Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_35Pu-3-2024.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Area
Subarea
35Pu/3/2024
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, E., o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, takto
rozhodol:
Z a č í n a s a bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania A. B. C. v zdravotníckom zariadení.
U s t a n o v u j e s a A. B. C. pre toto konanie opatrovník B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX E..
Prevzatie A. B. C. do zdravotníckeho zariadenia j e p r í p u s t n é.
odôvodnenie:
1. Fakultná nemocnica Trenčín (ďalej len „zdravotnícke zariadenie“) dňa 11.04.2024 tunajšiemu súdu oznámila, že 11.04.2024 o 12.30 hod. bola na psychiatrickú kliniku prijatá umiestnená A. B. C., ktorá pri prijatí s hospitalizáciou nesúhlasila a informovaný súhlas nepodpísala.
2. Podľa § 253 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov uvedených v osobitnom predpise (ďalej len „umiestnený“), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania informovaného súhlasu. Ak je umiestnený, ktorý bol prijatý do zdravotníckeho zariadenia s informovaným súhlasom, obmedzený vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je toto zdravotnícke zariadenie povinné urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24 hodín od takého obmedzenia.
3. Podľa § 254 ods. 2 CMP, súd začne konanie bez návrhu na základe oznámenia zdravotníckeho zariadenia podľa § 253, ak sa konanie nezačalo už skôr na návrh.
4. V zmysle § 253 a § 254 ods. 2 CMP začal súd konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v ústave. 5. Podľa § 256 CMP, súd môže ustanoviť procesného opatrovníka umiestnenému aj vtedy, ak to považuje za potrebné na ochranu jeho záujmov, najmä ak má pochybnosti, či má umiestnený spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
6. Podľa § 257 ods. 1 CMP, ak je umiestnený plnoletý, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu aj vtedy, ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
7. Podľa § 257 ods. 3 CMP, rozhodnutie vo veci samej súd okrem zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka doručí aj umiestnenému. Umiestnený môže požiadať, aby mu súd doručoval všetky písomnosti v konaní.
8. Podľa § 258 ods. 1 CMP, umiestneného súd poučí o jeho procesných právach a povinnostiach, najmä o práve zvoliť si zástupcu.
9. Podľa § 259 CMP, umiestnený môže požiadať, aby sa zúčastňoval konania jeho dôverník, ktorý nie je jeho zástupcom. O tejto možnosti ho súd poučí.
10. A. B. C. si v konaní nezvolila zástupcu, nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, je plnoletá, a preto jej súd z dôvodu opatrnosti ustanovil podľa § 256 CMP pre toto konanie opatrovníka. Podľa § 71 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku súd ustanoví za procesného opatrovníka blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia strany, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami strany a s ustanovením súhlasí. Ak takejto osoby niet, súd za procesného opatrovníka ustanoví obec, v ktorej mala strana poslednú adresu trvalého pobytu. Z uvedených dôvodov súd za opatrovníka umiestnenej ustanovil jej kamarátku p. F., ktorú A. B. C. navrhla ako opatrovníčku, a ktorá s výkonom funkcie opatrovníka pre umiestnenú v tomto konaní súhlasila.
11. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej.
12. Súd vypočul ošetrujúcu lekárku MUDr. H.. Súd sa oboznámil s okolnosťami, za ktorých bola umiestnená prijatá na psychiatrickú kliniku. Súd takto zistil, že umiestnená bola odoslaná A. A. k akútnej hospitalizácii pre manickú poruchu s psychotickými symptómami. Bola privezená manželom, ktorý podával objektívne informácie. Pri prijatí bola rozbehnutá, dráždivá, málo spávala, ráno išla po dospelého syna do I., násilím ho doviedla domov. Objavili sa u nej nezmyslené obavy.
13. Z výpovede ošetrujúcej lekárky súd zistil, že umiestnená má psychomotorické tempo zrýchlené, náladu elevovanú so sklonom k dysfórii, logoroe, pudenie k reči, vysoký prísun asociácií, až zabiehavosť, v myslení paranoidné obsahy na príbuzných, zvýšené sebahodnotenie, hyperaktivitu, insomniu, prejavuje sa u nej anozognózia. Predpokladaná diagnóza je bipolárna afektívna porucha – manická epizóda s psychotickými príznakmi. U umiestnenej ide o 1. hospitalizáciu, ambulantne liečená nie je.
14. Súd sa v súlade s § 261 CMP nahliadnutím oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestnenej, pričom skonštatoval, že okolnosti uvádzané ošetrujúcou lekárkou sa zhodujú s obsahom zdravotnej dokumentácie umiestnenej.
15. Podľa § 260 ods. 1, 2 a 3 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
16. Právo na osobnú slobodu je zaručené prostredníctvom článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd a článku 17 Ústavy Slovenskej republiky. Článok 17 Ústavy Slovenskej republiky uvádza, že prípady, v ktorých možno prevziať osobu do zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, môžu byť definované len zákonom [zákon č. 576/2004 Z. z. Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z .z.“)]. Aby nedochádzalo k zneužitiu tohto inštitútu, CMP upravuje v ustanoveniach § 252 až § 271 osobitné konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení (tzv. detenčné konanie). Dôvody, pre ktoré môžu byť fyzické osoby bez svojho súhlasu umiestnené a držané v ústave vykonávajúcom zdravotnú starostlivosť, sú uvedené v zákone č. 576/2004 Z .z., ide napr. o choroby, pri ktorých je možné uložiť povinné liečenie. Detenčné konanie prebieha obligatórne s pojednávaním. Z hľadiska priebehu konania sa rozlišujú dve štádiá detenčného konania, ktoré na seba vzájomne nadväzujú. Pre obidve fázy je zásadná skutočnosť, že zdravotnícke zariadenie môže umiestneného vždy prepustiť, aj keď súd rozhodol, že existovali zákonné dôvody na prevzatie osoby do zariadenia. Prvou
fázou je konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia a druhou fázou je konanie o prípustnosti ďalšieho držania v zdravotníckom zariadení. Detenčné konanie je mimosporovým konaním ovládaným princípom vyšetrovacím a je preto povinnosťou súdu, aby v súčinnosti s účastníkmi konania zistil skutočný stav veci (princíp materiálnej pravdy). Preukázanie skutočností právne relevantných pre vydanie meritórneho rozhodnutia súd zisťuje v procese dokazovania. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky získané zákonným spôsobom, ktorými sa preukáže opodstatnenosť detencie. Jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý slúži na objasnenie stavu veci, je výsluch účastníkov konania, ide pritom o špecifický dôkazný prostriedok. K výsluchu by mal súd pristúpiť, ak tieto skutočnosti nie je možné preukázať inak. V detenčnom konaní zákon ukladá súdu povinnosť vyslúchnuť osobu umiestneného, pričom cieľom výsluchu je vo všeobecnej rovine garantovať tejto osobe všetky jednotlivé zložky práva na spravodlivý proces a vyvážiť nerovné podmienky pri ich uplatnení. Súčasným cieľom výsluchu je zistenie názoru umiestnenej osoby, a to priamo na základe vnemov sudcu. Pravidlá pre výsluch účastníka konania ako druhu dôkazného prostriedku upravuje § 195 CSP. Za určitých okolností, s ohľadom na zdravotný stav osoby, je možné od výsluchu upustiť. Ak o výsluch požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, musí ju súd vyslúchnuť vždy. Obligatórnosťou priamej a bezprostrednej komunikácie s osobou na jej žiadosť sa sleduje vytvorenie procesného priestoru pre vyjadrenie sa k veci a možnosti ovplyvniť priebeh konania a rozhodnutie súdu. Okolnosťou odôvodňujúcou upustenia od výsluchu je zlý zdravotný stav osoby, prípadne ak by bol výsluch s ohľadom na zdravotný stav na ujmu osoby. Už z čl. 4 Základných princípov CMP vyplýva, že súd zodpovedá za to, že zabezpečí počas konania účinnú realizáciu procesných práv všetkých účastníkov konania, teda aj umiestneného [viď publikáciu Civilný mimosporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2017, str. 837 až 842; (ďalej len „Komentár“)].
17. Ošetrujúca lekárka sa domnieva, že umiestnená je spôsobilá chápať zmysel konania a rozhodnutia, odporúčala jej doručovať písomnosti súdu. V súlade s § 260 ods. 1 CMP bol vykonaný výsluch umiestnenej, ktorá po poučení podľa § 258, 259 a 257 ods. 3 CMP uviedla, že chce aby jej boli doručované písomnosti v konaní. Účasť dôverníka nepožadovala a zástupcu si nezvolila. Umiestnená uviedla, že s manželom prechádzajú krízou, ktorú sa snažia riešiť. Svokra jej dohodla vyšetrenie u A. A. na 17.06.2024. Následne popísala udalosti, kedy išla po syna do I.. Bolo to z dôvodu obavy o jeho zdravotný stav. Snažila sa ho skontaktovať, avšak bezvýsledne, preto pred 6 hodinou ráno išla do I., kde ho našla u jeho bývalej priateľky. Umiestnená uviedla, že jej syn má XX rokov a je na internáte J. školy v I.. Po príchode domov sa stretla s manželom a deťmi, tí trvali na jej vyšetrení u A. A., ktorá po 20 – 25 minútach rozhovoru odporučila jej hospitalizáciu. Umiestená s hospitalizáciou nesúhlasí, nevidí v nej význam. Je ochotná sa ambulantne liečiť, pokiaľ jej bude stanovená nejaká diagnóza. Doteraz jej však nikto nič nepovedal.
18. Podľa názoru ošetrujúcej lekárky je potrebné prevzatie umiestnenej v zdravotníckom zariadení. Predpokladaná doba liečenia umiestnenej je 3 týždne.
19. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona číslo 576/2004 Z. z., pacienta možno bez informovaného súhlasu prevziať do ústavnej starostlivosti, ak pacient v dôsledku duševnej choroby, alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu.
20. Súd v predmetnej veci vykonal výsluch všetkých účastníkov predmetného konania a oboznámil sa s listinnými dôkazmi. Z výpovede ošetrujúcej lekárky súd zistil, že u umiestnenej je vzhľadom na jej zdravotný stav potrebné sledovanie pre manickú poruchu s psychotickými symptómami, nakoľko môže dôjsť k zhoršeniu jej zdravotného stavu. U umiestnenej je tiež potrebné správne stanoviť diagnózu. Preto súd dospel k záveru, že prevzatie umiestnenej v zdravotníckom zariadení je potrebné, je v jej záujme a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
21. Súd záverom dopĺňa, že jeho povinnosťou je prioritne sa zaoberať zdravotným stavom umiestnenej. Súd je povinný posúdiť či umiestnená skutočne ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo či vážne hrozí zhoršenie jej zdravotného stavu takým spôsobom, aby sa obmedzila jej osobná sloboda. Uvedená skutočnosť, i keď je pre rozhodnutie vo veci kľúčová, nie je otázkou právnou, ale je odbornou medicínskou otázkou, na ktorú môže dať odpoveď jedine ošetrujúci lekár zo zdravotnej dokumentácie umiestnenej. Súd si takéto vyjadrenie môže iba osvojiť, pričom nemá reálnu možnosť ho spochybňovať. Dokazovaním, vykonaným podľa § 261 CMP, mal súd za preukázané u umiestnenej je potrebné odsledovať zhoršenie jej psychického stavu. Skutočný stav, tak ako bol zistený súdom, bol postačujúci
na to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť. Pre rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia je rozhodujúci výsluch umiestnenej, výsluch ošetrujúceho lekára a zdravotná dokumentácia umiestnenej, ktoré dôkazy umožňovali súdu prijať záver o tom, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia je dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.
Proti výroku, ktorým bolo začaté konanie bez návrhu v zmysle § 253 a § 254 ods. 2 CMP odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.