Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1Ek-1297-2019.pdf
PDF · 115.95 KB
No categories available
1Ek/1297/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SLOV SKLO spol. s r.o., IČO: 45 311 722, so sídlom Žilinská cesta 492/92, 013 11 Lietavská Lúčka, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., IČO: 36 806 498 so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, proti povinnému: KONZEKO spol. s r.o., IČO: 31 659 772, so sídlom Areál NPZ 510, 053 21 Markušovce, v konaní zastúpený: JUDr. Tomáš Čverčko, advokát, so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Klaudiou Gilániovou, so sídlom Exekútorského úradu Michalovce Námestie Slobody 7, 071 01 Michalovce pod č. 341EX 405/19, o vymoženie 51.682,83 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1Ek/1297/2019 zo dňa 24. marca 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1297/2019 zo dňa 24. marca 2020 z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k voči povinnému na náhradu trov exekučného konania v súvislosti so sťažnosťou povinného vo výške 328,43 Eur.
III. Súd povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1297/2019 zo dňa 24. marca 2020.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.03.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 1Ek/1297/2019, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.08.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 51.682,83 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. XXCbi/XX/XXXX zo dňa 13.01.2019 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCoKR/XX/XXXX zo dňa 30.05.2019 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 11.09.2019 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Klaudii Gilániovej, so sídlom Exekútorského úradu Námestie Slobody 7, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod spisovou značkou č. 341EX 405/19. Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie podal v zákonnej 15-dňovej lehote návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný titul bol zrušený a sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný uviedol, že dôvodom na zastavenie exekúcie mala byť skutočnosť, že dňa 01.03.2016 sa u povinného začalo reštrukturalizačné konanie, dňa 07.04.2016 bola povolená reštrukturalizácia a dňa 13.09.2016 bol súdom schválený reštrukturalizačný plán, čím došlo k ukončeniu reštrukturalizačného konania. Povinný ďalej uviedol, že schválením reštrukturalizačného plánu sa stali právne záväznými splatnosti pohľadávok jednotlivých veriteľov vrátane oprávneného, pretože po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu. V uvedenej veci sa splatnosť pohľadávky oprávneného posunula do
30.06.2021. Pohľadávka oprávneného bola podľa bodu 4.4 Záväznej časti reštrukturalizačného plánu zaradená do samostatnej Skupiny pre pohľadávky plánom nedotknuté. Dôvodom bola podmienka týkajúca sa vzniku jednotlivých pohľadávok, ktoré sa stanú splatnými a vymáhateľnými okamihom, kedy veriteľ preukáže ich vznik. Po preukázaní vzniku pohľadávky musí veriteľ oznámiť dlžníkovi platobné miesto, na ktoré je dlžník povinný pohľadávku platiť. Pričom dlžník je oprávnený plniť vymáhané peňažné záväzky v zmysle plánu voči ktorémukoľvek z veriteľov aj skôr. Platba sa musí uskutočniť buď prevodom na bankový účet veriteľa alebo zložením príslušnej časti plnenia do súdnej alebo notárskej úschovy. Tento druhý spôsob platby musí byť písomne oznámený veriteľom najneskôr do siedmich kalendárnych dní pred dňom, kedy sa podľa záväznej časti plánu má veriteľovi plniť. Pokiaľ si veriteľ nesplní svoju oznamovaciu povinnosť dlžník sa nedostane do omeškania s plnením svojich povinností plniť peňažné záväzky riadne a včas. Povinný namietal, že oprávnený si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť voči nemu a z tohto dôvodu sa nedostal do omeškania s plnením záväzku, ktorý je predmetom exekučného konania. Aj napriek uvedenému povinný dobrovoľne ukladal do notárskej úschovy plnenia v zmysle záväznej časti reštrukturalizačného plánu, bez toho aby bol na túto niekým zaviazaný a ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie uložil sumu 32.483,80 Eur. Toto tvrdenie podložil nasledovnými dôkazmi: reštrukturalizačným plánom, Notárskou zápisnicou o úschove peňazí H Notárskou zápisnicou o úschove peňazí H Notárskou zápisnicou o úschove peňazí H Potvrdeniami o pripísaní súm zo dňa 06.02.2019, 05.11.2018, 28.12.2017, 09.07.2018, 28.03.2018, 11.10.2017, 27.12.2016, 03.10.2016, 19.07.2017 a 26.04.2017.Oprávnený nesúhlasil s tvrdeniami povinného a na svoju obranu uviedol, že pohľadávky oprávneného boli v reštrukturalizačnom pláne zaradené do 3. skupiny, ako skupina nezabezpečených pohľadávok. Uviedol, že splatnosť pohľadávok bola stanovená v záväznej časti reštrukturalizačného plánu nasledovne: 30.09.2016 - 3.651,02 Eur; 31.12.2016 - 3.264,75 Eur; 31.03.2017 - 3.244,62 Eur; 30.06.2017 - 3.232,70 Eur; 30.09.2017 - 3.220,46 Eur; 31.12.2017 - 3.205,43 Eur; 31.03.2018 - 3.185,84 Eur; 30.06.2018 - 3.173,27 Eur; 30.09.2018 - 3.160,37; 31.12.2018
- 3.145,34 Eur; 31.03.2019 - 3.127,05 Eur; 30.06.2019 - 3.113,83 Eur; 30.09.2019 - 3.100,27 Eur; 31.12.2019 - 3.085,25 Eur; 31.03.2020 - 3.069,00Eur; 30.06.2020 - 3.054,19 Eur; 30.09.2020 - 3.040,18 Eur; 31.12.2020 - 3.025,04 Eur; 31.03.2021 - 3.009,48 Eur; 30.06.2021 - 2.995,01 Eur. Poukázal na znenie bodu 3.2 záväznej časti reštrukturalizačného plánu, v ktorom je stanovené, že dlžník je povinný riadne a včas plniť si svoje vymáhateľné záväzky pred alebo v lehotách splatností jednotlivých splátok. Pričom platbu musí dlžník uskutočniť na bankové účty veriteľov okrem prípadov uvedených v ustanovení § 158 zákona o konkurze a reštrukturalizácií, kedy dlžník plnenie zloží do súdnej alebo notárskej úschovy písomne oznámenej príslušným veriteľom dlžníkovi. Túto informáciu ako aj informáciu o zmene údajov musí veriteľ oznámiť na adresu sídla dlžníka najneskôr do siedmich kalendárnych dní pred dňom, kedy sa podľa Záväznej časti plánu malo veriteľovi plniť. Nesplnením oznamovacej povinnosti sa dlžník nedostane do omeškania s plnením svojich povinností plniť peňažné záväzky riadne a včas. Oprávnený uviedol, že ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinným. Oprávnený tvrdil, že uvedené ustanovenie definuje záväzok povinného ukladať jednotlivé splátky v lehotách splatnosti dohodnuté v rámci záväznej časti reštrukturalizačného plánu. Oprávnený uviedol, že oznámenie platobného miesta je povinnosť, ktorá sa viaže na veriteľov, ktorých pohľadávka nebola popretá. V prípade popretých pohľadávok sa povinnosť oznámenia platobného miesta nevzťahuje, pretože dlžníkovi povinnosť plniť do notárskej alebo súdnej úschovy vyplýva priamo zo zákona. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že z listinných dôkazov predložených samotným povinným (notárskej zápisnice o úschove peňazí) vyplýva, že povinný v zmysle potvrdeného reštrukturalizačného plánu bol povinný v prospech oprávneného zo zábezpeky uhradiť splátky, ktoré sú uvedené v bode 1. v termínoch uvedených v bode 1. tejto zápisnice. Z uvedeného teda vyplýva, že povinný si sám uvedomoval svoju povinnosť plniť splátky v lehotách dohodnutých v záväznej časti reštrukturalizačného plánu do notárskej úschovy. Oprávnený následne špecifikoval povinným vykonané splátky: dňa 30.09.2016 uhradil 3.651,02 Eur; dňa 27.12.2016 uhradil 3.264,75 Eur; dňa 24.04.2017 uhradil 3.244,62 Eur; dňa 10.07.2017 uhradil 3.232,70 Eur; dňa 29.09.2017 uhradil 3.220,46 Eur; dňa 27.12.2017 uhradil 3.205,43 Eur; dňa 28.03.2018 uhradil 3.185,84 Eur; dňa 09.07.2018 uhradil 3.173,27 Eur; dňa 05.11.2018 uhradil 3.160,37 Eur; dňa 06.02.2019 uhradil 3.145,34 Eur. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že povinný mal povinnosť uhrádzať jednotlivé splátky do 30 dní od splatnosti pričom dlžník si svoje povinnosti nesplnil, keď splátku splatnú dňa 30.09.2018 zložil do úschovy 05.11.2018, splátku splatnú dňa 31.12.2018 zložil do úschovy 06.02.2019, splátku splatnú dňa 31.03.2019 a dňa 30.06.2019 nezložil vôbec a žiadny ďalší dôkaz o úhrade povinný v exekučnom
konaní nepredložil. Vzhľadom na uvedené, a to že došlo k porušeniu povinnosti dlžníka plniť na popretú pohľadávku do notárskej alebo súdnej úschovy v lehote 30 dní od splatnosti pohľadávky stal sa voči veriteľovi (oprávnenému v tomto konaní) reštrukturalizačný plán neúčinný. Súd posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako aj tvrdenia oprávneného a z predložených dôkazov ustálil, že uplatňovaná pohľadávka síce bola správcom v reštrukturalizácii popretá, avšak Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. XXCbi/XX/XXXX zo dňa 13.01.2019 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCoKR/XX/XXXX zo dňa 30.05.2019 bolo určené, že uvedená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a zabezpečenia poradia oprávnená a nesporná. Aj napriek uvedenému určovaciemu konaniu bola pohľadávka oprávneného v zmysle reštrukturalizačného plánu (čl. IV bod 4.3) zaradená do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s nasledovným splátkovým kalendárom: splátka splatná dňa 30.09.2016 - 3.651,02 Eur; 31.12.2016 - 3.264,75 Eur; 31.03.2017 - 3.244,62 Eur; 30.06.2017 - 3.232,70 Eur; 30.09.2017 - 3.220,46 Eur; 31.12.2017 - 3.205,43 Eur; 31.03.2018 - 3.185,84 Eur; 30.06.2018 - 3.173,27 Eur; 30.09.2018 - 3.160,37; 31.12.2018 - 3.145,34 Eur; 31.03.2019 - 3.127,05 Eur; 30.06.2019 - 3.113,83 Eur; 30.09.2019 - 3.100,27 Eur; 31.12.2019 - 3.085,25 Eur; 31.03.2020
- 3.069,00Eur; 30.06.2020 - 3.054,19 Eur; 30.09.2020 - 3.040,18 Eur; 31.12.2020 - 3.025,04 Eur; 31.03.2021 - 3.009,48 Eur; 30.06.2021 - 2.995,01 Eur. Vzhľadom na uvedené, že v čase schvaľovania reštrukturalizačného plánu bola pohľadávka popretou pohľadávkou, povinný bol povinný zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do notárskej úschovy do 30 dní od splatnosti tohto plnenia pod hrozbou neúčinnosti plánu voči veriteľovi (oprávnenému) v prípade nesplnenia ktorejkoľvek z vyššie uvedených splátok. Súd mal preukázané, že povinný zložil splátky v zmysle splátkového kalendára nasledovne: dňa 30.09.2016 - 3.651,02 Eur; 27.12.2016 - 3.264,75 Eur; 24.04.2017 - 3.244,62 Eur; 10.07.2017 - 3.232,70 Eur; 29.09.2017 - 3.220,46 Eur; 27.12.2017 - 3.205,43 Eur; 28.03.2018 - 3.185,84 Eur; 09.07.2018 - 3.173,27 Eur; 05.11.2018 - 3.160,37 Eur; 06.02.2019 - 3.145,34 Eur pričom splátka reštrukturalizačným plánom určená 30.09.2018 splatná 30.10.2018 bola povinným vložená 05.11.2018, čím sa reštrukturalizačný plán stal voči oprávnenému neúčinný a oprávnený sa tak mohol domáhať splnenia záväzku voči povinnému iniciovaním exekučného konania. Vzhľadom k prebiehajúcemu určovaciemu konaniu o popretej pohľadávke bolo možné podať návrh na vykonanie exekúcie až po ukončení tohto konania. V predmetnej veci exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.07.2019, kedy sa oprávnenému mala zložená suma uvoľniť bezodkladne v rozsahu, v akom je to stanovené v pláne. Súd uviedol, že v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pričom pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dňa 05.08.2019 pričom oprávnenému do podania návrhu na vykonanie exekúcie povinným zložené splátky z notárskej úschovy uvoľnené neboli, nakoľko zložená suma bola v prospech oprávneného uvoľnená až počas exekúcie, z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Súd o trovách exekúcie oprávneného a povinného nerozhodoval, pretože si ich neuplatnili.
3. Napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, §61l ods. 3 prvá veta, § 45 ods. 2 písm. l) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a ustanoveniami § 161 ods. 1, ods. 3 písm. b), § 158 ods. 1, ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“).
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi povinného dňa 27.03.2020, podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu dňa 09.04.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť a žiadal aby súd napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil tak, že exekúciu zastaví a zaviaže oprávneného na úhradu trov konania.
5. Povinný dôvody uvádzané v sťažnosti rozdelil do dvoch oblastí. K splatnosti splátky a oneskorenej úhrade splátky dotknutej pohľadávky uviedol, že právny záver súdu vo veci neúčinnosti plánu je nesprávny. Podľa jeho názoru k neúčinnosti reštrukturalizačného plánu dochádza iba pri kvalifikovanom porušení povinností plniť na popretú časť pohľadávky. V danom prípade došlo k zloženiu príslušnej peňažnej sumy iba v krátkom časovom odstupe. Z tohto dôvodu nenastal právny dôsledok v podobe neúčinnosti plánu voči oprávnenému. Odôvodnenie súdu považuje za zbytočne formalistický a v rozpore s princípom proporcionality. K neuvoľneniu prostriedkov z notárskej úschovy v prospech
oprávneného pred začatím exekúcie uviedol, že podľa reštrukturalizačného plánu sa splatnosť pohľadávky Oprávneného posunula do 30. 06. 2021. Uviedol, že svoje povinnosti plniť peňažné prostriedky do notárskej úschovy riadne vykonal a nebola mu oznámená zo strany veriteľa zmena platobného miesta. Uvádza, že oznamovaciu povinnosť mal oprávnený aj v prípade neúčinnosti reštrukturalizačného plánu voči nemu. V dôsledku tejto skutočnosti sa povinný nemohol dostať do omeškania vo vzťahu k záväzkom, ktoré mu vyplývali zo záväznej časti plánu. Za týchto okolností považuje skutočnosť neuvoľnenia peňažných prostriedkov z notárskej úschovy vo vzťahu k (ne)účinnosti plánu za irelevantnú. Na základe uvedeného považuje exekúciu za nezákonne začatú, keďže pohľadávka oprávneného nie je ku dnešnému dňu v celom rozsahu splatná (pozn. jej splatnosť bola posunutá na 30.06.2021).
6. Oprávnený vo svojom vyjadrení žiada súd, aby bola sťažnosť povinného zamietnutá a aby mu bola priznaná náhrada trov konania. K nesprávnemu výkladu znenia ustanovenia § 158 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii týkajúcom sa neúčinnosti reštrukturalizačného plánu len pri kvalifikovanom porušení povinností plniť na popretú časť pohľadávky uviedol, že takáto argumentácia je absurdná. Dané ustanovenie považuje za jednoznačné bez prípustnosti akéhokoľvek iného výkladu. K prvej oneskorenej platbe uviedol, že nielen pri tejto splátke sa povinný dostal do omeškania s plnením reštrukturalizačného plánu. Do omeškania sa dostal aj pri ďalších splátkach, pričom niektoré splátky už povinný vôbec nezaplatil. K posunutiu splatnosti pohľadávky oprávneného do 30.06.2021 uviedol, že daná lehota splatnosti sa viaže na poslednú splátku v zmysle reštrukturalizačného plánu. Uvedené však neplatí pre prípad, kedy si povinný neplní svoju povinnosť vyplývajúcu z reštrukturalizačného plánu a ustanovenia § 158 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ďalej uvádza, že v danom prípade sú pohľadávky v 3. skupine ako nezabezpečené pohľadávky. Keďže bola pohľadávka popretá správcom, na oprávneného sa nevzťahuje oznamovacia povinnosť voči dlžníkovi ohľadom platobného miesta. V danom prípade má dlžník povinnosť plniť do notárskej alebo súdnej úschovy, pretože mu táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 158 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Odkaz na znenia Obchodného zákonníka považuje za irelevantné, nakoľko zákon o konkurze a reštrukturalizácii je k nemu vo vzťahu lex specialis.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
10. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý
sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
16. Podľa § 45 ods. 2 písm. l) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj exekučný titul podľa osobitného predpisu.
17. Podľa § 161 ods. 3 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 158.
18. Podľa § 161 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.
19. Podľa § 158 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak sa podľa plánu má plniť na popretú časť pohľadávky, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke stáva neúčinným.
20. Podľa § 158 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania popretej pohľadávky dlžníkom bezodkladne po právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo po uznaní popretej pohľadávky dlžníkom.
21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, nakoľko povinný zopakoval v sťažnosti tie isté dôvody obrany, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.
22. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 9. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že tvrdenia povinného o tom, že vyšší súdny úradník dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil súd neakceptoval.
23. V úvode súd uvádza, že v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pričom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.
24. Súd musí v tomto štádiu konania konštatovať, že v sťažnosti neboli zo strany povinného predložené žiadne dôkazy a tvrdenia, ktoré by preukázali vadnosť postupu súdu pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh.
25. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený má voči povinnému pohľadávku, ktorú si riadne a včas prihlásil v prihláške zo dňa 2.5.2016 pod poradovým č.1 v rámci reštrukturalizačného konania KONZEKO spol. s r.o., vedeného na Okresnom súde Košice I, pod sp.zn. XXR/X/XXXX vo výške 59.601,96 Eur. Listom zo dňa 9.5.2016 reštrukturalizačný správca potvrdil zápis pohľadávky oprávneného do zoznamu pohľadávok. Listom zo dňa 9.6.2016 reštrukturalizačný správca poprel pohľadávku oprávneného zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 41/1 v celej sumu 59.601,96 Eur, čo do právneho dôvodu a výšky. Dôvodom popretia pohľadávky bola skutočnosť, že nebolo skončené základné konanie o jej priznaní súdom. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti, exekučný súd mal preukázané, že sa jednalo o popretú pohľadávku. O popretej pohľadávke bolo rozhodnuté až Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. XXCbi/XX/XXXX zo dňa 13.01.2019 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. XCoKR/XX/XXXX zo dňa 30.05.2019 - exekučnom titule predloženom v tomto konaní, právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia nadobudli dňa 29.07.2019. V exekučnom titule bolo výrokom určené, že pohľadávka oprávneného uplatnená pod poradovým č. 1 do reštrukturalizačného konania KONZEKO spol. s r.o., vedená na Okresnom súde Košice I, sp.zn. XXR/X/XXXX je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a zabezpečenia poradia oprávnená a nesporná vo výške 51.682,83 Eur.
26. Súd mal ďalej preukázané, že v zmysle reštrukturalizačného plánu bola pohľadávka oprávneného zaradená do Skupiny pre nezabezpečené pohľadávky. Platenie pohľadávky bolo stanovené v splátkovom kalendári. Povinnosť plniť splátkový kalendár nastal právoplatnosťou rozhodnutia konkurzného súdu, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán (pozn. Uznesenie Okresného súdu Košice I sp.zn. XXR/X/XXXX zo dňa 13.09.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 21.09.2016).
27. Vzhľadom k tomu, že v čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu bola pohľadávka popretou pohľadávkou, na plnenie dlžníka sa vzťahovalo ustanovenie § 158 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v zmysle ktorého bolo povinnosťou dlžníka zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti tohto plnenia. V prípade nedodržania uvedeného zo strany dlžníka sa reštrukturalizačný plán stal voči veriteľovi neúčinným vo vzťahu k dotknutej pohľadávke.
28. Súd mal z obsahu spisu preukázanú skutočnosť, že povinný splátky neuhradil riadne a včas. Vzhľadom k uvedenému sa reštrukturalizačný plán stal voči veriteľovi neúčinným. A z tohto dôvodu veriteľ bol oprávnený ďalej postupovať v zmysle ustanovenia § 161 ods. 3 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Čiže mohol využiť exekúciu na uplatnenie svojej pohľadávky. Súd uvádza, že argumenty o zúženom výklade neplnenia reštrukturalizačného plánu sú absolútne neprípustné a takýto výklad je nutné považovať contra legem, teda v rozpore so zákonom. Účelom reštrukturalizácie je totižto zabezpečiť riadne a včasné plnenie pohľadávok veriteľov zo strany dlžníka. Pokiaľ k tomu nedôjde, dlžník si musí byť vedomý následkov, ktoré pre neho z takéhoto konania/nekonania vyplynú. Súd teda dospel k záveru, že v dôsledku omeškania povinného s plnením (hoci aj o šesť dní) reštrukturalizačný plán sa stal voči oprávnenému neúčinný. Vzhľadom na uvedené musí súd aj argumentáciu ohľadom posunutej splatnosti pohľadávky zo strany povinného vyhodnotiť ako nedôvodnú. Povinný nemôže použiť dôkaz a tvrdenia z právneho úkonu, ktorý je voči oprávnenému neúčinný. Navyše samotný zákon o konkurze a reštrukturalizácii stanovuje, že takúto pohľadávku je dlžník povinný splniť v pôvodnej lehote splatnosti. K oznamovacej povinnosti veriteľov ohľadom platobného miesta v prípade popretej pohľadávky súd uvádza, že táto nie je v danom prípade relevantná. Zákon jasne stanovuje povinnosť bezodkladne vyplatiť plnenia zložené do úschovy veriteľovi po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu o popretej pohľadávke. Pričom nestanovuje veriteľovi povinnosť na oznámenie platobného miesta. Čiže bolo v záujme dlžníka si platobné miesto, tzn. kde má vyplatiť zložené plnenia zistiť od veriteľa, pokiaľ o ňom nemal vedomosť, príp. mu daná skutočnosť nevyplývala z pôvodného záväzkového vzťahu (zmluvy o dielo).
29. Ďalej sa súd zaoberal, či boli splnené podmienky pre začatie exekúcie. Pričom uvádza, že pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. podaním návrhu na vykonanie exekúcie (05.08.2019). Zo spisu vyplýva, že rozhodnutia konkurzného
súdu sa stali exekučnými titulmi dňom nadobudnutia vykonateľnosti, t.j. 29.07.2019. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený disponoval exekučnými titulmi, na podklade ktorých je možné viesť exekúciu. Ďalej súd skúmal, či boli plnenia dlžníka zložené do úschovy uvoľnené v prospech oprávneného (veriteľa popretej pohľadávky). Z obsahu spisu vyplýva, že plnenia zložené do úschovy neboli oprávnenému ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie vyplatené. Rovnako nebolo zo strany povinného preukázané, že by oprávnenému k tomuto dátumu vyplatil vymáhanú pohľadávku, príp. jej časť. V neposlednom rade súd musel skúmať splnenie podmienky pre vedenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 161 ods. 3 písm. b) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom k tomu, že súdu bolo predložené právoplatné rozhodnutie súdu o určení pohľadávky (exekučný titul) a že bolo v konaní preukázané a stranami ako nesporné uvedené, že sa dlžník dostal do omeškania s platením splátkového kalendára, ktorý bol určený reštrukturalizačným plánom, v dôsledku čoho sa stal voči veriteľovi neúčinným súd konštatuje, že aj táto podmienka pre vedenie exekúcie bola splnená.
30. Vzhľadom k tomu, že sa konanie nachádza v štádiu keď predmetom je návrh povinného na zastavenie exekúcie, súd sa zaoberal okolnosťami uvedenými v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorými sú zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, neprípustný výkon cudzieho exekučného titulu a existencia inej skutočnosti brániacej jeho vymáhateľnosti. Pričom na to, aby zánik vymáhaného nároku bol relevantným dôvodom pre zastavenie exekučného konania, je potrebné, aby nastal až po vzniku exekučného titulu, t.j. po jeho vydaní, v opačnom prípade mal takúto skutočnosť povinný namietať len v základnom konaní.
31. Súd po posúdení uvedených dôvodov, ktoré by mohli mať za následok zastavenie exekúcie a vzhľadom na zistený skutkový stav konania uvádza, že povinný nepreukázal existenciu ani jedného z nich. Je teda možné konštatovať, že exekúcia je vedená dôvodne, tzn. po práve.
32. Súd ďalej zdôrazňuje, že exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Vzhľadom na uvedené sudca konštatuje, že povinným tvrdené dôvody zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a), b) a d) Exekučného poriadku, t.j. že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, že bol exekučný titul zrušený a že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, považoval za nepreukázané. Z tohto dôvodu sudca podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
33. Nad rámec veci považuje súd uviesť, že vyšší súdny úradník dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie (ako aj opakovane v samotnej sťažnosti) nastolil. Vyšší súdny úradník neponechal bez povšimnutia žiadne argumenty sťažovateľa (povinného), ktoré majú pre vec podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.
34. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1297/2019 zo dňa 24. marca 2020 zamietol.
35. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
36. Podľa §-u 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
37. Podľa §-u 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v
poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
38. Podľa §-u 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
39. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného súčasne uviedol, že žiada o priznanie náhrady trov konania od povinného.
40. Podľa §-u 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
41. Podľa §-u 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
42. Podľa §-u 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
43. Súd preto v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného v súvislosti s jeho vyjadrením k predmetnej sťažnosti v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky č.655/2004 Z.z. spočívajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon poskytnutej právnej služby spolu v sume 328,43 Eur vrátane DPH. Súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 51.682,83 Eur, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby je podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky vo výške 263,07 Eur + 1 x režijný paušál á 10,62 Eur + 20 % DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti povinného za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
44. O trovách sťažnostného konania povinného súd rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/1297/2019 zo dňa 24. marca 2020 nepriznal, pretože bol v spore neúspešnou stranou a jeho sťažnosť bola zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).