konaní nevznikli.

2) Proti tomuto rozsudku, v časti v ktorej súd žalobu zamietol ako aj v súvisiacom výroku o trovách, podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca podľa ust. a a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 315,33 eur s príslušenstvom a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal mu náhradu trov konania a právneho zastúpenia. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne označil úverovú pohľadávku za premlčanú ex offo s odkazom na ust. a to bez vznesenej námietky premlčania zo strany žalovanej. Uvedeným konaním došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Spor bol začatý dňa 26.04.2018, teda v čase, kedy ustanovenie nebolo platné. Podľa prechodného ust. , konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pre účinnosťou tohto zákona dňa 05.12.2018, sa dokončí podľa doterajších predpisov. Nesprávny je aj názor o neoprávnenosti uplatneného nároku pre účtovanie rôznych poplatkov, v ktorej časti žalobu vzal späť. Nárok čo do právneho dôvodu a výšky riadne špecifikoval v podaní zo dňa 19.03.2020, v ktorom upravil aj petit žaloby.

3) K podanému odvolaniu sa žalovaná nevyjadrila.

4) Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní ( , ) a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. ako vecne správny potvrdil. Vo výroku, ktorým zastavil konanie v časti o zaplatenie 33,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 33,03 eur od 21.03.2018 do zaplatenia, odvolaním nenapadnutom, ponechal rozsudok nedotknutý.

5) Podľa ust. , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie <. tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

6) Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu, ako aj zo skutkového stavu, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie založil na dvoch dôvodoch, pre ktoré žalobu žalobcu zamietol, považujúc ju za nedôvodnú. Prvým dôvodom bolo konštatovanie premlčania nároku žalobcu, pri ktorom vychádzal z ust. a skúmal či žalobcom uplatnený nárok, resp. jeho časť nie je premlčaná a dospel k záveru, že žaloba bola podaná oneskorene. Žalobca v odvolaní nerozporoval samotný záver súdu prvej inštancie o premlčanom nároku ale namietal porušenie práva na spravodlivý proces a postup súdu, keď aj bez námietky žalovanej prihliadol na ust. , a teda ex offo skúmal premlčanie. Odvolací súd považuje tento postup za vecne správny. Súd prvej inštancie rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy sa nestaval do postavenia, kedy by za žalovanú vzniesol námietku premlčania, teda by prihliadal na premlčanie nároku aj bez toho, aby sa ho spotrebiteľ dovolával. Z ust. vyplýva, že premlčané právo

zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno na súde ani len vymáhať. Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia, keďže žalovaná nemala vedomosť o premlčanom práve, resp. nebol preukázaný jej súhlas s obnovením jeho vymáhateľnosti, žalobca si svoj nárok nemohol na súde vôbec uplaniť. V tomto smere sú súdy povinné skúmať uplatnený nárok. Odvolací súd je naopak názoru, že k hrubému porušeniu práva na spravodlivý proces by mohlo dôjsť, ak by súd neposkytol právnu ochranu žalovanej zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej s pôvodným žalobcom (v konaní došlo k zmene strany sporu) aj keď táto bola uzavretá pred účinnosťou ust. . Súd prvej inštancie rozhodoval o predmetnej veci v čase, kedy ustanovenie bolo účinné. Žalobcom navrhovaným postupom by došlo k popretiu spravodlivosti a základných princípov, na ktorých je založený ako aj k popretiu účelu zákona, pokiaľ by sa aj v tomto prípade neposkytla spotrebiteľovi ochrana podľa tejto právnej úpravy. Odvolací súd v tomto zmysle poukazuje na a 2 , podľa ktorých ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

7) Druhým dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie žalobu zamietol bol, že záväzok žalovanej voči žalobcovi zanikol jeho splnením. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný si uplatnil nárok na poplatky za výber z bankomatu, za správu kartového účtu, za úverové rizikové poistenie, za spracovanie poštovej poukážky a sankčné úroky, pri ktorých nepreukázal ich individuálne dojednania a ani nepreukázal, aké konkrétne plnenie by zodpovedalo ich hodnote. Aj vo vzťahu k nákladom spojenými s vymáhaním pohľadávky žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať skutočné vynaloženie týchto nákladov a ich výšku, avšak ani v tomto prípade nepreukázal, že skutočne vznikli v účtovanej sume. Ďalej mal za to, že žalobcovi neprináležia štandardné úroky po zosplatnení úveru. V súhrne týchto zistení dospel k názoru o nedôvodnosti žaloby, keď zistil, že žalobca nemá nárok na uvedené poplatky a úroky, že žalovaná vyčerpala sumu 600,- eur, že štandardné úroky do zosplatnenia úveru boli vo výške 130,40 eur a že žalovaná uhradila na úver celkovo sumu 750,- eur. Vo vzťahu k tomuto záveru žalovaný namietal, že v časti poplatkov zobral žalobu späť, pričom jeho nárok čo do dôvodu a výšky riadne špecifikoval. S predloženým názorom žalobcu sa odvolací súd nemohol stotožniť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 348,36 eur, ktorá pozostávala z istiny 165,97 eur, zo štandardného úroku 149,36 eur a zo sankčného úroku 33,03 eur. Žalobca v časti 33,03 eur spolu s príslušenstvom zobral žalobu späť. Čo sa týka istiny vo výške 165,97 eur k tejto v konaní tvrdil, že sa jedná o vyčíslenie transakcií, poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Aj odvolací súd mal preukázané, že žalobca na ťarchu žalovaného účtoval poplatky za výber z bankomatu, za správu kartového účtu, za úverové rizikové poistenie typu A a za spracovanie poštovej poukážky, vo vzťahu ku ktorým nepreukázal individuálne dojednanie a ani primerané protiplnenie, resp. dôvodnosť výšky účtovaných poplatkov. Predloženie výpisu z Pôžičkovej karty Quatro a cenníka S., a.s. tento nedostatok nezhojil, keď ani odvolací súd nemal preukázanú dôvodnosť účtovaných poplatkov a to ani vo vzťahu k nákladom vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti čo do ich výšky.

8) Pokiaľ teda žalobcovi nárok na zaplatenie časti istiny vo výške 165,97 eur neprináleží a žalobu v časti 33,03 eur zobral späť, pričom by mu zostal len nárok na zaplatenie sumy 149,36 eur predstavujúci štandardný úrok (odhliadnuc pritom aj na konštatovanie súdu prvej inštancie o nemožnosti si uplatniť štandardné úroky po zosplatnení úveru), odvolací súd dopspel k záveru, že súd prvej inštancie správne považoval žalobu za nedôvodnú, keďže záväzok žalovanej zanikol splnením - žalovaná uhradila žalobcovi z titulu poskytnutého úveru sumu 750,- eur a vyčerpala sumu 600,- eur.

9) Na základe uvedených záverov, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti (v oboch napadnutých dôvodoch, z ktorých každý jeden by zakladal dôvod na zamietnutie žaloby) ako vecne správne potvrdil ( ), aj keď nie z totožných dôvodov.

10) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa , , nakoľko žalovaná, aj keď ostala v odvolacom konaní nečinná, mala v ňom úspech, a preto by mala nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jej nečinnosť v odvolacom konaní jej súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).