Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Uznesenie_7CoE-30-2021.pdf
PDF · 91.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/30/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: C. S., nar. XXX XXXX, bytom C. XXX/XX, 965 01 ŽC. Z.občan SlovenskejV., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlo Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 15060/14 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 824,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Er/348/2014-108 zo dňa 20. januára 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Er/348/2014-108 zo dňa 20. januára 2020 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením č. k. 9Er/348/2014-108 zo dňa 20. januára 2020 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti daného rozhodnutia. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením č. 5613 0080930 zo dňa 29. mája 2014 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. 11. mája 2015 boli exekučnému súdu doručené námietky povinnej, o ktorých rozhodol uznesením č. k. 9Er/348/2014-20 zo dňa 3. júna 2015. Odvolanie voči tomuto uzneseniu Krajský súd v Banskej Bystrici odmietol a povinnému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Povinná voči tomuto uzneseniu podala dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1XEObd/17/2018, tak že dovolanie odmietol a oprávnenému priznal voči povinnej nárok na náhradu trov konania. Dňa 5. februára 2016 postúpil exekučnému súdu súdny exekútor doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Exekučným titulom, na základe ktorého je vedené exekučné konanie, je rozhodcovský rozsudok Stáleho Rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 04694/13 zo dňa 28. augusta 2013. Z predloženého rozhodcovského rozsudku exekučný súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou vystavenou dňa 25. mája 2011, kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinna svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnila, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku, oprávnený vyplnil dňa 8. decembra 2012 zmenku povinnej v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 969,75 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 19. októbra 2012 a táto bola povinnej predložená na zaplatenie. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj Zmluvu o úvere uzatvorenú dňa 25. mája 2011 (ďalej len „Zmluva“), v ktorej je povinná označená svojím menom, priezviskom, rodným číslom a ďalšími údajmi. Taktiež na zmenke č. XXXXXXXXX je povinná označená ako fyzická osoba, a to menom, priezviskom,
rodným číslom a trvalým bydliskom. Exekučný súd po preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej Zmluvy, všeobecných podmienok poskytnutia úveru a zmenky dospel k názoru, že exekúciu je nevyhnutné zastaviť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. V tejto súvislosti exekučný súd poukázal na § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 9 ods. 2 písm. i) a j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). Exekučný súd považoval zmluvný vzťah vzniknutý medzi oprávneným a povinnou za spotrebiteľský v zmysle § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, keďže oprávnený pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a povinná ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinná v čase uzatvorenia Zmluvy nepodnikala a ani nevykonával inú podnikateľskú činnosť. To, že uvedené finančné prostriedky z poskytnutého úveru mali byť podľa dodatku k Zmluve použité na náklady na školenie a rekvalifikáciu, nemá za následok, že povinná v čase uzatvorenia Zmluvy nekonala ako spotrebiteľ. Zmluva neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. i.) a j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to úrokovú sadzbu a ročnú percentuálnu mieru nákladov. Rozhodcovský rozsudok nie je podľa exekučného súdu preskúmateľný v tom zmysle, že z neho nie je možné vyvodiť, čo z priznanej istiny predstavuje nevrátené peňažné prostriedky a čo nedovolené úroky a poplatky. Exekučný súd považoval dohodu o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky pritom oprávnený dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so Zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods.4 písm. o) Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy, t.j. 91,25 % ročne, ktorý predstavuje úrok z omeškania, je zrejmé, že tento si oprávnený pripravil v zmenke, ktorú povinná podpísala pri uzavretí Zmluvy vopred. V čase uzavretia Zmluvy už bola účinná nová právna úprava Zákona o spotrebiteľských úveroch., ktorá zakazovala splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Vzhľadom na uvedené exekučný súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, keďže v danom exekučnom konaní je uplatňovaný nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor so zákonom.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený odmietol postavenie povinnej ako spotrebiteľa a poukázal na skutočnosť, že úver jej bol podľa Zmluvy poskytnutý na výkon zamestnania. Povinná v Zmluve uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že peňažné prostriedky sú jej poskytnuté na tento účel, a preto je potrebné chrániť dobrú vieru oprávneného ako veriteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Skutočnosť, na čo konkrétne bol poskytnutý úver povinnou využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazovala skutočné použitie finančných prostriedkov. V prípade postavenia oprávneného je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy a pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnej, na posúdenie Zmluvy nie je možné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania a podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje. V zmysle uvedeného oprávnený zastáva názor, že exekučný súd postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného vyjadrila podaním zo dňa 4. decembra 2020, v ktorom uviedla, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Povinná nestratila postavenie spotrebiteľa tým, že vo vopred pripravenej formulárovej Zmluve zaškrtla políčko, že úver je jej poskytnutý na účel výkonu zamestnania. Povahu zmluvných strán je potrebné skúmať objektívne. Rozhodcovský súd taktiež nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok Zmluvy. Samotná rozhodcovská doložka bola dojednaná neplatne ako neprijateľná zmluvná podmienka. Daný rozhodcovský rozsudok je tak nulitným aktom. V konaní
pred rozhodcovským súdom boli porušené predpisy o obmedzení alebo zákaze použitia zmenky, čo rozhodcovský súd vôbec neskúmal. Povinná preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu ako vecne správne potvrdil a priznal jej náhradu trov konania.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1) neprijateľné zmluvné podmienky, 2) obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3) rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k. 9Er/348/2014-108 zo dňa 20. januára 2020 bola exekúcia zastavená. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 04694/13 zo dňa 28. augusta 2013, ktorý oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 7. októbra 2013 a vykonateľnosti dňa 10. októbra 2013, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 969,75 Eur s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa 25. mája 2011 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 350,00 Eur. V ten istý deň bola povinnou vystavená neúplná zmenka bez uvedenia zmenkovej sumy a zároveň uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnej listine, ktorá v čl. I bod 1 a v čl. II. bod 1 obsahovala text, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.
10. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov, ktorými je podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný, k veci uvádza:
11. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že Zmluva, ktorú dňa 25. mája 2011 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník, a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350,00 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnej (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa.
12. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa, keďže vychádzal z vyhlásenia povinnej v Zmluve, že sa jedná o úver poskytnutý na výkon zamestnania, a teda vzhľadom na § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, sa na právny vzťah medzi oprávneným a povinnou Zákon o spotrebiteľských úveroch neaplikuje. Oprávnený sa mýli, ak tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že na právny vzťah medzi ním a povinnou v zmysle Zmluvy sa neaplikuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, nejedná sa o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Vzhľadom na uvedené je preto podstatné, či v danom zmluvnom vzťahu povinná vystupovala v postavení spotrebiteľa. Podľa § 52 ods. 4 OZ je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia § 52 ods. 4 OZ tak vyplýva, že za spotrebiteľa je potrebné považovať každú fyzickú osobu, ktorá zmluvu s dodávateľom neuzatvára v postavení podnikateľa, ktorý koná v rámci predmetu svojho podnikania, resp. obchodnej činnosti. Povinná je v Zmluve označená menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je povinná taktiež označená menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinná je v Zmluve a v exekučnom titule jednoznačne označená ako fyzická osoba
- nepodnikateľ. Povinná nie je označená údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Ak by povinná nemala byť považovaná za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený, v zmysle § 52 ods. 4 OZ by muselo byť zrejmé, že povinná je podnikateľom a zároveň pri uzatváraní Zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z obsahu spisu a z oprávneným predložených listín však tento záver nevyplýva, a teda možno skonštatovať, že oprávnený neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že povinná nie je v postavení spotrebiteľa. Povinná síce označila v Zmluve, že účelom použitia úveru je výkon jej povolania, to však nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa podľa vymedzenia obsiahnutého v citovanom § 52 ods. 4 OZ. Právny vzťah medzi oprávneným a povinnou preto je spotrebiteľským právnym vzťahom. Odvolacia námietka oprávneného, že povinná v dôsledku svojho vyhlásenia v Zmluve, že účelom použitia poskytnutého úveru je výkon jej zamestnania, nie je spotrebiteľom, tak nie je vzhľadom na vyššie uvedené dôvodná.
13. Skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, je v prípade už začatej exekúcie v zmysle § 243f ods. 4 Exekučného poriadku dôvodom na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
14. Exekučný súd preto postupoval správne, ak na predmetný právny vzťah aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a predmetnú exekúciu zastavil.
15. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).