Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8P-75-2020.pdf
PDF · 77.73 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/75/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého, S.. S. Y., J.. X.X.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky: N. H., J.. X.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, I. J. Y., zast.: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, za účasti otca: P. Y., J.. XX.X.XXXX, G. X., X/X/XX-XX, XXXX I., V. a Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t a k t o
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloletého S. Y., J.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec sa z a v ä z u j e platením výživného na maloleté dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého syna S. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného sumou 28,79 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. V návrhu uviedla, že maloletý S. Y. pochádza z manželstva uzavretého dňa X.X.XXXX. Krátko po uzavretí manželstva odišli manželia za prácou do USA, kde sa im narodil syn S.. Vzťahy medzi nimi sa narušili až tak, že matka so synom sa vrátili na Slovensko. Manžel tiež odišiel z USA do Viedne.
2. Otec sa vo veci nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.
3. Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky vyhovieť.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa, lustráciou v Sociálnej poisťovni a zistil tento skutkový stav:
5. Podľa rodného listu sa maloletý S. Y. narodil dňa X. X.XXXX z rodičov N. H., J.. X.XX.XXXX a P. Y., J.. XX.X.XXXX.
6. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od 1.1.2020. Ona bývala samostatne s maloletým synom na P. do konca marca 2020 a následne sa kvôli pandémii
koronavírusu vrátila na Slovensko k rodičom. Počas obdobia ich pobytu na P. otec navštevoval syna buď každý deň alebo každý druhý deň. Otec dieťaťa taktiež opustil USA a odišiel bývať do Rakúska, kde aj v súčasnosti žije. Od doby čo rodičia nežijú v spoločnej domácnosti bola matka s maloletým synom dvakrát za otcom v Rakúsku, aby mal otec možnosť tráviť čas s maloletým. Otec bol navštíviť dieťa v mieste jeho bydliska asi trikrát. Matka je s otcom dieťaťa v kontakte, tento je informovaný o prebiehajúcom súdnom konaní. Prezentoval jej záujem o stretávanie s dieťaťom, čomu matka nikdy nebránila. Aj v súčasnosti sú rodičia schopní dohodnúť sa na styku otca s maloletým S.. Otec je so synom v kontakte cez videohovor cca každý druhý deň. Matka bola v USA zamestnaná s príjmom za rok 2020 vo výške 16.297,91 dolárov. Od septembra 2020 je zamestnancom I. Š. I. P.. Pracuje z domu a jej príjem predstavuje mesačne v čistom 3.300 až 3.500,- eur. Počas ich pobytu v USA vynakladala za bývanie sumu 1.200,- dolárov, uhrádzala splátku za osobné motorové vozidlo 400,- dolárov. Po návrate na Slovensko má bežné výdavky spojené so zakúpením stravy, ošatenia, hygienických potrieb. Prispieva rodičom na zabezpečenie chodu domácnosti sumou 70,- eur mesačne a naďalej spláca motorové vozidlo splátkou 427,- eur. Otec si začal plniť vyživovaciu povinnosť na maloletého syna asi od mesiaca apríl 2020, kedy posielal cca 300,- eur mesačne. Takto si plnil vyživovaciu povinnosť na dieťa do konca decembra 2020. Od januára 2021 sú rodičia schopní dohodnúť sa na plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca.
7. Otcovi maloletého bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené na adresu vo I.. Tento ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, bližšie sa vo veci nevyjadril. Návrh spolu s poučením a uznesením o ustanovení kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa boli otcovi preložené do anglického jazyka a doručené spolu s predvolaním na pojednávanie.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté deti do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24,§ 25 a § 26 sa použijú primerane.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení.
11. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie, mal súd za preukázané, že v danom prípade je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletého S. nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne finančne nehospodária a nezabezpečujú výchovu a výživu syna. Matka sa o maloletého riadne a vzorne stará, má vytvorené vhodné bytové podmienky, preto súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného.
14. Pri určení výšky výživného musí súd vychádzať z veku maloletého dieťaťa, jeho odôvodnených potrieb, ako aj zo zárobkových a majetkových pomerov otca, z jeho možností a schopností pracovať a dosahovať príjem. Otec dieťaťa aktuálne žije v Rakúsku. Vo veci sa nevyjadril, nezaslal súdu žiadne
listinné doklady, ktoré by preukazovali jeho príjem, výdavky, majetkové pomery. Matka žiadala zaviazať otca len na platenie minimálneho výživného s tým, že rodičia sú ochotní sa na plnení vyživovacej povinnosti otca dohodnúť. Nepožadovala preverovať otcove zárobkové a majetkové pomery. Keďže matka prezentovala vôľu zaviazať otca len na platenie minimálneho výživného, súd vo veci nevykonával ďalšie dokazovanie zamerané na zistenie možností a schopností otca ako povinného rodiča pracovať a dosahovať príjem, na zistenie jeho majetkových pomerov a priemerných mesačných výdavkov. Podľa Zákona o rodine je každý rodič povinný plniť si vyživovaciu povinnosť na dieťa aspoň v minimálnom rozsahu, t.j. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona a to zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení. Ide o minimálne výživné, ktoré musí platiť každý rodič, bez ohľadu na výšku jeho zárobku, alebo jeho schopností pracovať. V súčasnosti minimálne výživné predstavuje sumu 29,42 eur mesačne.
15. Styk otca s maloletým synom matka nepožadovala upravovať súdnym rozhodnutím. Prezentovala schopnosť a ochotu rodičov dohodnúť sa na styku, preto rozsudok neobsahuje výrok o úprave stretávania sa otca s dieťaťom.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.