Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Er/275/2009

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému 1 U. C., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XX, XXX XX L. a povinnému X U. U., W.. XX.XX.XXXX, F. L. XXX, XXX XX L. vedenej pod spisovou značkou EX 135/09 (pôvodne súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou) v súčasnosti ustanoveným náhradníkom súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha 268, na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.003,87 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 027670 * zo dňa 24.04.2009 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.003,87 Eur s príslušenstvom, a to na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom Mgr. Michalom Krnáčom, so sídlom Konevova 3, Martin, sp. zn. RK-484/06-MK zo dňa 02.11.2006, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2006 a vykonateľnosť dňa 28.11.2006.

2. Exekučný súd musel vziať do úvahy skutočnosť, že predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul ( , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení účinnom do 31.03.2017 /ďalej len „Exekučný poriadok“/). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť. Každé rozhodnutie, aj iný titul, ktorého nútený výkon sa navrhuje, musí súd podrobiť skúmaniu, či sú splnené podmienky vykonateľnosti (formálnej i materiálnej). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (), na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (), na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (). Súd musí zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, musí exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Skutočnosť, že dňa 24.04.2009 bolo v predmetnej veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie, nebráni skúmaniu podmienok vykonateľnosti exekučného titulu kedykoľvek v priebehu exekúcie. Poverenie totiž nie je súdnym rozhodnutím a nezakladá prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu ( druhá veta Exekučného poriadku), a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Poverenie na vykonanie exekúcie však nemá priame právne účinky voči osobe povinného, preto povinný voči nemu ani nemôže využiť žiadne opravné

prostriedky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.02.2012).

3. Exekučný súd plniac svoju zákonnú povinnosť v každom štádiu exekučného konania aj bez návrhu skúmať, či exekúcia prebieha na základe vykonateľného exekučného titulu, preskúmal, či rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Michalom Krnáčom, sp. zn. RK-484/06-MK zo dňa 02.11.2006 je vykonateľným exekučným titulom.

K spotrebiteľskej povahe záväzkovoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania

4. Podľa , , v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej prípadne len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, účinného do 30.06.2007 (ďalej aj ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

5. Na prvom mieste súd skúmal povahu právneho vzťahu, ktorý medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 10.02.2006. Je potrebné zohľadniť, že predmetná zmluva bola uzavretá za účinnosti v znení účinnom do 31.12.2007, v danom čase však bol pojem „spotrebiteľských zmlúv“ definovaný nielen v ust. , ale súčasne aj v ust. zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý tento pojem v porovnaní s definoval širším spôsobom, preto exekučný súd vychádzal v rámci povinnosti eurokonformného výkladu zo širšieho vymedzenia tohto pojmu obsiahnutého v zákona o ochrane spotrebiteľa.

6. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia ne/prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní nie je podstatný predmet zmluvy, ale povaha jej strán. Súdny dvor v týchto súvislostiach v rozsudku vo veci C-488/11 Dirk Frederik Asbeek Brusse, Katarina de Man Garabito proti Jahani BV, zo dňa 30.05.2013 (body 29-30), pokiaľ ide pôsobnosť smernice 93/13 EHS uviedol, že žiadne ustanovenie smernice neuvádza, na aké druhy zmlúv sa aplikuje, pritom smernica definuje zmluvy, na ktoré sa vzťahuje, odkazom na určitú vlastnosť zmluvných strán, podľa toho či konajú alebo nekonajú s cieľom vzťahujúcim sa k ich obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

7. Súd posúdil právny vzťah z predmetnej zmluvy ako spotrebiteľský zmluvný vzťah, v ktorom mal oprávnený postavenie dodávateľa, a to s ohľadom na jeho predmet činnosti uvedený v Obchodnom registri, ktorým je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, t.j. pri plnení a uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ ide o postavenie dlžníkov z predmetnej zmluvy, z jej obsahu nevyplýva a žiadna okolnosť nenasvedčuje tomu, že by predmetnú zmluvu uzatvorili v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, uskutočniac tento právny úkon pod svojím obchodným menom. S ohľadom na ustanovenie je teda zrejmé, že pokiaľ so zreteľom na postavenie účastníkov predmetnej zmluvy nebol preukázaný iný charakter ich vzájomného zmluvného vzťahu, ide nepochybne o spotrebiteľský zmluvný vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

K právnemu posúdeniu ne/prijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvného ustanovenia v spotrebiteľskej zmluve

8. Súd v rámci exekučného konania nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže preskúmavať právne a skutkové závery, ktoré boli výsledkom konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, na poklade ktorého sa má vykonať exekúcia. Ak však exekučný súd skúma platnosť rozhodcovskej zmluvy (či už uzavretej vo forme osobitnej zmluvy alebo vo forme rozhodcovskej doložky k inej zmluve), takýto postup nemožno považovať za posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu, ale len za realizáciu oprávnenia vyplývajúceho z ust. § 44 ods. 2, resp. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

9. Rozhodca odvodil svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie veci z rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v bode 18.2.1 Zmluvných dojednaní, ktoré majú povahu všeobecných obchodných podmienok a sú súčasťou Zmluvy o úvere, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 10.02.2006. V zmysle rozhodcovskej doložky „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: • JUDr. Gustáv Ret, advokát, zapísaný v SAK pod č. 0978, so sídlom Tomášikova 30, P.O.BOX 85, 830 00 Bratislava 3, • JUDr. Ján Smetana, advokát, zapísaný v SAK pod č. 0265, so sídlom Horná 51, 974 00 Banská Bystrica, • JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka, zapísaná v SAK pod č. 3328, so sídlom Tyršovo nábrežie 11, 040 01 Košice. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu veriteľ.“

10. Nakoľko v danom prípade rozhodca odvodil svoju právomoc vec rozhodnúť z dohody medzi účastníkmi konania, ktorí, ako už súd ustálil v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, boli voči sebe navzájom v postavení spotrebiteľa a dodávateľa, je povinnosťou exekučného súdu v rámci prieskumnej právomoci vyplývajúcej z ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ustáliť, či predmetná rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

11. Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa , ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. , príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Súd posudzuje ne/prijateľnosť konkrétnych zmluvných dojednaní nielen prostredníctvom demonštratívneho výpočtu neprijateľných podmienok obsiahnutého v ust. (v znení účinnom do 31.12.2007), ale aj prostredníctvom tzv. generálnej klauzuly obsiahnutej v ust. . Samotná smernica 93/13 EHS, rovnako ako , obsahuje okrem indikatívneho a príkladného výpočtu neprijateľných podmienok, obsiahnutého v prílohe, aj generálnu klauzulu, obsiahnutú v čl. 3 ods. 1, pretože počíta s tým, že nekalé môžu byť nielen zmluvné dojednania príkladmo uvedené v prílohe smernice, čo napokon jasne vyplýva aj z čl. 3 ods. 3 smernice, ktorý uvádza, že zoznam uvedený v prílohe „je indikatívny a nevyčerpávajúci“. Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je teda vždy zmluvné ustanovenie, ktoré možno podradiť pod niektorú z klauzúl obsiahnutých v ust. , ale zároveň môže byť kvalifikované ako neprijateľná podmienka aj zmluvné ustanovenie, ktoré nie je možné podradiť pod niektorú z týchto klauzúl, ak takéto dojednanie napĺňa kritériá generálnej klauzuly obsiahnutej v . Nakoľko v čase uzavretia zmluvy o úvere sa vo výpočte neprijateľných podmienok obsiahnutom v nenachádzala klauzula týkajúca sa rozhodcovskej doložky, ktorá bola do tohto výpočtu neprijateľných podmienok doplnená

až od 01.01.2008, exekučný súd vychádzal pri posudzovaní ne/prijateľnosti rozhodcovskej doložky z generálnej klauzuly obsiahnutej v .

13. Podľa názoru súdu v prípade posudzovanej rozhodcovskej doložky obsiahnutej v ustanovení bodu 18. Zmluvných dojednaní, niet rozumnej pochybnosti o tom, že takéto zmluvné dojednanie napĺňa kľúčové kritérium generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení , keď dôsledkom takejto rozhodcovskej doložky je spôsobenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

14. Zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že v jej dôsledku je spotrebiteľ nútený riešiť svoje spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Exekučný súd má za to, že dojednanie o právomoci rozhodcu obsiahnuté v rozhodcovskej doložke svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa aj tým, že obsahuje vopred presne určený okruh rozhodcov, ktorých výber spotrebiteľ nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť, keďže ich mená sú uvedené v predmetnej rozhodcovskej doložke nachádzajúcej sa v dopredu naformulovaných všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom na to, že povinní v postavení spotrebiteľov nemali možnosť výber týchto osôb akokoľvek ovplyvniť, táto skutočnosť sama osebe vyvoláva dôvodné pochybnosti o nestrannosti daných rozhodcov vo vzťahu k stranám rozhodcovského konania, najmä oprávnenému.

16. Značnú nerovnováhu spôsobuje dojednaná rozhodcovská doložka aj tým, že v dôsledku jej dojednania bola spotrebiteľovi sťažená obrana napr. aj stanovením neprimerane krátkej 7 dňovej lehoty na žalobnú odpoveď bez možnosti jej zmeny či doplnenia (č.l. 18.2.1. Zmluvných dojednaní), čím došlo k prehĺbeniu už aj tak faktického nerovného stavu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením.

17. Podľa čl. 4 ods. , bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

18. Zmluvné dojednania obsahujú v čl. 14 sankcie, konkrétne v prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ je dlžník povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania, v prípade omeškania s úhradou splátky o viac ako 15 dní je dlžník povinný zaplatiť ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky splátky, pri omeškaní s úhradou splátky viac ako 30 dní ďalšiu zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky splátky. Podľa čl. 13.1. písm. a) Zmluvných dojednaní v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo iného peňažného záväzku podľa zmluvy sa všetky záväzky dlžníka, ktoré sa podľa zmluvy mali stať splatnými v budúcnosti, stávajú okamžite splatnými, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, pričom podľa čl. 14.4 Zmluvných dojednaní v prípade, že sa dlžník omešká so splnením povinnosti podľa čl. 13.1. písm. a) o viac ako 15 dní, dlžník je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 50 % z nominálnej výšky pôžičky.

19. Zo zmluvy o úvere a z vyjadrenia oprávneného zo dňa 20.01.2016 vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinným ako dlžníkom pôžičku vo výške 1.660,03 Eur, a to za odmenu vo výške 763,63 Eur, pričom táto odmena bola splatná ku dňu poskytnutia finančných prostriedkov a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka - povinného na poskytnutie pôžičky. K 10.09.2006, teda ku dňu splatnosti celého nesplateného záväzku zo zmluvy, predstavovala nesplatená istina pôžičky sumu 1.659,90 Eur a nárok na zmluvné pokuty sumu 880,90 Eur. Výška zmluvných pokút teda k uvedenému dňu predstavovala 53,07 % výšky dlžnej istiny úveru.

20. Kritérium značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa napĺňa predmetná rozhodcovská doložka aj tým, že v dôsledku jej uzavretia získal dodávateľ možnosť uplatniť voči spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom, o ktorého nestrannosti vo vzťahu k stranám rozhodcovského konania možno mať pochybnosti, a v ktorom bola spotrebiteľovi možnosť obrany svojich práv sťažená aj stanovením už spomenutej neprimerane krátkej lehoty na žalobnú odpoveď, plnenia z hrubo nevyvážených ustanovení o zmluvných pokutách dojednaných v čl. 14. Zmluvných dojednaní. Tieto dojednania o zmluvných

pokutách, sú pritom samy osebe spôsobilé naplniť definíciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože vzhľadom na ich výšku a kumuláciu spôsobujú v danom právnom vzťahu jednostrannú značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.

21. Existencia značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa je podľa názoru exekučného súdu umocnená aj samotným začlenením rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 11.11.2013, bod 30, ktorý uviedol, že „Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel trebárs od obchodných zmlúv majú slúžiť k predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Ak dodávateľ napriek tomu takto koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.“

22. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru exekučného súdu v danom prípade rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle generálnej klauzuly obsiahnutej v ustanovení , ktorá je v zmysle absolútne neplatná.

Dôsledky neplatnosti rozhodcovskej doložky pre exekučné konanie a vykonateľnosť exekučného titulu

23. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

24. V predmetnej veci je podkladom pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom, ktorý svoju právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej doložky, ktorú súd s ohľadom na už uvedené vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je v zmysle absolútne neplatná. Nakoľko teda rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky bola dojednaná neplatne, rozhodca nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný v každom štádiu exekúcie skúmať, či exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Mgr. Michalom Krnáčom, sp. zn. RK-484/06-MK zo dňa 02.11.2006 nemohol nadobudnúť a ani nenadobudol formálnu a materiálnu vykonateľnosť, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu podľa Exekučného poriadku zastavil.

25. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

26. Podľa § 200 ods. 1 veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

27. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

28. Náhradu trov exekučného konania súd súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože súdny exekútor si trovy exekučného konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné ( ).

Proti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.