Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-14Sa/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Kútikovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., práv. zast.: LAW FIRM s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867 209, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Jilemnického 1, 911 42 Trenčín, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TN- KDI-52/2022-P zo dňa 10.11.2022, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne, ako (,,prvostupňový správny orgán“ alebo ,,správny orgán I. stupňa“), vydal rozhodnutie o priestupku č. ORPZ-TN-ODI2-210/2022-P zo dňa 28. júla 2022, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o priestupkoch“), pretože svojím konaním porušil ustanovenie o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) tým, že dňa 15. apríla 2022 v čase o 22:40 hodine viedol elektrickú kolobežku značky Xiaomi, čiernej farby po ulici Študentská v obci Trenčín, kde bol predpísaným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ v Trenčíne, pričom bol podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov analyzátorom dychu AlcoQuant 6020 plus a bolo zistené, že žalobca viedol kolobežku s pomocným motorčekom v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte nachádzal v jeho organizme, čo bolo preukázané výsledkom dychovej skúšky, kde prístroj stanovil a číselne zobrazil hmotnostnú koncentráciu alkoholu v dychu s hodnotou 0,82 mg/l. Za tento priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 100,- eur a zároveň mu bola v zmysle zákona o priestupkoch, s poukazom na vyhlášky MV SR č. , ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení neskorších predpisov, uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. 2. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie. 3. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, krajský dopravný inšpektorát (,,druhostupňový orgán“ alebo ,,správny orgán II. stupňa“) rozhodnutím č. KRPZ- TN-KDI-52/2022-P zo dňa 10. novembra 2022 (ďalej aj „napádané rozhodnutie“ alebo ,,druhostupňové

rozhodnutie") rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa potvrdil.

Správna žaloba a žalobné body 4. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. 5. Žalobca žiadal zrušiť napádané rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. , , , g) (ďalej len ,P“), a teda žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 6. V odôvodnení správnej žaloby žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napádaného rozhodnutia nasledovne:

- Namieta porušenie ust. § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch a § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že prvostupňový orgán postupoval v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami, keď vydal dve rozhodnutia v dvoch samostatných konaniach, čo malo za následok vydanie dvoch rozhodnutí bez toho, aby na škodu žalobcu nebola aplikovaná absorpčná zásada, naopak došlo de facto k aplikovaniu kumulatívnej zásady. Uvedené pochybenie prvostupňového orgánu následne nenapravil ani žalovaný.

- Žalobca v konaní bol predvolaný na ústne pojednávanie 3 pracovné dni (zároveň i kalendárne dni) vopred. Žalobca má za to, že táto lehota je v rozpore s vyššie uvedenými právami ( , ), nakoľko prvostupňový orgán žalobcovi nedal primeraný čas na prípravu jeho obhajoby, teda porušil právo na obhajobu v jeho neprospech.

- Žalobca uviedol, že skutková veta prvostupňového rozhodnutia nemá podklad v jedinom relevantnom dôkaze v konaní, ktorým je správa o objasňovaní priestupku, nakoľko z tejto správy nevyplýva, či žalobca viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka, čo žalobca popiera. Uvedené je podľa názoru žalobcu právne relevantné nakoľko aj kolobežka s pomocným motorčekom môže byť poháňaná ľudskou silou – odrážaním.

- Žalobca uviedol, že z výroku prvostupňového rozhodnutia bol žalobca zaviazaný i k úhrade trov konania v sume 16 Eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa však k uvedenému výroku prvostupňového rozhodnutia neuvádza vôbec nič, čo zakladá jeho nepreskúmateľnosť.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu 7. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami žalobcu vyslovenými v podanej žalobe. Žiaddal správnu žalobu žalobcu zamietnuť v zmysle . Pričom poukázal na , zákona o priestupkoch 8. Žalovaný skonštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa rovnako ako rozhodnutie druhostupňového správneho organu sa opiera o dôkazy získané a zistené počas objasňovania priestupku. V správe o výsledku objasňovania priestupku je uvedené, že A. B. C. D. viedol/ jazdil na kolobežke, elektrickej čiernej farby a z úradného záznamu vyplýva, že hliadka PZ spozorovala vodiča elektrickej kolobežky. Tvrdenie žalobcu uvedené v správnej žalobe, že skutková veta prvostupňového rozhodnutia nemá podklad v jedinom relevantnom dôkaze. nakoľko zo správy nevyplýva, či žalobca viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka, alebo bez neho pomocou ľudskej sily - odrážaním sa, je podľa žalovaného účelové v snahe vyhnúť sa sankcií za priestupok. Žalovaný v uvedenom prípade taktiež poukázal na to, že A. B. C. D. mal možnosť toto, pre ďalšie konanie zásadne tvrdenie uviesť ihneď na mieste, a to vo vyjadrení, do správy o výsledku objasňovania priestupku, alebo v odpore voči rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 18.06.2022, prípadne sa mohol zúčastniť ústneho pojednávania dňa 28.07.2022, alebo ospravedlniť svoju neúčasť a dohodnúť si iný termín ústneho pojednávania. 9. K námietke žalobcu, že rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, žalovaný uviedol, že z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že smeruje voči žalobcovi, ako i to akého skutku sa týka. Obsahom výroku rozhodnutia je i právna kvalifikácia skutku, druh a výška uloženej sankcie s uvedením príslušného paragrafového znenia, podľa ktorého bola sankcia uložená. V odôvodnení rozhodnutia sú

uvedené dôkazy, ktoré považoval prvostupňový správny orgán za postačujúce na vydanie rozhodnutia, ako i okolnosti na ktoré prihliadal pri výbere druhu a výšky sankcie. A v neposlednom rade v poučení o odvolaní, bola žalobcovi daná možnosť odvolať sa voči napadnutému rozhodnutiu, pričom toto bolo preskúmané ako prvostupňovým tak i odvolacím správnym orgánom. 10. K tvrdeniu žalobcu, ktorým poukazuje na nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, keď pri skutkoch spáchaných dňa 15.4.2022 (prvý skutok) a 11.6.2022 (druhý skutok) vydal dve samostatné rozhodnutia, žalovaný vyslovil, že je pravda, že oba skutky prejednával ten istý vecne a miestne príslušný správny orgán. Žalovaný však k veci uviedol, že v danom konkrétnom prípade, a teda v prípade skutku zo dňa 15.4.2022, bol dňa 13.5.2022 vydaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorý bol žalobcovi doručený prostredníctvom poštového doručovateľa dňa 7.6.2022. Druhého skutku sa žalobca dopustil dňa 11.6.2022, teda 4 dni po doručení rozkazu o uložení sankcie za skutok zo dňa 15.4.2022. Podľa názoru žalovaného v danom prípade nemožno aplikovať absorpčnú zásadu, nakoľko doručením platného rozkazu o uložení sankcie za priestupok bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku. Žalovaný poukázal na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. ) zo dňa 24.7.2019, podľa ktorého: „V oblasti administratívneho trestania platí pri nedostatku právnej úpravy v správnom práve v prípade, ak sa rozhoduje o dvoch a viac zbiehajúcich sa správny deliktoch rovnakého páchateľa v konaní v jednom spoločnom, jedným rozhodnutím, že obvinenému ukladá úhrnný správny trest (absorpčná zásada) za správny delikt najprísnejšie sankcionovateľný. O súbeh správnych deliktov v aplikačnej praxi správnych orgánov ide v prípade ak obvinený spáchal dva alebo viac správnych deliktov skôr, ako bol rozhodnutím správneho orgánu v I. stupni za niektorý z nich uznaný vinným, resp. oznámenia rozhodnutia správneho orgánu obvinenému.“ V danom konkrétnom prípade bol teda žalobca vydaním rozkazu, prvostupňovým správnym orgánom uznaný za vinného z porušenia ustanovenia o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 100,-€. 11. Na margo námietky žalobcu, že v prípade skutku zo dňa 15.4.2022, od doručenia predvolania na ústne pojednávanie do konania ústneho pojednávania mu bola poskytnutá neprimeraná lehota (3 pracovné dni) na prípravu obhajoby, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu, žalovaný vyslovil, že prvostupňový správny orgán v predmetnej veci dňa 29.06.2022 zaslal predvolanie na ústne pojednávanie o priestupku, ktorým zároveň podľa a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) upovedomil žalobcu o začatí konania. Termín ústneho pojednávania stanovil na 28.7.2022, teda cca mesiac po zaslaní predvolania. Predvolanie na ústne pojednávanie bolo žalobcovi doručované doporučeným listom, prostredníctvom poštového doručovateľa, pričom dňa 04.07.2022 sa uskutočnil prvý neúspešný pokus o doručenie. Dňa 06.07.2022 po opätovnom neúspešnom pokuse o doručenie bola písomnosť uložená na pošte, pričom túto si žalobca prevzal dňa 25.7.2022. V tejto súvislosti poukázal na § zákona o priestupkoch. 12. K námietke týkajúcej sa úhrady trov konania žalobcom vo výške 16 eur žalovaný upozornil, že tieto možno chápať ako náklady správneho orgánu vynaložené v súvislosti so správnym konaním. Trovy konania sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku, je paušálna suma trov konania v danom prípade stanovená vo výške 16,-€. Prvostupňový správny orgán teda v znení vyššie citovaného zákona, s poukazom na vyhlášky MV SR je povinný vo výroku rozhodnutia uložiť povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,-€. 13. K žiadosti žalobcu o pripojenie spisu OR PZ TN ODI TN vedeného pod číslom ORPZTN- ODI2/284/2022-P, žalovaný poznamenal, že správna žaloba bola podaná voči konkrétnemu rozhodnutiu žalovaného KRPZ-TN-KDI-52/2022-P v spojení s rozhodnutím ODI TN o priestupku č. p.: ORPZ-TN- ODI2-210/2022-P, kde predmetné spisové materiály žalovaný predložil súdu spolu s vyjadrením k žalobe.

Replika žalobcu

14. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na skutkových a právnych názoroch uvedených v správnej žalobe. K vyjadreniu žalovaného, ktorý poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24.07.2019 uvádza, že žalovaný toto rozhodnutie nesprávne interpretuje. V zmysle predmetného rozhodnutia v oblasti administratívneho trestania platí pri nedostatku právnej úpravy v správnom práve v prípade, ak sa rozhoduje o dvoch a viac zbiehajúcich sa správnych deliktoch rovnakého páchateľa v konaní jednom spoločnom jedným rozhodnutím,

že obvinenému sa ukladá úhrnný správny trest (absorpčná zásada) zo správny delikt najprísnejšie sankcionovateľný. Žalobca uviedol, že i keď je nepochybné, že priestupky upravené v zákone o priestupkoch ako osobitnom predpise patria medzi správne delikty, vyššie uvedené rozhodnutie na predmetný prípad aplikovať nemožno. Predovšetkým preto, že v konaní kde vydal Najvyšší súd Slovenskej republiky citované rozhodnutie bol prejednávaný správny delikt odlišný od priestupku, a teda v predmetnom konaní aplikácia zákona o priestupkoch neprichádza do úvahy. Naproti tomu v prejednávanej veci bol žalovaný povinný postupovať v zmysle ustanovení zákona o priestupkoch, a teda aj v súlade s ust. § 57 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý obsahuje úpravu postupu správneho orgánu v prípade, ak sa rozhoduje o dvoch a viac zbiehajúcich sa správnych deliktoch – priestupkoch rovnakého páchateľa. Toto správny orgán odignoroval a jeho pochybenie nenapravil ani žalovaný. 15. K námietke Žalobcu týkajúcej sa nedostatočnosti odôvodnenia vo vzťahu k uloženej povinnosti uhradiť trovy konania, a síce, že prvostupňové rozhodnutie k tomuto neobsahuje žiadne dôvody, sa žalovaný nevyjadril vôbec. Vo svojom vyjadrení síce uviedol na základe čoho mala byť povinnosť uložená, avšak nevysvetlil, prečo samotné prvostupňové rozhodnutie odôvodnenie uloženej povinnosti neobsahovalo.

Duplika žalovaného

16. Žalovaný v úvode svojho vyjadrenia zdôraznil, že sa v dostatočnom rozsahu a potrebnej miere v samotnom rozhodnutí o odvolaní (ktoré je v uvedenom prípade v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu preskúmavané) vysporiadal so všetkými podstatnými a relevantnými skutočnosťami, resp. tvrdeniami a námietkami žalobcu uvádzanými ním v konaní o priestupku. Žalovaný svoje vyjadrenia, závery a argumenty uvádzané a prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o odvolaní považuje za jasné, zrozumiteľné a dostatočné, naďalej na nich trvá a na ne odkazuje. Zároveň sa podľa svojho názoru vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.3.2023 v dostatočnej miere vyjadril aj k tvrdeniam uvádzaným žalobcom v podanej žalobe. 17. V súvislosti s tvrdením žalobcu o tom, že v jeho prípade nemožno aplikovať Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. ) zo dňa 24. júla 2019, žalovaný uviedol, že predmetné rozhodnutie - rozsudok použil ako podporný prostriedok pre svoje tvrdenie uvedené v rozhodnutí o odvolaní a to, že doručením platného rozkazu skôr ako bol spáchaný ďalší skutok, skutky žalobcu nemožno spojiť v spoločnom konaní. Žalovaný uvádza, že okamihom vydania rozkazu o uložení sankcie dochádza v jeho výrokovej časti ku konkretizácii skutku, a teda jeho miesta, času, spôsobu spáchania, ako i ku právnej kvalifikácii a v neposlednom rade i k uloženiu druhu a výmery sankcie. Žalovaný zároveň dal do pozornosti konkrétnu časť rozhodnutia najvyššieho súdu „O súbeh správnych deliktov v aplikačnej praxi správnych orgánov ide v prípade, ak obvinený spáchal dva alebo viac správnych deliktov skôr, ako bol rozhodnutím správneho orgánu v I. stupni za niektorý z nich uznaný vinným resp. oznámenia rozhodnutia správneho orgánu obvinenému.“ Zároveň poukazuje na to, že rozkaz o uložení sankcie za priestupok je forma rozhodnutia vydávaná v rámci rozkazného konania. Má teda všetky náležitosti rozhodnutia a oznamuje sa vždy písomne. 18. Žalovaný poznamenal, že sa už vyjadril i k námietke žalobcu týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia uloženia trov konania v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný vyslovil, že náležitosti rozhodnutia sú upravené o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Ten okrem iného v uvádza, že rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Trovy konania sú upravené v o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Ich výška je určená paušálnou sumou uvedenou v osobitnom predpise. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia má správny orgán povinnosť uložiť občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, trovy spojené s jeho prejednaním. Od ich uloženia môže upustiť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ak správny orgán rozhodol o uložení trov konania, musí tuto povinnosť uviesť vo výrokovej časti rozhodnutia. V zmysle je správny orgán povinný v odôvodnení rozhodnutia popísať skutočnosti ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ale aj to akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval. 19. Žalovaný na základe vyššie uvedeného mal za to, že správny orgán, okrem dôvodov hodných osobitného zreteľa, je povinný občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, uložiť trovy konania, pričom ak o ich uložení rozhodne túto povinnosť uvedie vo výrokovej časti rozhodnutia, tak ako to bolo aj v prípade žalobcu. Samotný žalobca na žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa nepoukazoval. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgán obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, pričom žiadne ustanovenie či už , resp. ani zákona o správnom konaní neukladá povinnosť správneho orgánu odôvodniť uložené trovy konania. Rovnako poukázal na skutočnosť, že

žalobca uvedenú skutočnosť po prvýkrát uvádza, resp. namieta až v podanej žalobe, a preto sa žalovaný uvedeným tvrdením v rozhodnutí o odvolaní bližšie nezaoberal. Pritom mal naďalej za to, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov obsahujú všetky zákonom predpísané a požadované náležitosti. 20. K poslednému bodu vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.5.2023 žalovaný uviedol, že vyjadrenie žalobcu k žalobe zo dňa 31.03.2023 obsahuje celkovo 6 strán (obojstranne). Takto bolo na podklade výzvy ešte Krajského súdu v Trenčíne v dvojitom vyhotovení aj predložené, resp. odoslané súdu. Žalovaný na poslednej strane vyjadrenia k žalobe navrhol žalobu A. B. C. D. zastúpeného advokátskou kanceláriou LAW FIRM s.r.o. v celom rozsahu zamietnuť a nepriznať náhradu trov konania. Rovnako obsahuje podpisovú doložku a podpis riaditeľa KDI KR PZ v Trenčíne. Spornú vetu uvedenú na strane 5 „Na základe uvedeného KDI v Trenčíne navrhuje, aby Krajský súd v Trenčíne v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu a rozhodnutia o odvolaní vyhlásil nasledovný“ žalovaný považoval za zjavnú chybu v písaní , pričom správne malo byť uvedené „Na základe uvedeného KDI v Trenčíne navrhuje, aby Krajský súd v Trenčíne v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia o priestupku a rozhodnutia o odvolaní vyhlásil nasledovný“. V závere žalovaný navrhol, aby právny súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 21. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 22. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 12.04.2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s . Správny súd pojednával za prítomnosti žalovaného a žalobcu. Žalobca aj žalovaný vo svojich prednesoch zotrvali na argumentoch uvádzaných v správnej žalobe a následných vyjadreniach. 23. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby. Správna žaloba žalobcu je správnou žalobou vo veciach správneho trestania, preto správny súd v zmysle ust. skúmal, či v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy nie sú vady vymedzené v tomto zákonnom ustanovení, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Správny súd dospel k záveru, že námietky žalobcu nie sú dôvodné, a taktiež nad rozsah a dôvody správnej žaloby nezistil vady v postupe a rozhodnutiach orgánov verejnej správy v zmysle , preto správnu žalobu žalobcu podľa zamietol. 24. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25. Podľa ; (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa ; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa , d) ide o veci podľa , ak je žalobcom fyzická osoba, ide o veci podľa , vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 27. Podľa ; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

28. Podľa ; Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 29. Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 30. Podľa (ďalej aj ,P“), priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia vozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného vyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza v jeho organizme, okrem cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiacich v obci a cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiacich po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. 31. Podľa , vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme; toto neplatí pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho v obci a pre cyklistu, vodiča kolobežky s pomocným motorčekom a vodiča samovyvažovacieho vozidla jazdiaceho po cestičke pre cyklistov, ak množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 miligramu etanolu na liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou prístrojom alebo 0,5 gramu etanolu na kilogram hmotnosti vyšetrovanej osoby pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. 32. Podľa vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, kolobežka s pomocným motorčekom je nemotorové vozidlo zachovávajúce pôvodný charakter kolobežky, pričom na pohon okrem ľudskej sily slúži aj elektrický pomocný motorček. 33. Predmetom súdneho prieskumu správneho súdu je rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-TN- KDI-52/2022-P zo dňa 10. novembra 2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie o priestupku vydané prvostupňovým orgánom č. p.: ORPZ-TN-OD12-210/2022-P zo dňa 28. júla 2022 na tom skutkovom základe ako je opísané v bode jedna tohto rozsudku potvrdil. 34. Námietka žalobcu, že zo správy o výsledku objasňovania priestupku (,,SVOP“) na úseku cestnej dopravy nevyplýva, či žalobca viedol kolobežku s použitím pomocného motorčeka alebo ju poháňal ľudskou silou nie je dôvodná. Súčasná legislatíva rozlišuje medzi obyčajnou kolobežkou a elektrickou kolobežkou. Podľa vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke, kolobežka s pomocným motorčekom je nemotorové vozidlo zachovávajúce pôvodný charakter kolobežky, pričom na pohon okrem ľudskej sily slúži aj elektrický pomocný motorček. A teda bez ohľadu na to či je elektrická kolobežka poháňaná ľudskou silou alebo elektrickým motorčekom je vždy nemotorovým vozidlo ( vyhlášky č. ). Používateľ obyčajnej kolobežky, teda tej bez elektrického pohonu, je považovaný za chodca. Lenže používateľ elektrickej kolobežky je považovaný za vodiča nemotorového vozidla . Tento rozdiel stanovuje aj rozdiely v akceptovaní alkoholu požitého pred jazdou. Používateľ obyčajnej kolobežky nemá v zákone uvedené, koľko alkoholu môže mať v krvi počas jazdy. Vodič elektrickej kolobežky nesmie byť počas jazdy pod vplyvom alkoholu, výnimka do 0,5 promile platí iba v zastavanom území obce a na cestičkách pre cyklistov. Zo SVOP na úseku cestnej dopravy vyplýva, že dňa 15.04.2022 na ul. Študentská v Trenčíne žalobca ako vodič viedol vozidlo kategórie – elektrická kolobežka Xiaomi, čiernej farby, keď pri zastavení a kontrolovaní bol vyzvaný k podrobeniu dychovej skúške, ktorú po opakovaných pokusoch vykonal s pozitívnym výsledkom (0,82 mg/l). Žalobca odmietol podpísať SVOP. Žalobca privolal na miesto svedka – matka žalobcu. Žalobca uviedol, že ku skutku sa vyjadrí v lehote 3 dní.

35. K námietke žalobcu, že bolo porušené jeho právo na prípravu obhajoby teda, že na ústne pojednávanie bol predvolaný v lehote troch pracovných dní s poukazom na porušenie ust. 247 ods. 1 , ust. a čl. 6 ods. 3 písm. a) Európskeho dohovoru, správny súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán v predmetnej veci dňa 29.06.2022 zaslal predvolanie na ústne pojednávanie o priestupku, ktorým zároveň podľa a o správnom konaní upovedomil žalobcu o začatí konania. Termín ústneho pojednávania stanovil na deň 28.7.2022. Predvolanie na ústne pojednávanie bolo žalobcovi doručované doporučeným listom, prostredníctvom poštového doručovateľa, pričom dňa 04.07.2022 sa uskutočnil prvý neúspešný pokus o doručenie. Dňa 06.07.2022 po opätovnom neúspešnom pokuse o doručenie bola písomnosť uložená na pošte, pričom túto si žalobca prevzal dňa 25.7.2022. 36. Právo na obhajobu v sebe zhromažďuje celý diapazón práv, ktoré môže osoba obvinená z priestupku využívať vo svoj prospech počas správneho konania, aby dosiahla pre seba čo najprijateľnejšie rozhodnutie (napr. právo vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam, navrhovať dôkazy, vypočúvať svedkov a pod.) Avšak osoba obvinená z priestupku nie je povinná využiť ani jedno z uvedených práv a v konaní môže byť úplne pasívna, pretože ide o jej právo, nie povinnosť. Primeranosť času na prípravu obhajoby je potrebné posudzovať v každom prípade individuálne s prihliadnutím na zložitosť veci a štádium, v ktorom sa vec nachádza. Je nutné ale dodať, že právo mať primeraný čas na prípravu obhajoby nemôže byť celkom absolútny a musí mať svoje rozumné limity. expressis verbis neupravuje lehotu na prípravu pojednávania. Vo väzbe na uvedené správny súd uvádza, že žalobca nežiadal konajúce správne orgány o odročenie ústneho pojednávania a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. V tomto smere nebol žiadnym spôsobom aktívny. Jeho procesný postoj bol absolútne pasívny. Vzhľadom na uvedené takýto postup nemožno kategorizovať ako porušenia práva na obhajobu zo strany správnych orgánov a to aj s ohľadom na fakt, že termín ústneho prejednania priestupku bol stanovený na deň 28.07.2022 (čo je približne jeden mesiac po zaslaní predvolania) a o vykonaní ústneho pojednávania v jeho neprítomnosti bol žalobca upovedomený v doručenom predvolaní. Naopak z uvedeného vyplýva, že práve žalobca nevyužil svoje právo a zostal v konaní pasívny. 37. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného považuje za nepreskúmateľné je nedôvodná. Vo všeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov, vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť“. ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu..“ Preskúmavané rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia prvostupňového orgánu takýmito vadami netrpia, pretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti. Prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí, vo výroku rozhodnutia uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur v zmysle a s poukazom na vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008. Skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového orgánu neobsahuje odôvodnenie výroku o trovách konania vo výške 16,- Eur nezakladá samo o sebe nepreskúmateľnosť. Tiež skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s právnym hodnotením veci orgánmi verejnej správy a považuje ho za nesprávne, neznamená, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy sú nepreskúmateľné. Súdny prieskum napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k správnosti právneho posúdenia veci orgánmi verejnej správy bol možný práve preto, že napadnuté rozhodnutia preskúmateľné úvahy orgánov verejnej správy obsahujú. 38. Spoločné konanie je osobitným druhom správneho konania, ktoré sa uplatní v prípade, keď nastane niektorý z dôvodov uvedených v . V prvom rade musí ísť o situáciu, kedy sa jeden páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán. Pri tom musí byť daná vecná, miestna i funkčná príslušnosť správneho orgánu. Podľa tohto ustanovenia je správny orgán, príslušný na prejednanie viacerých priestupkov jedného páchateľa, povinný zaviesť o nich spoločné. Zákon tu neponecháva priestor pre správnu úvahu (uváženie) a správny orgán je povinný viesť

spoločné konanie obligatórne (povinne), ak sú pre takéto konanie splnené stanovené podmienky. Avšak prejednanie viacerých priestupkov toho istého páchateľa v spoločnom konaní prichádza do úvahy len do tej doby, kým nie je o niektorom z takýchto priestupkov začaté konanie. V prípade súdenej veci bol dňa 13.05.2022 vydaný rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 07.06.2022 prostredníctvom poštového doručovateľa a druhého skutku sa žalobca dopustil dňa 11.06.2022. Vzhľadom na uvedené nie sú námietky žalobcu v tomto smere dôvodné.

39. Vzhľadom na uvedené postupom prvostupňového orgánu a žalovaného, ktorého výsledkom boli ich vydané rozhodnutia, nedošlo k porušeniu zásady legality, súčinnosti, prípadne iných základných zásad správneho konania, pretože dôkazná situácia nasvedčovala riadnemu a správnemu zisteniu skutkového stavu, správnemu právnemu posúdeniu veci, pričom nebolo zistené ani porušenie práva žalobcu účinne sa brániť. Taktiež nebolo zistené porušenie základných zásad trestného konania (napríklad porušenie práva na obhajobu), základných zásad ukladania trestov. Správny súd dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia nenašiel ani s uplatnením postupu v zmysle ust. 195 a nasl. . Naopak preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia zistil, že konajúce orgány verejnej správy oboch stupňov v súlade s ustanovením a Správneho poriadku spoľahlivo zistili skutkový stav veci. Prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia nariadil ústne pojednávanie vo veci priestupku, na ktoré bol predvolaný žalobca, ktorý sa naň bez ospravedlnenia nedostavil. Prvostupňový aj druhostupňový orgán správne vyhodnotili skutkový a právny stav a na vec aplikovali správne právne predpisy (, , Správny poriadok). Prvostupňový orgán uložil žalobcovi za spáchaný priestupok sankciu pokuty v zákonom stanovenom rozpätí, pri určení ktorej a jej výmery prihliadal na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa.

40. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ani z jedného žalobou uplatnených dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nebolo možné dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom. Nad rozsah podanej správnej žaloby správny súd taktiež nezistil vady v postupe a v konaní orgánov verejnej správy v zmysle . Správna žaloba preto nebola dôvodná, následkom čoho ju správny súd podľa zamietol.

41. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože náhrada trov konania patrí len takému žalobcovi, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný v konaní nebol, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).